Život Cirkvi vo svete 27 * 2014

Obsah

Kardinál Koch pozoruje tajomnú šatku z Manoppella

Kardinál odrádza pápeža od cesty do Číny

Spor o eventuálny nález Noemovej archy

Rumunský teológ: ‚Pravoslávny svet v súčasnosti šalie‘

Pápež František má letný režim, zdržiava sa vo Vatikáne

Vatikán: Rada kardinálov sa radí o štruktúre Rímskej kúrie

ISIS ohlasuje „križiacku výpravu“ do Jeruzalema

Ukrižovaní v Sýrii – európski biskupi rozhorčení

Nemecká veľvyslankyňa vo Vatikáne: Cirkevné otázky nie v centre!

Kardinál Tagle: ‚Dobré ráno’ pri svätej omši zbytočné

Protirímska skupina ‚Wir sind Kirche‘ pred rozkolom?

Nemecko: Nový arcibiskup po Zollitschovi vo Freiburgu 

Pápež: Teraz sa začínam cítiť ako Riman

Rakúsko: Známy maliar ‚nesmierne ovplyvnený‘ kresťanskou mystikou

Steinmeier varuje pred konfesionálnymi rozkolmi v Európe

Demografia: Vlna chudoby v starobe najneskôr od r. 2030

Naša príloha

Biskup Atanáz Schneider: ‘Nachádzame sa vo 4. veľkej kríze Cirkvi’

Kardinál Koch pozoruje tajomnú šatku z Manoppella

 

Manoppello, 4.7.2014 (kath.net) 017 167 – Úplne zblízka pozoroval kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, mušelínovú hodvábnu šatku z Manoppella. Spisovateľ a žurnalista Paul Badde tento moment zachytil na snímke (pozri obrázok).

V kostole v Manoppelle, dedinke v talianskych Abruzzoch, sa po stáročia uchováva šatka s Ježišovou tvárou, ktorá podľa názoru nemalého počtu znalcov „nemohla byť namaľovanú ľudskou rukou“. Podľa názoru rôznych vedcov, ide o šatku, ktorá ležala v hrobe na Ježišovej tvári. Šatka sa popri turínskom plátne považuje za najvzácnejšiu relikviu umučenia Ježiša a za istý druh „relikvie vzkriesenia“. Pozostáva z mušelínového hodvábu, materiálu, ktorý dodnes vôbec nie je možné pomaľovať.

Záujem o mušelínovú šatku neutícha. Po prečítaní knihy „Božská tvár“ putoval pápež Benedikt XVI. dňa 1. septembra 2006 ako prvý pápež do Manoppella. Aj kardináli Christoph Schönborn (Viedeň), Friedrich Wetter (Mníchov) a Joachim Meisner (Kolín) si vykonali púť k šatke v Manoppelle. –zg-

 

Kardinál odrádza pápeža od cesty do Číny

Rím, 3.7.2014 (kath.net/KNA) 017 166 – Bývalý biskup Hongkongu kardinál Jozef Zen Ze-kuin (82), odrádza pápeža Františka od návštevy Číny v súčasnom období.

«Povedal by som mu – nechoďte, boli by ste manipulovaný,“ ako povedal kardinál Zen talianskemu denníku «Corriere della Serra» v stredu. Namiesto s tým «málom odvážnych» by sa pápež mohol v Číne stretnúť iba s nelegitímnymi ako aj tromi exkomunikovanými biskupmi, ktorých mu komunistické vedenie predstaví.

V súvislosti so správami médií o údajnom opätovnom začatí formálnych rozhovorov Vatikánu a Pekingu kardinál Zen povedal, že v súčasnosti nevidí „ani stopu po dialógu“ medzi oboma stranami. Dokonca aj keby Peking „vystrel ruku“, bol by to v súčasných podmienkach podvod. Katolícki biskupi v Číne sú „otrokmi“, ako sa vyjadril kardinál. Komunistické vedenie im upiera každý rešpekt a navyše sa pokúša vziať im aj dôstojnosť.

Asi 13 miliónov z dobrej 1,3 miliardy obyvateľov Číny je katolíkov. Štátne orgány však zaznamenávajú iba 6 miliónov. Zvláštnosťou čínskeho katolicizmu je rozdelenie do dvoch skupín: Okrem režimu blízkeho a štátom povoleného «Vlasteneckého združenia katolíkov Číny“ existuje aj tzv. Podzemná cirkev v spoločenstve s pápežom.

«Vlasteneckí kresťania» môžu od r. 1957 príp. opäť od konca kultúrnej revolúcie (1966-1976) so štátnym súhlasom byť aktívni. Proti členom podzemnej cirkvi však dochádza pravidelne k štátnym sankciám. Stále znova zatýkajú kňazov a biskupov, alebo ich vypočúvajú. V minulých rokoch sa na nátlak štátneho vedenia opakovane vysväcovali biskupi bez súhlasu pápeža. –zg-

 

Po prvý raz žena na špici pápežskej univerzity v Ríme

 

Rím, 3.7.2014 (KAP) 017 166 – Po prvý raz stojí žena v čele pápežskej univerzity v Ríme: Mary Melone (49), talianska františkánka a profesorka teológie, bola menovaná vatikánskou Kongregáciou pre katolícke vzdelávanie za rektorku rehoľnej školy františkánov s názvom „Antonianum“. Informovala o tom informačná služba Rímskej diecézy „RomaSette“ vo štvrtok.

Mary Melone bola už v októbri 2011 povolaná za prvú dekanku teologickej fakulty na pápežskej univerzite. Okrem toho vedie Inštitút pre náboženské vedy na univerzite Antonianum. Ako rektorka nahrádza vo funkcii predbežne na tri roky Španiela Martina Carbaja Nuneza.

V Ríme je vcelku 9 pápežských univerzít, ktoré väčšinou spravujú rehole.  Antonianum sa nachádza neďaleko Baziliky Santa Maria Maggiore v centre Ríma. –zg-

 

Spor o eventuálny nález Noemovej archy

 

Hilversum/Ankara, 3.7.2014 (kath.net/idea) 017 165 – Medzinárodný tím vedcov mal na hore Ararat v Turecku naraziť na zvyšky Noemovej archy. Na expedícii tím pozostávajúci z tureckých, holandských a belgických vedcov objavil zvyšky dreva a hlinené krčahy. Ďalší výskum má ukázať, či nálezy, ktoré spočívali 10 metrov pod vrstvou skál a ľadu, skutočne pochádzajú z biblickej archy.

Nemecký odborník na archu a spisovateľ Timo Roller z Wildbergu v Čiernom lese sa nazdáva, že ide o falzifikát. Nálezy sa očividne nachádzali na mieste, kde v r. 2010 tím výskumníkov z Hongkongu objavil údajné zvyšky archy, ako povedal pre Evanjelickú spravodajskú agentúru „idea“. Americký archeológ Randall Price vtedy tieto nálezy odhalil ako podvod. Domáci „umiestnili na hore drevenú štruktúru“, ktorú potom v zime pochoval sneh a ľad. Roller hovorí: „Viem si predstaviť, že keď Holanďania a Belgičania v marci – teda ešte v zime – boli na tomto mieste, boli tie kusy dreva aj keramiky znova pokryté ľadom.  Pri podrobnejšom skúmaní nálezov budete konštatovať, že tie veci nemajú požadovaný vek.“

 

Tím expedície sa bráni kritike

Belgický lekár Marcel Verheyen, ktorý bol členom tímu, to dnes odmieta: „To je úplne nemožné. Terén hory je úplne nedostupný, nehovoriac o tom, že by sa tam dali vyvliecť drevené klady.“ Ďalší člen tímu Holanďan Walter Tiemessen však varuje pred prenáhlenými závermi: „Potrebné je starostlivé preskúmanie nálezov bez predsudkov.“

V minulosti sa mnohé expedície pokúšali nájsť archu na hore Ararat. Medzi nimi napríklad americký astronaut, ktorý vstúpil na Mesiac, (Apollo 15) James Irwin (1930-1991). Výskum však sťažuje to, že hora leží v niekdajšom uzavretom vojenskom hraničnom pásme na hranici Turecka, Arménska a Iránu.

Biblia opisuje Noemovu archu a potopu v 1. Mojžišovej knihe 7 a 8. Boh poslal veľkú potopu ako trest za zlobu ľudí. Vyvolil si Noema, ktorý na Boží príkaz postavil záchrannú archu, v ktorej prežil on s rodinou a pár z každého druhu zvierat. Archa podľa biblického podania po klesnutí vôd pristála na hore Ararat.

 

Pristála archa na hore Cudi?

Podľa Rollera pohorie spomenuté v Biblii sa nevzťahuje iba na východoturecký horský masív s rovnakým názvom, ale aj na kráľovstvo Urartu, ktoré sa tiahlo až po vtedajšiu asýrsku hranicu oveľa južnejšie. K nemu patrí aj hora Cudi. Roller predpokladá, že archa sa nachádza práve tam. Jeho presvedčenie zdieľa aj sýrska pravoslávna antiochijská cirkev. Jej biblický preklad „Pešitta“ označuje ako miesto pristátia archy horu Kardo – historický názov hory Cudi. V marci vydal Roller svoju najnovšiu knihu „Záhada Noemovej archy“ vo vydavateľstve SCM Brockhaus. –zg-

 

Rumunský teológ: ‚Pravoslávny svet v súčasnosti šalie‘

 

Viedeň-Bukurešť, 2.7.2014 (kath.net/KAP) 017 164 – Cesta k panpravoslávnemu koncilu, po ktorom túžia mnohí veriaci aj teológovia, je ešte ďaleká a kamenistá. Zdôraznil to rumunský pravoslávny teológ Radu Preda v rozhovore pre „Kathpress“. Koncil je podľa neho strednodobo „nepravdepodobný“, pretože protagonisti – predovšetkým moskovský patriarcha Cyril I. ako aj ekumenický patriarcha Bartolomej I. sú „príliš odlišní“ a okrem toho „svetové pravoslávie v súčasnosti šalie“, ako sa vyjadril Preda vzhľadom na situáciu na Ukrajine. Tam existuje enormný potenciál konfliktov, keďže Moskovský patriarchát si nárokuje „istý druh protektorátu“ na Ukrajine.

Od apríla je Preda vedúcim rumunského štátneho „Inštitútu na skúmanie komunistických zločinov a spomienky na rumunský exil“ v Bukurešti. Predtým prednášal sociálnu etiku na Fakulte pravoslávnej teológie na Univerzite Kluž-Napoca.

Početné vnútropravoslávne problémy však existujú aj medzi Moskvou a rumunským pravoslávím, medzi Moskvou a pravoslávnou cirkvou v  Moldavsku, v Estónsku aj Srbsku. Je jedno, kam sa pozrieme, pravoslávne cirkvi majú stále ešte širokú agendu tém, ktoré treba pred koncilom vyriešiť, inak hrozí takému koncilu kolaps, keďže všetky dôležité závery sa musia robiť jednohlasne,“ povedal teológ. Jeho záver:

„Urobili sme príliš málo v oblasti príprav. To sa týka nielen cirkevnej hierarchie, ale aj chýbajúcej výchovy bázy vo farnostiach: Veriaci by museli s takouto synodou byť v zhode, keďže jej platnosť a relevantnosť nezávisí od papierov, ale od prijatia rozhodnutí veriacimi.“

Otázka tohto prijatia predstavuje podľa Predu okrem toho aj „ústredný problém v ekumenizme s nepravoslávnymi cirkvami“. „Opakujeme v pravosláví tú chybu, ktorú urobili už iné vyznania: Staráme sa málo o toto prijatie veriacimi.“ Veď konečne ekumenizmus nie je nijaká „náboženská lyrika“, ale „cesta, ako si lepšie uvedomiť vlastnú identitu a vychádzajúc z nej sa iným otvárať“. To sa dá iba poznaním dokumentov a osvojením si ich až po veriacich vo farnostiach. „Myslím si, že ekumenizmus trpí rovnakou chorobou ako demokracia: príliš málo sa žije, hoci ju všetci považujú za najlepšiu cestu. Ale na tejto ceste napredujeme stále menej.“ –zg-
Pápež František má letný režim, zdržiava sa vo Vatikáne

Vatikán, 1.7.2014 (RV) 017 163 – Začiatok júla priniesol v programe Svätého Otca niektoré zmeny spojené s voľnejším pracovným režimom počas leta, hoci pápež František trávi tento čas prevažne vo Vatikáne. Nejde teda na dovolenku do hôr či do letného sídla v Castel Gandolfe, ako zvykli robiť jeho predchodcovia. Letná zmena sa už od 1. júla dňa týka jeho ranných svätých omší v kaplnke Domu sv. Marty, ktoré až do konca augusta nebude mávať s účasťou skupín veriacich. Na ďalšie ranné homílie Svätého Otca, ktoré sme vám prinášali pravidelne štyri krát do týždňa v pondelok, utorok, štvrtok a piatok, si teda počkáme až do septembra. Druhá zmena sa prejavila od 2. júla, keď na Námestí sv. Petra nebola zvyčajná generálna audiencia. Stredajšie generálne audiencie sa obnovia od augusta, s výnimkou 13. augusta, keď bude Svätý Otec na apoštolskej ceste v Južnej Kórey. Pokiaľ ide o nedeľné poludňajšie modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra, tie bude mávať Svätý Otec aj v letných mesiacoch, s výnimkou cesty do Kórey. O týchto zmenách informovala Svätá stolica už v polovici júna.
Pokiaľ ide o mimoriadne aktivity Svätého Otca počas leta, je to najmä spomenutá apoštolská cesta do Južnej Kórey od 13. do 18. augusta pri príležitosti Ázijských dní mládeže. Pastoračne veľmi intenzívny deň však čaká Svätého Otca už v túto sobotu. Na programe má totiž jednodňovú pastoračnú návštevu dvoch diecéz v juhotalianskom regióne Molise. Dopoludnia navštívi arcidiecézu Campobasso a popoludní susednú diecézu Isernia. -jb-

Vatikán: Rada kardinálov sa radí o štruktúre Rímskej kúrie

 

Vatikán, 30.6.2014 (KAP) 017 162 – Rada kardinálov („C8“), medzitým už najdôležitejšie poradné grémium pápeža Františka, sa v utorok zišla na svoje piate a pravdepodobne rozhodujúce zasadnutie o reforme Rímskej kúrie. Ôsmi kardináli sa radia o ústredných úlohách a štruktúrach vatikánskeho vedenia a správneho aparátu a pápežovi následne predložia svoje návrhy. Témou zasadnutia sú kongregácie a pápežské rady, teda 9 „veľkých“ a 12 „malých ministerstiev“ a je možné, že budú na programe rokovania aj 3 súdne dvory. Majú byť efektívnejšie a transparentnejšie a majú byť ešte intenzívnejšie v službe 3000 diecéz všeobecnej Cirkvi.

Pápež František sa bude pravidelne na poradách zúčastňovať. S počiatkom letnej prestávky 1. júla bude mať zredukované povinnosti: generálne audiencie sa konať, nebudú ani ranné sväté omše s hosťami. To mu poskytne čas a pokoj pre túto konferenciu, ako aj pre následné preskúmanie jej návrhov. František v tomto roku nepôjde na dovolenku a tak môžu byť prvé výsledky už koncom mesiaca. Či sa uverejnia potom, alebo až po jeho návšteve Južnej Kórey v polovici augusta, nie je známe.

Ako by mohla vyzerať podoba budúcej Rímskej kúrie, o tom sa pravdaže špekuluje. Ale keďže František sám hovoril o zjednodušovaní a spájaní dikastérií, ich počet bude zrejme v budúcnosti nižší ako doteraz. Tomu zodpovedá pozorovanie, že mnohé dikastériá sú aj 15 mesiacov po začiatku  pontifikátu obsadené iba provizórne, ako napr. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. To platí tiež v oblasti pápežských rád, kde sú iba 5 predsedovia oficiálne potvrdení v úrade a 7 nie. Platí to pre rady pre rodinu, pre migrantov, pre výklad zákona, pre masmédiá, pre novú evanjelizáciu, pre zdravotníctvo a „Cor unum”.

 

Ktoré z nich by mohli byť spojené, či integrované do iných, o tom sú len dohady. Hovorí sa o Pápežskej rade pre laikov, ktorá má prevziať aj kompetencie Rady pre rodinu  a možno aj Rady pre pastoráciu v zdravotníctve. Hovorí sa o superdikastériu pre sociálne otázky, do ktorej sa má integrovať „Iustitia et pax“, „Cor unum“ a Rada pre migrantov. Pápežská rada pre napomáhanie novej evanjelizácie, založená iba v r. 2010, by mohla byť takisto pripojená k Pápežskej rade pre laikov, podľa iných verzií ku Kongregácii pre evanjelizáciu národov.

Ešte menej sa dá preveriť domnienka, že Kongregácie pre Boží kult a kauzy svätých by sa mohli spojiť – ako to už raz bolo v historickej Kongregácii pre obrady. To, že niečo je tu v pohybe, sa dá vytušiť z toho, že španielsky kardinál Antonio Canizares Llovera (68), zodpovedný za otázky Božieho kultu, bol v nedávnych týždňoch viackrát u pápeža na audiencii. Kardinál Llovera sa považuje za kandidáta na hlavu Madridského arcibiskupstva.

Podľa niektorých úvah už nemajú byť v budúcnosti vôbec nijaké pápežské rady, ale iba kongregácie, ktoré majú vyššie kompetencie rozhodovania. To by znamenalo, že Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov by mohla byť povýšená na kongregáciu.

Rada kardinálov je poradné, nie rozhodovacie grémium, zdôrazňuje Vatikán. O reforme kúrie rozhoduje v konečnom dôsledku pápež. A ten sa radí pred definitívnymi nariadeniami s odborníkmi z rôznych oblastí, aj s právnikmi. František sám cez víkend v interview pre noviny zdôraznil, že v Cirkvi nerozhoduje sám, ale v podstatných veciach nasleduje podnety z generálnych kongregácií pred konkláve a realizuje ich.

Nápadné bolo, že po doterajších štyroch zasadnutiach ôsmych kardinálov čoskoro nasledovali rozhodnutia pápeža: Založilo sa vyšetrovacie  a preverovacie grémium pre vatikánsky finančný sektor. Nastali novinky v oblasti Synody biskupov. Pôsobia už nové grémia – Hospodárska rada a Hospodársky sekretariát – pod vedením austrálskeho kardinála Georga Pella a nemeckého kardinála Reinharda Marxa. To dáva očakávať ďalšie rozhodnutia ešte pred koncom letnej prestávky. –zg-
ISIS ohlasuje „križiacku výpravu“ do Jeruzalema
Tel Aviv, 1.7.2014 (KAP) 017 161 – Fundamentalistickí islamskí militanti ISISu sa chcú podľa videovej správy prebojovať až do Jeruzalema. Informoval o tom izraelský spravodajský vysielač „i24 News“ v utorok. Anglické video ukazuje militantmi dobyté hraničné posty medzi Irakom a Sýriou. Bojovník ISISu tam vyhlasuje, že skupina prelomí hranice Blízkeho Východu, aby si prebojovala cestu do Jeruzalema.

Sunitská džihádistická skupina ISIS (Islamský štát v Iraku a Sýrii) v nedeľu vyhlásila kalifát v tomto regióne a svojho vodcu Abu Bakr al-Baghdadiho povýšila na kalifa. Jej cieľom je vytvorenie cezhraničného islamského „božieho štátu“.

Veľkou ofenzívou ISIS už dostala pod kontrolu veľké časti severného Iraku a napreduje aj v Sýrii. Podľa správ médií jordánsky kráľ Abdullah II. vyjadril obavu, že skupina by mohla svoj vplyv rozšíriť aj na Jordánsko a požiadal o medzinárodnú pomoc.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ohlásil stavbu ochranného múru pozdĺž izraelsko-jordánskych hraníc v Jordánskej kotline. –zg-

 

Ukrižovaní v Sýrii – európski biskupi rozhorčení

 

Brusel, 1.7.2014 (kath.net) 017 160 – Rada európskych biskupských konferencií (CCEE) ostro odsúdila ukrižovanie ľudí v Sýrii islamistickou teroristickou skupinou ISIS, ako informovalo „Rádio Vatikán“. CCEE vo vyhlásení vyjadrila „veľké rozhorčenie“ nad týmito prípadmi, „ktoré používajú náboženstvo na ospravedlnenie rýchleho procesu“. Také akty smerujú „proti každému pokusu nastoliť pokoj v zemi, ktorá je už roky trýznená bratovražedným bojom,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Podľa správ médií extrémisti ISISu v blízkosti severného sýrskeho mesta Aleppo v súvislosti s vyhlásením islamského kalifátu usmrtili a ukrižovali ôsmych mužov. Deviaty muž v Al-Babe pri tureckých hraniciach visel osem hodín na kríži, ale trest prežil, ako uvádzajú organizácie pre ľudské práva. –zg-

 

Nemecká veľvyslankyňa vo Vatikáne: Cirkevné otázky nie v centre!

 

Kardinál Meisner: „Schavanová zrádza katolícke princípy.“ 

 

Bonn, 1.7.2014 (kath.net/KNA) 017 159 – Nová nemecká veľvyslankyňa pri Svätom stolci Annette Schavanová nechce stavať cirkevné otázky do centra svojej budúcej práce!

«Keby som to chcela, uchádzala by som sa o prezidentské kreslo v Centrálnom výbore nemeckých katolíkov,» povedala Schavanová, ktorá nastúpila úrad 1. júla, pre prílohu novín ZEIT v Bonne «Christ und Welt».

„Prichádzam do Ríma z krajiny reformácie a zastupujem celý národ.  Nemecko bolo formované kresťanstvom. Medzitým však u nás však vyrástli na významné sily aj iné náboženstvá, ako napríklad islam.“

Ako spolková ministerka pre výskum v r. 2005 až 2013 táto katolícka teologička presadila založenie islamských katedier na univerzitách. Vzhľadom na výskum kmeňových buniek a ukončenie tehotenstva bola jej kompromisná politika terčom kritiky konzervatívnych katolíckych kruhov. Kolínsky arcibiskup, kardinál Meisner Schavanovú vtedy kritizoval, že zrádza katolícke princípy. V r. 2013 odstúpila po tom, čo sa objavili obvinenia z plagiátorstva jej promočnej práce. Univerzita v Düsseldorfe jej odňala doktorský titul a konštatovala «úmysly klamania» pri vypracovávaní práce.

Pre «Christ und Welt» Schavanová vyhlásila, že do Ríma ide bez «rozporuplných pocitov»: «Mám veľkú úctu pred tými, ktorí v Cirkvi nesú zodpovednosť, nezávisle od ich osobného postoja.»

Vatikán označila ako «najstaršieho globálneho hráča». Tam podľa nej driemu «vedomosti o tomto svete, ako nikde inde».

Zvlášť ocenila nasadenie pápeža Františka. Spoločnou modlitbou pokoja s izraelským prezidentom Šimonom Peresom a palestínskym prezidentom Mahmudom Abbasom vo Vatikánskych záhradách ukázal pokoj šíriacu silu svojej Cirkvi, ako sa vyjadrila. –zg-

 

Kardinál Tagle: ‚Dobré ráno’ pri svätej omši zbytočné

 

Pozdrav „Pán s vami“ je úplne dostačujúci.

 

Manila, 30.6.2014 (kath.net/jg) 017 158 – Pozdravy ako „Dobré ráno“ nemajú pri svätej omši miesto. Povedal to kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup filipínskej Manily, v homílii na Božie Telo. Informovalo o tom internetové vydanie CBCP, spravodajská služba Biskupskej konferencii Filipín.

„Pozdravné formuly tohto druhu sú zbytočné, dokonca aj keď vychádzajú z dobrého úmyslu. Nevidím nijakú potrebu pozdravu ‚Dobré ráno’, ani podobných pozdravných formúl, keď nám celkom stačí reálna prítomnosť Boha v Najsvätejšej Eucharistii. V misáli obsiahnutý pozdrav Pán s vami je úplne  dostačujúci,“ povedal kardinál.

Kňazov svojej diecézy kardinál vyzval, aby dodržiavali liturgické predpisy:

„Každý môže povedať Dobré ráno, ale pozdravnú formulu Pán s vami počúvame iba pri svätej omši a preto má zvláštny význam.“ –zg-

 

Protirímska skupina ‚Wir sind Kirche‘ pred rozkolom?

 

            „Ak je toto dielo od ľudí, rozpadne sa … (Sk 5,38)

 

Innsbruck, 30.6.2014 (kath.net) 017 157 – Sporná protirímska rakúska organizácia „Wir sind Kirche“ (My sme cirkev) stojí prinajmenšom v Rakúsku pred rozkolom. Informoval o tom denník „Die Presse“. Od exkomunikácie predsedníčky skupiny Marty Heizerovej, je v skupine riadny rozruch a zmätok. Ku slovu sa prihlásil Thomas Plankensteiner, zakladateľ tejto skupiny, a konštatoval „veľkú potrebu vysvetľovať veci“. „Doteraz nezodpovedalo kultúre našej platformy, že sa porušovaním pravidiel podkopávali podnety na reformu Cirkvi. Nemyslím si, že provokáciami možno dosiahnuť dialóg.“

Plankensteiner žiada celkové hlasovanie o smerovaní a stratégií. „Ak už žiadame spolurozhodovanie, musíme to aj sami žiť,“ vyjadril sa pre „Viedenský denník“.

 

Nemyslel si, že hnutie tak rýchlo pôjde dolu vodou …

Už predtým totiž Hans Hurka kritizoval Heizerovú: „Do akej miery dokáže predsedníčka, ktorá je exkomunikovaná, v cirkvi presvedčiť iných o potrebe reforiem? Do akej miery ju budú biskupi akceptovať ako partnerku v rozhovore? Je to škoda, pretože som sa usiloval etablovať Wir sind Kirche ako seriózne, uznávané hnutie. Že to tak rýchlo pôjde dolu vodou …“ –zg-

 

Nemecko: Nový arcibiskup po Zollitschovi vo Freiburgu  

 

Freiburg, 30.6.2014 (kath.net/KNA) 017 156 – Deväť mesiacov po odchode do dôchodku arcibiskupa Roberta Zollitscha (75) Freiburské arcibiskupstvo má nového hlavného pastiera. Zollitsch v nedeľu popoludní pri slávnostnej svätej omši v preplnenom freiburskom dóme vysvätil 52-ročného cirkevného právnika Stephana Burgera (foto) na biskupa a odovzdal mu tak vedenie druhej najväčšej nemeckej diecézy s 2 miliónmi katolíkov.

Stephan Burger povedal, že zodpovedný úrad nastupuje pokorne a potrebuje modlitbu všetkých veriacich. «Ľud s pastiermi, pastieri s ľudom, obaja sú a zostanú na seba odkázaní. Tento dialóg sa vydarí, ak sa jeho obsah bude vyvodzovať z príklonu ku Kristovi a neuspokojí sa s čisto ľudskými predstavami a očakávaniami,» povedal nový arcibiskup.

Na slávnostnej vysviacke sa zúčastnili stovky hostí, medzi nimi premiér Winfried Kretschmann (Strana zelených). Na námestí pred dómom sa slávnosť prenášala na veľké obrazovky a priamo ju prenášala aj televízia SWR. Spoločne s biskupskou vysviackou slávila diecéza aj svoj diecézny deň. Po bohoslužbe sa plánovala slávnosť stretnutia s novým arcibiskupom.

Arcibiskup Zollitsch v homílii povedal, že hľadí s vďakou na svoje obdobie freiburského arcibiskupa. Bol aj predsedom Konferencie biskupov Nemecka. Po 11 rokoch je načase odovzdať zodpovednosť do mladších rúk. «Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí mi pomáhali v mojej službe a podporovali ju svojou modlitbou. V spoločenstve viery zostávame spojení.» Zollisch vyzval všetkých kresťanov, aby preberali spoločenskú zodpovednosť. «My máme svetu čo dať, čo sám nemôže získať: Istotu, že sme ochraňovaní, vedení a udržiavaní; dôveru, že náš život má zmysel; vedomie, že sme milovaným Božím stvorením a nie slepou náladou prírody.»

Na slávnosti sa zúčastnili vysokí cirkevní predstavitelia, ako predseda Konferencie biskupov Nemecka, kardinál Reinhard Marx, pápežský nuncius arcibiskup Nikola Eterovič ako aj biskupi susedných diecéz Mainz, Rottenburg-Stuttgart a Bazilej. Počas vysviacky vložil na nového arcibiskupa ruky aj jeho brat, beuronský opát Tutilo. Ako biskupské insígnie prijal Burger biskupský prsteň, pastiersku palicu a mitru. Za heslo si zvolil biblické slová: «Kristus v srdciach».

Burger bol zvolený za nového arcibiskupa na návrh Vatikánu freiburskou dómskou kapitulou. Považuje sa za komunikatívneho duchovného pastiera a skúseného cirkevného právnika. Pochádza z Löffingenu v Čiernom lese a študoval filozofiu a teológiu vo Freiburgu a Mníchove. Za kňaza bol vysvätený v r. 1990. Po viacerých úradoch vikára a kňaza začal v r. 2002 študovať cirkevné právo diecézy, ktorej vedenie prevzal v r. 2007. –zg-
Pápež: Teraz sa začínam cítiť ako Riman

 

Rím, 29.06.2014 (KAP) 017 155 – Pápež František Rím pred svojím zvolením podľa vlastných slov v podstate nepoznal. „Avšak teraz sa začínam cítiť ako Riman,“ povedal v interview pre rímsky denník „Il Messaggero“ z nedele. Pred zvolením za pápeža bol iba zriedka v Ríme, nenavštívil nijaké múzeá. Sixtínsku kaplnku videl po prvý raz v máji 2005 na konkláve. Ale pri mnohých návštevách farností a kontaktoch postupne spoznáva túto mega-metropolu, jej mnohé vrstvy a problémy.

Rodom nie je Riman, ale Piemontézan, objasnil pápež František. Jeho rodičia pochádzajú zo severného Talianska. Ale teraz objavuje „krok za krokom toto mesto“. „Je to nádherná, jedinečná metropola, s rovnakými problémami ako iné metropoly,“ povedal v interview.

Ustarostene sa vyjadril o novej chudobe v talianskom hlavnom meste, o mnohých ľuďoch, ktorí čiastočne tajne chodia na charitu vyzdvihnúť si prídely potravín, pretože sa hanbia. Odpor vyjadril František voči vykorisťovaniu detí, predovšetkým maloletých prostitútok na rímskych výpadovkách. „Ich zákazníci by mohli byť ich starými otcami. Pre mňa sú títo ľudia pedofili,“ zdôraznil pápež.

 

Pápež: Nerozhodujem o veciach sám

„Moje rozhodnutia sú plodom zhromaždení pred konkláve. Nijakú vec som neurobil sám,“ povedal pápež. V princípe takto realizuje od svojho zvolenia v marci 2013 to, o čom sa kardináli na generálnych kongregáciách po odstúpení pápeža Benedikta XVI. radili, ako zdôraznil František. Jeho program sa prirodzene s novou úlohou zmenil, no v podstate pestuje v Ríme rovnaký životný a pracovný štýl ako v Buenos Aires. „Bolo by smiešne, keby som sa v mojom veku chcel ešte úplne zmeniť,“ povedal pápež.

 

Posilniť „teológiu ženy“

František sa vyslovil aj za to, aby sa prehĺbila otázka ženy v Cirkvi. „Cirkev hovorí príliš málo o úlohe ženy,“ ako povedal v interview. Vyslovil sa za intenzívnejšiu prácu na „teológii ženy“.

„Ženy sú to najkrajšie, čo Boh stvoril,“ uviedol František nadšene v interview. A zdôraznil: „Cirkev je ženská, je to ženský pojem. Nemožno robiť teológiu bez tejto ženskosti. Súhlasím s tým, že otázka ženy sa musí prehĺbiť, inak nedokážeme pochopiť Cirkev samu,“ povedal František. Na otázku o vedúcich úlohách žien vo Vatikáne však podrobnejšie nezodpovedal. –zg-

 

Rakúsko: Známy maliar ‚nesmierne ovplyvnený‘ kresťanskou mystikou
Viedeň, 29.6.2014 (kath.net/ KAP) 017 154 – Záujem o kresťanskú mystiku „nesmierne ovplyvnil moju maliarsku tvorbu“. Vyhlásil to jeden z medzinárodne najrenomovanejších umelcov Rakúska, 84-ročný maliar Arnulf Rainer, v príspevku pre aktuálne vydanie viedenských katolíckych novín „Der Sonntag“. Rainerovo veľkoplošné, abstraktné dielo „Agnešin závoj“ o legende založenia kláštora Klosterneuburg zahaľuje v súčasnosti prvú viedenskú výškovú budovu postavenú v 60. rokoch – Ringturm. Akcia sa koná pri príležitosti 900-ročného jubilea „rakúskeho Escorialu“.

Rainer píše o tom, ako čítal známu knihu abbé Henriho Bremonda, ktorý mu priblížil mystiku a priviedol ho k zmene myslenia aj z umeleckého hľadiska. Rainer uvádza: „Vždy som si myslel, že všetko musí byť exaktné a priame.“ Od mystikov som sa naučil, „že aj to nepriame a veľké v celosti je vlastne ešte oveľa dôležitejšie“.

Maliar sa vyznal zo svojej celkom vlastnej religiozity: „Pre mňa je náboženstvo smer pohľadu na svet a ja ako maliar hľadím prirodzene aj vedome či nevedome týmto smerom.“ Viera je pre neho dôležitá – avšak „nie v tom zmysle, že je v popredí, nie v priamom zmysle,“ napísal Rainer.

Vo svojej práci sa veľmi často venoval kresťanským motívom – predovšetkým motívu kríža. Aby bolo možné vytvoriť niečo, „čo prináša pohľad do tejto nekonečnosti, do tohto tajomstva sveta“, musí sa každý umelec „tým cítiť akosi dotknutý“ a to potom vo svojej tvorbe realizovať. „Ale nie tak veľmi úmyselne a vedome a malicherne,“ dodáva maliar, „ale prezentované vo veľkom a veľkodušnom zmysle“.

Umelec svetového mena pochádzajúci z Badenu začal svoju životnú dráhu v prostredí legendárneho kňaza, mecéna a patróna umenia Msgr. Otta Mauera (1907-73). V jeho „Galérii pri sv. Štefanovi“ často vystavoval Rainer, ako aj hŕstka iných teraz už známych umelcov. Príklady Rainerových raných diel ako aj diel jeho bývalej partnerky, nedávno zosnulej Márie Lassnigovej, si možno do 24. augusta pozrieť v múzeu Essl Museum v Klosterneuburgu (www.essl.museum). –zg-

 

Steinmeier varuje pred konfesionálnymi rozkolmi v Európe

 

Kázeň Luthera v Magdeburgu v r. 1524 smerodajná pre reformátorské hnutie

 

            Magdeburg, 28.6.2014 (kath.net/ KNA) 017 153 – Nemecký socialistický minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier (SPD) varoval pred opätovným oživením konfesionálnych protikladov v Európe.

„Rozkoly, o ktorých sme si mysleli, že sú dávno prekonané, sa vracajú v novej, kultúrno-ekonomickej podobe,“ povedal Steinmeier vo štvrtok v Magdeburgu. „Namiesto toho, aby sme spoločne uvažovali, ako zvládnuť následky nekontrolovaného finančného kapitalizmu, medzi národmi sa opäť otvárajú nové deliace línie,“ povedal minister v prednáške na slávnosti zavedenia reformácie v Magdeburgu. Tu môžu cirkvi slúžiť ako vzor „jednoty v rôznosti“.

Stereotypy sa „príliš ľahkomyseľne“ znova vyťahujú, povedal minister. „Ak sa hospodárska kríza chápe predovšetkým ako protiklad medzi katolíckym latinským svetom a protestantskou severnou Európou; ak v Taliansku, Francúzsku a Španielsku sa ozývajú hlasy znova si viac uvedomiť svoju katolícku vieru a vzoprieť sa voči protestantskej hegemónii; ak v severnej Európe rastie pocit, že je už iba finančným sponzorom pre márnotratné krajiny latinského juhu.“ Navyše pri tom všetkom si nikto nevšíma, „ako sa niekoľkými vzletnými vetami k budúcnosti Grécka a Cypru mimo eurozóny a EÚ  pravoslávna Európa jednoducho odpisuje“.

„Vo svojej mierumilovnej rôznosti môžu byť cirkvi vzorom pre európsku spoločnosť,“ zdôraznil minister. Aj v súčasnej kríze majú kresťania túto tradíciu brániť. Ona je dôležitejšia „ako mnohé mätúce volanie po obhajobe  ‚kresťanských‘ koreňov Európy, ktoré často ignoruje toleranciu voči rôznosti“, povedal Steinmeier, ktorý je aj prezidentom Nemeckého evanjelického cirkevného dňa 2019. Prednáška v Kostole sv. Jána mala názov: „Miešajte sa do toho! Kresťan a politika 500 rokov po reformácii“.

Podľa tradície Martin Luther 26.júna 1524 naliehavou kázňou v Kostole sv. Jána podnietil reformáciu v Magdeburgu. Bolo to prvé nemecké  veľkomesto, ktoré sa prihlásilo reformácii. A to bolo smerodajné pre reformátorské hnutie v severnom Nemecku a Škandinávii. –zg-

 

Demografia: Vlna chudoby v starobe najneskôr od r. 2030

 

Berlín, 27.6.2014 (kath.net/pl) 017 152„Horlivci za pôrodnosť chcú dôchodok od detí, ktoré nedostali.“ Túto myšlienku Hans-Wernera Sinna z prednášky prezidenta Inštitútu pre hospodársky výskum ifo, citoval Ferdinand Knauß, redaktor časopisu „Wirtschaftswoche“, v príspevku „Demografia: Nemecko riskuje katastrofu obyvateľstva“. Pritom tento štát krízu, ku ktorej sa blíži, sám vyvolal, píše Sinn. Pretože rodičia, ktorých za investície vložené do výchovy budúcich prispievateľov do dôchodkového systému neodškodnia, sú oproti tým, ktorí nijaké deti nevychovajú, štruktúrno-finančne znevýhodnení. Túto fatálnu konštrukčnú chybu treba odstrániť. Sinn požaduje:

Plný dôchodok má poberať iba ten, kto vychoval tri deti. Bezdetní by boli zaviazaní starať sa o seba prostredníctvom súkromných fondov. S každým dieťaťom, ktoré sa im narodí, by sa im tretina tejto povinnosti odpustila a ich nárok na dôchodok by rástol. Táto konštrukcia by konečne objasnila, že samotným prispievaním do dôchodkového poistenia ešte nevzniká nárok na dôchodok, ale že k tomu patria aj deti.“

Knauß konštatuje: „Nech je Sinnova koncepcia akokoľvek jasná, nemeckí politici ju ignorujú, zamlčujú ju, ako aj o každý pokus serióznej politiky napomáhania pôrodnosti. Téma demografia pre nemeckých politikov jednoducho nie je sexy … So stále početnejšími a ekonomicky mocnejšími bezdetnými si človek nerád začína. … Okrem toho: táto katastrofa nechá na seba čakať ešte niekoľko rokov, počas ktorých sa dá aj bez radikálnych dôchodkových reforiem v pohode vládnuť. Veď ešte pracujú horlivci za pôrodnosť. …“ Nemcov čaká „v polovici 21. storočia proces príučky tvrdým spôsobom. Najneskôr od r. 2030 budú konfrontovaní s vlnou chudoby v starobe“, so „šokujúcou skúsenosťou zlyhania štátneho sociálneho zabezpečenia v starobe“.

Iné krajiny ako napr. Japonsko, „sa všetkými silami vzpierajú demografickému úpadku“. Japonsko vyhlásilo rodinu s tromi deťmi za oficiálny cieľ štátu a má aj „ministerku na boj proti poklesu pôrodnosti“. –zg-

 

Naša príloha
Biskup Atanáz Schneider: ‘Nachádzame sa vo 4. veľkej kríze Cirkvi’
 

Počas cesty do Anglicka biskup ruského pôvodu hovorí, že Cirkev dnes prežíva ‘nesmierny zmätok a veľkú krízu’. „Pre každého člena kléru by malo byť prvoradým záujmom byť populárny v očiach Boha a nie v očiach ľudí dneška, či tých mocných. Na tých, čo si robia starosti o popularitu v masových médiách a vo verejnej mienke sa bude pamätať ako na zbabelcov a nie ako na hrdinov viery. … Bolestnou skutočnosťou je aj strata úlomkov Eucharistie. … To je strašné! Náš Boh v našich kostoloch, sa šliape nohami! … Maličkí v Cirkvi boli opustení a zanedbaní. Ale oni si zachovali čistotu viery a oni predstavujú pravú moc Cirkvi v Božích očiach. Duch Svätý túto krízu porazí svojou armádou maličkých.“

 

Londýn, 6.6.2014 (CatholicHerald.co.uk – Sarah Atkinson) 017 152 – Liberáli spolupracujúci s „novým pohanstvom“ ženú Katolícku cirkev do rozkolu – to je názor biskupa Atanáza Schneidera, odborníka na liturgiu, ktorý bojuje v zadnom voji boja proti „zneužívaniam“ v Cirkvi.

Problémy sú také vážne, ako povedal biskup Schneider v interview začiatkom júna, že táto štvrtá veľká kríza v histórii Cirkvi je porovnateľná s herézou arianizmu, do ktorej bola zapojená veľká časť hierarchie Cirkvi.

Ak ste ešte nepočuli o tomto biskupovi narodenom v ZSSR, tak ešte budete. Tento srdečný vzdelaný duchovný pastier je pomocným biskupom ďalekej Arcidiecézy Panny Márie v Astane, v Kazachstane.

Tento mesiac putuje po Anglicku. … Jeho názory nie sú populárne u každého, najmä nie u niektorých jeho liberálnych kolegov, alebo ako hovorí, u hlavného prúdu médií sekulárneho sveta. Ale jeho poslucháči hovoria o niečom inom.

Biskup Schneider (53) je najlepšie známy tým, že trvá na tom, že najsvätejšiu Eucharistiu sa má prijímať na jazyk po kľačiačky. Odôvodňuje to tak, že to je najúčinnejší spôsob ako podporovať úctu k tejto sviatosti a ako zabrániť zneužívaniu svätých Hostií. Biskup tiež volá po objasnení v oblasti liturgie (nový Sylabus omylov), zameranom na kňazov, aby sa zastavila liturgická a doktrinálna svojvôľa v celom rade bodov „v duchu Druhého vatikánskeho koncilu“.

V interview, biskup Schneider povedal, že „banálny a kauzálny prístup“ k Najsvätejšej sviatosti oltárnej je súčasťou hlavnej krízy v Cirkvi, v ktorej niektorí laici aj časť kléru vrátane niektorých autorít, konajú v súlade so sekulárnou spoločnosťou. V jadre problémov, ako je presvedčený, je plazivé zavádzanie liturgie sústredenej na človeka, zatiaľ čo v niektorých kostoloch Boh vo svätostánku je naozaj materiálne presunutý do kúta, kým kňaz zaberá ústredné miesto. Biskup Schneider zdôrazňuje, že táto situácia pomaly vrcholí.

„Povedal by som, že na nachádzame vo štvrtej veľkej kríze [Cirkvi], v obrovskom zmätku v oblasti náuky Cirkvi a liturgie. A už sme v tom 50 rokov.”

Ako dlho to potrvá? Možno Boh bude k nám milosrdný o 20 či o 30 rokov.” Na jeseň sa zíde synoda biskupov, aby diskutovala o rodine na základe vatikánskeho dotazníka. Rastú očakávania, že pravidlá sa uvoľnia v sexuálnej oblasti a v prípade rozvedených, ktorí majú dostať sväté prijímanie ako znamenie „milosrdenstva“ od Cirkvi.

Takéto názory podľa biskupa Schneidera, odhaľujú hĺbku problému. „Myslím si, že sväté prijímanie pre rozvedených rozčerí a ukáže tú skutočnú krízu Cirkvi. Skutočná kríza Cirkvi to je antropocentrizmus a zabúdanie na Kristocentrizmus.

„Toto je najhlbšie zlo: človek alebo duchovní, ktorí sa stavajú do centra keď slávia liturgiu a keď zjavujú Božiu pravdu, napríklad, týkajúcu sa 6. prikázania a ľudskej sexuality.“

Hoci biskup hovorí, že reč o zmene prichádza hlavne od „protikresťanských médií“, vidí duchovných a laikov „kolaborovať“ s tým, čo nazýva nové pohanstvo. Biskup Schneider je zvlášť kritický k myšlienke, že tieto zmeny by sa mali robiť tak, aby boli milosrdné k tým, ktorým sa bráni prijímať sviatosti. [To je] istý druh sofizmu,“ ako povedal. „To nie je milosrdenstvo, to je kruté.“

Biskup zdôrazňuje, že toto je „falošná koncepcia milosrdenstva“: „Možno to porovnať s lekárom, ktorý dáva [diabetikovi] cukor, hoci vie, že ho to zabije.“

Je presvedčený, že sú tu jasné paralely s veľkou krízou minulosti, keď poprední duchovní mali spoluvinu na heréze. V období arianizmu – počíta na prstoch – iba hŕstka hierarchie odolala. „My [kresťania] sme menšina. Sme obklopení veľmi krutým pohanským svetom. Toto pokušenie a výzvu dnes možno porovnať s prvými storočiami.“ A dodáva:

„Žiaľ boli … aj členovia kléru, ba dokonca biskupi, ktorí kládli zrnká kadidla pred sochu cisára alebo pohanského boha, či prinášali knihy Svätého písma na spálenie. Takýchto kolaborantských kresťanov a duchovných v tých časoch nazývali „okiadzačmi“ alebo „zradnými kresťanmi“.  A dnes, zdôrazňuje biskup, máme tiež takých, čo kolaborujú, našich „zradcov viery“.

Pápež František sa vníma ako predný front nového liberálneho postoja prichádzajúceho z Ríma. Ale biskup Schneider hovorí:

„Vďaka Bohu, pápež František sa nevyjadruje spôsobom, aký médiá od neho očakávajú. V oficiálnych homíliách prednáša takú nádhernú katolícku náuku. Dúfam, že bude pokračovať vo vyučovaní katolíckej náuky veľmi jasným spôsobom.“

Biskup tiež vyjadril nádej, že „väčšina biskupov stále má katolíckeho ducha, aj vieru že odmietnu spomínaný návrh a neprijmú ho.“ Avšak predvída prichádzajúci rozkol vedúci k prípadnej obnove Cirkvi v tradičnom zmysle. Ale je presvedčený, že to nebude predtým, než kríza ponorí Cirkev ešte viac do nezriadenosti. Eventuálne, ako sa nazdáva, „antropocentrický“ [na človeka sústredený] klerikálny systém skolabuje. „Táto liberálna klerikálna konštrukcia sa zrúti, pretože nemá korene a neprináša plody,” hovorí Schneider.

V tomto zmätku, obáva sa biskup, môžu byť tradiční katolíci nejaký čas prenasledovaní alebo diskriminovaní dokonca na príkaz tých, čo majú „moc v štruktúrach Cirkvi“. Ale je presvedčený, že „tí, zapojení do herézy, nebudú mať v Cirkvi prevahu“. A s nádejou hovorí: „Najvyššie Magistérium určite vydá nespochybniteľné doktrinálne vyhlásenie odmietajúce každú kolaboráciu s ideami novopohanstva.“

V tomto bode je biskup Schneider presvedčený, že moderní „okiadzači“ či „zradcovia“ Cirkev opustia. „Môžem predpokladať, že takéto oddelenie  ovplyvní každú úroveň katolíkov: laikov a nevylučujúc ani vysoký klérus.“

Je nepravdepodobné, že si biskup Schneider takýmito komentármi získa popularitu v niektorých kruhoch, ale on namieta:

„Je úplne bezvýznamné čo sme populárni alebo nepopulárni. Pre každého člena kléru by malo byť prvoradým záujmom byť populárny v očiach Boha a nie v očiach ľudí dneška, či tých mocných. Ježiš vyslovil varovanie: ‘Beda vám, ak vás ľudia chvália.’“ A dodáva: „Popularita je nesprávna vec … Veľkí svätci Cirkvi ako sv. Tomáš Mórus a John Fisher, odmietali popularitu … tí dnešní si robia starosti o popularitu v masových médiách a vo verejnej mienke … a bude sa na nich pamätať ako na zbabelcov a nie ako na hrdinov viery.“

Biskup Schneider s ľútosťou pozoruje, že sú mnohí, ktorých názory sa zhodujú s pohanským svetom, a ktorí „sa vyhlasujú za katolíkov a dokonca verných pápežovi“, zatiaľ čo tých, čo sú verní katolíckej náuke alebo tých, čo napomáhajú Kristovu slávu v liturgii“ označujú ako extrémistov.

Takáto kritika sa môže javiť, akoby horlivá obhajoba svätého prijímania biskupa Schneidera bola niečo ako starosť o možný počet anjelov na špičke ihly. Ale biskup trvá na tom, že postoj k Eucharistii je pravým jadrom krízy:

„Eucharistia je srdcom Cirkvi. Keď je srdce slabé, je celé telo slabé.“

Hovorí, že prijímanie na ruku „postupne prispieva k strate katolíckej viery v reálnu prítomnosť Krista a v premenenie“.

Biskup Schneider tiež odmieta ideu, že starosť o liturgiu je menej dôležitý ako starosť o chudobných, čo dokonca s ňou nesúvisí:

„To je omyl. Prvé prikázanie, ktoré nám Kristus dal, bolo uctievať iba Boha samotného. Liturgia nie je stretnutie priateľov. Je našou prvou úlohou uctievať a oslavovať Boha v liturgii a tiež spôsobom nášho života. Z pravej adorácie a lásky Boha vyrastá láska k chudobným a k blížnym. To je dôsledok.“

Biskupove názory sa formovali od raného detstva. Vyrastal ako prenasledovaný nemecký katolík v Sovietskom zväze, kde dokonca musel navštevovať hodiny ateizmu v škole. Jeho kniha „Dominus Est“ odkrýva ako si nemecká katolícka komunita udržiavala vieru pri živote napriek tvrdým opatreniam a prenasledovaniu. Jeho matka a prateta veľa riskovali pre vieru ako aj pre iných v komunite. Biskup Schneider s rodinou sú preto zhrození liberálnymi postojmi a praxou na Západe, zvlášť vzhľadom na sväté prijímanie, ktoré bolo také zriedkavé a také vzácne pre prenasledovaných katolíkov v ZSSR.

Podobne ako malý chlapec v príbehu „Cisárove nové šaty“ biskup  teraz cíti povinnosť prehovoriť a nedokáže pochopiť, prečo iní tak nerobia.

„Zdá sa, že väčšina kléru a biskupov je spokojná s moderným prijímaním na ruku … Pre mňa je to neuveriteľné. Ako je toto možné, keď Ježiš je prítomný v týchto malých Hostiách? Bolestnou skutočnosťou je aj strata úlomkov Eucharistie. A tieto úlomky konsekrovanej Hostie sa šliapu nohami. To je strašné! Náš Boh v našich kostoloch, sa šliape nohami!“

A biskup Schneider pripúšťa: „Som veľmi smutný, lebo sa cítim ako volajúci na púšti!“ A hovorí:

„Je čas, aby biskupi zdvihli svoje hlasy za Eucharistického Ježiša, ktorý nemá hlas, aby sa bránil. Tu je útok na tú Najsvätejšiu sviatosť, útok na Eucharistickú vieru.“

No napriek tomuto záujmu biskup nie je pesimistický a verí, že tu existuje už silné zvlnené more podpory tradičných hodnôt, ktoré v pravom čase obnovia Cirkev a hovorí: „Maličkí v Cirkvi boli opustení a zanedbaní. [Ale] oni si zachovali čistotu viery a oni predstavujú pravú moc Cirkvi v Božích očiach a nie tí v jej správe.“

„Hovoril som s mladými študentami v Oxforde a urobili na mňa hlboký dojem. Bol som šťastný, že som videl čistotu ich viery a ich presvedčenia a tú čistú katolícku myseľ. Toto obnoví Cirkev. Takže mám dôveru a nádej tiež vzhľadom na krízu v Cirkvi. Duch Svätý túto krízu porazí svojou malou armádou maličkých.“ A biskup na záver dodáva:

„Nebojím sa o budúcnosť. Cirkev je Kristovou cirkvou a On je skutočnou hlavou Cirkvi, pápež je iba Kristovým vikárom. Dušou Cirkvi je Duch Svätý a on je mocný.“ –zg-

 

Kniha biskupa Atanáza Schneidera Dominus Est: It is the Lord!  vyšla v Newman House Press. Jeho dielo Corpus Christi: Holy Communion and the Renewal of the Church, vyšlo v Lumen Fidei Press.

  

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

  

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *