David Livingstone

David Livingstone je jeden z najznámejších misionárov. Bol priekupníkom v pravom slova zmyslu, silne požitý Bohom, aby priniesol evanjelium do Afriky.
Narodil sa v Škótsku v roku 1813. Vyrastal v chudobnej rodine. Začal pracovať od svojich desiatich rokov v práčovni bavlny. Pracoval tam trinásť rokov, 14 hodín denne (od 6 do 20), 6 dní v týždni. Toto bola bez pochýb doba, kedy ho Boh trénoval, aby si ho potom použil pre budúcu službu. Využíval každučký čas v práci tak, že zo sebou nosil knihy, vrátane Biblie a latinských kníh. Vyhral svoju Bibliu v závode v recitovaní žalmu119(176 veršov). Ovládal latinčinu ešte pred tým ako mal šestnásť rokov. Často sedával pozde no noci a študoval pri sviečke. Jeho životopisec o ňom hovorí: „Zo všetkých dní využil každú minútu“ (Wellman, S. David Livingstone: Missionary and Explorer, (Barbour, OH, 1995) str.31.)
Ako 27 ročný už mal dokončené štúdium medicíny a teológie. Podal si prihlášku na Londýnsku misijnú spoločnosť a bol prijatý v roku 1838. Jeho túžbou bolo ísť do Číny.
Jeho duchovný však mal pre neho zlú správu, že nemôže byť doporučený pre misijnú službu pre jeho bázlivé reči. To ho zlomilo. Priateľ ho ale povzbudzoval , že nemôže byť všetko stratené. Povedal mu že počul niekoho ako o ňom hovorí: „Keď Livingstone chodí, tak má zvláštnu chôdzu, pevnú a istú, nie rýchlu ani pomalú – jeho chôdza mu zaručuje že sa dostane kam chce! “
K Livingstonovmu prekvapeniu, jeho duchovný zmenil postoj svojho srdca a tak prelomil zlé správy. Davidovi bola daná ďalšia šanca. Medzitým sa ale objavila ďalšia prekážka. Londýnska misijná spoločnosť sa rozhodla, že už nevyšle žiadneho misionára do Číny, pretože konflikt medzi Anglickom a Čínou o ópium zvýšil napätie. Livingstone bol znovu sklamaný, ale Boh ho neopustil, mal totiž s týmto horlivým mladým mužom iné plány.
Misionár z južnej Afriky povedal Livingstonovi, že rozľahlé územia v africkom vnútrozemí sú ešte nedotknuté bielym mužom. A tak oznámil misijnému výboru že chce ísť do južnej Afriky a požiadal o ďalšie vzdelanie s medicíny. Výbor to schválil a v roku 1840 začal pracovať v Londýnskej nemocnici. Tam získal cenné skúsenosti s určovaním diagnózy a liečním širokého okruhu chorôb ako zápal pľúc, tuberkulóza a rakovina. Toto bola vinikajúca príprava pre jeho budúcu službu.
Čas pomaly nadišiel a Livingstone sa chystal odísť na misijné pole. Vrátil sa do Škótska, aby sa ešte rozlúčil s rodinou, parníkom potom do Anglicka a odtiaľ sa preplavil do Afriky.
V marci 1841, vo veku 28 rokov dorazil do Kapského Mesta. Zistil, že niektorý misionári slúžia iba medzi belochmi. Jeho túžbou bolo preniknúť na sever, kde boli územia ešte nedotknuté evanjeliom. V septembri 1841 on a jeho spolumisionár a ďalší dvaja rodení Afričania  zahájili výpravu na severovýchod na nákladnom povoze.
Livingstone sa naučil miestny dialekt (Bakwain), ale ako mnoho misionárov sa stretával s mnohými problémami v komunikácii. Po nejakom čase zistil, že slovo , ktoré používal pre lásku znamenalo v miestnom jazyku „sexuálnu túžbu“ a že slovo, ktoré používal pre hriech, znamenalo kravský hnoj – pokiaľ bol použitý zlý tón.
Oženil sa a jeho manželka bola požehnaná siedmymi deťmi. Jedno z ich detí, Elizabeth, zomrelo po mesiaci na následky dýchacích problémov. Livingstone bol odlúčený od svojej ženy na štyri roky, kedy sa vrátila do Škótska kvôli vzdelaniu pre deti. Potom boli neskôr ešte odlúčení na ďalšie štyri roky. Nevidel svoju dcéru Annu Máriu do jej šiestich rokov. V roku 1862 sa Mária vrátila späť do Afriky a tam sa s Davidom šťastne stretli. V apríli toho roku Mária chytila riečnu horúčku a po šiestich dňoch zomrela, mala 41 rokov. Davidovi to zlomilo srdce.
Behom svojich 32 rokov na misijnom poli, Livingstone „chodil, plazil sa, šplhal, brodil sa, plavil sa a viezol sa“ cez 40000 míľ naprieč drsným územiam v Afrike, ktorá bola známa ako „hrob bieleho muža“. Brávali si so sebou bločky a kreslili mapy. Každému Afričanovi rozprával dobrú správu o Ježišovi Kristovi.
Prechádzal mnohými skúškami a utrpením, ale odmietal sa vzdať. Raz na neho zaútočil lev, ktorý na ňom zanechal jazvu od 11 zubov na jeho ľavej ruke. Trpel riečnou horúčkou po 10 rokov a neskôr opakujúcim krvácaním. Ku koncu jeho života stratil predné zuby kvôli jedeniu neuvarenej kukurice. Trpel tiež vredmi na nohách, dýchacími problémami, úplavicami, hemoroidmi, vnútorným krvácaním a vychudol. 10. apríla 1873 si poznačil do svojho denníka: „Som chabý, bledý a slabý z veľkého krvácania. Tepny prepúšťajú nemalý tok krvi a odoberajú mi silu.“
David Livingstone zomrel 13. apríla 1873. Dvaja Afričania, Susi a Chuma, pochovali jeho srdce a vnútorné orgány pod strom. Jeho telo uchovali zabalené a spolu s ďalšími domorodcami ho preniesli po 8 mesiacoch do Zanzibaru, vzdialeného okolo 1000 míľ. Nejaký cudzinec im hovoril, aby ten balík zahodili, ale Chuma mu vysvetlil: „Nie, toto je veľmi významný človek“. Jeho telo bolo prevezené loďou do Anglicka a pochované v chráme svätého Pavla vo Westminsteri.
Jeho sluha o ňom povedal: „On obetoval všetko – domov, kresťanské spoločenstvo, lukratívne zamestnanie a spoločenské uznanie – pre jednu veľkú vec, aby mohol priniesť evanjelium Ježiša Krista do srdca Afriky.“ Malo to taký dopad, že Afričania z najvzdialenejších krajín o ňom stále hovorili.
David Livingstone bol ten, kto vzal kríž a nasledoval Krista, obetoval sa kvôli evanjeliu. Jeho utrpenie je už za ním a on teraz prebýva v Pánovej prítomnosti, ktorému tak verne slúžil. „Pôjdem kamkoľvek, pokiaľ je to vpred.“

„Bez Krista ani krok; s Ním kamkoľvek.“

One thought on “David Livingstone

  • 14. augusta 2017 at 23:20
    Permalink

    Dobrý den,

    Prepáčte, ale v tomto clanku su strašne hrubky, az sa to zle cita. To nikto nekontroluje pred zverejnenim? Nie je to jediný clanok kde su bud banalne alebo vážnejšie chyby. Naozaj na tonto aspekte treba zapracovat, fajn domena, obsah môže byt, ale ked je to takto nedotiahnute nepôsobí ani ten obsah seriózne, skôr povážlivo

    S pozdravom

    Vlado

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *