Život Cirkvi vo svete 44 * 2014

Obsah

 
Pápež František: Diabol nie je mýtus, bojujme v Božej zbroji

Marx: Ďalší vývoj článkov viery – naša ústredná úloha

Benedikt XVI. poslal pozdrav bývalým anglikánom

Pápež v Turecku: Patriarcha Bartolomej plný dôvery

Arcibiskup: Pápež prednesie v Štrasburgu sociálne témy

Posolstvo pápeža Medzinárodnej asociácii exorcistov

Kardinál Burke: ‚Nedostatok jasnosti škodí‘

Protivietor na ‚ideológiu gender‘ veje z CDU aj z Bavorska

Španielsky biskup: Kresťanská strana – štruktúra hriechu 

Nemecko: Keď sa teológia stavia proti viere

Táto revolúcia sa nekoná!

Kardinál Pell: ‚V náuke Cirkvi nenastane obrat‘

Čo myslel kardinál Schönborn ocenením homosexuálov?

Turecko stavia v Tirane najväčšiu mešitu Balkánu

Cirkev odsúdená na medzináboženský dialóg

Prvý katolícky mediálny kongres v Bonne

Benedikt XVI. zdraví prívržencov starého obradu omše

Nová kniha: Biskupi sveta pri stole s Jánom Pavlom II.

Pápež nanovo organizuje diecézy: Montecassino stráca štatus

            

Pápež František: Diabol nie je mýtus, bojujme v Božej zbroji

Vatikán, 30.10.2014 (RV) 017 416 – „Kresťanský život je bojom proti diablovi, svetu a telesným vášňam,“ povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty 30. októbra. Komentujúc prvé čítanie, úryvok z Listu sv. Pavla Efezanom (Ef 6,10-20), pripomenul, že diabol existuje, a „musíme proti nemu bojovať s brnením pravdy“. Pomocou slov svätého Pavla, ktoré vojenským slovníkom hovoria o kresťanskom živote, pápež zdôraznil, že „je potrebné brániť život v Bohu, je potrebné bojovať, aby sme v ňom napredovali“. Potrebujeme silu a odvahu, aby sme dokázali odolávať a ohlasovať. Pre napredovanie v duchovnom živote sa musí zápasiť, ako zopakoval. „A nie je to nejaký ľahký zápas, to nie. Je to neustály boj.“ Svätý Otec poukázal na troch „nepriateľov kresťanského života: diabla, svet a telo,“ čiže naše vášne, „ktoré sú ranami prvotného hriechu“. Samozrejme, že „spása, ktorú nám dáva Ježiš, je zadarmo“, ale sme povolaní si ju brániť:
„Pred čím sa musím chrániť? Čo mám robiť? ‚Oblečte si Božiu výzbroj‘ – hovorí nám Pavol, teda to, čo je od Boha, nás chráni, aby sme obstáli v útokoch diabla. Je to jasné? Jasné. Nemožno pomýšľať o duchovnom živote, o kresťanskom živote, bez odolávania pokušeniam, bez boja proti diablovi, bez oblečenia sa do tejto Božej výzbroje, ktorá nám dáva silu a chráni nás.“
Svätý Pavol zdôrazňuje, že náš boj nie je bojom s niečím malým, ale bojom s kniežatstvami a mocnosťami, teda proti diablovi a jeho spojencom, povedal Svätý Otec a pokračoval:
„Avšak táto generácia – ako aj mnohé ďalšie – boli vedené k presvedčeniu, že diabol je mýtus, obraz, myšlienka, idea zla. No diabol existuje a musíme s ním bojovať. To hovorí Pavol, nehovorím vám to ja! Božie slovo to hovorí. Ale my nie sme veľmi presvedčení. A potom Pavol hovorí, čo je tou Božou výzbrojou, aké sú rôzne výzbroje, ktoré tvoria túto veľkú Božiu výzbroj. Hovorí: «Stojte teda pevne, bedrá si prepášte pravdou.» Toto je Božia výzbroj: pravda.“
„Diabol je klamár, otec klamárov, otec lži,“ pokračoval pápež a spolu so svätým Pavlom zdôraznil, že je potrebné „prepásať si bedrá pravdou, obliecť si pancier spravodlivosti”. Potom zopakoval, že „nemôžeme byť kresťanmi bez toho, aby sme neustále pracovali na našej spravodlivosti“. To nejde. Jedna vec, ktorá by nám mohla veľmi pomôcť, je pýtať sa: Verím, alebo neverím? Či nie tak, že ‚trochu áno a trochu nie‛? „Som trochu svetský a trochu veriaci?“ A poukázal na to, že „bez viery nie je možné ísť dopredu, nemožno si ubrániť Ježišovu spásu“. „Potrebujeme tento štít viery“, pretože „diabol nás nezasýpa kvetmi“, ale „horiacimi šípmi“, aby nás zahubil. Pápež František preto vyzval vziať si „prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je Božie slovo.“ A pozval k vytrvalej modlitbe, k bdeniu „s modlitbami a prosbami“.
„Život je ako domobrana. Kresťanský život je zápasom, nádherný zápasom, pretože keď Pán víťazí na každom kroku nášho života, dáva nám radosť, silný pocit šťastia. Radosť, že Pán v nás zvíťazil so svojou štedrosťou daru spásy. Ale áno, všetci sme tak trochu leniví v tomto boji. Nechávame sa unášať vášňami, niektorými pokušeniami. Je to tak, pretože sme hriešnici, všetci! No nedajte sa odradiť. Majme odvahu a silu, pretože Pán je s nami.“ -jk-
 

 

Benedikt XVI. poslal pozdrav bývalým anglikánom

 

Vatikán, 30.10.2014 (kath.net/KNA/pl) 017 415 – Emeritný pápež Benedikt XVI. (2005-2013) napísal posolstvo anglikánom, ktorí prestúpili do Katolíckej cirkvi. Personálny ordinariát «Naša Pani z Walsinghamu» v Londýne hrá dôležitú úlohu v Cirkvi, ako citovalo Rádio Vatikán v stredu z listu Benedikta. Napísal ho pri príležitosti 5. výročia vydania apoštolskej konštitúcie «Anglicanorum Coetibus» 9. novembra. Pápež Benedikt XVI. ňou v roku 2009 umožnil zriadenie diecéze podobných cirkevných štruktúr pre anglikánskych konvertitov. Dovoľuje im to ponechať si anglikánske tradície so súčasným spoločenstvom s pápežom.

Personálny ordinariát «Our Lady of Walsingham» zriadený  v r. 2011 pre Anglicko, Škótsko a Wales, má 1300 laikov a asi 60 kňazov. V r. 2012 nasledovalo zriadenie ďalších ordinariátov pre USA a Austráliu. V r. 2013 sa pre nich zaviedol novo ustanovený obrad, ktorý adaptuje liturgické predpisy z anglikánskeho modlitebníka «Book of Common Prayer» z r. 1662, ako aj rímsky omšový obrad. Medzi anglikánmi došlo ku konfliktom najmä pre povolenie vysviacky žien za biskupky a začali prestupovať do Katolíckej cirkvi.

Nemecký list emeritného pápeža krátko spomína londýnsky kostol „Our Lady of the Assumption and Saint Gregory“ (Nanebovzatej Panny Márie a sv. Juraja), ktorý je hlavným chrámom personálneho ordinariátu. Tento kostol v minulosti nazývaný „Bavorská kaplnka“, dlho slúžil na bohoslužby príslušníkov bavorského vyslanectva. Personálny ordinariát označuje na internetovej stránke ako „šťastnú náhodu“, že Benedikt XVI., ktorý ordinariát zriadil, je sám Bavor.

List bol už štvrtým uverejneným posolstvom Benedikta XVI. za jeden a pol týždňa. Ostatné boli adresované Pápežskej univerzite Urbaniana, teologickému kongresu vatikánskej nadácie J. Ratzingera – Benedikta XVI.  v kolumbijskom Medeline a pútnikom skupiny „Summorum Pontificum“, ktorí prišli do Ríma sláviť svätú omšu v mimoriadnom obrade. –zg-

 

 

 

Marx: Ďalší vývoj článkov viery – naša ústredná úloha

 

Mníchov, 29.10.2014 (KAP) 017 414 – Predseda Biskupskej konferencie Nemecka, kardinál Reinhard Marx, sa poďakoval svojmu predchodcovi kardinálovi Karlovi Lehmannovi za jeho nasadenie za cirkev v Nemecku a vo svete. Lehmann (78) – je teraz diecéznym biskupom v Mainzi – a v utorok ho v Mníchove vyznamenali 10 000 eurami dotovanou Cenou Romana Guardiniho Katolíckej akadémie v Bavorsku.

Jeho predchodca sa vždy usiloval, aby cirkev a teológia boli úzko spojené, ako povedal Marx. Vyslovil sa za to, aby sa vedecké poznatky znova viac prijímali do cirkevného života, ako aj za ďalší vývoj článkov viery: „Nie zmena, ale ďalší vývoj, ďalšie kladenie otázok, ďalšie hľadanie. To sa mi zdá schopné budovania.“ Cirkev, ktorá zabúda na poznatky teológie, aj na nové poznatky a neprijíma ich, „tá sa rozlúčila s vlastnou schopnosťou budovať si budúcnosť,“ vyhlásil Marx. „Tento bod naostatok zdôraznili aj smerodajní účastníci biskupskej synody. … Veda sa však musí aj do života Cirkvi započúvať,“ povedal kardinál Marx. A zdôraznil potrebu teológie na univerzitách: „Rozhodne to nie je veda, ktorá je prekonaná.“

Francúzsky filozof Jean Greisch v „Laudatio“ povedal, že kardinál Lehmann praktizoval „dobrodružstvo života“ a neúnavne sa zaoberal duchovnými skúsenosťami ľudí. Jeho dlhé pôsobenie v úrade – 1987 až 2008 – mu prinieslo meno „katolícka tvár Nemecka“.

Greisch bol v r. 2009-2012 profesorom pre náboženskú filozofiu a katolícky svetonázor v zmysle Guardiniho na Humboldtovej univerzite v Berlíne. V príhovore vyzdvihol aj pôsobenie Lehmanna v oblasti komunikácií. „Čo pre mnohých predstaviteľov Cirkvi a intelektuálov je kameňom úrazu – aj pre mňa! – to on chápal ako výzvu  a praktizoval to.“

Lehmann v ďakovnom príhovore povedal, že Romano Guardini (1885-1968) chcel z viery chápať živú skutočnosť sveta. „Hľadal tak to ľudské v kresťanskom a to kresťanské v ľudskom.“ V liste, v ktorom Guardini ďakoval pápežovi Pavlovi VI. za blahoželania k 80. narodeninám, napísal, že úlohou vyučujúcich je dať do vzťahu kresťanské posolstvo s problémami a núdzami doby. Dnešný človek si želá počuť plné a čisté kresťanské posolstvo. „Možno ho potom odmietne, ale aspoň vie, o čo ide,“ citoval kardinál Lehmann.

Cena sa prepožičiava od r. 1970 na počesť Guardiniho ako jedného z najvýznamnejších religionistov, filozofov, teológov, pedagógov a interpretov literatúry 20. storočia. Oceňujú sa ňou „vynikajúce zásluhy v oblasti interpretácie doby a sveta vo všetkých oblastiach duchovného života“.

Doterajšími nositeľmi ceny sú okrem iných jezuita Karl Rahner, fyzik Werner Heisenberg, skladateľ Carl Orff, či bývalý nemecký prezident Richard von Weizsäcker a nedávno aj dirigent Nikolaus Harnoncourt. –zg-

 

 

Pápež v Turecku: Patriarcha Bartolomej plný dôvery

 

Istanbul, 29.10.2014 (KAP) 017 413 – Ako „dôležité znamenie spojitosti Pravoslávnej a Katolíckej cirkvi“ hodnotí ekumenický patriarcha Konštantínopolu, Bartolomej I., návštevu pápeža Františka koncom novembra na sviatok sv. Ondreja apoštola v Istanbule. Patriarcha v rozhovore s rakúskymi žurnalistami vo Phanare v Istanbule súčasne varoval pred nadmernými očakávaniami. Pri pápežovej návšteve nebudú nijaké spektakulárne gestá, ako povedal. Deklarácia, ktorú pri návšteve podpíšu pápež František a patriarcha Bartholomej, však bude dôležitým míľnikom vo vzťahoch oboch cirkví, ako zdôraznil Bartolomej.

„Čoskoro 1000-ročné oddelenie oboch cirkví nemožno prekonať zo dňa na deň,“ dodala hlava pravoslávia. „Nie je to ešte ani 60 rokov, čo sme sa chápali skôr ako nepriatelia, než ako bratia. V tom sa v minulých desaťročiach udialo veľa pozitívneho. Potrebné sú pravdaže teraz aj substanciálne pokroky,“ pripomenul patriarcha.

 

Sklamanie z blokovania dialógu 

Patriarcha v tejto súvislosti vyjadril sklamanie z nedávneho plenárneho zasadnutia Medzinárodnej komisie pre oficiálny teologický dialóg medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou v jordánskej metropole Amman. V ďalšom kole dialógu sa nepodarilo schváliť spoločný dokument o zásadných otázkach ustanovení Cirkvi. V diskusiách sa ukázalo, že v otázke primátu – a tým úlohy rímskeho biskupa vo všeobecnej Cirkvi – nebolo možné prekonať vážne rozdiely názorov, hoci všetci katolícki a mnohí pravoslávni delegáti boli za zostavený text. Bartolomej tu pripustil „vnútro-pravoslávne ťažkosti“.

Už úspešnejšie bolo jeho stretnutie s pápežom Františkom v máji v Jeruzaleme, ako uviedol patriarcha Bartolomej. A bolo pre neho aj dôležité zúčastniť sa ustanovenia nového pápeža v marci 2013 v Ríme. Práve tak ani sekundu neváhal v júni cestovať na pápežom iniciovanú modlitbu pokoja vo Vatikáne, na ktorú František pozval izraelského prezidenta Šimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmuda Abbasa.

 

Pápež príde na oslavy sviatku sv. Ondreja

Pápež František v rámci návštevy Turecka v sobotu, 29. novembra, príde z Ankary do Istanbulu a navštívi Hagia Sophiu a susednú Mešitu sultána Ahmeta (Modrú mešitu). Potom bude slúžiť v katolíckej Katedrále Saint-Esprit svätú omšu. Na tejto omši sa zúčastní aj patriarcha Bartolomej. Potom bude nasledovať ekumenická pobožnosť v pravoslávnej Katedrále sv. Juraja ako aj súkromné stretnutie patriarchu a pápeža vo Phanare, sídle patriarchu.

V nedeľu, 30. novembra, na sviatok sv. Ondreja, pápež František sa zúčastní na Božej liturgii v Katedrále sv. Juraja. Z balkóna Phanaru udelí pápež František spolu s patriarchom Bartolomejom požehnanie veriacim a následne podpíše s ekumenickým patriarchom spoločné vyhlásenie.

 

Patriarcha Bartolomej poukázal aj na to, že po Pavlovi VI. aj Ján Pavol II. (1979) a Benedikt XVI. (2006) prišli k Bosporu. Dvaja ostatní ako aj František podnikli túto cestu hneď na začiatku pontifikátu. Je to zreteľné znamenie toho, že Rím vidí v Ekumenickom patriarcháte kľúč k vydareným vzťahom Pravoslávnej a Katolíckej cirkvi, ako povedal Bartolomej I.

Od čias Pavla VI. cestujú každoročne vysokopostavené delegácie z Ríma a Konštantínopolu na sviatky patrónov druhej cirkvi (Rím: sv. Petra a Pavla, 29. júna; Konštantínopol: sv. Ondreja, 30. novembra). –zg-

Arcibiskup: Pápež prednesie v Štrasburgu sociálne témy

 

Vatikán, 28.10.2014 (KAP) 017 412 – Pápež František v príhovore v Európskom parlamente v Štrasburgu a v Rade Európy osloví podľa názoru vatikánskeho hodnostára sociálne nešváry na kontinente. Juhoamerická hlava Cirkvi má preto mimoriadnu citlivosť, ako povedal sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj (Iustitia et Pax), arcibiskup Mario Toso, v utorok pre internetový portál „Vatican Insider“. František navštívi Európsky parlament a Radu Európy 25. novembra.

„Požiadavka sociálnej spravodlivosti je,“ podľa slov Tosa „úzko spojená so šírením Evanjelia. To Katolícka cirkev v minulosti občas nebrala dostatočne do úvahy. Nesmie riskovať, že sa stratí v podrastoch politiky, ale musí klásť mimoriadny dôraz na sociálnu pastoráciu.“

Arcibiskup Toso okrem toho žiadal vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie hospodárskej krízy a nezamestnanosti v Európe. „Tieto výzvy sú príliš veľké, aby sa ich dalo zvládnuť osamotene.“

Arcibiskup spomenul potom najmä Taliansko. Povedal, že v tomto južnom štáte sú potrebné nové investície do infraštruktúry a daňové odbremenenie občanov.  –zg-

 

 Posolstvo pápeža Medzinárodnej asociácii exorcistov

Taliansko, 28.10.2014 (RV) 017 411 – Exorcisti „cez mimoriadnu službu, prejavovanú v jednote s ich biskupmi“ preukazujú „lásku a prijatie Cirkvi tým, ktorí trpia v dôsledku pôsobenia Zlého“. Takto píše pápež František v posolstve zaslanom pátrovi Francescovi Bamontemu ICMS, predsedovi Medzinárodnej asociácie exorcistov, pri príležitosti ich prvého spoločného stretnutia od vzniku asociácie. Kongregácia pre klerikov právne uznala Medzinárodnú asociáciu exorcistov dekrétom z 13. júna 2014. Na tomto jej prvom stretnutí sa zúčastnilo 300 exorcistov z celého sveta. Diskutovali najmä o šírení sa okultizmu, satanizmu, ezoteriky a o ich dôsledkoch. „Tieto praktiky sú pootvorením dverí mimoriadnemu pôsobeniu démonov“ – vysvetľuje hovorca asociácie, psychiater Valter Cascioli:

„Je isté, že počet ľudí, ktorí sa uchyľujú k takýmto praktikám, s následnými ťažkými sociálnymi, psychologickými, duchovnými i morálnymi poškodeniami neustále stúpa, čo nám spôsobuje starosti, pretože sa nám tiež zvyšuje počet prípadov mimoriadneho démonického pôsobenia, zvlášť obťažovania a posadnutosti diablom.“

Znamená to, že riziká spomenutých ezoterických a okultných praktík sú podceňované?

„Niekedy áno. Niekedy ani bežné pôsobenie diabla, teda pokúšanie, sa veľmi neberie do úvahy, obzvlášť u tých, ktorí majú vlažnú vieru. Vyzývame preto k väčšej bdelosti. Žijeme napokon v obzvlášť kritickom historickom období, keď sa zdá, že zhon, povrchnosť, vyhrotený individualizmus a sekularizácia úplne ovládli našu spoločnosť. Boj proti zlu a Zlému sa stáva čoraz naliehavejším. To je zjavne spôsobené okrem priamej činnosti nepriateľa Boha aj ochabnutím vo viere, neviazanosťou, teda životom bez zásad a všade rozšíreným kultúrnym relativizmom. Okrem toho sme tiež svedkami šírenia mediálnych vplyvov televíznych, knižných či filmových programov, ktoré čiastočne z chtivosti po senzáciách a z okázalosti podnecujú najmä mladú generáciu k tomu, aby sa zaujímala o okultizmus a satanizmus, prípadne ho praktizovala.“

Kde a ako – podľa skúseností exorcistov – dnes diabol najviac napáda?

„Jeho ľstivosť spočíva v tom, že nás vedie k tomu, aby sme uverili, že neexistuje, a istá laxnosť, rozšírená v našej spoločnosti, nám takisto nepomáha. Miesta útoku sú stále tie isté, mieria na oslabenie viery, ale veľmi nás zaráža vplyv, aký má tento fenomén pôsobenia diabla najmä na mladú generáciu a na rodiny. Vieme, že ten, ktorý rozdeľuje – diabol – nás nielen oddeľuje od Boha, ale rozdeľuje aj ľudí medzi sebou, aj v rodinách.

Oddeľuje tiež ľudí od reality, pretože žiaľ dochádza aj k situáciám mentálneho odcudzenia, ktoré sú druhotným prejavom mimoriadneho pôsobenia diabla.“ -jk-

 

Kardinál Burke: ‚Nedostatok jasnosti škodí‘

 

Vatikán, 28.10.2014 (kath.net/LifeSiteNews) 017 410 – „Netvrdil som, že pápež František Cirkev poškodil. Medzitým už doslovne uverejnené interview skôr dokazuje, že som jasne hovoril o tom, že nedostatok jasnosti o tom, kde Svätý Otec stojí v otázkach manželstva a svätého prijímania, spôsobil tú škodu. Presne z tohto dôvodu som na záver povedal, že iba osobné vyjadrenie postoja Svätého Otca by mohlo odstrániť tento nedostatok jasnosti vo veci.“

Týmto vysvetlením reagoval kardinál Raymond Burke, prefekt Apoštolskej signatúry, na nepresnú interpretáciu jeho interview v médiách, ktoré od Katolíckej cirkvi očakávajú otvorenie sa v otázkach rodinnej etiky. Pre kanadskú katolícku spravodajskú internetovú stránku „LifeSiteNews“ poukázal na to, že niektoré médiá znetvorili obsah toho, čo povedal v čase synody pre taliansky denník „Il Foglio“.
kath.net dokumentuje postoj kardinála Burkeho v plnom znení:

 

„Ako kňaz, biskup a ako kardinál som sa výlučne usiloval o to, slúžiť Cirkvi nášho Pána v pokornej poslušnosti voči Učiteľskému úradu a Svätému Otcovi.  Zbytočné zmätenia o mojich motívoch mi v tejto službe nepomáhajú, zvlášť vtedy, keď ide o substanciálne principiálne otázky. Som hlboko presvedčený o tom, že lojálne slúžime aj vtedy, keď v súlade s úsilím o pravdu vyslovíme protichodný úsudok a že slúžime verne iba vtedy, keď hovoríme v zmysle svojej povinnosti a jasne v súlade s vlastným svedomím.

Netvrdil som, že pápež František Cirkev poškodil. Medzitým už doslovne uverejnené interview skôr dokazuje, že som jasne hovoril o tom, že nedostatok jasnosti o tom, kde Svätý Otec stojí v otázkach manželstva a svätého prijímania, spôsobil tú škodu. Presne z tohto dôvodu som na záver povedal, že iba osobné vyjadrenie postoja Svätého Otca by mohlo odstrániť tento nedostatok jasnosti vo veci.“

Je smutné, že toto zmätenie, ktoré týmto špeciálnym interview vzniklo, sa zneužilo na to, protivníkov téz kardinála Kaspera prezentovať ako motivovaných osobným nepriateľstvom voči Svätému Otcovi. Tak to nie je, aj keď takáto prezentácia nepochybne slúži veci tých, ktorí si tak zahrievajú istú ideologickú polievočku, aby vzbudili tento dojem.“ –zg-

 

Protivietor na ‚ideológiu gender‘ veje z CDU aj z Bavorska

 

Stuttgart, 28.10.2014 (kath.net/idea) 017 409 – Ideológia „gender“ dostáva pocítiť politický protivietor. Tá hovorí, že každý človek nezávisle od svojho biologického pohlavia, si môže voliť, či chce žiť ako muž alebo ako žena. Fixácia na sociálne úlohy, ako je matka a žena v domácnosti, vraj vychádza z výchovy a treba ju prekonať. Táto ideológia má u feministiek ako aj u politikov veľa prívržencov. Napríklad Evanjelická cirkev Nemecka EKD v Hannoveri zriadila Centrum pre otázky „genderu“.

Proti touto zrovnávaniu pohlaví sa teraz postavil významný hlas v strane CDU. Zasadnutie Kresťansko-demokratickej únie Nordwürttembergu 25. októbra v Stuttgarte rozhodlo o odmietnutí „výskumu genderu“ a následné aktivity. Postavilo sa okrem iného proti zakladaniu ďalších univerzitných katedier na tému „gender“ v Baden-Württembergu a proti poskytovaniu spolkových prostriedkov na takéto zariadenia. S premenovaniami ako „Dielo študentov“ na „Dielo študujúcich“ sa má prestať. Strana okrem toho vyzvala svojich členov, aby v publikáciách zachovali mužský pojem ako „študenti“ namiesto opisu „študujúci“.

Predseda tohto straníckeho zväzu Steffen Bilger (Ludwigsburg) je predsedom kuratória Spolkovej centrály pre politické vzdelávanie so sídlom v  Bonne.

V Bavorsku to takisto už vrie. V polovici októbra predseda Evanjelickej pracovnej komisie CSU (EAK) v Mníchove, Jürgen Steffan, opustil Evanjelickú luteránsku cirkev v Bavorsku. Ako dôvod uviedol okrem iného rastúci vplyv ideológie „gender“. –zg-

 

Španielsky biskup: Kresťanská strana – štruktúra hriechu 

 

Madrid, 28.10.2014 (IK Nachrichten) 017 408 – Španielsky premiér jasne oznámil, že jeho strana „Partido Popular“, ktorá zodpovedá kresťansko-demokratickým stranám ako je nemecká CDU a v Španielsku vládne s absolútnou väčšinou, reformu potratového zákon predošlej socialistickej vlády po toľkých svojich volebných sľuboch predsa len nerealizuje. To sa rovná predĺženiu vraždeného zákona, ako napísal biskup José Antonio Reig Pla z Diecézy Alcalá de Henares 24. septembra v pastierskom liste. V ňom sa vyjadruje veľmi ostro slovami, ktoré možno adresovať aj CDU v Nemecku a iným „kresťanským“ stranám:

 

„Udržiavať ďalej právo na potrat rozbíja a zbavuje legitimity deklarovaný právny štát, ktorý takto v mene demokracie sa mení na diktatúru, ktorá dlávi najslabších. Nijaký potratový zákon nie je dobrý. Smrť jediného nevinného je odporný čin. … Prišla chvíľa, aby sme pokojnejším, ale jasnejším hlasom vyslovili, že Partido Popular je liberálna, ideologicky ovplyvnená a ´infikovaná´ radikálnym feminizmom a ideológiou gender rovnako ako zvyšok politických väčšinových strán a odborov ako aj ideológiou lobby LGBTQ. Všetky sú otrokmi (verejných a súkromných) medzinárodných inštitúcií pre napomáhanie tzv. „svetovlády“ v službe neo-kapitalistického transnacionálneho imperializmu, ktorý vyvíjal veľký tlak, aby Španielsko nebolo príkladom pre Ibero-Ameriku a Európu vzhľadom na to, čo považujú za neprijateľný krok naspäť vo veci potratu. … Ako si možno overiť, strana Partido Popular sa týmto rozhodnutím pridáva k zvyšku politických strán, ktoré potrat nielen napomáhajú, ale dokonca ho považujú za právo ženy – čo je diabolská syntéza liberálneho individualizmu a marxizmu. Inak vyjadrené a bez odsudzovania ľudí, politické väčšinové strany sa konštituovali ako skutočné štruktúry hriechu (porovn. encykliky Jána Pavla II. Sollicitudo rei socialis, 36-40  a Evangelium vitae 24.) –zg-

 

Nemecko: Keď sa teológia stavia proti viere

 

Henstedt-Ulzburg, 28.10.2014 (kath.net/idea) 017 407 – Ostrú kritiku univerzitnej teológie vyslovil nemecký evanjelický teológ Sebastian Moll (Mainz). Elementárne články viery ako panenský pôrod, telesné vzkriesenie Ježiša z mŕtvych a zázraky až po vtelenie Boha sa dezinterpretujú príp. považujú za nemožné, pretože protirečia vlastnému rozumu.

„Teológia je v kríze, keď sa stavia proti viere a jasným výpovediam Biblie,“ povedal teológ na jesennej konferencii Cirkevného zboru o Biblii a vyznaní viery v nemeckej „Severnej cirkvi“ 25. októbra v Henstedt-Ulzburgu pri Hamburgu. Moll pôsobí ako vedecký pracovník na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Mainz. Podľa jeho slov teológia má funkciu slúžiť viere:

„My nemáme čo Bohu predpisovať, ako sa má zjaviť. Teologická kritika zjavenia zachádza občas tak ďaleko, že až spochybňuje obetu Ježiša na kríži.“ Moll sa vyslovil za duálnu formáciu farárov. Popri štúdiu teológie by mala prebiehať aj sprievodná práca vo farnosti. Týmto spôsobom by boli viera a veda mocnejšie prepojené.

 

Farári nie sú farskými funkcionármi

Predseda teologicky konzervatívneho zboru, pastor Ulrich Rüß (Hamburg), zdôraznil, že treba usilovať o duchovnú reformu teologickej formácie a úradu farára podľa náuky luteránskeho augsburgského vyznania. Ide o úrad cirkvi. Všeobecné kňazstvo všetkých veriacich nevylučuje zvláštnu zodpovednosť a postavenie farára. Dnes sa úrad cirkvi oproti luteránskej náuke rozdeľuje do všetkých možných služieb vo farnosti. Duchovné vedenie farnosti sa tým musí podriadiť princípu demokratizácie. Tým sa nachádza úrad duchovného vedenia s pravou náukou, pravým hlásaním Písma, pravým spravovaním sviatostí a pastorácie v kríze identity. Preto by farnosti potrebovali lepšie duchovné vedenie, zdravú náuku. … Farár nie je iba funkcionár farnosti, ale je povolaný do úradu zriadeného Kristom.

 

Farári – stavitelia mostov do neba

Zbor žiadal zmenu teologického vzdelávania na také teologicko-vedecké vzdelanie, ktoré slúži viere, napomáha misionársku kompetenciu, formáciu v pastorácii a nie iba pastoračnú psychológiu, ako aj vzdelanie v liturgii. Vcelku by táto formácia mala byť viac spojená s farnosťou a pastoračnou praxou. Rüß: „Farnosti potrebujú farárov, ktorí sprostredkujú lásku k viere v Ježiša Krista, staviteľov mostov do neba, ktorí majú odvahu ako Kristovi služobníci viesť farnosť k správnej znalosti Písma a vyznania viery.“ –zg-

 

Táto revolúcia sa nekoná!

 

Kolín, 27.10.2014 (kath.net) 017 406 – Nostalgici pred 25 rokmi zaniknutej „demokratickej republiky“na nemeckej pôde ešte vedia, ako prebiehalo zákonodarstvo národnej rady v diktatúre Východného Berlína. Vždy jednomyseľne vedené vedúcou úlohou „strany“. Zdanlivá demokracia, tak povediac synodalizmus. Aj v Evanjelickej cirkvi nemeckého národa platí od r. 1517 vždy iba jeden názor, ten politicky vhodný.

Biskupská synoda je však úplne iný nástroj. Už cirkevný právnik Hans Barion v čase koncilu pozoroval geniálny ťah v tom, že bl. pápež Pavol VI. ideu rady biskupov, ktorou niektorí konciloví otcovia navrhovali istý druh „kolektívneho vedenia“ Katolíckej cirkvi, zmenil na pravý opak a zriadil ako prostriedok výkonu pápežského primátu. Už od roku 1967 sa v tejto štruktúre ďalej vyvíja: reverzne, ako aj biskupské konferencie, ktorých kompetencie sú definované Petrovým primátom, nie z tzv. „kolegiality“. Pápež tvorí štruktúru kolégia biskupov, ktorí mu zo svojej strany nemôžu nič ubrať (porovn.  „Nota praevia“ zu Lumen gentium, 1964).

Po zmätku a niekoľkých vážnych pochybeniach vedenia synody – pretože tu bola možno predsa istá „strana“ – pápež František na záver „pastoračnú ľavicu“ odstavil a tá si to ani nevšimla v priebehu ‚standing ovations‘ synody pápežovi – taký potlesk nezažíva už ani len Obama zo strany ‚demokratického konventu‘.

Namiesto „revolúcie“ teraz zachrípnuto volajú po „trpezlivej revolúcii“. Bergoglio SJ však nechce vôbec nijakú revolúciu, ale misie, a to od svojho (predkoncilového) zvolenia v mladosti. „Kolegialita som ja,“ povedal 18.10.2014 s poukazom na dlhý citát pápeža Benedikta k autorite ako službe pápežov. Táto autorita existuje, pretože inak nič nie je na službu v Cirkvi. Svätý Otec teda potreboval menej ako 5 minút, aby o. i. odbavil najnovší bestseller Antonia Socciho (‚Non è Francesco‘).

Samozrejme najdôležitejšou úlohou pápeža je z času na čas prejsť k inováciám, pretože Tradícia je úloha odovzdávania viery. Mŕtve formulky nejakých zakladateľov vyznaní (ako Luther, Kalvin, Lefebvre atď.) možno naprávať aj bez aktívneho Magistéria Cirkvi. Medzi Sixtom V. v r. 1588 a Pavlom VI. bol mimochodom svätý Pius X., možno najbrutálnejší modernizátor Cirkvi. Jeho boj proti znôške všetkých omylov „modernizmov“ vždy zahŕňal aj silu  „úradnej“ reformy. „Ecclesia semper reformanda“: Cirkev sa má vždy reformovať. Aj keď tento citát nepochádza z antiky, ale má kalvinistické zabarvenie – nehovorí, že Cirkev má byť „vždy iná“ (práve kalvinizmus je úplne nepohyblivý, preto takmer vymrel), ale myslí sa vždy rovnaký zápas Cirkvi o formu, ktorú chcel Kristus, tak povediac o „viac svetla“.

Táto línia sa tiahne neprerušene od gregoriánskej reformy v r. 1075 cez tridentskú reformu po r. 1564 až po najnovší koncil a ďalej, ale nikdy nie opačným smerom. Konzistórium kardinálov pred r. 1588 sa občas podobalo politbyru, kolektívnemu vedeniu. No to bola mylná cesta, ktorú rímska biskupská synoda nastúpiť nechce. Pretože primát Petrovho nástupcu nie je iba právny štatus, ale od r. 1870 koncilom definovaná dogma, nezvratne predložená, v ktorú treba veriť. Disponibilný je však výkon, ako ukázali napríklad ustanovenia Benedikta XVI. pre anglikánov konvertitov, čo je mimochodom aj petrovská inovácia.

„Pastoračná ľavica“ (či už k tomu rátame dvojicu Kasper – Marx, alebo nie) vie, že jej už sotva zostáva čas, keďže nedokáže vychovať novú generáciu.  Svoje idey by mohla presadiť už iba pučom pápeža proti pápežstvu. Táto revolúcia sa však nekoná. Rovnako nemožné bolo, od španielskeho kráľa očakávať, že dá požehnanie vojenskému puču z r. 1981. Z Rímskej kúrie sa teda nestane ľavicovo-katolícka sovietska repubilka.

Jasanie „revolučnej strany“ sa už teraz opiera iba o minimum, o tri odseky v orientačnej „Relatio synodi“. Pretože však jasanie je také hlasné, akoby pápež už prikázal ordináciu žien či homosexuálov, zrušil celibát a spolu s ním aj VI. a IX. prikázanie, šíri sa u „pravicovej elity“ nepríjemný pocit. Ten sa neopiera o fakty, ale odráža hluk z ľavej strany. „Pripustiť emócie – legalizovať pyrotechniku“, chceli by sme takmer povedať. Ako kedysi futbaloví fanúšikovia na štadióne. Nuž dobre, zapáľte svoje ohňostroje nad Námestím sv. Petra. Karavána ide ďalej. Možno pápež František ako už aj Benedikt, zblíži strednú pravicu a strednú ľavicu. Veď v dobe náboženskej slobody môžu sa extrémisti aj vysťahovať. Mohlo by sa mu však najmä podariť uzdravenie horizontálneho rozkolu. Pretože v mnohých častiach sveta pôsobia biskupi úplne odlúčení od modliaceho sa ľudu, ktorému sa ešte mnohé podarí. Tu však nepomôže ani hocijako sofistikovaný cirkevný parlamentarizmus, ale iba úprimne a verejne vyslovené názory v hierarchii.

Takmer ani jeden nemecky hovoriaci biskup si nenechá „zdola“ nič povedať, ak tento názor prichádza z oblasti mimo jeho sektora pôsobenia. Biskupské vedenie je takmer úplne absorbované pevným aparátom okolo neho. Pastoračný output má tu už dávno silne klesajúcu tendenciu smerom k nule. Pretože „cirkvi“ sú tu na vytváranie pracovných miest, inak nič.

Kardinál Scola pri ďakovnej omši za blahorečenie v Ríme 20. októbra, synodu správne zhrnul:

Rodina má byť odteraz sama „subjektom“ odovzdávania života viery, teda je už oveľa viac ako iba objekt nejakej „cura pastorale – pastoračnej starostlivosti“.

To sa severne od Álp sotva podarí, kde už je od „Würzburgu“ 1975 sotva nejaká pastorácia, ktorá si tento názov zaslúži, ale iba byrokracia, správa majetku a nejaký „hovorca“.

V tejto situácii sa tradicionalistické oázy stali atraktívnymi miestami uzdravenia pre praktizujúcich katolíkov, tak povediac základnými farnosťami. … Cirkevné  právo sa v podstate zrušilo … Nech žije Nemecká demokratická biskupská republika! Bez ľudu, ale s komorníkmi a kramármi: „Exekutíva potrebuje porozumenie, lásku.“

Synoda však nie je nijaká dolná komora parlamentu. Ľud naproti tomu, ktorý nemeckí teológovia od r. 1517, 1933, 1968 vzývajú, neexistuje, je to  abstraktum, celkom ako ľud, v mene ktorého komunistická SED riadila štát kolektívne až do zániku. … Dnes si nárokuje vedenie ako karikatúra Centrálna rada katolíkov, ZdK okolo Aloisa Glücka, s podporou niektorých emeritných a pomocných biskupov. To sú však bitky minulých epoch.

Koncil a pápež sa od r. 1962 zameriavajú na skutočný Boží ľud. Na agendu 21. storočia Benedikt a František vytýčili spoločné ciele: odsveštenie Cirkvi pre lepší svet. –zg-

 

Kardinál Pell: ‚V náuke Cirkvi nenastane obrat‘

 

Vatikán, 27.10.2014 (kath.net/pl) 017 405 – „Cirkev nie je založená na viere sv. Petra, ale na samom Petrovi, napriek jeho chybám a nedostatkom.“ Pápež František „je 266. pápežom a história videla 37 falošných pápežov alebo protipápežov. História pápežov je ešte udivujúcejšia ako fikcia“, v súčasnosti máme „jedného z najnezvyčajnejších pápežov histórie“, ktorý sa súčasne „teší takmer bezpríkladnej popularite“. Písomne to uviedol kardinál George Pell v homílii, ktorú chcel predniesť na tohoročnej púti „Summorum Pontificum“ pre pútnikov pevne spojených s Tradíciou. Vážna bronchitída však kardinálovi zabránila zúčastniť sa svätej omše a jeho homíliu prečítal jeho osobný sekretár.

Kardinál Pell, ktorého len vo februári 2014 pápež František povolal za prefekta novo zriadeného Hospodárskeho sekretariátu, výslovne poukázal na to, že František je v reforme vatikánskych financií veľmi úspešný. Homília kardinála Pella sa zaoberala aj otázkami, na ktoré treba zamerať pozornosť a ktoré vyplynuli z vývoja pri biskupskej synode o manželstve a rodine v októbri 2014. „Náuka sa môže vyvíjať, my chápeme pravdu hlbšie, no v katolíckej histórii nenastávajú nejaké obraty. Apoštolská Tradícia, najprv hlásaná Kristom a založená na Svätom písme, je skúšobným kameňom pravdy a pravej pastoračnej praxe.“

Prax pastorácie a náuky možno zmeniť iba konsenzom. Kolégium biskupov a všetky synody „pracujú s konsenzom“. Až do budúceho októbra by mali katolíci pracovať na tom, aby „zo súčasných rozkolov“ vybudovali konsenzus, uviedol kardinál Pell.

Pritom by sme boli „kontraproduktívni, keby sme mali v srdci hnev či nenávisť, alebo by sme prepadli sterilnej polemike proti prekvapivo malému počtu katolíckych protihráčov“. V ďalších 12 mesiacoch až do pokračovania synody o rodine, musíme vysvetliť „potrebu obrátenia“ a „podstatu svätej omše“, ako aj „čistotu srdca, ktorú od nás Sväté písmo vyžaduje, keď prijímame Najsvätejšiu Eucharistiu“. –zg-

 

Čo myslel kardinál Schönborn ocenením homosexuálov?

 

Komentár salzburského pomocného biskupa Andreasa Launa

Salzburg, 27.10.2014 (kath.net) 017 404 – Kardinál Schönborn ocenil, tak sa ozvalo v médiách, ľudskosť mnohých homosexuálnych párov a pritom hovoril predovšetkým o jemu známom prípade registrovaného partnerstva: Keď jeden z nich ochorel, druhý sa o neho úžasne staral, ľudsky ako aj kresťansky. „Tieto veci treba uznať,“ dodal kardinál“ a postavil sa proti odsudzovaniu homosexuálov.

Keďže sa mnohí ľudia týmto výpovediam divili, ba dokonca sa rozhorčovali, považujem za správne uviesť tri poznámky:

Po prvé je tu otázka, čo znamená „niekoho odsudzovať“? Na svetskom súde vieme, čo sa tým myslí. V čom spočíva spravodlivosť alebo nespravodlivosť „morálneho odsúdenia“? Ak niekto rešpektuje a bráni Desatoro Božích prikázaní, tak tým všetkých, ktorí ich tu či tam nedodržiavajú, „odsúdil“ a síce tak, že súdiaci sa tým sám ukazuje ako hriešny, „ako ten, čo iných súdi“, ako pokrytec v biblickom zmysle? A ďalej – kto protestuje a napomína, aby sa nikoho „nesúdilo“, keď niekto nazve Stalina alebo Hitlera či iných zodpovedných za genocídu „zločincami“? Kto sa sťažuje, ak istých ľudí súd „odsúdi“? Aký ťažký musí byť hriech, aby sme páchateľa smeli morálne „odsúdiť“, alebo ako „dobrí ľudia“ dokonca museli „odsúdiť“ a akých hriešnikov sa nesmie v nijakom prípade „odsúdiť“? Na čom spoznám, či som niekoho „odsúdil“ zavrhnutia hodným spôsobom, alebo som iba pomenoval hriech bez odsúdenia hriešnika, pretože posledný morálny rozsudok nad človekom vždy zostane až na Boha?

Tento zmätok sa vyrieši, keď skonštatujeme: Cirkev nazýva každý hriech, ťažký aj ľahký hriechom, ale ona neodsudzuje hriešnika, ale vie, že vlastný rozsudok o človeku zostáva vyhradený Bohu, dokonca aj pri veľmi ťažkých hriechoch! Napomenutie, že iných ľudí „nemáme odsudzovať“, je morálnou, nielen kresťanskou samozrejmosťou a je pre dobro tak povediac všetkých hriešnikov. Boh bude súdiť všetkých hriešnikov a bude mať milosrdenstvo, ak prijmú odpustenie! Keď niekto ide na spoveď, mohli by sme povedať: Aj obžalovanie samého seba je istým druhom „odsúdenia“ a to je morálne dobré!

Po druhé: Máme a smieme uznať to dobré, aj keď to robí hriešnik? Samozrejme! Je to skúsenosť, ktorú môže získať vlastne každý človek dobrej vôle, že ľudia, ktorí objektívne páchajú hriech, alebo dokonca v ňom žijú, „popri tom“ môžu robiť aj dobré veci a že toto dobro nie je zlé, či bezcenné, preto, že ho robí hriešnik! Nielen každý kňaz aj každý človek pozná takéto prípady v každodennom živote. Zvlášť dojímavý prípad rozprávala nedávno istá žena: Jej nevlastný otec sa vrátil z vojny a oženil sa s jej matkou. Keď matka zomrela, dievča celé roky zneužíval, takže, keď už bolo dosť staré,  opustilo tak rýchlo, ako sa dalo, rodné mesto. Ale, zamyslene dodala, „môj nevlastný otec mi urobil aj veľa dobrého a staral sa o mňa, nebol iba zlý!“ Aj pre tohto muža platí: to dobré máme a musíme uznať, aj keď to zlé, v tomto prípade zneužívanie dieťaťa, nemôžeme nazvať dobrým a nesmieme to zľahčovať. Keď pomyslíme na toho muža, aj pre neho platí: Nesmieme ho „odsudzovať“ a musíme uznať  to dobré, čo urobil. Princíp „neodsudzovať“ a „dobré uznať“ môžeme na nespočetných neškodných aj závažných príkladoch – napríklad na mužovi ako bol kráľ Dávid.

Mimochodom tu chceme zdôrazniť: Cirkev pozná svätorečenia vo veľkom počte. V procese preverovania osôb sa uvádzajú ich cnosti, to dobré čo vykonali, ale nezamlčujú sa ani ich hriechy pred obrátením. Svätorečenie teda predpokladá „rozsudok“. Ale Cirkev nikdy nijakého človeka „neodsúdila“ a netvrdila, že vie, že tento človek je iste v pekle!

Verejná mienka dneška robí presne opak celého tohto citlivého prístupu:  zľahčuje alebo popiera hriechy ako manželská nevera, určité hriechy (napr. potrat) vyhlasuje za dobro, požaduje „toleranciu“ voči hriechu, alebo ho dokonca chce povýšiť na „ľudské právo“. Rozhodnutie pre hriech sa veľmi často skrášľuje na legitímne a úcty hodné „rozhodnutie vo svedomí“. Zatiaľ čo verejnosť požaduje „toleranciu“ pre mnoho zlého, sama praktizuje „nulovú toleranciu“ voči tým, ktorí bránia Božie prikázania a nenávistne odsudzuje ako „zlého človeka“ toho, kto sa odváži hriech označiť ako to, čo v Božích očiach je: ohavnosť. Politicky ešte nekorektnejší a „hriešny“ – podľa náuky verejnosti – je ten, kto ide o krok ďalej a hovorí o tom, že Boh bude človeka za jeho konanie volať na zodpovednosť a že za veľmi ťažké hriechy prídeme dokonca do pekla.

Jedným slovom: kardinál Schönborn má pravdu, hriešnika nesmieme „odsudzovať“, aj keď je vzhľadom na mnohé zločiny ťažké v tomto „neodsudzovaní“ vytrvať. Len nesmieme v slovách kardinála hľadať to, že chcel zmeniť náuku Cirkvi o homosexualite. O takú zmenu náuky sa kardinál nepokúsil, on to neurobí a ani nemôže urobiť, ani keby chcel. To platí dokonca aj pre pápeža! Na náuke Cirkvi sa môže meniť vždy iba nesprávny alebo falošný výklad. Pravdou je a zostáva: vražda, lúpež, nevera, lakomstvo, pýcha a mnohé iné – to sú a zostávajú hriechy. Rovnako zostáva pravdou: ani zlodejov, ani smilníkov, ani praktizujúcich homosexuálov, ani daňových hriešnikov, vrahov, či povýšencov nesmieme „odsudzovať“!

A keď takíto hriešnici tu a tam robia dobro, je správne toto dobro uznať, lebo toto uznanie môže byť pomocou na ich obrátenie. Predovšetkým a oveľa dôležitejšie je: „V Knihe života“ sa nič nestráca, Ježiš si spomenie na každého, kto mu priniesol jedlo, keď bol hladný, alebo urobil niečo dobré, aj keď to bol hriešnik. Veď Ježiš ani o dobrom Samaritánovi nepovedal, že to bol „svätec“.

Skrátka: Hriech nazvať hriechom, ale hriešnika neodsudzovať a uznať dobro, ktoré aj on koná. Tieto tri veci platia! A čo sa týka homosexuality, je dobré mať pred očami, že v histórii boli iste svätci, ktorí museli bojovať s homosexuálnymi pokušeniami. Existovali a vždy budú existovať, aj keď ich mená nepoznáme. S nejakými pokušeniami rozdielnymi podľa veku a osudu bojuje každý človek až do konca života. Pre istotu vyslovme aj túto samozrejmosť: Nikto nikdy netvrdil, že heterosexuáli v tomto boji v zásade skončia víťaznejšie ako ľudia s homosexuálnymi sklonmi. A na záver: „Duchovný boj“ je normálny prípad každého človeka, nech už jeho „zvláštny boj“ popri tom všeobecne ľudskom prebieha v hocijakej oblasti (proti egoizmu, závisti, samoľúbosti, pýche a i.) Božia milosť nám pri tom pomáha a po mnohých porážkach dáva víťazstvo každému, kto sa usiluje k nemu – k Bohu -dospieť! –zg-

 

Turecko stavia v Tirane najväčšiu mešitu Balkánu

 

Ankara-Tirana, 27.10.2014 (KAP) 017 403 – Turecko dá postaviť v Albánsku najväčšiu mešitu na Balkáne. Ako povedal riaditeľ nadácie štátneho tureckého Úradu pre náboženstvá (Diyanet), Ismail Palakoglu, v pondelok pre spravodajskú agentúru Anadolu, táto mešita v Tirane má mať štyri minarety a kapacitu 4500 veriacich. Súčasná mešita v centre Tirany má miesto iba pre 60 ľudí, hoci 70 % obyvateľstva hlavného mesta Albánska tvoria moslimovia.

Stavba mešity na ploche 10 hektárov má podľa Palakoglua trvať dva až tri roky. Mešitový komplex bude mať, ako povedal, okrem iného aj koncertnú sálu, výstavné priestory a múzeum.

Štátny Úrad pre náboženstvá Turecka nedávno podriadili priamo premiérovi Ahmetovi Davutogluovi. Tento krok sa považuje za znamenie, že tento orgán má v zahraničnej politike Turecka v budúcnosti zohrávať väčšiu úlohu.

Turecko vo svojej tradícii dlhého osmanského panstva na Balkáne a na Blízkom Východe sa považuje za patróna moslimských spoločenstiev aj mimo svojich hraníc. Pápež František počas svojej cesty do Turecka 28. až 30. novembra sa stretne aj so zodpovednými ľuďmi úradu Diyanet v Ankare. –zg-

 

Cirkev odsúdená na medzináboženský dialóg

 

Frankfurt, 26.10.2014 (kath.net/ KNA) 017 402 – Predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg hovorí, že Katolícka cirkev práve v súvislosti s mnohými kresťanskými utečencami z Blízkeho Východu je vyzvaná k dialógu s islamským svetom. Kardinál Jean-Louis Tauran zdôraznil, že náboženstvo nie je príčinou konfliktov, ale môže prispievať k ich riešeniu. Preto je Cirkev „odsúdená“ na dialóg. Kardinál Tauran sa takto vyjadril na posviacke novej profesúry nadácie „Katolícka teológia v kontexte islamu“ na Filozoficko-teologickej fakulte Sankt Georgen v piatok.

„Medzináboženský dialóg sa vždy začína tým, že zastupujeme svoje vlastné náboženské presvedčenie. V súčasnosti však náboženský analfabetizmus na Západe nabral už rozmery, ktoré vzbudzujú starosti. Pre európske spoločnosti je dôležité, aby znovu našli svoje náboženské a kultúrne korene,“ povedal kardinál Tauran. „Inak budú mladšie generácie dedičmi bez dedičstva.“

Západ sa okrem toho nachádza v „kríze informácie“. Neustála mobilita a presýtenosť informáciami vedie k tomu, že „človek už nečíta, už nepremýšľa a je neschopný svoje vedomosti triediť“, povedal kardinál. Medzináboženský dialóg predpokladá okrem iného vôľu urobiť „všetko, čo je človeku možné“ na to, aby sme pochopili pohľad tohto druhého.

Moslimovia a kresťania sú podľa Taurana vyzvaní, vyvinúť „pedagogiku spolunažívania“, čím sa strach pred tým druhým zmení na strach o toho druhého. Náboženskí vodcovia majú aj povinnosť svojim prívržencom vštepovať občiansku zodpovednosť, takže nikto nebude voči bezpráviu ľahostajný. –zg-

 

Prvý katolícky mediálny kongres v Bonne

 

Bonn, 26.10.2014 (KAP) 017 401 – Budúcnosť kresťanských médií a náboženskej komunikácie bola v centre prvého katolíckeho mediálneho kongresu, ktorý sa začal v pondelok v Bonne. Na dvojdňové podujatie na tému „Misia médií. Scenáre budúcnosti cirkevnej komunikácie“ sa zišlo 200 mediálnych pracovníkov.

Kongres organizoval Katolícky dom médií v Bonne. Pre riaditeľa domu Thea Möncha-Tegedera je podujatie signálom toho, že Cirkev prijíma výzvy premien vo svete médií. „Katolícki žurnalisti a médiá musia mať ctižiadosť patriť k tým najlepším. Nemôžeme sa sťažovať na úpadok kvality, ak sami nie sme ochotní určovať vysokú úroveň našej práce,“ vyhlásil.

Podujatie spoločne otvorili katolícky biskup Gebhard Fürst zodpovedný za oblasť médií a intendant rozhlasu Deutsche Welle, Peter Limbourg. Prezident predsedníctva Hubert Burda Media AG, Paul-Bernhard Kallen, mal hlavný referát na tému „Média v premene“.

Na kongrese sa diskutovalo okrem iného o vplyve sociálnych médií ako „youtube“ na televíziu, o emocionalizácii a škandalizovaní v žurnalizme, o ďalšom vývoji náboženského jazyka či o získavaní vedúcich síl pre katolícke médiá.

Sekretár Pápežskej rady pre sociálne komunikácie predniesol referát na tému „Scenáre budúcnosti cirkevnej komunikácie“. Na diskusii sa zúčastnili: páter Bernd Hagenkord, vedúci nemeckej sekcie Rádia Vatikán, Claudia Nothelle, programová riaditeľka rozhlasu Berlín-Brandenburg, ako aj prelát Paul Tighe.

Paralelne ku kongresu v pondelok odovzdali aj katolícke ceny médií dotované 5000 eurami. Tento rok ich získali: redaktor časopisu „Christ & Welt“ (Kresťan a  svet) Raoul Löbbert a televízny žurnalista Marc Wiese. Löbbert dostal cenu v kategórii „Printové médiá“ za príspevok „Oddelenie milosti“. Autor v ňom píše príbeh o bývalom františkánskom kláštore v obci Waldniel am Niederrhein, v ktorom nacisti dávali vraždiť postihnuté deti.

Cenu v kategórii „Elektronické médiá“ dostal televízny žurnalista Wiese za svoj príspevok na televíznej stanici ARTE „Camp 14 – Total Control Zone“. Je to otrasný príbeh Severokórejčana, ktorý sa narodil v pracovnom tábore a vo veku 22 dokázal svojim strážcom ujsť. –zg-

 

Benedikt XVI. zdraví prívržencov starého obradu omše

 

Vatikán, 25.10.2014 (kath.net/KAP) 017 400 – V pozdravnom posolstve pútnikom skupiny „Summorum Pontificum“ emeritný pápež Benedikt XVI. (2005-2013) vyjadril svoju radosť zo slávenia predkoncilového obradu svätej omše:

„Som veľmi šťastný, že ‚usus antiquus‘ sa dnes môže v plnom pokoji sláviť v Cirkvi, že ho milujú toľkí mladí ľudia a že ho slávia veľkolepí kardináli,“ citoval internetový portál „Vatican Insider“ v sobotu z listu Benedikta XVI.

Benedikt XVI. sa skupine poďakoval za pozvanie, no poukázal na to, že ako „mních v klauzúre“ sa nemôže zúčastňovať verejných bohoslužieb okrem toho, keď ho úradujúci pápež pozve. Liturgia v mimoriadnom obrade sa konala 25. októbra predpoludním v Chráme sv. Petra. Hlavným celebrantom bol kardinál Leo Raymond Burke, ktorý emeritného pápeža pôvodne pozval.

„Summorum Pontificum“ je názov apoštolského listu pápeža Benedikta XVI. z roku 2007. Od tohto motu proprio je možné bez zvláštneho povolenia sláviť mimoriadnu formu liturgie z roku 1962.  –zg-

 

Nová kniha: Biskupi sveta pri stole s Jánom Pavlom II.

 

Vatikán/Taliansko, 25.10.2014 (RV) 017 399 – Doposiaľ nepublikované výpovede svätého pápeža Jána Pavla II. z rozhovorov pri stole počas stretnutí s biskupmi z rozličných kútov sveta vyšli knižne v spracovaní novinárky Angely Ambrogettiovej v talianskom vydavateľstve Tau editrice. Publikácia s titulom

„Tajomstvo dvanástich. Biskupi sveta pri stole s Jánom Pavlom II

(Il mistero dei 12. I vescovi del mondo a tavola con Giovanni Paolo II)

je svedectvom o vzťahu Jána Pavla k biskupom a o prežívaní kolegiality biskupského zboru počas obedov formálneho i neformálneho charakteru, najmä pri návštevách Ad limina apostolorum a pri apoštolských cestách pápeža. Autorka čerpala z dosiaľ nezverejnených zvukových záznamov z archívu Vatikánskeho rozhlasu. -jb-

 

Pápež nanovo organizuje diecézy: Montecassino stráca štatus

           

Pred 50 rokmi navštívil Montecassino pápež Pavol VI.

a vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy

 

Vatikán-Rím, 24.10.2014 (kath.net/KAP) – 017 398

Pápež František nanovo usporiadal diecézne teritóriá v strednom Taliansku. Pritom benediktínskemu kláštoru Montecassino v regióne Latium odňal štatus teritoriálneho opátstva, ako oznámil Vatikán vo štvrtok spolu s menovaním nového opáta. Kláštor tak už nebude mať priradenú oblasť pastorácie.

Novovymenovaný opát Donato Ogliari nebude mať, na rozdiel od svojich predchodcov, už nijaké biskupské kompetencie na tomto teritóriu.

Montecassino bolo doteraz jedno z 11 ešte existujúcich teritoriálnych opátstiev na svete. Teritoriálne opátstva v zásade zrušil už v roku 1976 pápež Pavol VI. (1963-1978).

Farnosti (53), ktoré doteraz patrili ku kláštoru Montecassino, budú teraz začlenené k priľahlej Diecéze Sora-Aquino-Pontecorvo. Na základe konkordátu medzi Talianskom a Svätým stolcom sa však nové usporiadanie nezrealizuje okamžite, ako oznámila vatikánska tlačová kancelária.

V opátstve Montecassino založenom v 6. storočí sa nachádza hrob zakladateľa benediktínskej rehole a patróna Európy sv. Benedikta z Nursie  (480-547) a preto má ústredné miesto v európskej duchovnej a kultúrnej histórii. Benedikt XVI. tu v roku 2001, keď ešte nebol pápežom, v kláštornom tichu redigoval svoju knihu interview „Boh a svet“.

Montecassino znamená však aj stretnutie s hrôzami druhej svetovej vojny. Dňa 15. februára 1944 spojenecké bombardéry staroveké opátstvo zbombardovali v domnienke, že sa tam ukryli nemecké jednotky. Niekoľko mesiacov trvali potom boje pozdĺž tzv. Gustávovej línie. Vojenské cintoríny v okolí opátstva svedčia o nesmiernej krvavej dani. Hlavné opátstvo benediktínov, z ktorého zostala ušetrená iba krypta s hrobom sv. Benedikta, po vojne kompletne nanovo vybudovali.

Pred presne 50 rokmi – v októbri 1964 – navštívil Montecassino Pavol VI. Minulú nedeľu blahorečený pápež prišiel na tento kláštorný vrch z Druhého vatikánskeho koncilu. Posvätil znovu vybudovaný kláštor aj baziliku. Pritom vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy. –zg-

 

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *