Život Cirkvi vo svete 43 * 2014

Obsah

 

Benedikt XVI. píše pozdrav kongresu o ochrane života

Benedikt XVI.: Pravda náboženstva a pravé náboženstvo

Synodálny otec: ‚Milosrdenstvo bez pravdy nie je milosrdenstvo‘

FC Bayern daroval pápežovi milión

Kardinál Meisner: Synoda vylúčila svätého Jána Pavla II.

Arcibiskup Chaput: Celok posolstiev zo synody zmätočný

Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby

Pápež navštívi Turecko a prehovorí v Európskom parlamente

Biskup: «Nie» výpovediam o homosexuáloch z oboch strán

Nemecko: Eutanázia detí – vyhlásenie bankrotu spoločnosti

Kardinál: ‚Pápež zo synody sklamaný? Neverte tomu!‘

Chorý patriarcha rozdeľuje arménske spoločenstvo

Konzistórium kardinálov apeluje na moslimských vodcov

Vatikán: Konzistórium k Blízkemu Východu a svätorečeniam

Pápež ohlasuje cestu na svätorečenie do Ázie v januári

Nemecko: Vandalizmus v Speyerskom Karmeli

Relikvia nového blahorečeného pápeža Pavla VI.

Šamanka sa má stať európskou komisárkou

Prvý raz ženy v pápežskej Biblickej komisii

Pápež o synode: „Budeme s trpezlivosťou siať ďalej“.

Pápež Pavol VI. je blahoslavený, slávi sa 26. septembra

Záverečné posolstvo biskupskej synody o rodine

Pápež karhá primátora Ríma za „registráciu“ homosexuálnych párov

Hilarion po kontraverznom príhovore na synode u pápeža

Benedikt XVI. bol na blahorečení Pavla VI.

 

 

 

Benedikt XVI. píše pozdrav kongresu o ochrane života
Vatikán, 23.10.2014 (kath.net/KNA) 017 397 – Emeritný pápež Benedikt XVI. (2005-2013) poslal  pozdravné posolstvo teologickej konferencii o pokoji a ochrane života, ktorá sa vo štvrtok začala v Kolumbii. Témy pokoj a úcta k ľudskému životu sú «spojené s vierou v Boha Stvoriteľa,» ako píše Benedikt XVI. podľa Rádia Vatikán. Táto viera «je pravou garanciou našej dôstojnosti».

Kongres organizovaný vatikánskou nadáciou «Jozefa Ratzingera – Benedikta XVI.» v Medelline má názov «Úcta k životu, cesta k pokoju».

Po odstúpení Benedikta XVI. 28. februára 2013 bolo doteraz zverejnených iba málo výpovedí emeritného pápeža. –zg-

 

Benedikt XVI.: Pravda náboženstva a pravé náboženstvo

 

Rím, 23.10.2014 (kath.net/as) 017 396 – Dňa 21. októbra sa v rámci začiatku akademického roka 2014-2015 na Pápežskej univerzite Urbaniana konalo slávnostné otvorenie zreštaurovanej Auly Magna, venovanej Benediktovi XVI.: „Je to gesto vďačnosti za to, čo Benedikt XVI. ako účastník koncilu, svojou náukou ako docent, ako prefekt Kongregácie pre náuku viery a konečne svojím vzácnym učiteľským úradom pre Cirkev urobil,“ znelo odôvodnenie univerzity.

Pápežská univerzita Urbaniana je najvýznamnejším zariadením Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Ťažiskom jej vzdelávania je kultúrna a vedecká výchova spolupracovníkov v misijných krajinách ako misionárov alebo vedeckých odborníkov pre misie a v iných disciplínach.

Na slávnosti sa zúčastnil osobný sekretár emeritného pápeža a prefekt Pápežského domu, arcibiskup Georg Gänswein, ktorý prečítal posolstvo  Benedikta XVI.

 

Benedikt XVI. sa vo svojom posolstve sústredil na pravdu náboženstva a pripomenul, že „katolícky“ – tento predikát Cirkvi, ktorý od najstarších čias patrí k vyznaniu viery – má v sebe čosi turíčne: „Pripomína nám, že Cirkev Ježiša Krista nikdy nebola vecou jedného národa, alebo jednej kultúry, ale od počiatku bola určená pre celé ľudstvo.“

Vzkriesený Pán „svojich apoštolov a skrze nich učeníkov všetkých čias poveril tým, aby jeho slovo prinášali až do končín zeme a robili ľudí jeho učeníkmi. „Druhý vatikánsky koncil chopiac sa Tradície všetkých stáročí v dekréte ‚Ad Gentes’ osvetlil vnútorné dôvody tohto misionárskeho poslania a tým ho s novou silou vniesol do Cirkvi dnešnej doby.“

„Ale skutočne ešte platí – tak sa pýtajú mnohí ľudia dnes v Cirkvi aj mimo nej? Sú misie skutočne ešte aktuálne? Nie je primeranejšie stretávať sa v dialógu náboženstiev a spoločne slúžiť pokoju vo svete? Ale môžeme sa opýtať aj inak: Môže dialóg nahradiť misie? Mnohí ľudia sú dnes vskutku toho názoru, že náboženstvá by sa mali vzájomne rešpektovať a v dialógu sa stať spoločnou silou pokoja.“

Pri takýchto názoroch sa väčšinou predpokladá, „že rôzne náboženstvá sú variáciami jednej a tej istej skutočnosti, že ‚náboženstvo’ je spoločný génus, ktorý sa v rôznych kultúrach rôzne utvára a pritom vyjadruje tú istú realitu“. „Otázka pravdy, ktorá pôvodne kresťanmi predovšetkým hýbala, sa tu vylučuje. Predpokladá sa, že vlastná pravda o Bohu je v konečnom dôsledku nedosiahnuteľná a že v najlepšom prípade možno to nevysloviteľné sprítomniť iba rôznymi symbolmi. Toto vzdanie sa pravdy sa zdá byť realistické a slúžiace pokoju náboženstiev vo svete. Ale súčasne je smrtiace pre vieru! Pretože viera stráca svoju záväznosť a svoju vážnosť, ak to všetko sú iba vymeniteľné symboly, ktoré iba zďaleka poukazujú na neprístupné tajomstvo toho božského.“

„Tak sa jasne ukazuje, že otázka misií sa stavia pred základné otázky nielen viery, ale ľudského bytia vôbec.“

Benedikt potom formuloval náznak, „ktorým smerom sa má naše myslenie uberať“. Vychádzal pritom z dvoch rozličných východísk.

 

Ďalej uvádzame slová Benedikta XVI. doslovne:

 

„1. Všeobecná predstava je, že náboženstvá stoja tak povediac vedľa seba, ako kontinenty a jednotlivé krajiny na mape. To však nie je tak. Náboženstvá sú v historickom pohybe, ako sú v pohybe národy a kultúry. … My ako kresťania sme presvedčení, že náboženstvá (ako napríklad kmeňové) v tichosti čakajú na stretnutie s Ježišom Kristom – na svetlo, ktoré od neho vychádza a môže ich priviesť až celkom k tomu ich vlastnému. A Kristus čaká na nich. Stretnutie s ním nie je vniknutie niečoho cudzieho, čo by zničilo vlastnú kultúru a históriu. Je to skôr výpad do niečoho väčšieho, ku ktorému sú na ceste. Tak je toto stretnutie vždy aj očistením a dozrievaním. Toto stretnutie je však obojstranné. Kristus čaká na ich históriu, ich múdrosť a náhľady. Dnes vidíme stále zreteľnejšie aj iný aspekt: zatiaľ čo kresťanstvo v krajinách svojej veľkej histórie často zachvacuje únava a mnohé konáre veľkého stromu z horčičného semiačka usychajú a padajú na zem, skrze stretnutie s čakajúcich náboženstiev s Kristom prepukáva nový život. Ukazujú sa nové dimenzie viery a prinášajú radosť tam, kde predtým bola iba únava.

  1. Náboženstvo nie je jednotný fenomén. Treba v ňom rozlišovať rôzne dimenzie. Na jeden strane stojí veľkosť výpadu cez svet smerom k večnému Bohu. Na druhej strane sa však nachádzajú prvky, ktoré vznikli z vlastnej histórie ľudí a ich prístupu k náboženstvu. V tom môže byť iste obsiahnuté to pekné a dôstojné, ale aj nízke či dokonca ničivé tým, že sa sebectvo človeka zmocní náboženstva a namiesto toho, aby ho otváralo, mení ho na uzatváranie sa do toho vlastného. Preto náboženstvo nikdy nie je jednoducho iba pozitívny či negatívny jav, ale oboje sa mieša. Kresťanské misie pri svojom zrode veľmi silne vnímali v pohanských náboženstvách, na ktoré narazili, najmä negatívne prvky. Preto bolo kresťanské hlásanie viery sprvu extrémne kritické voči náboženstvám. Iba po prekonaní negatívnych tradícií, ktoré sčasti považovala aj za démonické, mohla viera rozvíjať svoju obnovujúcu silu. … Každé náboženstvo, aby zostalo pravé, musí však vždy byť aj kritické voči náboženstvám. To platí kvôli jeho pôvodu a podstate celkom jasne pre kresťanskú vieru, ktorá musí mať na jednej strane úctu pred vnútorným čakaním a vnútorným bohatstvom náboženstiev, na druhej strane však musí aj kriticky vidieť to negatívne. Samozrejme kresťanská viera musí vyvíjať takúto kritickú silu aj proti vlastnej náboženskej histórii. Pre nás kresťanov je Ježiš Kristus Logos Boha, Svetlo, ktoré nám pomáha rozlišovať medzi podstatou a nezriadenou časťou náboženstva.
  2. V súčasnosti sú stále hlasnejšie hlasy, ktoré nám chcú nahovoriť, že náboženstvo je prekonané. Že iba kritický rozum smie určovať konanie človeka. Za takým chápaním stojí názor, že iba pozitivistickým myslením teraz rozum v celej jeho čistote definitívne dospel k vláde. V skutočnosti je aj tento spôsob myslenia a života historicky podmienený a viazaný na historické kultúry. Považovať ich za jedine platné by človeka umenšovalo a vzalo by mu podstatné dimenzie jeho existencie. Tam, kde etos v jeho pravej, ponad to pragmatické poukazujúcej podstate a pohľadom na Boha už nenachádza priestor, človek sa nestal väčším, ale menším. Pozitivistický rozum má svoje miesto vo veľkých oblastiach techniky a hospodárstva, ale nenaplňuje celok ľudského bytia. Takže my, veriaci, musíme stále znova rozrážať dvere von ponad to čisto technické a pragmatické smerom k celej veľkosti našej existencie, k stretnutiu so živým Bohom.

 

S radosťou a láskou sa treba podeliť

  1. 1. Tieto možno trocha namáhavé úvahy majú ukázať, že aj dnes v hlboko zmenenom svete zostáva zmysluplné poslanie hlásať iným Evanjelium Ježiša Krista. Existuje však aj druhý jednoduchší spôsob, ako dnes toto poslanie odôvodniť. S radosťou sa treba podeliť. S láskou sa treba podeliť. Kto prijal veľkú radosť, nemôže si ju jednoducho nechať pre seba, musí ju odovzdávať ďalej. To isté platí pre dar lásky, pre dar náhľadu do pravdy, ktorá sa nám zjavuje. Keď sa Ondrej stretol s Kristom, nemohol jednoducho inak ako povedať svojmu bratovi: „Našli sme Mesiáša“ (Jn 1, 41). A Filip, ktorému bolo darované rovnaké stretnutie, nemohol inak ako Natanaelovi povedať, že našiel toho, o ktorom hovorili Mojžiš a proroci (Jn 1, 45). My nehlásame Krista, aby sme nahromadili čo najviac členov nášho spoločenstva a už vôbec nie, aby sme týmto spôsobom získali moc. My im o ňom rozprávame, pretože musíme odovzdávať ďalej radosť, ktorá nám bola darovaná.

Presvedčenými hlásateľmi Ježiša Krista sa staneme vtedy, keď ho skutočne stretneme v hĺbke našej existencie, keď nám skrze stretnutie s ním bude darovaná veľká skúsenosť pravdy, lásky a radosti.

  1. K podstate náboženstva patrí vnútorné napätie medzi mystickým odovzdaním sa Bohu, ktoré sa mu úplne odovzdáva a zodpovednosťou voči ľuďom a svetu, ktorý je Božím stvorením. Mária a Marta sú vždy neoddeliteľné aj keď dôraz môže občas byť iný. Sprostredkovaním, v ktorom sa oba póly stretávajú, je láska, v ktorej sa dotýkame Boha je jeho stvorenia súčasne. „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku“ (1 Joh 4, 16): Táto veta vyjadruje pravú podstatu kresťanstva. Láska, ktorá sa vo svätcoch všetkých stáročí mnohorakým spôsobom realizuje a odzrkadľuje, je tým skutočným dôkazom pravdy kresťanstva. Benedikt XVI.  –zg-

 

Synodálny otec: ‚Milosrdenstvo bez pravdy nie je milosrdenstvo‘

 

Vatikán, 23.10.2014 (kath.net) 017 395 – „Milosrdenstvo je najlepšia cesta k pravde, no milosrdenstvo bez pravdy nie je nijaké milosrdenstvo.“ Povedal to arcibiskup Joseph Kurtz, z Louisville, predseda Konferencie biskupov USA pre „National Catholic Register“ v interview s Edwardom Pentinom. Arcibiskup bol účastníkom synody o rodine vo Vatikáne, ktorá vyvolala prudké diskusie vo vnútri Cirkvi aj mimo nej.

„Chcel by som zo synody prísť domov a byť schopný ľuďom povedať: ‚Potrebujeme vašu pomoc, usilujeme o veľkú obnovu daru manželstva a rodiny – musíme podporovať verné manželské páry,“ povedal arcibiskup Kurtz. „Dúfam, že ľudia si nemyslia, že verné manželské páry boli iba malou skupinou ľudí, ale že sú v súčasnosti mlčiacou väčšinou. Musíme im vysloviť uznanie.“

Arcibiskup ďalej v súvislosti so situáciou v USA povedal, že k zámerom synody patrilo znova nastoliť dôveru, „že plodné, posvätné a zdravé manželstvo otvorené životu je dosiahnuteľné – alebo, aby som to vyjadril inak, že mladí ľudia, ktorí sa zoberú, nie sú iba štatistickou správou.“

Vzhľadom na predbežnú správu zo synody – relatio – uverejnenú 13.10.2014 arcibiskup Kurtz potvrdil, čo už povedal na vatikánskej tlačovej konferencii 15.10.: „Toto ´relatio´ bolo pracovným dokumentom a ak o tom z nejakých príčin médiá takto neinformovali, nuž tak to tak bolo.“ Medzitým máme „desať ďalších pracovných dokumentov“, ako dodal a pripomenul tým jednotlivé správy z pracovných skupín. „Požiadal som ľudí, aby si ich prečítali.“ Jeho samého tieto správy z pracovných skupín „inšpirovali“. Ukázali na jednej strane istú mnohorakosť, no aj spoločné rysy – to pomôže synode, ktorá potrebuje „očistenie a objasnenie“. „Boli tam nejasné dvojzmyselnosti, s ktorými sa nedá žiť,“ vyhlásil arcibiskup.

Okrem toho vyjadril želanie, že by sa mali uverejniť jednotlivé výpovede synodálnych otcov z prvého týždňa synody tak, ako sa to stalo aj pri biskupskej  synode pred dvomi rokmi.

Predseda BK USA poskytol toto interview britskému žurnalistovi Edwardovi Pentinovi, ktorý sa stal známy v súvislosti so spornými výpoveďami kardinála Kaspera. Arcibiskup sa k nemu správal veľmi dôverne a viackrát ho oslovil krstným menom. –zg-

 

Synoda: Lombardi bráni mediálnu stratégiu 

 

Vatikán, 23.10.2014 (KAP) 017 394 – Riaditeľ Tlačovej kancelárie Svätého stolca, páter Federico Lombardi, obhajoval spornú mediálnu stratégiu počas biskupskej synody o rodine. Je „absolútne iluzórne“ myslieť si, že vzhľadom na viac ako 70 príspevkov denne, ktoré boli okrem toho ešte nejednotné, je možné doslova uverejňovať postoje synodálnych otcov,“ povedal Lombardi vo štvrtok v interview pre Rádio Vatikán. Kto pozná danosti na sekretariáte synody a vo vatikánskej tlačovej kancelárii, vie, že takýto postup bol „málo realistický“.

Účastníci synody ako napríklad prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard L. Müller, ale aj žurnalisti kritizovali na rozdiel od minulej praxe odlišujúce sa nezverejňovanie príspevkov. Vatikánska tlačová kancelária uverejňovala iba denné zhrnutie diskusie, ako aj mená rečníkov.

Na rozdiel od minulých synod tento raz boli možné voľné príspevky v tematických diskusiách.

 

Mnohé otvorené otázky vzhľadom na synodu 2015

Vzhľadom na synodu na jeseň 2015 však Lombardi pripustil, že je možný aj iný spôsob postupu.

Na synode v r. 2015 je okrem iného neisté, či a ako potom väčší počet prítomných zmení spektrum názorov. V r. 2015 vyšle každá biskupská konferencia nielen jedného, ale podľa veľkosti až do 5 synodálnych otcov. Na súčasnej synode prišla väčšina z Afriky (36), kým Severná Amerika a Kanada spolu vyslali iba dvoch účastníkov, Južná Amerika 22, Ázia 18 a Európa 31.

Na rozdiel od súčasného stretnutia riadna synoda 2015 sa nebude iba radiť. Bude musieť urobiť aj rozhodnutia. Očakáva sa, že už pred tým kardinálov a biskupov, ktorí sa svojimi príspevkami stretli s veľkou pozornosťou, požiadajú medzinárodné médiá o podrobné interview. –zg-

 

FC Bayern daroval pápežovi milión
Vatikán, 23.10.2014 (kath.net/KNA) 017 393 – Pápež František prijal na mimoriadnej audiencii vo Vatikáne futbalové mužstvo FC Bayern Mníchov. Futbalový klub daroval pápežovi podľa vlastných údajov milión eur na dobročinné účely. Peniaze pochádzajú z priateľského stretnutia, ktoré sa ešte len bude konať. Symbolicky odovzdal prezident klubu Karl-Heinz Rummenigge Františkovi futbalovú loptu.

FC Bayern vyhral v utorok večer v Ríme futbalový zápas Ligy šampiónov  proti AS Rím 7:1. Medzi divákmi na štadióne bol aj arcibiskup Georg Gänswein.

Pápež prijal bavorských futbalistov pred generálnou audienciou v jednej miestnosti vatikánskej audienčnej auly. Hráči mužstva nechali pápeža na seba trocha čakať. Ich autobus prišiel so štvrťhodinovým meškaním. –zg-

 

Kardinál Meisner: Synoda vylúčila svätého Jána Pavla II.

 

Kolín, 23.10.2014 (kath.net) 017 392 – Kolínsky kardinál Joachim Meisner v komentári v katolíckom denníku „Tagespost“ vyslovil kritiku mimoriadnej biskupskej synody v Ríme, keďže na synode nesmel byť nijaký zástupca cirkevného „Inštitútu svätého Jána Pavla II.“ v Ríme. Povedal, že to pôsobí ako vylúčenie tohto svätého pápeža zo synody. Mnohí biskupi však napriek tomu na synode hovorili o „základných teologických údajoch o manželstve a rodine“ svätého pápeža Jána Pavla II. „Kontinuita v hlásaní náuky Cirkvi bola a je vždy garanciou a solídnym základom našej viery,“ konštatoval kardinál Meisner.

Emeritný kolínsky arcibiskup poukázal na to, že viera je „žitá náuka“. „Preto ani nie je predstaviteľné, že by sme chceli zmeniť len prax, ale nie náuku. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1,14). To je srdce kresťanskej viery.“ Slovo a náuka spolu tvoria „Slovo, ktoré sa stalo telom – kresťanskú vieru“. „Svätý pápež Ján Pavol II. bol nepochopiteľne vylúčený aj z prípravných grémií synody. Ako si to máme vysvetliť?“

Kardinál Meisner potom pripomenul, že niekoľko mesiacov bol Ján Pavol II. v Ríme svätorečený a pritom bolo veľa pútnikov z Poľska. „Pre organizátorov synody sa to zdá byť bez významu: „Vox populi – vox Dei!“ Hlas Božieho ľudu nebol žiadúci a preto sa zdá, že ani nebol vypočutý.“ –zg-

 

Arcibiskup Chaput: Celok posolstiev zo synody zmätočný

 

Washington, 22.10.2014 (kath.net/KAP/red) 017 391 – Americký arcibiskup z Filadelfie, Charles Chaput, vyslovil ostrú kritiku diskusií na vatikánskej synode o rodine. Arcibiskup Chaput bude hostiteľom pápeža Františka v septembri 2015 na Svetovom stretnutí rodín v pensylvánskej metropole. Kapucín Chaput sa na synode nezúčastnil. Je presvedčeným kritikom zdravotnej reformy v USA a legalizácie homosexuálneho „manželstva“.

Na akcii predčítania amerického časopisu „First Things“ v New Yorku arcibiskup podľa novín „Washington Post“ zo stredy povedal, že je „veľmi znepokojený“ z vatikánskych diskusií o náukách Cirkvi k homosexualite a znovu zosobášených rozvedených. Z celkového pohľadu zo správ o synode vychádza „zmätočné posolstvo“. „A ja si myslím, že zmätenie je niečo, čo prichádza od diabla,“ povedal arcibiskup Chaput.

V prednáške v Manhattane arcibiskup Chaput tiež dal na zváženie, či by nebolo vhodné, aby katolícky klérus odmietol registrovať civilné sobáše. V USA neexistujú dvojité sobáše – kňazi fungujú aj ako sobášni úradníci. V súvislosti s najnovšími rýchle sa množiacimi súdnymi rozhodnutiami o legalizácii partnerstiev rovnakých pohlaví už v 30 štátoch USA by katolícki kňazi mohli zvážiť vystúpiť z povinnosti certifikovania civilných sobášov ako znamenia „principiálneho odporu“.

Arcibiskup Chaput usporiada v septembri 2015 veľké medzinárodné stretnutie rodín vo svojich diecézach. Očakáva sa, že pápež František preto príde do USA, pričom dostal pre Washington a New York aj pozvania od politikov – od prezidenta, z kongresu, od generálneho sekretár a OSN a od zhromaždenia OSN.

Mediálne sa kritika synody arcibiskupa Chaputa interpretovala aj ako dištancovanie sa od Františka – veď predbežnú správu zo synody, ktorú kritizoval tento najprominentnejší kapucín Ameriky, redigovali pápežovi dôverníci arcibiskup Bruno Forte a arcibiskup Viktor Manuel Fernandez.

„Bol som veľmi zničený z toho, čo sa tam stalo,“ povedal arcibiskup Chaput o predbežnej správe. Záverečnú správu (Relatio Synodis) označil ako „zlepšenie“. „No aj tej chýba precíznosť – na jednej strane, čo sa týka úpravy zmätenia a na druhej strane, čo sa týka jasnej novej dikcie pripomenutia naformulovaných náuk Cirkvi o manželstve a homosexualite.“

„Nikto z nás nie je na základe našich vlastných podmienok vítaný v Cirkvi. My sme v Cirkvi vítaní za podmienok Ježiša Krista,“ povedal arcibiskup: „To je to, čo znamená byť kresťanom. Podriadiš sa Ježišovi a jeho náuke. Nevytvoríš si svoj vlastný korpus súkromnej spirituality.“

Príhovor arcibiskupa Chaputa v kontexte nadchádzajúceho plenárneho zasadnutia Biskupskej konferencie USA v Baltimore získal veľkú pozornosť. Vo všeobecnosti mali severoamerickí účastníci synody zreteľne konzervatívny postoj.

Téma homosexuálnych „manželstiev“ bude mať na zasadnutí biskupov v Baltimore ústredné miesto. Arcibiskup Chaput obvinil v New Yorku homosexuálnych aktivistov z „nenávisti“. Povedal, že vykresľujú s tradíciou spojených katolíkov ako „homofóbnych“. „Musíme však Bohu ďakovať aj za tento vzniknutý konflikt. Ten očistí Cirkev a zjaví charakter nepriateľov, ktorí nenávidia Cirkev,“ povedal arcibiskup doslova. –zg-

 

Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby
Vatikán, 22.10.2014 (kath.net/Johannes Graf -jg) 017 390 – V rámci svätej omše, ktorou sa skončila biskupská synoda o rodine, pápež František blahorečil svojho predchodcu pápeža Pavla VI. Medzi oboma udalosťami je súvislosť nielen pre encykliku Humanae vitae, v ktorej Pavol VI. rozvinul odovzdávanie života začlenené do celkového pohľadu na človeka.

Téma synody znela: „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie“. V centre teda stoja pastoračné otázky vzhľadom na rodinu, ktoré v priebehu evanjelizácie vznikajú. Oplatí sa poukázať na to, že tento aspekt – tak sa mi zdá – sa v diskusiách okolo synody trocha dostal do úzadia.

Rozchod evanjelia s kultúrou“ napísal Pavol VI. už v r. 1975 „je nesporne dráma našej doby (Apoštolský list Evangelii nuntiandi, 20). Evanjelizácia sa preto musí zamerať aj na ľudí, čo boli poznačení svätým krstom, ale žijú mimo akejkoľvek formy kresťanského života (EN 52). Zameriava sa na  ľudí, ktorí mali doteraz málo kontaktu s vierou a s úplnou náukou Cirkvi. Medzi nimi je nemálo tých, čo žijú vo vzťahoch, ktoré nie sú v súlade s náukou Cirkvi.

Pastoračných výziev je dosť nielen pre biskupov a kňazov. Aj laici a práve my kresťanskí laici dostávame otázky zo spoločnosti, ktorá má málo pochopenia pre katolícke chápanie manželstva, sexuality a rodiny. „Skutočne ste čakali do manželstva?“ „Neberiete antikoncepciu?“ „Čo robíš, keď je jedno tvoje dieťa homosexuálne?“ „Robíš naozaj všetko, čo Cirkev od teba požaduje?“ Tu sa žiadajú dobré odpovede, ktoré dokážu pochopiť aj ľudia, ktorí mali doteraz málo do činenia s vierou. V našej dobe má osobné svedectvo jednotlivca často väčšiu váhu ako rozsiahle štúdie expertov. Autentické vystupovanie človeka pôsobí často vierohodnejšie ako nezriedka ideológiou poznačené prieskumy. To platí najmä v oblasti manželstva a rodiny, v ktorej sa dohráva podstatné spoločensko-politické danie súčasnosti. To samozrejme pôsobí aj smerom do Cirkvi.

Každá epocha Cirkvi pozná pokušenie prispôsobiť náuku alebo prinajmenšom pastoračnú prax aktuálnemu kultúrnemu prúdu. To platí aj pre mimoriadnu synodu o rodine, ktorá sa práve skončila. Verejnosť bola doteraz nevídanou mierou neustále viac či menej korektne informovaná o diskusiách biskupov, čím sa zreteľne ukázali fronty. Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby. Cirkvi ide aj o to, aby slová evanjelia pretvárali zásady, podľa ktorých ľudia posudzujú rozhodujúce hodnoty, predmety, na ktoré sústreďujú všeobecný záujem, spôsob myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré sú v rozpore s Božím slovom a plánom spásy(EN 19).

Úloha Cirkvi spočíva v tom, aby ľudí privádzala k Bohu, pretože ten ponúkol „spásu každému človeku“. A nejde tu len o tzv. imanentnú spásu, t. j. o spásu podľa veľkosti hmotných a takisto i duchovných potrieb, ktoré sa týkajú nášho pozemského života a úplne sa stotožňujú s našimi pozemskými želaniami, nádejami, starosťami a zápasmi, ale ide zároveň aj o spásu, ktorá presahuje tieto hranice a spĺňa sa v spoločenstve s jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda transcendentná a eschatologická spása, ktorá začína už v tomto časnom živote, ale završuje sa vo večnosti“ (EN 27). To dobré, čo v neusporiadaných vzťahoch existuje, tu môže byť záchytným bodom evanjelizácie. Spoľahlivosť, vernosť, ochrana, pochopenie, úprimnosť, vzájomná podpora a pomoc sa samozrejme nájdu aj tam. Ale pritom sa nesmieme zastaviť. Musí zostať jasné, čo je hriech. Boh nevydal svoje prikázania svojvoľne, ale pretože privádzajú  človeka ku spáse, ktorá spočíva v spoločenstve s ním. Pri evanjelizácii potrebujeme veľa pochopenia a citlivosti, keď máme do činenia s ľuďmi v neusporiadaných situáciách.

Mnohé príspevky pred synodou a počas nej žiaľ vyvolali falošné očakávania a – najmä v mediálnej verejnosti – viedli k zúženiu celkového pohľadu na toto zhromaždenie. S poukazom na pozitívne aspekty neusporiadaného vzťahu a hesiel ako „milosrdenstvo“ a „ďalší vývoj náuky Cirkvi“ niektorí účastníci synody sa viac či menej citlivo pokúsili pôsobiť v smere prijatia druhého civilného manželstva Cirkvou, či dokonca homosexuálneho partnerstva.

Pri všetkom ohľade na pastoračné požiadavky musí sa tu dovoliť otázka, prečo sa poklonkujeme okrajovým skupinám Cirkvi a súčasne zneisťujeme Cirkvi verných veriacich. A ďalej – ako sa vzhľadom na tieto podnety musia cítiť ľudia, ktorí žijú v neusporiadaných pomeroch, ale podľa svojich síl sa usilujú nasledovať Božie prikázania? Tí, ktorí žijú v druhom manželstve zdržanlivo alebo, keď sa im to nepodarí, z úcty ku sviatosti sa vzdajú prijatia Eucharistie? Či by nemalo byť synodálnym otcom pravým cieľom verejne oceniť príkladné správanie týchto ľudí? Či by to nebol súčasne plodný pastoračný podnet pre evanjelizáciu? Či by nebolo oveľa zmysluplnejšie pri hľadaní odpovedí na pastoračné výzvy rodiny začať pri tomto a nepokúšať sa existujúcu náuku uvoľňovať a relativizovať?

Mimoriadna synoda neurobila závery, ale pripravila riadnu synodu, ktorá sa uskutoční v októbri 2015. To bude 40 rokov po uverejnení Evangelii nuntiandi. Prosme blahoslaveného pápeža Pavla VI. o jeho príhovor za synodálnych otcov. –zg-

Johannes Graf je hlavným komentátorom redakcie kath.net

 

Pápež navštívi Turecko a prehovorí v Európskom parlamente

 

Vatikán, 22.10.2014 (kath.net/KNA) 017 389 – Pápež František navštívi v dňoch 28. až 30. novembra Turecko. Zastaví sa v hlavnom meste Ankara a v  Istanbule, ako oznámil Vatikán v utorok. Na programe má stretnutia s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ako aj a ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. František po prvý raz vstúpi aj do mešity a to do Mešity sultána Ahmeda (Modrá mešita) v Istanbule. Predtým navštívi aj budovu Hagia Sofia, bývalý hlavný chrám Konštatínopolu, ktorý je v súčasnosti múzeom a sčasti už aj mešitou.

Cestu vykoná pápež pri príležitosti sviatku patróna východnej cirkvi sv. Ondreja, ktorý 30. novembra oslávi Bartolomej I. slávnostnou bohoslužbou. Pápeža Františka pozval do krajiny patriarcha Bartolomej I., prezident  Erdogan a predseda Biskupskej konferencie Turecka arcibiskup Ruggero Franceschini.

Táto návšteva Turecka bude šiestou zahraničnou cestou pápeža Františka. Naposledy navštívil krajinu jeho predchodca Benedikt XVI. koncom novembra 2006. Nezvyčajné je, že uverejnený program cesty uvádza iba málo časových údajov k jednotlivým termínom pápeža.

Tri dni pred cestou do Turecka, 25. novembra, odletí pápež na niekoľko hodín do Štrasburgu. Tam prehovorí v Európskom parlamente a v Rade Európy. –zg-

 

Biskup: «Nie» výpovediam o homosexuáloch z oboch strán

 

Rím, 21.10.2014 (kath.net/KNA) 017 388 – Výpovede o homosexualite v záverečnom dokumente biskupskej synody odmietli podľa správ médií nielen konzervatívni, ale sčasti aj progresívni účastníci synody. Taliansky denník «Corriere della Sera» citoval v pondelok nemenovaného účastníka synody slovami, že výpovede pri hlasovaní odmietli nielen konzervatívni biskupi, ale aj tí, ktorí – ako aj on sám – návrh textu pociťovali ako „nesiahajúci dostatočne ďaleko“.

Biskupská synoda o manželstve a rodine vo Vatikáne sa za dva týždne zasadnutia nezhodla na spoločnej línii v postoji voči homosexualite a voči znovu zosobášeným rozvedeným. Odstavec o homosexualite v záverečnom vyhlásení v sobotu tesne minul dvojtretinovú väčšinu hlasov účastníkov synody. To vyvolalo u pozorovateľov sčasti úžas, pretože táto pasáž v podstate vyjadruje iba bývalé vyjadrenia Kongregácie pre náuku viery a výpovede Katechizmu.

V odstavci sa uvádza, že niet «nijakého základu» na to, aby sa medzi homosexuálnymi partnerstvami a Božím plánom manželstva a rodiny «vytvárali analógie a to ani v širšom zmysle». K mužom a ženám s homosexuálnymi tendenciami sa má pristupovať s «rešpektom a taktom». Nesmie tu by nijaká «nespravodlivá diskriminácia». –zg-

 

Nemecko: Eutanázia detí – vyhlásenie bankrotu spoločnosti

 

Bonn, 21.10.2014 (kath.net/pl) 017 387 – „Požiadavka aktívnej pomoci pri umieraní pre ťažko choré deti je alarmujúcim signálom. Umožnenie usmrtenia detí by bolo vyhlásením bankrotu spoločnosti, ktorá zlyháva v podpore a solidárnej starostlivosti o tých najslabších a tých, čo potrebujú našu ochranu.“ Konštatoval to Matthias Kopp, tlačový hovorca Biskupskej konferencie Nemecka v pondelok pre kath.net na otázku redaktora. Mladí liberáli, mládežnícka organizácia nemeckej strany FDP totiž požaduje vytvorenie právnej možnosti aktívnej eutanázie pre nevyliečiteľne choré deti.

„Po tom všetkom, čo už vieme, deti a mládež sa ešte zriedkavejšie držia už vyjadreného želania smrti, ak majú dobrú paliatívnu lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť. V centre všetkých úvah by teda mala stáť celoplošná čo najlepšia ošetrovateľská, lekárska a pastoračná o tieto deti a ich rodičov.“ –zg-

 

Kardinál: ‚Pápež zo synody sklamaný? Neverte tomu!‘
Westminster, 21.10.2014 (kath.net/pl) 017 386 – „Keď počujete nejakých komentátorov hovoriť, že pápež František je porazený alebo sklamaný zo synody, tak im neverte. Verte oveľa viac jeho vlastným slovám, ktoré sám povedal. Skutočne totiž povedal:

‚Mnohí komentátori alebo ľudia, ktorí len tak tárajú, si predstavujú, že vidia rozhádanú Cirkev, v ktorej jedna časť stojí proti druhej,‘“, no pápež „konštatoval, že: ‚to tak nie je‘“.

Vyhlásil to kardinál Vincent Nichols, arcibiskup z Westminsteru a predseda Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu. A Nichols, ktorý sa tiež zúčastnil synody, pokračoval:

„Pápež nás požiadal, aby sme celý priebeh oboch biskupských synod (2014 a 2015) prežívali v pohode a s vnútorným pokojom“.

O Záverečnom posolstve biskupskej synody sa kardinál Nichols vyjadril, že podporuje ľudí, ktorí sú v ťažkej situácii s láskou a starosťou, a v nijakom prípade tu nechýba pastoračná starostlivosť. No súčasne obsahuje „volanie zvukov pozáun ohlasujúcich krásu manželstva“. –zg-

 

Chorý patriarcha rozdeľuje arménske spoločenstvo

 

Istanbul/Rím, 21.10.2014 (kath.net/KNA) 017 385 – Ťažko chorý arménsky patriarcha Mesrob II. (58) môže podľa lekárov žiť ešte niekoľko rokov. Informovala o tom vatikánska tlačová služba Fides v pondelok s odvolaním sa na nemocnicu v Istanbule. Podľa nej patriarcha od r. 2008 trpiaci na Alzheimerovu chorobu už nie je pri vedomí a dostáva umelú výživu a je napojený na umelé dýchanie. Podľa tureckých médií vypukol v Arménskej cirkvi spor, či sa voľba jeho nástupcu môže konať už pred úmrtím Mesroba II.

Po prvý raz uverejnili aj obrázky chorej hlavy cirkvi v kruhu jeho biskupov. Úrad patriarchu vykonáva od oznámenia jeho choroby jeho zástupca arcibiskup Aram Atesyan (60). Podľa platného práva voľba nového patriarchu sa môže konať až po smrti patriarchu v úrade. –zg-

 

Konzistórium kardinálov apeluje na moslimských vodcov

 

Vatikán, 21.10.2014 (kath.net/KAP) 017 384 – Teror „Islamského štátu“ (IS) musí podľa názoru štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina viesť k mocným reakciám islamských vodcov. Parolin to povedal na konzistóriu kardinálov a patriarchov vo Vatikáne, ktorému predsedá pápež František. Súčasná situácia kresťanov a iných náboženských menšín v oblasti „Islamského štátu“ je „neprijateľná“, ako zdôraznil Parolin.

Teroristická skupina šliape po najelementárnejších ľudských právach. Moslimským náboženským vodcom by malo okrem dištancovania sa od zločinov IS ísť všeobecne aj o to, aby „jasne odsúdili zabíjanie ľudí z údajných náboženských dôvodov, ako aj každý druh diskriminácie“.

„Masové popravy, stínanie hláv, predávanie žien na trhu, detskí vojaci, ničenie kultových miest – to všetko prinútilo státisíce k úteku,“ povedal štátny sekretár. „Jasne odsudzujeme toto porušovanie nielen humanitárnych práv národov, ale najzákladnejších práv vôbec a žiadame právo utečencov na návrat a na život v dôstojnosti a bezpečí vo vlastnej krajine. To je právo, ktoré musí byť medzinárodným spoločenstvom ako aj štátmi garantované. OSN má povinnosť zabrániť „novej genocíde“.

 

Riešenie konfliktu iba cez Svätú zem

Mier však nemožno na Blízkom Východe nastoliť „unilaterálne“, ale iba „obsiahlym regionálnym riešením“. Na „stabilizáciu celého regiónu“ by bolo „naliehavo potrebné“ ukončenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, pričom sa musí teraz podporovať príslušné diplomatické úsilie. Aj Irán by mal mať účasť na riešení problémov na Blízkom Východe, ako povedal štátny sekretár.

S americkými leteckými útokmi na pozície „Islamského štátu“ nie je kardinál Parolin celkom spokojný. Nedostatkom je, že americký prezident Barack Obama neusiloval o mandát OSN. Parolin však zdôraznil, že je „legitímne“ zastaviť nespravodlivého agresora. No aj tu treba dodržiavať práva národov, ako to povedal aj pápež František.

Riešenie problému však nemožno očakávať od vojenského zásahu. Treba vychádzať z príčin konfliktov. Fundamentalistická ideológia využíva cítenie tých, ktorí sa vidia ako porazení, ako zdôraznil štátny sekretár. Okrem toho musia konečne vyschnúť pramene, z ktorých militanti „Islamského štátu“ živia svoje teroristické aktivity a Parolin tu uviedol ako príklady ilegálny export ropy a dodávky zbraní.

 

Riešiť humanitárnu drámu

K exodu kresťanov z Blízkeho Východu sa Parolin opatrne vyjadril, že to je „zložitý problém“. Kto chce, aby kresťania v regióne zostali, musí sa tiež postarať o to, aby tam mali „adekvátne podmienky života, bezpečnosť a prácu, ako aj perspektívy do budúcnosti“.

„Cirkev nemôže mlčať vzhľadom na tieto výzvy a zvlášť vzhľadom na prenasledovanie detí a toľkých nevinných ľudí,“ povedal kardinál Parolin. Je tu stále naliehavejšia potreba riešiť „srdcervúcu humanitárnu drámu“ na Blízkom Východe, ako napríklad v Sýrii, kde už je polovica obyvateľstva odkázaná na humanitárnu pomoc, „a už vôbec nehovorím o dráme utečencov, ktorých sú milióny“.

Kresťania v regióne by nemali podľahnúť pokušeniu nechať sa ochraňovať politickými či vojenskými silami. „Mali by skôr poskytovať prínos k rozvoju svojej spoločnosti, aby tie kráčali smerom k moderne, demokracii, k právnemu štátu a pluralizmu,“ povedal Parolin. –zg-

 

Vatikán: Konzistórium k Blízkemu Východu a svätorečeniam

 

Vatikán, 20.10.2014 (KAP) 017 383 – Na pozvanie pápeža Františka sa v pondelok zišli vo Vatikáne prítomní kardináli a patriarchovia na konzistóriu. Cieľom bolo oficiálne ukončenie dvoch svätorečení. V centre však stojí súčasná situácia kresťanov na Blízkom Východe.

Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin informoval na konzistóriu kardinálov o stretnutí, na ktoré sa počiatkom októbra zišli v Ríme vatikánski veľvyslanci zo štátov Blízkeho Východu. Rozšírením konzistória o túto krízovú tému chcel Vatikán podčiarknuť naliehavosť tohto problému a urobiť ho dôležitou témou pre celú Cirkev, ako oznámili z Vatikánu. V záverečnom vyhlásení 3. októbra nunciovia vyzvali medzinárodné spoločenstvo k zastaveniu teroristických militantov „Islamský štát“.

Plánované svätorečenia, ktoré malo konzistórium schváliť, sa týkajú indického misionára a oratoriána Jozefa Vaza (1651-1711) a neapolskej zakladateľky rehole Márie Kristíny Brandovej (1856-1906). Mučeník a biskup  Vaz (1651-1711) bol „apoštolom Nakary a Srí Lanky“. Jeho blahorečenie vykonal pápež Ján Pavol II. pri návšteve Srí Lanky v r. 1995.

Svätorečenie Vaza by sa mohlo konať v oblasti Tamilov. František je druhý pápež, ktorý navštívi Srí Lanku, ale bude prvým, kto položí nohu na Tamilmi osídlenú severnú oblasť krajiny, ktorá bola desaťročia ťažko postihnutá občianskou vojnou. Oznámil to rímsky webový portál „Vatican Insider“ s odvolaním sa na organizátorov návštevy a menovite na arcibiskupa  Colomba, kardinála Malcolma Ranjitha. Ján Pavol II. pri návšteve Ázie v r. 1995 navštívil iba Singhalézmi osídlené hlavné mesto Colombo.

František v polovici januára 2015 navštívi aj Madhu na severe Srí Lanky. Vo svätyni Božej Matky z roku 1670 na okraji mesta plánuje pápež slúžiť svätú omšu s kresťanskými obeťami občianskej vojny (1983-2009). Oficiálne Vatikán ešte neuviedol podrobnosti cesty.

Asi 20 percent Tamilov tvoria katolíci, väčšina obyvateľov je však hinduistická. Počas občianskej vojny sa komplex mariánskej svätyne stal útočiskom pre viac ako 10 000 utečencov. V novembri 1999 tam pri prestrelke prišlo o život 44 ľudí.

Konflikt medzi Tamilmi a etnickými Singhalézanmi bol podnetom vzniku občianskej vojny s desiatkami tisícov mŕtvych. Zmierenie medzi severom a juhom je však v nedohľadne. Sever je od r. 2009 obsadený armádou, a okrem toho vláda odmieta spracovať spáchané vojnové zločiny. –zg-

 

Pápež ohlasuje cestu na svätorečenie do Ázie v januári

 

Vatikán-Colombo, 20.10.2014 (KAP) 017 382 – Pápež František plánuje počas pastoračnej návštevy na Srí Lanke 14. januára svätorečiť indického  oratoriána a misionára Jozefa Vaza (1651-1711). Oznámil to v pondelok pred konzistóriom kardinálov vo Vatikáne.

Termín svätorečenia z Neapola pochádzajúcej talianskej zakladateľky rehole Márie Kristíny Brandovej (1856-1906), ktorý sa tiež na konzistóriu prejednával, sa stanoví neskôr.

Jozef Vaz sa narodil v Indii ako syn portugalského vysťahovalca. Vstúpil do Oratória sv. Filipa Neriho a ako misionár odišiel na Ceylon, dnešnú Srí Lanku. Po tom, čo kalvínski holandskí koloniálni páni vyhnali všetkých katolíckych misionárov z ostrova, zorganizoval tam podzemnú misiu. Týmto spôsobom veľkou mierou prispel k prežitiu cirkvi na tomto ostrove.

Pápež Ján Pavol II. blahorečil tohto rehoľníka v hlavnom meste Srí Lanky Colombe v r. 1995.

Pápež František podnikne v dňoch 12. až 19. januára 2015 pastoračnú cestu na Srí Lanku a na Filipíny. Prvá etapa od 12. do 15. januára ho povedie na mnohé roky singhalézsko-tamilskou občianskou vojnou otriasaný ostrov Srí Lanka. Odtiaľ František odcestuje na väčšinovo katolícke Filipíny, kde sa zdrží do 19. januára. Tam pápež navštívi najmä oblasti v roku 2013 zasiahnuté tajfúnom „Hayan“. –zg-

 

Nemecko: Vandalizmus v Speyerskom Karmeli

 

Speyer, 20.10.2014 (kath.net) 017 381 – Vecné škody vo výške asi 2000 eur spôsobili neznámi 16. októbra v kláštornom kostole Karmelu „Mária Matka Cirkvi“ v nemeckom Speyeri (foto). Informovali o tom noviny „Speyerer Rundschau“. Vandali postŕhali zo stien obrazy, vyhodili kvety z váz a poškodili sviece, ako aj dve píšťaly na organe. Očividne vstúpili aj do priestoru oltára, pretože sviecu „večného svetla“ hodili o stenu. Polícia prípad vyšetruje. O motívoch činu nie je zatiaľ nič známe.

15 mníšok Speyerského Karmelu je z Rádu „bosých karmelitánok“. Žijú podľa reformy sv. Terézie Avilskej (1515-1582) v klauzúre a vo veľkej osobnej chudobe. Na živobytie si zarábajú predajom sviečok, kariet s citátmi z Biblie a umeleckých predmetov.

Z Rádu karmelitánok vyšli veľké svätice ako napríklad sv. Terézia z Lisieux a sv. Edita Steinová. –zg-

 

 

 

Relikvia nového blahorečeného pápeža Pavla VI.

 

Po blahorečení pápeža Pavla VI. priniesli k oltáru relikviár

s jeho krvou na košeli. Interview kath.netu s U. Nersingerom

 

Vatikán, 19.10.2014 (kath.net) 017 380 – Dňa 19. októbra 2014 bol blahorečený pápež Pavol VI. zosnulý  v r. 1978. Počas blahorečenia pápežom Františkom priniesli k oltáru relikviár (foto). Historik a vatikanista Ulrich Nersinger, ktorý napísal významnú biografiu nového blahorečeného, vysvetľuje pre kath.net, odkiaľ relikvia pochádza.

 

kath.net: Pán Nersinger, odkiaľ pochádza relikvia, ktorú počas blahorečenia vystavili na Námestí sv. Petra?

Ulrich Nersinger: V novembri a decembri 1970 nový blahorečený podnikol deväťdňovú pastoračnú cestu do Ázie a Austrálie. Bezprostredne po pristáti na letisku vo filipínskej Manile prirútil sa 35-ročný bolívijský umelec maliar Benjamin y Amor Flores Mendoza k pápežovi a pokúsil sa ho dobodať nožom. Nôž atentátnika, ktorý mal na sebe kňazský odev, trafil pápeža Pavla VI. dvakrát – do hrude a do krku, síce iba povrchne, ale predsa tak, že rany krvácali a krv zostala na košeli. Sprievodcom pápeža sa podarilo Mendozu premôcť.

Pápež okamžite naznačil, aby sa z incidentu nerobila dráma. Na následnej svätej omši liturgický odev zakryl zranenia pápeža. Po slávení Eucharistie pápežský lekár ošetril obe rany a podal pacientovi v injekcii tetanus. Aj tento raz pápež dal okolostojacim znamenie, aby túto udalosť nezverejnili.

kath.net: No správa predsa len prenikla na verejnosť?

Nersinger:  Áno, a síce veľmi rýchlo. Taliansky parlament dokonca na krátko prerušil zasadanie. V Taliansku médiá informovali, že súkromný sekretár Pavla VI., don Pasquale Macchi, atentátnika zablokoval ako „boxer strednej váhy“. Na Filipínach sa usilovali prezentovať tamojšieho prezidenta a manilského arcibiskupa ako záchrancov pápeža, ktorí zabránili atentátu. V USA zasa videli Mons. Pavla Casimira Marcinkusa z pápežského Štátneho sekretariátu ako záchrancu pápeža: „Filipínčan sa s nožom vyrútil na pápeža Pavla VI., Marcinkus, vysoký 1,94 m, vážiaci cent, ho jednoducho pritlačil k zemi“ (The Washington Post). Ako pápežský ‚bodyguard’ bol tento  „rázne zasahujúci Američan“, napísali talianske noviny, „odvtedy zodpovedný za zahraničné cesty svojho šéfa“.

kath.net: Aký postoj mal pápež sám k tomuto atentátu?

Nersinger: Usiloval sa urobiť z toho úplne bezvýznamnú vec. Neskoršiemu kardinálovi kúrie Sergiovi Pignedolivimu prejavil pobavenosť predovšetkým z konkurenčného boja svojich „telesných strážcov“. –zg-
Šamanka sa má stať európskou komisárkou

 

Brusel, 19.10.2014 (kath.net/idea) 017 379 – Vyučená šamanka sa má stať komisárkou EÚ. Slovinku Violetu Bulcovú (50) plánuje predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker (Luxemburg), menovať za „ministerku dopravy“. Slovinka je v súčasnosti podpredsedníčkou vlády Slovinska. Bola menovaná dodatočne po kandidátke Alenke Bratušekovej, ktorá svoju nomináciu stiahla. Rezort pre otázky energetiky, ktorý bol pre ňu pôvodne určený, má viesť doteraz pre dopravu navrhovaný Slovák Maroš Šefčovič.

Bulcová, ktorá je členkou slovinskej vlády iba od polovice septembra, má pohnutý životopis. Táto podnikateľka študovala elektrotechniku a manažment. V r. 1982 bola aj členkou juhoslovanského basketbalového družstva. Ďalej má v bojových športoch taekwondo a hapkido čierne opasky! V Škótsku absolvovala zasa Akadémiu šamanizmu. Chváli sa, že dokáže kráčať po žeravých uhlíkoch, propaguje „pozitívne myslenie“ a ponúka kurzy osobného rastu.

 

Politik CDU vyslovil ostrú kritiku

Podľa informácií „Spiegel Online“ nominácia Bulcovej vyvolala prudké rozpory až po „scény výtržností“ v konzervatívnej väčšinovej frakcii Európskych ľudových strán v Európskom parlamente. Okrem toho sa rozprúdila kritika pre nedostatočné politické skúsenosti kandidátky, ako aj pre jej ezoterické sklony. Tie kritizoval najmä predseda skupiny CDU/CSU v Európskom parlamente, Herbert Reul (Bergisch Gladbach). Citujú ho výpoveďou, že Bulcovú pre jej tendencie New Age nenechajú ani hodinu samu v jej vlastnom dome, pretože sa nedá vedieť, čo tam vyvedie! –zg-

 

Prvý raz ženy v pápežskej Biblickej komisii

 

Vatikán, 19.10.2014 (KAP) 017 378 –  Medzi synodou a blahorečením Pavla VI. pápež František urobil v sobotu aj ďalšie personálne rozhodnutia.  Nanovo usporiadal zloženie pápežskej Biblickej komisie tak, že okrem iného po prvý raz povolal do nej tri ženy. Informovalo o tom „Rádio Vatikán“ v sobotu.

Sú  to sr. Nuria Calduch Benagesová zo Španielska a dve profesorky teológie Bruna Costacurta z Talianska a Mary E. Healyová z USA. Do grémia povolal aj mníchovského znalca Nového zákona a špecialistu na výklad Skutkov apoštolov, Knuta Backhausa.

Pápežská Biblická komisia bola založená v r. 1902. Má 20 členov, ktorí sa povolávajú na 5 rokov a má za úlohu prehlbovať vedecké skúmanie biblických textov. Predsedom komisie je kardinál Gerhard L. Müller ako prefekt Kongregácie pre náuku viery. Kardinál Müller sa nedávno postaral o menovanie ďalších teologičiek aj do Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá je takisto začlenená do jeho kongregácie. –zg-

 

Pápež o synode: „Budeme s trpezlivosťou siať ďalej“.

 

Vatikán, 19.10.2014 (KAP) 017 377 – Pápež František ocenil „konštruktívneho ducha“ biskupskej synody o manželstve a rodine, ktorá sa skončila v nedeľu. Povedal, že bola „významnou skúsenosťou, v ktorej sme žili synodalitu a kolegialitu a cítili sme silu Ducha Svätého.“ Uviedol to v nedeľu na záverečnej svätej omši k synode na Námestí sv. Petra. František súčasne jasne vyjadril, že radiť sa o manželstve a rodine treba ďalej:

„Zasiali sme a budeme s trpezlivosťou a vytrvalosťou siať ďalej, s istotou, že je to Pán, kto dáva rásť, čo sme my zasiali.“

Potom pápež pripomenul ďalšiu riadnu biskupskú synodu na budúcu jeseň, ktorá sa má zaoberať rovnakou témou.

Pred svätou omšou blahorečil František svojho predchodcu Pavla VI. (1963-1978), ktorý zriadil synodu ako stálu inštitúciu. František tiež povedal, že biskupská synoda vďaka Duchu Svätému „prebiehala veľkodušne v pravej slobode a pokornej kreativite“.

 

Marx: Biskupská synoda nezatvorila žiadne dvere

Pozitívne sa o výsledkoch synody o rodine vyjadril aj predseda Biskupskej konferencie Nemecka kardinál Reinhard Marx: „Pre mňa bolo dôležité, aby sa žiadne dvere nezatvorili, a to sa nestalo, aj keď to prebiehalo kontroverzne, ako ukázali výsledky hlasovania,“ povedal Marx cez víkend v interview pre nemeckú katolícku agentúru KNA v Ríme.

„Síce boli potrebné kompromisy, aby sme všetkých účastníkov synody znova zhromaždili pod jednu strechu. Ale keď uvážim, že kde sa naša diskusia nachádzala pre jedným, či jeden a pol rokom, nebol by som pomyslel, že by sme na úrovni všeobecnej Cirkvi mohli teraz viesť takúto diskusiu. To sú jasné pokroky,“ vyhlásil mníchovský kardinál.

Výsledok synody označil Marx ako „úlohu pre ďalšiu dobu“. „Pápež chce, aby sa miestne cirkvi týmito témami ďalej zaoberali. Synoda okrem toho ukázala, že o otázkach, ktoré hýbu katolíckou cirkvou v Nemecku, sa diskutuje aj v iných miestnych cirkvách,“ povedal na záver Marx. –zg-

Pápež Pavol VI. je blahoslavený, slávi sa 26. septembra

 

Vatikán, 19.10.2014 (RV) 017 376 – Pri eucharistickej slávnosti na Námestí sv. Petra v nedeľu, 19. októbra, ktorá uzavrela III. mimoriadne generálne zhromaždenie synody biskupov, Svätý Otec František za účasti emeritného pápeža Benedikta XVI. a synodálnych otcov vykonal slávnostný akt blahorečenia Božieho služobníka pápeža Pavla VI.

Medzi 70 tisíckami veriacich z Talianska i zo zahraničia, bolo aj päťtisíc  pútnikov z Brescie a tritisíc z Milána. Žiadosť o blahorečenie v rámci predpísaného obradu predniesol Mons. Luciano Monari, biskup Brescie, rodnej diecézy Pavla VI. Životopis Božieho služobníka prečítal postulátor kauzy páter Antonio Marrazzo CSsR. Nasledoval slávnostný výrok Svätého Otca v latinskom jazyku, ktorým povolil liturgickú úctu pápeža Pavla VI. s titulom „blahoslavený“. Ako príslušný deň liturgického slávenia určil 26. september.

K verejnému ucteniu bola potom vystavená relikvia nového blahoslaveného. Priehľadná schránka obsahovala kus bieleho odevu pápeža Pavla VI., na ktorom zostali stopy krvi po pokuse o atentát počas apoštolskej návštevy filipínskej Manily. Útok sa udial dňa 27. novembra 1970 rukou nepríčetného muža. Bodnutie nožom bolo stlmené vďaka duchaprítomnosť okolostojacich.

Pápež František pri bohoslužbe použil biskupskú palicu a kalich Pavla VI. Oblečené mal liturgické rúcho zlatej farby, ktorý kedysi dostal Pavol VI. do daru k 80. narodeninám. Okrem biskupa Brescie Mons. Luciana Monariho a kardinála Giovanniho Battistu Re ako spolurodáka blahoslaveného Pavla VI. boli medzi hlavnými koncelebrantmi predstavitelia synody: generálny relátor kardinál Péter Erdő, predsedajúci delegáti kardináli André Vingt-Trois, Raymundo Damasceno Assis a Luis Antonio Tagle, generálny sekretár kardinál Lorenzo Baldisseri a ďalší.

V závere slávnosti, pred modlitbou Anjel Pána, Svätý Otec pozdravil pútnikov a delegácie z diecéz Brescia, Miláno a Rím, miest osobitne spojených so životom a službou Giovanniho Battistu Montiniho. Vyzval prítomných verne nasledovať učenie a príklad nového blahoslaveného, o ktorom ďalej povedal:

„Bol zanieteným podporovateľom misií ad gentes. Svedectvom toho je predovšetkým apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, ktorou chcel prebudiť nadšenie a zaangažovanie pre misiu Cirkvi. Táto exhortácia je stále aktuálna, má plnú aktuálnosť. Je príznačné uvedomiť si tento aspekt pontifikátu Pavla VI. práve dnes, keď sa slávi Svetový deň misií.
Pred vzývaním Panny Márie modlitbou Anjel Pána chcem podčiarknuť hlbokú mariánsku úctu blahoslaveného Pavla VI. Tomuto pápežovi bude kresťanský ľud vždy vďačný za apoštolskú exhortáciu Marialis cultus a za vyhlásenie Panny Márie za „Matku Cirkvi“ pri príležitosti zakončenia tretieho zasadnutia II. vatikánskeho koncilu. Nech nám Mária, Kráľovná všetkých svätých, pomáha v našom živote verne uskutočňovať Pánovu vôľu, tak ako to robil nový blahoslavený.“

Nasledovala modlitba Anjel Pána a apoštolské požehnanie. Pred záverečným uctením si oltára pápež František osobne pozdravil emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý počas slávnosti sedel v prvom rade sektoru biskupov.

Z otvoreného džípu potom pozdravil veriacich na celom Námestí sv. Petra. -jb-

Záverečné posolstvo biskupskej synody o rodine

 

Vatikán, 18.10.2014 (RV) 017 375 – Počas 14. generálnej kongregácie, 18. októbra dopoludnia, synodálni otcovia odsúhlasili posolstvo III. mimoriadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov na tému: „Pastoračné výzvy vzhľadom na rodinu v kontexte evanjelizácie“, ktoré sa konalo vo Vatikáne 5. – 19. októbra 2014:

„My synodálni otcovia, zídení v Ríme okolo pápeža Františka na Mimoriadnom generálnom zhromaždení Biskupskej synody, sa obraciame na všetky rodiny rozličných kontinentov a najmä na tie, ktoré nasledujú Krista – Cestu, Pravdu a Život. Vyjadrujeme náš obdiv a vďačnosť za každodenné svedectvo, ktoré ponúkate nám i svetu vašou vernosťou, vašou vierou, nádejou a láskou.
Aj my, pastieri Cirkvi, sme sa narodili a vyrástli v rodinách s rozmanitými životnými príbehmi a skúsenosťami. Ako kňazi a biskupi máme skúsenosť živého kontaktu s rodinami, ktoré nám vyrozprávali a skutkami ukázali celý rad krás, ale aj námah.
Samotná príprava tohto synodálneho zhromaždenia, počnúc odpoveďami na dotazník zaslaný cirkvám po celom svete, nám umožnila načúvať hlasu mnohých rodinných skúseností. Náš dialóg v dňoch synody nás potom vzájomne obohatil a pomohol nám pozrieť sa na celú živú a komplexnú realitu, v ktorej rodiny žijú.
Predkladáme vám Kristove slová: «Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou» (Zjv 3, 20). Tak ako pri svojom putovaní cestami Svätej zeme Ježiš vchádzal do domov jej dedín, aj dnes prechádza ulicami našich miest. Vo vašich domovoch zakúšate svetlá a tiene, vzrušujúce výzvy, ale niekedy aj dramatické skúšky. Tiene môžu ešte viac zhustnúť a stať sa tmou, keď sa do samotného srdca rodiny vkradne zlo a hriech.

Je tu v prvom rade veľká výzva vernosti v manželskej láske. Oslabenie viery a hodnôt, individualizmus, ochudobnenie vzťahov, stres z uponáhľanosti bez toho, aby sa človek zastavil a premýšľal, poznačujú aj rodinný život. Neraz sme takto svedkami manželských kríz často riešených povrchne a bez odvahy k trpezlivému premýšľaniu, vzájomnému odpusteniu, zmiereniu a tiež obete. Zlyhania takto vedú k vzniku nových vzťahov, nových párov, nových civilných zväzkov a nových manželstiev a vytvárajú sa rodinné situácie, ktoré sú komplikované a problematické vzhľadom na kresťanský život.
Medzi týmito výzvami chceme spomenúť aj ťarchu samotného života, mysliac na utrpenie, aké sa môže dostaviť pri dieťati so zdravotným postihnutím, pri vážnom ochorení, pri neurodegeneratívnych prejavoch v starobe, pri smrti milovaného človeka. Je obdivuhodná veľkodušná vernosť mnohých rodín, ktoré prežívajú tieto skúšky s odvahou, vierou a láskou, a nepovažujú ich za bremeno, ktoré ich ničivo gniavi, ale za niečo, čo im je darované a čomu sa oni sami darujú, vidiac utrpenie Krista v týchto chorých telách.
Myslíme na ekonomické ťažkosti, spôsobené zvrátenými systémami, «fetišizmom peňazí a diktatúrou ekonomiky bez tváre i skutočne ľudského zámeru» (Evangelii gaudium, 55), ktorá ponižuje dôstojnosť ľudí. Myslíme na nezamestnaných otcov či matky bezmocných tvárou v tvár primárnym potrebám ich rodín a na mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú uprostred prázdnych dní a bez očakávaní, a ktorí sa môžu stať korisťou úchyliek cez drogy alebo trestnú činnosť.
Myslíme aj na množstvo chudobných rodín, na tie, ktoré nastúpia na loď, aby dosiahli cieľ, kde by prežili, na utečenecké rodiny, ktoré z beznádeje migrujú naprieč púšťami, na tie, ktoré sú stíhané čisto pre svoju vieru a svoje duchovné a ľudské hodnoty, na tie, ktoré sú zasiahnuté brutalitou vojny a útlaku. Myslíme aj na ženy, ktoré sú obeťami násilia a sú vystavené zneužívaniu, obchodovaniu s ľuďmi, na deti a dospievajúcu mládež, zneužívaných dokonca aj tými, ktorí ich mali chrániť a umožniť im rásť v dôvere a na členov toľkých rodín, ktoré sú ponižované a v núdzi. «Kultúra blahobytu nás znecitlivuje […] a všetky tie životy znivočené pre nedostatok príležitostí sa nám zdajú len akýmsi divadlom, ktoré však nami nijako nepohne» (Evangelii gaudium, 54). Vyzývame vlády a medzinárodné organizácie na podporu práv rodiny pre spoločné dobro.
Kristus chcel, aby jeho Cirkev bola domom s dverami vždy otvorenými pre prijatie bez toho, aby vylúčila kohokoľvek. Sme preto vďační pastierom, veriacim a spoločenstvám, pripraveným sprevádzať a starať sa o vnútorné a sociálne zranenia párov a rodín.
* * *
Existuje však aj svetlo, ktoré svieti v noci, za oknami v domoch miest, v skromných obydliach predmestí alebo dedín a dokonca aj v chatrčiach: svieti a zohrieva telo i dušu. Toto svetlo, prítomné v svadobnom príbehu manželov, sa rozsvecuje pri stretnutí: je to dar, milosť, ktorá sa prejavuje – ako hovorí kniha Genezis (2,18) –, keď sú jeden druhému tvárou v tvár ako opora v rovnosti a vzájomnosti. Láska muža a ženy nás učí, že každý z nich potrebuje toho druhého, aby bol sám sebou, zatiaľ čo zostáva odlišným od toho druhého vo svojej identite, ktorá sa otvára a odhaľuje vo vzájomnom obdarovaní. To je to, čo vyjadruje sugestívnym spôsobom žena v Piesni piesní: «Môj milý je môj a ja som jeho… Ja som môjho milého a môj milý je môj» (Pies 2,16; 6,3).
Cesta k tomu, aby toto stretnutie bolo autentické, sa začína zasnúbením, časom čakania a prípravy. Plne sa uskutočňuje vo sviatosti, kde Boh dáva svoju pečať, svoju prítomnosť a svoju milosť. Táto cesta zahŕňa aj sexualitu, nehu, krásu, ktoré pretrvávajú aj za bujarosť a sviežosť mladosti. Láska má tendenciu zo svojej podstaty byť navždy, až po darovanie svojho ​​života za osobu, ktorú miluje (porov. Jn 15,13). V tomto svetle manželská láska, jedinečná a nedeliteľná, pretrváva napriek mnohým ťažkostiam ľudského ohraničenia. Je jedným z najkrajších zázrakov, a zároveň aj tým najbežnejším.
Táto láska sa šíri prostredníctvom plodnosti a životodarnosti, ktorá je nielen plodením, ale tiež darom božského života v krste, výchovou a katechézou detí. Je to dokonca schopnosť ponúknuť život, lásku, hodnoty, skúsenosti aj tým, ktorí nemohli mať dieťa. Rodiny, ktoré žijú toto žiarivé dobrodružstvo sa stávajú jasným svedectvom pre všetkých, najmä pre mladých ľudí.
Počas tejto cesty, ktorá je niekedy vysokohorským chodníkom, s námahami a pádmi, je tu vždy Božia prítomnosť a jeho sprevádzanie. Rodina to prežíva v láske a v dialógu medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi, medzi bratmi a sestrami. Potom to prežíva v spoločnom načúvaní Božieho slova a v spoločnej modlitbe, malej oáze ducha, ktorú je treba vytvoriť na nejaký okamih každý deň. Je tu teda denný záväzok vzdelávania sa vo viere a k dobrému a krásnemu životu evanjelia, k svätosti. Na tejto úlohe sa často podieľajú starí otcovia a staré mamy a plnia ju s veľkou láskou a obetavosťou. Tak sa rodina prezentuje ako skutočná domáca cirkev, ktorá sa rozširuje na rodinu rodín, ktorou je cirkevné spoločenstvo. Kresťanské páry sú potom povolané, aby sa stali učiteľmi vo viere a láske pre mladé páry.
Potom je tu jeden ďalší výraz bratského spoločenstva a činorodej lásky, darovania, blízkosti núdznym, ktorí sú na okraji spoločnosti, chudobným, osamelým, chorým, cudzincom, ostatným rodinám v kríze, vedomí si slov Pána: «Blaženejšie je dávať, ako prijímať» (Sk 20,35). Je to dar materiálnych dobier, spoločenstva, lásky a milosrdenstva, rovnako ako svedectva o pravde, o svetle, o zmysle života.
Vrcholom, ktorý zbiera a zjednocuje všetky vlákna spoločenstva s Bohom a s blížnym je nedeľná Eucharistia, keď si rodina s celou Cirkvou sadne k stolu s Pánom. On sa dáva nám všetkým, pútnikom dejinami smerom ku konečnému cieľu stretnutia, keď «Kristus bude všetko vo všetkom» (Kol 3,11). Preto sme v prvej časti nášho synodálneho putovania uvažovali nad pastoračným sprevádzaním a nad pristupovaním rozvedených a znovu zosobášených ku sviatostiam.
My synodálni otcovia vás prosíme, aby ste kráčali s nami smerom k ďalšej synode. Nad vami bdie prítomnosť rodiny Ježiša, Márie a Jozefa v ich skromnom dome. My sa tiež spájame s rodinou z Nazareta, a vznášame k Otcovi všetkých našu modlitbu za rodiny zeme:
Otče, daruj všetkým rodinám prítomnosť silných a múdrych manželov, ktorí budú zdrojom slobodnej a zjednotenej rodiny.
Otče, daj, aby rodičia mali dom, kde budú žiť v pokoji so svojou rodinou.
Otče, daj, aby deti boli znamením dôvery a nádeje, a daj mladým odvahu k celoživotnému záväzku vernosti.
Otče, daj každému možnosť zarobiť si na chlieb svojimi rukami, zakusovať pokoj ducha a udržať zažatý plameň viery aj v dobe tmy.
Otče, daj nám všetkým vidieť rozkvet Cirkvi, stále viac vernej a dôveryhodnej, mesto spravodlivé a humánne, svet, ktorý miluje pravdu, spravodlivosť a milosrdenstvo.“ Preklad: sr. J. Kochjarová CJ

 

Pápež karhá primátora Ríma za „registráciu“ homosexuálnych párov

 

Vatikán, 18.10.2014 (kath.net/KNA) 017 374 – Pápeža Františka veľmi nepotešil akt rímskeho primátora Ignazia Marina v prospech homosexuálneho „manželstva“. Na synode v sobotu dopoludnia pápež v krátkom príhovore sa vyjadril kriticky k tomu, že Marino plánoval v ten istý deň úradne „zaregistrovať“ viaceré homosexuálne a lesbické páry, ktoré uzavreli „manželstvo“ v iných krajinách. Táto symbolická registrácia sa konala o niekoľko hodín neskôr v sobotu popoludní.

Prefekt Ríma pre právny dozor, Giuseppe Pecoraro, už predtým oznámil, že registráciu v nasledujúci týždeň zasa zruší. V zmysle výnosu talianskeho ministerstva vnútra je totiž neprípustná.

Akými slovami pápež túto iniciatívu primátora, člena ľavicovej strany demokratov, komentoval, Vatikán sprvu neoznámil. Účastníci synody informovali, že František, ktorý je aj biskupom Ríma, vyjadril svoju kritiku úplne jednoznačne.

Už predtým odsúdila tento akt aj Biskupská konferencia Talianska: «To, že sa tento svojvoľný nehorázny akt práve v týchto dňoch inscenuje v Ríme, je neprijateľné,» uvádza sa v stanovisku KBT. Už v minulých dvoch týždňoch realizovali podobné „registrácie“ aj primátori Milána a Livorna. –zg-

 

Hilarion po kontroverznom príhovore na synode u pápeža
Vatikán-Washington, 18.10.2014 (kath.net/ KAP) 017 373 – Pápež František prijal 17. októbra  metropolitu Hilariona z Volokolamska, vedúceho Oddelenia pre zahraničné cirkevné záležitosti Moskovského patriarchátu. Hilarion prišiel so Ríma na biskupskú synodu, na ktorej mal vo 16. októbra príhovor.

Počas pobytu vo Vatikáne sa chcel metropolita Hilarion stretnúť aj s emeritným pápežom Benediktom XVI., so štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinim, ako aj s predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinálom Kurtom Kochom. Záver cesty tvorila prednáška na otvorení akademického roka na Teologickej fakulte v Neapole.

Príhovor Hilariona na synode našiel odozvu najmä v amerických a ukrajinských médiách, pretože okrem dôrazu na tradičné hodnoty rodiny obsahoval aj ostré útoky na kyjevského gréckokatolíckeho veľarcibiskupa Svjatoslava Ševčuka, prítomného v synodálnej aule.

„V jadre obsahoval príhovor výzvu, aby Ševčuk a jeho spolubratia sa konečne prestali sťažovať na ruskú zahraničnú politiku a na podporu ruských biskupov, čo sa týka ruských vojenských operácií na Ukrajine,“ tak to zhrnul synodálny spravodajca John Allen v „Boston Globe“ (z piatku).

Podľa ruskej agentúry „Interfax“ Hilarion tiež žiadal, aby Ševčuk prestal požadovať „zjednotenú jedinú východnú cirkev na Ukrajine“. Účelom toho je „pravoslávnych veriacich na Ukrajine odtrhnúť od ich materskej cirkvi, Moskovského patriarchátu, hoci sú s ňou spojení starými zväzkami krvi“.

Podľa správ newyorský arcibiskup, kardinál Timothy Dolan vyjadril rozhorčenie nad útokmi Hilariona na Gréckokatolícku cirkev na Ukrajine. Kardinál Dolan a veľarcibiskup Ševčuk komentovali príhovor Hilariona v spoločnom vystúpení v rozhlase, ktoré vysielal v piatok newyorský vysielač. –zg-

 

Benedikt XVI. bol na blahorečení Pavla VI.

 

Vatikán, 17.10.2014 (kath.net/KAP) 017 372 – Emeritný pápež Benedikt XVI. sa v nedeľu, 19. októbra zúčastnil blahorečenia Pavla VI. (1963-78) vo Vatikáne. Na túto slávnostnú svätú omšu prišli do Ríma aj dvaja ešte týmto  koncilovým pápežom kreovaní kardináli – Paulo Evaristo Arns (93) z Brazílie a Američan William Wakefield Baum (88). Aj kardinál  Jozef Ratzinger bol spoločne s Baumom prijatý do kolégia kardinálov pápežom Pavlom VI. v máji 1976.

Ako relikviu nového blahorečeného priniesli k oltáru počas omše na Námestí sv. Petra dve košele s krvavými škvrnami, ktoré mal Pavol VI. na sebe počas pokusu o atentát v r. 1970 na Filipínach. Pápeža v Manile očividne duševne narušený muž zranil bodnutiami nožom. Dlhoročný sekretár pápeža, v r. 2006 vo veku 83 rokov zosnulý arcibiskup Pasquale Macchi, daroval obe košele Diecézam Miláno a Brescia. V Brescii sa Giovanni Battista Montini narodil, v Miláne bol arcibiskupom pred zvolením za pápeža.

Benedikt XVI. sa od odstúpenia 28. februára 2013 zjavil na verejnosti iba niekoľkokrát – napríklad pri svätorečení svojich predchodcov Jána Pavla II. a Jána XXIII. – ďalej koncom apríla a koncom septembra na svätej omši pápeža Františka pre seniorov. –zg-

 

 *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *