Život Cirkvi vo svete 23 * 2014

Obsah

 

Minister Lajčák rokoval s predsedom KBS Mons. S. Zvolenským

 Pápež František ponúkol Cyrilovi I. listom stretnutie

Taliansko: Rehoľníčka vyhrala spevácku súťaž a zanôtila Otčenáš

Nemecko: Vyhorel kostol zo 14. storočia

Čína: Kresťania proti zamlčovaniu masakry na Tienanmen

Futbal: Majú kresťania bojkotovať svetové majstrovstvá?

Obama ďakuje katolíckej cirkvi za prínos k prevratu 1989

‘Otázka neznie: Hodíme sa k sebe sexuálne?’

Poľsko: 3000 lekárov – nijaké potraty ani recepty na antikoncepciu!

Mýtus a skutočnosť druhého manželstva v pravosláví

Na veselú nôtu: USA: Arašidy či zbrane na bohoslužbe a cirkevné zákony

Praha: Cirkev bije na poplach pre rastúce bezdomovstvo

Pápež František – futbalový fanúšik číslo 1

Špičkoví futbalisti rozprávajú o svojej viere

Veľká Británia: Bezpečné domy pre moslimov konvertitov

Španielsko: Biskupi ďakujú kráľovi za službu demokracii

Celosvetovo viac katolíckych kňazov – v Európe menej

Zasiahol pápež František do voľby biskupa vo Freiburgu?

Nového mladého biskupa Pasova na Dni katolíkov oslavovali

Nemecko: Zachráňte svätú omšu – zážitky zo Dňa katolíkov

Nemecký biskup: Katolíkov už nevolať laikmi

Religionista Halík: Ateizmus – šanca pre korekciu Cirkvi

Merkelová si robí starosti o kresťanský charakter Európy

Slnečný zázrak na Chrámovej hore počas návštevy pápeža???

Zulehnerova svojvoľná teológia sviatostí

Pápež František ponúkol Cyrilovi I. listom stretnutie

 

Patriarcha Cyril sa za list poďakoval, ale neodpovedal.

 

Vatikán, 5.6.2014 (kath.net/CC) 017 079 – Pápež František poslal ruskému pravoslávnemu patriarchovi Moskvy, Cyrilovi I., posolstvo, v ktorom píše, že je ochotný stretnúť sa s ním na mieste voľby patriarchu. Pápežov list priniesol do Moskvy priamo dirigent „Pápežského chóru Sixtínskej kaplnky“, ktorý mal koncert v Moskve. Patriarcha Cyril sa za list poďakoval, ale neodpovedal na neho.

Pritom je čas zvolený na pápežský list významný, ako vysvetlil portál „Catholic Culture“. Krátko predtým sa totiž pápež stretol s pravoslávnym patriarchom Bartolomejom I. z Konštantínopolu vo Svätej zemi. Moskovský patriarchát prejavil živý záujem o nároky, že konštantínopolský patriarcha je vodcom celého pravoslávia.

V minulosti stroskotali viaceré pokusy stretnutia rímskeho pápeža s moskovským patriarchom. Oficiálni predstavitelia ruského pravoslávia k tomu pravidelne vysvetľovali, že na také „špičkové stretnutie“ je ešte priskoro, lebo problémy medzi Rímom a Moskvou sa ešte nevyriešili. De facto sa však spory medzi Rímom a Moskvou dokonca rozmnožili, pretože pravoslávni predstavitelia tvrdia, že gréckokatolíci spojení s Rímom rozdúchali politické napätia na Ukrajine. Sila Ukrajinskej katolíckej cirkvi je už dlho prameňom iritácií pre Moskovský patriarchát, keďže Ukrajinu chápe ako svoje kánonické teritórium. –zg-

 

Taliansko: Rehoľníčka vyhrala spevácku súťaž a zanôtila Otčenáš

 

„Chcela som ukázať, že Cirkev je všade a pri všetkom.“

Z Vatikánu sa jej za to dostalo veľkej pochvaly!

 

Rím, 6.6.2014 (kath.net/KNA) 017 078 – Talianska rehoľná sestra Cristina Scuccia nemá nič z hraného „cool“ správania svojich konkurentov. Ona stisne pery, pohybuje v rytme nohami, s čela jej stekajú kvapky potu. A potom je to konečne tak ďaleko: «Publikum rozhodlo, že súťaž  ‘The Voice of Italy’ 2014 (Hlas Talianska) vyhráva sestra Cristina», ohlasuje moderátor talentovej súťaže v piatok krátko po polnoci slávnostných hlasom. Senzácia je dokonalá: 25-ročná katolícka rehoľníčka zo Sicílie je novým «hlasom Talianska».

Vo finále sa táto speváčka s mocným hlasom v čiernom rehoľnom odeve a so závojom po viac ako troch hodinách presadila proti trom konkurentom. A tento raz rehoľníčka, ktorej prvé vystúpenie bolo v marci a ktorú si na video portáli Youtube už vypočuli viac ako 50 miliónov raz, tancovala v rytme rocku až jej lietal závoj. Naostatok ponúkla hitom «What a Feeling» (Akýto pocit) takú show, že dokonca aj Whoopi Goldberg, filmový obraz v rocku tancujúcej rehoľníčky, vyzeral takmer staro.

Rovnako spektakulárne ako jej debut pred 3 mesiacmi, keď jury a publikum sotva dokázali uveriť, že majú pred sebou pravú rehoľníčku, tak sa skončila aj táto súťaž. „Suor Cristina“ po oznámení moderátora, že vyhrala, zanôtila na javisku na úžas moderátora „Otčenáš“ a vyzvala publikum, aby sa s ňou pomodlilo!

Či už niekoho na skútri odviezla, ako to práve spievala, chcel moderátor od sestry Cristiny vedieť. Odpoveď: «Samozrejme, v minulosti.» V tejto minulosti pred vstupom do Rehole uršulínok, spievala ako mladistvá v sicílskej domovine s hudobnou skupinou na svadbách. A mala aj priateľa. Stať sa  speváčkou bolo jej dievčenským snom.

Jej cesta potom viedla do katolíckej rehole, a aj cez školu herectva a spevu. Cristina Scuccia absolvovala muzikálové vzdelanie na «Star Rose Academy», ktorú má Rehoľa uršulínok v Ríme. Svoje duchovné povolanie vraj pocítila, keď v jednom muzikáli hrala zakladateľku rehole. Dvojročný noviciát strávila táto Sicílčanka v Brazílii. Dnes žije «Suor Cristina» v dome uršulínok v Miláne a stará sa o deti.

Na ceste do finále súťaže spievala sestra Cristina väčšinou o veciach, ktoré by v živote rehoľníčky nemali hrať úlohu. Po debute piesňou «No One» (Nikto) od Alicie Keysovej presvedčila napríklad piesňou «Girls Just Want to Have Fun» (Dievčatá proste chcú zábavu) od Cyndi Lauperovej. S Kylie Minogue spievala duet jej hitu «Can’t Get You Out Of My Head» (Nedokážem ťa dostať z hlavy). Viac do činenia s jej životom mal titul «Living on a Prayer» (Život z modlitby) od Bona Joviho. Potom sa v semifinále presadila piesňou «The Time of My Life» (Čas môjho života) z filmu «Dirty Dancing».

Jej vystúpenie v talentovej súťaži je iba inou formou šírenia kresťanského posolstva, vyhlásila rehoľníčka pri prvom vystúpení. Chcela ukázať, že «Cirkev je všade a pri všetkom».

Z Vatikánu sa jej za to dostalo veľkej pochvaly. «Správne! Nech tak robia mnohí», napísal predseda Pápežskej rady pre kultúru, kardinál Gianfranco Ravasi, cez twitter. Iba jej želanie požehnania z najvyššieho miesta zostalo zatiaľ nesplnené. Pápež nesiahol po telefóne. Pritom sa Cristina Scuccia výslovne odvolávala na Františka. Veď ten konečne rehoľníkom pred polrokom privolal: «Zobuďte svet!»

Sicílska sestrička sa do speváckej súťaže nehlásila. Lovcov talentov z «The Voice of Italy» na ňu upozornilo video z jedného jej vystúpení na «Good News Festival» (Festival Dobrej noviny), ktorý organizuje Biskupská konferencia Talianska.

«Mojím cieľom nie je mať úspech», povedala Cristina Scucia ešte deň pred finále. No ten teraz má – a k tomu ponuku zmluvy na nahranie platne. Ani ponuky turné zrejme na seba nedajú dlho čakať. Ale sestra Cristina berie sľub poslušnosti vážne: «Ak by mi to predstavené odmietli, tak budem šťastná, keď sa budem môcť vrátiť k deťom v modlitebni». –zg-

 

 

Nemecko: Vyhorel kostol zo 14. storočia

 

Norimberg, 5.6.2014 (kath.net/KNA) 017 077 – Kostol sv. Marty v Norimbergu v noci zo stredy na štvrtok úplne vyhorel. Škody na kostole evanjelickej reformovanej cirkvi zo 14. storočia polícia odhaduje na 7-miestnu sumu. Kostolu hrozí zrútenie. Sakrálne umenie v ňom nebolo, pretože sa práve reštauroval. Vážne poškodený je však organ. Príčina požiaru je zatiaľ nejasná. Hasiči museli z bytov v okolí kostola evakuovať šesť ľudí pre silný dym. Kriminálna polícia prípad vyšetruje, statici budovu skúmajú.

Kostol sv. Marty posvätili v r. 1385. V r. 1526 kostol a pripojenú nemocnicu pre pútnikov zatvorili. Boží dom potom slúžil na skúšky norimberských majstrov spevákov, ktorý tam mali vlastné javisko, a slúžil aj ako divadlo. V r. 1615 budovu začali renovovať a od r. 1627 opäť slúžila ako kostol. V r. 1800 dostalo kostol evanjelické reformované spoločenstvo. V r. 1945 bomba poškodila strechu a chór. –zg-

 

 

Čína: Kresťania proti zamlčovaniu masakry na Tienanmen
Peking/Washington/Göttingen, 5.6.2014 – (kath.net/idea) 017 076 – Presne pred 25 rokmi, 4. júna 1989, dalo komunistické vedenie krvavo potlačiť demokratické hnutie v Číne. Tankami a vojakmi zasiahli proti študentom a iným disidentom na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tienanmen). Odhady o počte obetí sa pohybujú medzi 200 a niekoľkými tisícami. Štátna moc dodnes krvavý kúpeľ zamlčuje. Málo známe je, že medzi demonštrantmi boli aj kresťania.

Niektorí dnes žijú v USA a vyzývajú mocnárov v Pekingu, aby sa historickým udalostiam postavili čelom a aktérov masakra volali k zodpovednosti. Na vypočutí podvýboru pre ľudské práva v Dome reprezentantov USA vo Washingtone vystúpili aj kresťanskí Číňania Chai Ling, major Yan Xiong a Bob Fu.

 

Číňania chcú náboženskú slobodu

Bob Fu je zakladateľom a prezidentom kresťanskej nadácie „China Aid“ – Pomoc Číne (v Midlande/štát Texas). V r. 1989 viedol skupinu študentov, ktorí demonštrovali na Námestí nebeského pokoja. Fu sa stal kresťanom skrze amerického učiteľa. Sám potom učil angličtinu v Ústrednej straníckej škole v Pekingu a súčasne sa angažoval v hnutí domácich cirkví. Ako povedal vo Washingtone, trvalé zamlčovanie povstania a masakry čínskym vedením hovorí veľa aj vzhľadom na „pretrvávajúce prenasledovanie praktizovania náboženstva a porušovanie slobody prejavu, názoru a zhromažďovania“. Napriek riziku zatknutia, šikanovania a násilia, čínsky ľud sa ďalej zasadzuje za tieto základné práva a za vierohodný právny štát. Číňania si želajú koniec štátnej svojvôle a korupcie a demokratický vládny systém. Fu vyzval aj  k modlitbám za čínsky ľud. Podľa „China Aid“ prenasledovanie kresťanov v Číne sa minulý rok ešte zvýšilo. V r. 2013 registrovala nadácia 143 prípadov prenasledovania – postihnutých tým bolo 7424 osôb. To znamená rast o takmer 51 percent oproti r. 2012.

 

Demonštranti sa stávajú kresťanmi

Psychologička Chai Ling (Boston/štát Massachusetts) sa svojou organizáciou „All Girls Allowed“ (Všetky dievčatá povolené) stavia proti čínskej politike jedného dieťaťa, ktorá vedie k početným potratom. Toto opatrenie sa nedávno trocha uvoľnilo. Rodičia, z ktorých iba jeden partner je jedináčik, môžu mať dve deti. Doteraz to bolo povolené, iba ak boli otec aj matka jedináčikovia. Kresťanka Chai Ling sa tiež zúčastnila na demonštráciách na námestí v Pekingu.

Vojenský kaplán Xiong Yan (Fort Rucker/štát Alabama) vstúpil v r. 1985 do komunistickej strany Číny. Po skúsenosti masakry na námestí, čo prežil ako študent práva, vystúpil 4. júna 1989 zo strany. Pre svoje aktivity sedel 19 mesiacov. V r. 2002 ušiel do USA, kde v Bostone študoval teológiu.

 

Mocnári chcú „pokoj cintorína“

„Spoločnosť pre ohrozené národy“ v nemeckom Göttingene ostro kritizovala čínsku vládu za postoj k potlačeniu demokratického hnutia pred 25 rokmi. Viac ako 80 občanov bolo pred 25. výročím zatknutých alebo mali domáce väzenie, aby sa zabránilo verejnej spomienke na krvavý kúpeľ. „Čínskym mocnárom je každý prostriedok dobrý: únosmi, hrozbami, výsluchmi, domácim väzením a zatýkaním chcú presadiť pokoj cintorína na Námestí nebeského pokoja,“ hovorí referent pre Áziu Ulrich Delius.

 

Počet kresťanov rastie

Pod komunistickou nadvládou bolo kresťanstvo v Číne najmä od r. 1949 do konca 70. rokov brutálne potláčané. No potom napriek štátnemu útlaku znova ožívalo. Presné údaje o počte kresťanov medzi 1,3 miliardou obyvateľov neexistujú. Čínska akadémia pre sociálne vedy hovorí o 29 miliónoch uznaných spoločenstiev, 23 miliónoch protestantoch a 6 miliónoch katolíkoch. Nezohľadňuje však Rímu verných katolíkov a domáce protestantské spoločenstvá, ktoré sa nechcú podrobiť štátnej kontrole. Odhady zahraničných expertov hovoria o 130 miliónoch kresťanoch. –zg-

 

 

 

Futbal: Majú kresťania bojkotovať svetové majstrovstvá?

 

Wetzlar, 5.6.2014(kath.net/idea) 017 075 – Futbalová horúčka na celom svet stúpa. Svetové majstrovstvá vo futbale sa začínajú v Brazílii už 12. júna. No v hosťovskej krajine sú aj protesty. Mnohí Brazílčania sú veľmi rozhnevaní, lebo štát investoval miliardy do futbalových štadiónov, ale na školy, nemocnice a sociálne zariadenia chýbajú peniaze. Majú kresťania bojkotovať svetové majstrovstvá? Stanovisko k tomu zaujali: teológ Thomas Weißenborn z nemeckého Marburgu ako aj spisovateľ a kabaretný umelec Dávid Kadel z Wiesbadenu v evanjelickom týždenníku „ideaSpektrum“ z Wetzlaru.

 

Pro: Ide predovšetkým za „tvrdý obchod“

Weißenborn – docent na Marburskom Vzdelávacom a študijnom centre – sa vyslovuje za takýto bojkot. Podľa jeho slov je futbal síce pekná vec, svetové majstrovstvá však nie. Tu ide o „tvrdý obchod“. Stavba nových štadiónov stále v prepočte 6,2 miliárd eur, zatiaľ čo demonštranti márne žiadajú lepšie materské škôlky a školy. Pre futbalom zapálených Brazílčanov je zvlášť trpké, že si sotva môžu dovoliť drahé vstupenky. Vlastní výhercovia sú už jasní:

„Popri veľkých stavebných firmách je to najmä skorumpovaná a nedemokratický svetový futbalová zväz FIFA, ktorý za prenosové práva zinkasuje až 3 miliardy eur, k čomu my v Nemecku vďaka našim verejno-právnym televíziám prispejeme svojím dielom.“ Podľa Weißenborna by to kresťanov nemalo nechať chladnými. Niečo sa zmení žiaľ až vtedy, „keď sa znížia kvóty sledovanosti a tým aj príjmy“.

 

Kontra: Svetové majstrovstvá poskytujú misionársku šancu

Iného názoru je spisovateľ Kadel. Vyjadril síce pochopenie protestom proti SM: „Ale pri všetkej nespravodlivosti sú aj obdobia, v ktorých si môžeme užívať, inak by sme sa poskladali a pociťovali celý svet už len ako jediná cynizmus.“ Namiesto ničenia „party samby“, mali by kresťania myslieť na šancu, ktorú futbal poskytuje. Majú „úplne fantastickú možnosť“ s oduševnenými fanúšikmi futbalu zohrať „božský dvojitý pas“, pretože mnohí futbalisti sa verejne priznávajú ku svojej viere. Napríklad Dávid Alaba (Bayern Mníchov), tréner Borussie Dortmund, Jürgen Klopp a kapitán brazílskeho národného mužstva, Dávid Luiz. Kadel v r. 1994 k svetovým majstrovstvám inicioval akciu „Futbalová party v Cirkvi“. Dnes sa podľa jeho slov všade v Nemecku pozýva k spoločnému sledovaniu futbalu v kostole. Farnosti dokázali, „že ľudia nachádzajú cestu k viere v Boha vtedy, keď cítia, že sa vážne zaujímame o nich a o ich vášne (aj tú futbalovú)“. –zg-

 

Obama ďakuje katolíckej cirkvi za prínos k prevratu 1989

 

Varšava, 4.6.2014 (KAP) 017 074 – Americký prezident Barack Obama ocenil úlohu pápeža Jána Pavla II. (1978-2005) pri páde komunizmu v Poľsku. Hlava Cirkvi pri návšteve vo vlasti inšpirovala poľský národ slovami, že neexistuje „nijaká spravodlivosť v Európe bez nezávislosti Poľska“, ako povedal Obama v stredu vo Varšave, na oslavách 25. výročia konca vlády komunizmu.

„Dnes ďakujeme za odvahu katolíckej cirkvi a za neohrozeného ducha svätého Jána Pavla II.“, povedal Obama.

Do poľského hlavného mesta prišlo na jubileum „25 rokov slobodných volieb v Poľsku“ až 40 zahraničných delegácií a 20 hláv štátov a vlád.

Poľský prezident Bronislaw Komorowski v príhovore v parlamente tiež pripomenul úlohu cirkvi pri politickom prevrate. K úspechu demokratizačného hnutia 4. júna 1989 prispeli aj „náuka a posolstvo veľkého zdroja viery a nádeje, ktorým bol pre nás poľský pápež“.

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin na svätej omši k „25 rokom slobody“ označil nekrvavý prevrat v Poľsku za „veľké víťazstvo odvahy, rozumu a morálky nad cynickým systémom“. Zdôraznil, že povstanie hnutia „Solidarnosc“ bolo „plodom“ slov pápeža, ktoré Poliakom adresoval v r. 1979 pri svojej prvej návšteve Poľska.

Dňa 4. júna 1989 parlamentné voľby, ktoré presadili odbory „Solidarita“, spečatili koniec komunistickej diktatúry v Poľsku. Hnutie odborov „Solidarnosc“ vzniklo v r. 1980, rok po návšteve Jána Pavla II.  –zg-

 

‘Otázka neznie: Hodíme sa k sebe sexuálne?’

 

Viedeň, 4.6.2014 (kath.net) 017 073 – „Otázka neznie: Hodíme sa k sebe sexuálne?, ale: Je to človek, s ktorým môžem a chcem stráviť svoj život? Ak sa k sebe hodíme srdcom, tak sa k sebe hodíme aj vo zvyšku. Sex je ako spoločná reč, ktorú treba cvičiť.“ Konštatuje to rakúska právnička, teologička a autorka kníh Gudrun Kuglerová v interview s nemeckým denníkom „Die Welt“. Predstavila tam svoj portál kathtreff – ktorý ponúka hľadanie veriacich partnerov, ale využila aj príležitosť, aby bližšie vysvetlila dnešnému svetu často cudzí svet kresťanského chápania sexuality.

Tak sa čitateľ napríklad dozvie, že pani Kuglerová ani sama až do sobáša vo veku 28 rokov „nemala sex“. Pri spätnom pohľade vidí, „že to bolo presne to správne pre mňa. Dnes s mojou rastúcou životnou skúsenosťou mi to príde také logické, že sa pýtam: Ako si môže vôbec niekto myslieť niečo iné?“

Pretože pre kresťana je „sex niečo veľkolepé“, no „pretože je taký veľkolepý, potrebuje sex ochranný rámec“. „Pre kresťana pritom nejde o uspokojenie pudov, ale o tú druhú osobu. Pri uvoľnenom sexe je výmena partnerov daná. Ale intimita potrebuje prísľub, že sme tu jeden pre druhého. Ďalším dôvodom zdržanlivosti je: sex má do činenia aj s plodením detí. Deti potrebujú domov s otcom a matkou. Uvoľnený sex vedie k deťom v ťažkých alebo neusporiadaných vzťahoch.“ –zg-

 

Poľsko: 3000 lekárov – nijaké potraty ani recepty na antikoncepciu!

 

Varšava, 4.6.2014 (kath.net/KNA) 017 072 – Viac ako 3000 lekárov a medikov v Poľsku sa zaviazalo, že budú odopierať potraty, umelé oplodnenie a recepty na antikoncepciu. Podľa poľských médií z 30. mája lekári a medici podpísali vyhlásenie, ktorým sľubujú nasledovanie katolíckej morálnej náuky vo svojom povolaní.

Ľudské telo a život sú „sväté“ a nedotknuteľné od počatia až po prirodzenú smrť, ako sa uvádza vo «Vyhlásení viery». Pochádza od psychiatričky Wandy Poltawskej (92), ktorá si dlhé roky písala s pápežom Jánom Pavlom II. (1978-2005). Vyhlásenie zostavila podľa vlastných údajov pri príležitosti jeho svätorečenia 27. apríla.

Predseda Výboru pre zdravotníctvo v poľskom parlamente, Tomasz Latos, rozhodnutie lekárov bránil proti kritike ľavicových politikov: „Lekári smú použiť svoje právo výhrady vo svedomí, ako povedal tento konzervatívny opozičný politik. Pre pacientov to nepredstavuje problém, pretože môžu ísť k inému lekárovi.“ –zg-

 

Mýtus a skutočnosť druhého manželstva v pravosláví

 

Rím, 4.6.2014 (kath.net/jg) 017 071 – V diskusii o pripustení znovu zosobášených rozvedených k svätému prijímaniu sa často poukazuje na pravoslávne cirkvi. Tie podľa rozšíreného názoru umožňujú druhé ba dokonca tretie manželstvo a týchto ľudí vraj pripúšťajú k prijímaniu.

Vatikánsky odborník Sandro Magister uverejnil článok Nicolu Buxa na túto tému. Nicola Bux je profesorom liturgie a sakramentálnej teológie na Teologickej fakulte Univerzity v Bari a poradcom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Pravoslávie vždy robilo rozdiel medzi prvým a druhým manželstvom. Ten sa nevzťahuje iba na obrad, ale aj na podstatu manželstva, ako píše Bux. Pravoslávne cirkvi akceptujú druhé manželstvo osôb, ktorých prvé manželstvo rozlúčila cirkev. Odvodzujú to od moci zväzovať a rozväzovať, ktorú Ježiš Cirkvi prisľúbil (porovn. Mt 16,19). Rozviazanie manželstva je za určitých podmienok možné, napríklad ak jeden z manželov neustále pácha neveru alebo manželstvo je iba na papieri.

Druhé manželstvo je za tohto predpokladu možné, ale iba nevinnému partnerovi, nie tomu, ktorého správanie bolo dôvodom rozluky manželstva. Ak by sa rozlúčilo aj druhé manželstvo, možno za rovnakých predpokladov uzavrieť aj tretie. Pravoslávne cirkvi však od toho odrádzajú.

Pre druhé a tretie manželstvo majú pravoslávne cirkvi špeciálny obrad, ktorý sa označuje ako „kajúci obrad“. Tento obrad sa vzdáva korunovania manželských partnerov, v ktorom pravoslávne cirkvi vidia podstatný prvok sobáša. Druhé a tretie manželstvo preto nie je skutočnou sviatosťou, ale zodpovedá svätenine v latinskom obrade.

Nesviatostná povaha druhého manželstva sa vyjadruje aj tým, že sa nepodáva sväté prijímanie. Manželom sa podá kalich s nekonsekrovaným vínom, ktorý je symbolom spoločného života. To je pokus druhé manželstvo „odsviatostniť“, ako to vyjadruje Bux. Zdá sa, že pravoslávne cirkvi sa chcú touto cestou vyhnúť rozpakom, do ktorých by ich druhé a tretie manželstvo priviedlo. To by totiž prelomilo nerozlučiteľnosť zväzku a tým prezentovalo pravý opak sviatosti jednoty – Eucharistie – ako vysvetľuje teológ.

Aj ďalšie nedorozumenie hrá veľkú úlohu v diskusii o podávaní prijímania znovu zosobášeným rozvedeným, pokračuje Bux. V častiach Katolíckej cirkvi sa rozšíril názor, že svätá omša bez svätého prijímania nie je platná. Bux to doslova označuje ako „herézu“, ktorá je zodpovedná za to, že prijímanie má pre týchto ľudí veľký význam.

S pravoslávnou praxou to však má málo spoločného. Katechumeni a penitenti – ku ktorým patria aj ľudia v druhom manželstve – sa na slávení svätej omše zúčastňujú, ale bez prijímania. Slávenie Eucharistie nie je nijaký rituálne prijímanie pokrmu, ale spoločná modlitba Cirkvi, v ktorej sa Pán s nami modlí a s nami zjednocuje, cituje Bux kardinála Josepha Ratzingera. Vzhľadom na rozšírený omyl o svätom prijímaní, je potrebné znova pripomenúť hodnotu slávenia Eucharistie, aj keď nemožno pristúpiť k svätému prijímaniu. Rôzne pastoračné problémy – ako napríklad problémy  rozvedených – by tak automaticky stratili veľa zo svojho ťaživého bremena, ako napísal Ratzinger.

Mnohí autori 2. polovice 20. storočia zastávali teóriu, že Eucharistia vznikla zo spoločného stolovania Ježiša s hriešnikmi. Táto teória stojí za chápaním, že Eucharistia je rituálny pokrm. No ona nemá nič spoločné s praxou ranej Cirkvi, píše kardinál Ratzinger. Pripomína varovania apoštola sv. Pavla. Každý sa má preskúmať predtým, než prijme sväté prijímanie, aby si neprivodil súd, keď je a pije. Eucharistia sa už vtedy nechápala ako stolovanie s hriešnikmi, ale ako pokrm s tými, čo sú zmierení s Bohom. To platí aj pre byzantskú liturgiu, ako píše Prof. Bux. –zg-

 

Na veselú nôtu: …

USA: Arašidy či zbrane na bohoslužbe a cirkevné zákony

New York, 4.6.2014 (kath.net/KNA) 017 070 – Ochrana náboženskej slobody v USA obsahuje mnohorakejšie aspekty, ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z viac menej podivuhodných cirkevných zákonov, ktoré zostavili internetové noviny «Huffington Post» z nedele z archívu stránky „dumblaws.com“ (tupé zákony).

V Alabame je podľa toho zakázané vyvolávať v kostole veselosť falošnými fúzmi. V štáte Delaware sa zakazuje šepkanie na bohoslužbe a v štáte Main v prípade prepadu Indiánov treba nosiť na modlitby strelnú zbraň.

Boston v štáte Massachusetts zakazuje lúskanie arašidov v kostole, v Mississippi smú veriaci zadržať každého rušiteľa pokoja. V Omahe, v Nebraske, je na náboženských zhromaždeniach zakázané kýchanie a grganie, v New Yorku zasa vypúšťanie telesných plynov s rušivým úmyslom. Severná Karolína vyhlasuje sex na cintoríne za tabu, v Ohio sa smie hmyz v okruhu 50 metrov okolo kostola zabíjať iba so špeciálnym povolením. Jeden zákon v Texase zakazuje vstup do kostola v preoblečení a v Nicholas County v Západnej Viržínii sa určuje trest duchovným, ak na kancli povedia vtip. –zg-

 

Praha: Cirkev bije na poplach pre rastúce bezdomovstvo

 

Vatikán-Praha, 3.6.2014 (KAP) 017 069 – Alarmujúcimi číslami k chudobe a bytovej núdzi bije na poplach česká biskupská komisia „Iustitia et Pax“. Státisíce ľudí v Českej republike nemajú byt, alebo sú krátko pred tým, že sa stanú bezdomovcami, citujú vatikánske noviny „L’Osservatore Romano“ z utorka príslušného pražského pomocného biskupa Václava Malého. Vo vyhlásení, v ktorom varoval pred vlnou chudoby, žiadal biskup lepší prístup k sociálnym bytom.

„Každý musí mať možnosť, žiť v byte namiesto v útulku, izbe či provizórnom zariadení,“ zdôraznil biskup Malý. „Útulky, ktoré sú v Česku dnes tak veľmi rozšírené, problém bezdomovstva neriešia, ale skôr ho vyvolávajú.“

Zvláštnu starosť vyjadril biskup pre rast počtu bezdomovcov medzi mladistvými. Pre nezamestnanosť sa tento problém stal akútnym rovnako ako s tým spojené vylučovanie zo spoločnosti.

Ako pražský biskup vyhlásil, katolícka cirkev Česka v súčasnosti skúma model sociálnych domov pre ľudí v núdzi. „Nič nie je také zlé ako sociálne vyhraničenie týchto ľudí,“ uvádza sa v dokumente biskupskej komisie „Iustitia et Pax“, ktorého spoluautorom je biskup Malý.

Biskup Malý sa v Česku považuje za jeden z najdôležitejších cirkevných hlasov vyzývajúcich riešiť problém chudoby. Už v minulosti viackrát vyzval k medzinárodnému riešeniu situácie bezdomovcov a ich problémov o. i. nasadením sociálnych pracovníkov a psychológov, lekárskou pomocou alebo vhodným ubytovaním. Každá úspešná spoločnosť musí znášať aj tých „nepríjemných a stratených“ a postarať sa o nich v zmysle „uváženej solidarity“ uviedol biskup Malý. –zg-

 

Pápež František – futbalový fanúšik číslo 1

 

S napätím sa očakáva videové posolstvo, v ktorom sa pápež František

podľa brazílskej prezidentky vyjadrí  k svetovým majstrovstvám vo futbale v Brazílii.

Vatikán, 4.6.2014 (kath.net/KAP) 017 068 – Už dávno sa zdá patriť k dobrému tónu súkromných audiencií vo Vatikáne, priniesť pápežovi tričko domáceho futbalového mužstva. Odkedy sa po konkláve stala známou vášeň pápeža z Argentíny, prejavujú sa pútnici na Námestí sv. Petra rovnako ako vysoko postavení hostia na audienciách ako priatelia okrúhlej koženej lopty a futbalové delegácie si tam podávajú kľučky pri novom druhu návštev „ad limina“.

S napätím sa v súčasnosti očakáva videové posolstvo, v ktorom sa pápež podľa brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej chce čoskoro vyjadriť k svetovým majstrovstvám vo futbale v Brazílii.

Ešte pred odletom na konkláve sa napríklad schönstattský páter Piedrabuena (diecézny kňaz z Buenos Aires) dva dni rozprával s kardinálom Bergogliom. O čo išlo? Prirodzene aj o futbal.

Pápež bude na svetových majstrovstvách v Brazílii prítomný – nie osobne, no vo forme „Františkových momentov“ pri otváracom zápase Brazílie proti Chorvátsku 12. júna, ako oznámil šéf organizácie FIFA Joseph Blatter po návšteve vo Vatikáne. Aby sa prejavilo futbalové posolstvo pokoja, o čo ide aj pápežovi, má na hracej ploche vyletieť holubica. Františkov nápad bol pravdaže iný – on by bol rád videl zasadený olivovník na okraji hracej plochy. No pri pravidlách, ktoré má FIFA, je to nerealizovateľné, ako sa oznámilo.

Pritom pápež už minulý rok dokázal priniesť svoj obľúbený symbol pokoja na futbalové ihrisko: Keď hrali tímy Talianska a Argentíny v auguste priateľský zápas na počesť pápeža a keď hviezdy ako Lionel Messi, Mario Balotelli a Gianluigi Buffon navštívili pápeža. František požehnal olivový stromček na okraji hracej plochy na rímskom olympijskom štadióne a neskôr dostal pevné miesto vo vatikánskych záhradách.

„Priateľ futbalu“ ako Joseph Blatter oficiálne označil Františka, používa šport ako most pre posolstvá a to dokonca so špeciálnou voľbou slov. „Juegen adelante!“ v preklade: „Hrajte spolu vpredu!“ – privolal na Svetových dňoch mládeže mladým pútnikom na Copacabane. Úlohu kresťanov ako aj celej Cirkvi možno podľa neho porovnať s úlohou členov futbalového tímu – tí musia stále znova „tvrdo trénovať“ a ako Ježiš „nebyť iba divákmi, ale aktérmi v histórii“.

 

Drží palce mužstvu San Lorenzo

Najviac profituje z nového futbalového nadšenia vo Vatikáne  argentínske prvoligové mužstvo San Lorenzo del Almagro, ktoré voľbou svojho čestného člena Jorge Mária Bergoglia za pápeža – jeho členské číslo na preukaze je 88 235 (na obr.) – sa bleskovo stal svetoznámym a už dávno má dokonca v Európe svoje kampane. Pápežskou podporou si tento klub mohol byť od počiatku istý. Keď šéf tímu Mathias Lammens Františkovi v deň konkláve poslal blahoželanie, odpovedal nový pápež už o niekoľko dní, v jednej z prvých korešpondencií ako pápež, ktoré sa stali známe.

František v liste pripomenul zážitky z detstva, keď ako 10-ročný s otcom zažil na štadióne úspešnú sezónu klubu v roku 1946 a svojich klubových kolegov ubezpečil: „Nezabudnem na vás!“ A odvtedy to neustále dokazuje – ako napríklad v scéne na ulici pre kamerami, keď mu uniklo „Kiež vyhrá San Lorenzo“, v špeciálnych pozdravoch na generálnych audienciách, či v presnom odosielaní členského príspevku trvalým príkazom.

Vlajky s červeno-modrými farbami klubu, skandovanie a tričká „San Lorenzo“ boli pevnou súčasťou prvej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra a Lammens sa o mesiac neskôr poďakoval osobne vo Vatikáne za vernosť pápeža, ktorý ako arcibiskup Buenos Aires v r. 2008 slávil s tímom jeho jubileum a v r. 2011 posvätil kaplnku štadióna. Šéf tímu vtedy odovzdal Františkovi o. i. štólu saleziána Lorenza Bartolome Martina Massu, zakladateľa klubu v r. 1908, na zadnom dvore svojho kostola v mestskej štvrti Flores-Almagro v Buenos Aires.

Obľúbený tím pápeža navštívil svojho najznámejšieho fanúšika naposledy v decembri 2013 a odovzdal mu vybojovaný pokál majstra „Apertura“ z jesene. Ako argentínske médiá tak aj viceprezident klubu Marcelo Tinelli vtedy pripísali víťazstvo San Lorenza po 7-ročnej pauze tomu, že im František držal palce. …

 

Dôstojnosť, slávenie, pokoj

Návštevy futbalistov u pápeža neustávajú. Len počiatkom mesiaca prijal František finalistov Coppa Italia, tímy z Neapola a Florencie. Pápež využil príležitosť a napomínal: Peniaze nesmú ovládať šport a môžu všetko „zamoriť“, okrem toho futbal potrebuje „športovú dôstojnosť“ a má sa mu vrátiť „rozmer slávenia“. A športovcom pripomenul neustálu pozornosť voči ich správaniu: „Buďte vždy pravými športovcami!“ V každom pozdrave k futbalistom opakuje pápež aj želanie šíriť pokoj.

Doma v Buenos Aires už nazvali celý futbalový tím po pápežovi. Cieľ mužstva, ktoré založil pápežov fanúšik Jorge Ramírez v šiestej divízii, a síce zasadzovanie sa za nenásilnosť pri hre, má svoj dobrý dôvod: Argentínsky futbal podkopávajú bandy, ako aj výtržnosti a násilie. Dokonca heslo klubu „Club Deportivo Papa Francisco“, ktoré znie „Nijakí chuligáni, nijaké násilie, nijaké nadávky“ je postavené takmer privysoko. V zápase v argentínskom pútnickom mieste Lujan 12. apríla 2014 museli dvoch hráčov po červenej karte vykázať von.

 

Druhý „futbalový pápež“

Občas sa prehliada, že už predtým sedel na Petrovom stolci futbalový fanúšik: Už Ján Pavol II. (1978-2005) bol v detstve v Krakove nadšený a talentovaný futbalista a počas pontifikátu dostal číslo členstva klubu 108 000 u FC Barcelona. Ak veríme už zomrelému amerického žurnalistovi Ninovi Lo Bellovi, tak poľský pápež stanovil svoj nástup do úradu na 22. október 1978 zvlášť preto, aby večer mohol v televízii sledovať talianske prvoligové stretnutie AS Roma proti FC Bologna (2:0). –zg-

 

Špičkoví futbalisti rozprávajú o svojej viere

„Futbalová biblia poskytuje svedectvá viery hviezd ako  Cavani, Falcao, Luiz, Ya Konan a Alaba

 

Bonn, 3.6.2014 (kath.net/KAP) 017 067 – Znamenie kríža pred začiatkom hry, strelné modlitby pred jedenástkou a Ježišove posolstvá na tričku. Medzinárodné futbalové zápasy sa často stávajú scénou svedectiev viery špičkových športovcov a v Brazílii, dejisku svetových majstrovstiev 2014, to možno už vôbec očakávať. Nemecký spisovateľ Dávid Kadel v knihe „Futbalová biblia“ uvádza rozprávania zo sveta známych futbalových hviezd o tom, prečo veria v Boha a aké hodnoty ich formovali.

Pre uruguajského útočníka Edisona Cavaniho hrá Boh v súkromí aj v zamestnaní „veľkú úlohu“. Svoj futbalový talent mu daroval Boh, ako hovorí, a pri pokušeniach, ktoré sú často s futbalom spojené, sa cíti byť vedený Bohom a „chránený pred zlými rozhodnutiami“, povedal futbalista, ktorý má zmluvu s „Paris Saint-Germain“.

Ako Cavani ďalej uviedol, s priateľkou čítajú už niekoľko rokov Bibliu a tým Boha „po prvý raz spoznal úplne v srdci a zakúsil ho v rôznych situáciách“. Cesta s Bohom síce nie je automaticky ľahká, robí však radosť „a nakoniec znamená, že sme víťazmi“, uviedol futbalista z Uruguaja.

 

Falcao: „Ježišov štýl života“ 

Sila viery je „výnimočným znakom“ vyhlásil kolumbijský útočník  Radamel Falcao, ktorý hrá v AS Monako. Ťažké fázy so zraneniami – dve operácie očí – a natrhnutie väziva v oblasti krížov, spochybnili na začiatku roka jeho futbalovú kariéru. „Ukázali mi, že to nie je môj vlastný úspech, ale predovšetkým Božia pomoc pre mňa. Všetko, čo som a čo mám, mi dal Boh.“

Ako futbalová hviezda má „veľký vplyv na ľudí, predovšetkým na mládež“, uvedomuje si Falcao. Pokúša sa cez šport iným rozprávať, „že existuje Boh, ktorý miluje všetkých ľudí“. „Úprimný Ježišov štýl života“ dokáže ovplyvniť viac ľudí, ako niektorá kázeň z ambóny, je futbalista presvedčený.

 

Luiz: Boh nám dáva úsmev

„Moja viera v Ježiša mi dáva silu stále znova vybehnúť na hraciu plochu štadióna, aby som vydal zo seba to najlepšie, ale aj aby som iných oduševnil,“ hovorí brazílsky obranca Dávid Luiz. Keďže Boh vie o jeho živote všetko, môže po každý raz byť „v pohode“, keď ho tréner posadí na lavicu, „pretože dokážem veriť, že je to pre mňa to najlepšie“. Viera v Boha má do činenia aj s radosťou. „Boh nám nedal zuby len na jedenie, ale aj na úsmev.“ Hovorí športovec, ktorá nedávno prešiel od FC Chelsea do Paris St. Germain.

Z Pobrežia slonoviny je hráč v Hannoveri 96 – Didier Ya Konan. „Boh mi posilnil myslenie, čo je dnes v profesionálnom futbale extrémne dôležité,“ uviedol v interview. „Namiesto toho, aby som neustále pochyboval o sebe a nad sebou dumal, skrze vieru som dokázal dosiahnuť slobodu a všetko iné aj mentálne.“ Povedal, že verí v milujúceho Boha, ktorému neustále dôveruje a ktorý ho necháva aj snívať. „Napríklad o tom, že jedného dňa budem hrať v úplne veľkom klube.“ Pracujem tvrdo na tom, aby som si za to Boha uctieval a ďakoval mu.“

 

Alaba: Modlím sa aj pri hre

Dávid Alaba, hlavná postava „Futbalovej biblie“, na svetové majstrovstvá necestuje. „Veľa pre mňa znamená cítiť, že Boh ma miluje a že mi stále znova dáva silu. Vzťah k Bohu a jeho nepochopiteľná láska sú tým najdôležitejším v mojom živote,“ priznáva 21-ročný rakúsky obhajca FC Bayern Mníchov. Aj počas zápasu komunikujem s Bohom: „Pri prerušeniach a krátkych prestávkach hovorím s Bohom a stále si uvedomujem, že je tu pre mňa a že mi dáva silu a intuíciu.“

Veľkú pozornosť zažil Alaba, člen protestantskej slobodnej cirkvi adventistov siedmeho dňa, po minuloročnom víťazstve FC Bayern Mníchov vo finále Champions League proti Borussia Dortmund. Vtedy si natiahol tričko s nápisom „Moja sila spočíva v Ježišovi“. Ako uviedol, jeho rodičia ho v detstve  nadchli biblickým príbehom o Dávidovi a Goliášovi „tým, čo všetko možno v živote s Bohom dosiahnuť,“ hovorí Alaba. „Z príbehov v Biblii čerpám ešte aj dnes svoju silu.“  -zg-

 

Veľká Británia: Bezpečné domy pre moslimov konvertitov

 

Londýn, 3.6.2014 (kath.net/KNA) 017 066 – Kresťanská organizácia vo Veľkej Británii hľadá v televíznej kampani bezpečné domy pre moslimov, ktorí chcú prestúpiť na kresťanstvo. Chce ich tak chrániť pred útokmi a pomstou, ako vyhlásila organizácia „Christian Concern“ (Kresťanský záujem) podľa správy nedeľných novín «Sunday Times».

Organizácia pozná v krajine až do 1100 moslimov, ktorí sú v nebezpečenstve. No v skutočnosti ich môže byť až do 3000. V najhoršom prípade sú moslimovia – konvertiti na kresťanstvo dokonca v ohrození života. To sa deje «nielen v Sudáne, alebo v Nigérii, ale na východe Londýna,» uvádza organizácia.

Bývalý anglikánsky biskup z Rochesteru, Michael Nazir-Ali, vyhlásil, že z falošne chápanej úcty k iným kultúram možných konvertitov britská spoločnosť nechráni. «Každý musí mať možnosť slobodne veriť, čo verí, alebo aj neveriť a my všetci ako občania sa k tomu musíme sami zaviazať.»

Na jeseň má byť založená svojpomocná skupina moslimov konvertitov. Jej budúci predseda Nissar Hussain (48) zo severoanglického Bradfordu s celou rodinou konvertoval na kresťanstvo. Na to mu podpálili auto a prázdny vedľajší dom a jeho manželku opľuvali a prekliali. Jeho najmladšia dcérka, žiačka cirkevnej školy, do ktorej chodí 95 percent moslimov, sa stala terčom mobingu. –zg-

 

Španielsko: Biskupi ďakujú kráľovi za službu demokracii

 

Madrid, 2.6.2014 (KAP) 017 065 – Biskupská konferencia Španielska zaujala v pondelok stanovisko k odstúpeniu španielskeho kráľa Juana Carlosa.   Kráľ má veľké zásluhy o krajinu, „zvlášť v oblasti zavedenia a konsolidácie demokratického života“, napísali biskupi. Pritom BKŠ pripomína dobu politického prechodu od Frankovej diktatúry k demokracii v 70. rokoch minulého storočia.

Biskupi prejavili presvedčenie, že nový kráľ Felipe bude pokračovať v dobrej službe pre Španielsko v zmysle svojho otca. Na záver sa biskupi modlia „za Dona Juana Carlosa a Doňu Sofiu, ktorí teraz môžu začať nový úsek svojho života, ako aj za dôležitú konštitucionálnu službu korune Španielska aj v budúcnosti“.

Len pred mesiacom prijal kráľa Juana Carlosa a kráľovnú Sofiu pápež František na audiencii. V rozhovore s kráľovským párom vyjadril pápež o. i. svoju starosť z obrovskej nezamestnanosti mládeže v Španielsku. –zg-

 

Celosvetovo viac katolíckych kňazov – v Európe menej

 

Najväčší prírastok bol v Afrike a Ázii. Veľmi vzrástol aj počet stálych diakonov.

 

Vatikán, 2.6.2014 (kath.net/KNA) 017 064 – Počet katolíckych kňazov na svete naďalej mierne rastie. V r. 2012 bolo na všetkých kontinentoch 414 313 kňazov, čo je o 900 viac ako rok predtým a o 2 percentá viac ako v r. 2005. Tento rast sa však spomaľuje – z r. 2011 na r. 2012 bol ešte prírastok 5000 kňazov. Vyplýva to z najnovšej Štatistickej ročenky Katolíckej cirkvi, ako informuje  «L´Osservatore Romano» zo stredy. Európa tu však zaznamenáva zreteľný pokles. Medzi r. 2005 a 2012 tu klesol počet kňazov o 6 percent, počet bohoslovcov až o 13,2 percent. Najväčší nárast zaznamenala v tomto období Afrika (o 24 percent) a Ázia (o 20 percent).

Výrazne vzrástol počet stálych diakonov Katolíckej cirkvi – o 26 percent – z 33 400 v r. 2005 na 42 000  v r. 2012. Sviatostný úrad diakonátu obnovil Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) – od r. 1968 môžu byť vysvätení za stálych diakonov aj ženatí muži. Stáli diakoni môžu krstiť, sobášiť, pochovávať a kázať, ale nemôžu slúžiť svätú omšu ani spovedať.

Počet katolíkov vo svete zostáva takmer konštantný. V r. 2012 ich bolo 1,229 miliardy; minulý rok 1,214 miliardy. –zg-

 

Zasiahol pápež František do voľby biskupa vo Freiburgu?

 

Freiburg, 1.6.2014 (kath.net/pl) 017 063 – Povolanie Štefana Burgera (foto) za nového arcibiskupa Freiburgu prišlo pre mnohých celkom nečakane. Noviny „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ (FAZ) napísali: „Podľa našich informácií dómski kapitulári nenašli na svojom zozname troch kandidátov na biskupa predloženom pápežovi už nijaké mená, ktoré predtým navrhli. Pápež zrejme nebral do úvahy želania z Freiburgu.“

Burgera charakterizujú ako otvoreného kontaktom, priateľského v správaní, so zjavným katolíckym profilom. Napríklad televízny žurnalista ZDF Günther Erbacher vo „Vatikánskom blogu“ ZDF píše:

„Burger je konzervatívny, slávi bohoslužby občas rád aj v ‚husličkách‘ a ako cirkevný právnik zrejme bude prihliadať na dodržiavanie práva a poriadku. Niektorí ľudia vykladajú jeho menovanie dokonca ako rímsku odpoveď na ‚miestnu liberálnosť‘, ktorá tu v ostatných z desaťročiach z vatikánskej perspektívy vládla za arcibiskupov Saiera a Zollitscha. No aj  Burger vidí, že právo a poriadok sa musia ďalej vyvíjať vzhľadom na zmenené spoločenské podmienky. Preto majú teraz mnohí nádej, že Burger sa bude zasadzovať za zmeny.“ Aj Ehrbacher predpokladá, že „dómski kapitulári už nenašli na zozname nijaké z mien, ktoré sami navrhli“. A za kulisami vraj aj kolínsky kardinál Joachim Meisner „usilovne miešal karty“.

Burger sa považuje za jedného z tých, „ktorí v rámci Freiburskej arcidiecézy tvorili voči odchádzajúcemu arcibiskupovi Robertovi Zollitschovi občas kritickú opozíciu, vždy otvorenú a úctivú“. Okrem toho je vraj dobrým priateľom pápežovho sekretára Georga Gänsweina.

Biskup Burger sa v piatok predstavil v Münsteri a dostalo sa mu veľa potlesku. Povedal: „Ďakujem vám za dôveru, teším sa na ďalšie mnohé stretnutia a prosím o vašu modlitbu za tento zodpovedný úrad. Nastupujem ho v hlbokej dôvere, že Boh stojí po mojom boku.“ –zg-

 

Nového mladého biskupa Pasova na Dni katolíkov oslavovali

 

Nového biskupa Pasova Štefana Ostera (48) na Dni katolíkov oslavovali.

Dlhý čas žil so ženou. Ako salezián sa venoval mládeži. Bol profesorom teológie.

 

Regensburg, 31.5.2014 (kath.net/KNA Michael Jacquemain) 017 062 –  Šipka v Regensburskom Kolpinghause vedie smerom k nápisu «Mladý biskup». Diskusia o výzve pre katolíkov a protestantov zo strany evangelikálnych slobodných  cirkví má hojnú účasť, no slávnostná sála, kde sa koná diskusia s novým 48-ročným pasovským biskupom Štefanom Osterom je plná na prasknutie už pol hodinu pred začiatkom.

99. deň katolíkov v Regensburgu tvorí niečo ako javisko na veľkonočné hry. Prešiel práve týždeň od biskupskej vysviacky nového pasovského biskupa. Všade, kde mladistvo pôsobiaci salezián vystúpi, je rýchlo obklopený zástupmi ľudí, musí potriasať rukami a nechať sa fotografovať. Aj v sále Domu Kolpinga je nadpriemerne veľa mladých ako Tobias Königseder (27) z Pasova, ktorý ma z neho „dobrý dojem“ a 24-ročná Sabrina Bamboscheková z Augsburgu. Študovala teológiu v Benediktbeuerne. Jedným z jej profesorov bol práve  Štefan Oster. Želá mu, „aby ten ruch okolo jeho osoby ustal, ale aby zostal zachovaný jeho dar oduševňovať mladých za vieru“.

Keď Oster vstúpi do sály ľudia vstanú a tlieskajú, On ich zdraví, ale pripomína, že nadšenie ľudí sa spája len s ťažko splniteľnými očakávaniami od neho. Vraví, že on nevie «aké je to byť biskupom», ale to sa ukáže. Potom hovorí o mladej Cirkvi a mladých ľuďoch.

„Kresťanstvo nikdy nerastie propagandou, vždy len príťažlivosťou.“ Aplauz. Otázku o viere mladých ľudí už nemôže počúvať. «Žite verne Evanjelium a mladí ľudia prídu!» Aplauz.

V utorok sa biskup dožije 49 rokov a bude mať kázeň. Oduševňuje, fascinuje, priťahuje. Až do 80 percent jeho predchádzajúcej práce ako rozhlasového moderátora bola samoľúbosť – to sám priznáva.  «A toto pokušenie sa mocne znovu vracia, keď vy všetci jasáte.» Aplauz mu podľa vlastných slov spôsobuje strach – veď ide o to hlásať Ježiša Krista. Výnimočný stav okolo seba chce «zvládnuť duchovne». Nechce iba uvoľnene pôsobiť, ale celibátnym štýlom života byť aj «provokáciou», chce ukázať, že Boh sám stačí.

To hovorí muž, ktorý dlhé roky žil so ženou v pevnom vzťahu a aj o tom hovorí. Rozišiel sa, vstúpil do rehole, kde sa venoval hlavne práci s mládežou. Dnes je so svojou bývalou partnerkou «hlboko uzmierený».

Už vo štvrtok profesionálne a suverénne moderoval Oster diskusiu na tému «Boh, veľký tresk a čierne diery» s astrofyzikom a profesorom teológie. … Pritom Oster vysvetlil, že na jablko hľadí prírodovedec, zeleninár, sedliak a hladný človeka úplne odlišne. To pochopil každý.

Oster je dôverníkom regensburského biskupa Rudolfa Voderholzera,  podieľal sa aj na príprave Dňa katolíkov a tak prevzal funkciu moderátora. V programe je tento salezián ešte označený ako salezián Prof.P.Dr. Štefan Oster, Benediktbeuern. Krátko na to sa všetko mení – stáva sa mladým biskupom.

 

Aktuálne citáty biskupa Ostera (kath.net/red)

K vysviacke žien: „Otázka je objasnená. Aj na stáročia. Kristus nie je náhodou mužom.“

Celibát je: „Znamenie toho, že Boh mení môj život a že On sám mi stačí.“

Biskup Oster chváli pár, ktorý začal žiť spolu až po svadbe. „To je pravdivé, aj keď ťažké.“ –zg-

 

Nemecko: Zachráňte svätú omšu – zážitky zo Dňa katolíkov

 

Regensburg, 1.6.2014 (kath.net/pbr) 017 061 – Muž ide na trh a vidí tam obraz s cenovkou. Na tejto cenovke je napísané 100 eur. Muž chce obraz za 100 eur kúpiť, pritom sa dozvie, že 100 eur sa vzťahuje na cenovku a nie na obraz. Takto podobne som sa cítil, keď som na Dni katolíkov na Nanebovstúpenie Pána chcel ísť na svätú omšu. Slovo „slávenie Eucharistie“ v programe Dňa katolíkov sa očividne nevzťahovalo na pod tým opísaný kostol prinajmenšom, ak pod slávením Eucharistie chápeme svätú omšu.

 

Veľké plátno na video ako stredobod omše?

Keď krátko pred 21. hod. vstupujem do Kostola Srdca Panny Márie, ako prvé mi padne do očí veľké plátno, inštalované v priestore oltára. Ešte dúfam, že plátno sa počas omše nepoužije, no v ďalších 30 minútach malo zohrať významnú úlohu.

Keď sa po zazvonení zvončeka začína „omša“, nerobí to, ako sa očakáva zvonček miništranta, ani hra na organe, ale začiatok prvého filmu. S veľkou hlasitosťou sa premieta film na biblickú tému 37. kapitoly z proroka Ezechiela. Kňaza ani miništrantov nikde nevidno, centrom je plátno s videom.

Po skončení filmu, prichádza kňaz k oltáru, krátko film komentuje a pozdraví nás slovami „V mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“. Tieto slová boli prvé a súčasne posledné, ktoré mi pripomenuli svätú omšu. Nasleduje istý druh modlitby dňa, ktorú sa „samozrejme“ modlíme spolu s kňazom.
Potom pristúpi k oltáru spevák a zaspieva pieseň, ktorej hlavnou témou je ilúzia. Jej výpoveď zostáva aspoň mne nejasná.

Nasleduje ďalší film o ľuďoch chorých na rakovinu, ktorých idú fotografovať a na to ich kaderníci vybavujú parochňami.

Zatiaľ čo si kladiem otázku, čo to má spoločné so svätou omšou a či niekto predsa len neprečíta čítanie, vystúpi laik a začína čítať Evanjelium.

Nijaké vyznanie viny, nijaké kýrie, nijaké glória – film namiesto čítania a Evanjelium čítané laikom. Tak to mi stačilo a ja opúšťam kostol, a nechcem vôbec vedieť, ako bude toto tzv. „slávenie Eucharistie“ pokračovať.

Som pevne presvedčený, že organizátori mali dobrú vôľu a pokúsili sa konať v zmysle vôle Krista, ibaže si zjavne už neuvedomujú, čo je vlastne hodnotou a cieľom svätej omše. Ak by sa tieto filmy premietali na fare mládeži, som okamžite za, avšak nie v kostole počas svätej omše.

 

Svätá omša nie je kultúrny „happening“

Chcel by som tu preto objasniť niekoľko bodov:

1. Svätá omša nie je sociálno-kultúrny „happening“, na ktorom treba sprostredkovať náboženské cítenie a poslúžiť si pritom všetkými dostupnými médiami. Na svätej omši je Kristus reálne prítomný a síce v podobe chleba a vína. To by malo byť v centre, aj keď potom už kostol taký plný nie je.

2. Na svätej omši koná kňaz in persona Christi a nie ako zabávač návštevníkov bohoslužieb. Nejde o to, aby sa podľa možnosti čo najlepšie uplatnil, ale aby svoj úrad dôstojne vykonával.

3. Dosiahneme naozaj väčšiu prítomnosť veriacich, ak svätú omšu prispôsobíme aktuálnej móde? Obrátenie pastora Scotta Hahna sa začalo tajnými návštevami svätej omše. Či by sa obrátil, aj keby prišiel na omšu na Nanebovstúpenie Pána do tohto mariánskeho kostola? Vyjadrí sa vôbec pri takomto slávení úcta k Bohu, alebo platia oveľa viac slová istého moslima, ktoré napísal katolíckemu spisovateľovi Petrovi Kreeftovi: „Nemôžem uveriť, že Boh je prítomný vo svätostánku, pretože vy to nedokážete veriť. Ak by bol vo svätostánku skutočne Boh prítomný, tak by som sa pred ním vrhol na kolená a už by som nevstal.“ Ak tu nenastane zmena myslenia, tak sa nedivme, ak ľudia (aj tí mladí) v celých zástupoch prebiehajú ku Kňazskému bratstvu Pia X., aby tam zažili dôstojnú svätú omšu.

 

Matúš 24,15

Nechcel by som zájsť teraz tak ďaleko a povedať, že Matúš 24,15 sa už napĺňa („Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel“), ale ak tento vývoj nezastavíme, mohlo by to nastať rýchlejšie, ako nám je milé. Preto všetkých vyzývam, znova si začať ceniť svätú omšu a dať jej ten priestor, ktorý si zaslúži. –zg-

 

Príspevok vznikol v rámci projektu Regensburskej diecézy, v ktorom mladí žurnalisti podávali správy o Dni katolíkov.

 

Nemecký biskup: Katolíkov už nevolať laikmi

Regensburg, 1.6.2014 (kath.net/KNA) 017 060 – Regensburský biskup Rudolf Voderholzer (foto) považuje označovanie nevysvätených katolíkov ako «laikov» za diskriminujúce. V každodennom jazyku sa tento pojem používa pre neodborníkov, ako povedal Voderholzer v sobotu na Dni katolíkov v Regensburgu. Už len preto nie je vhodný na označovanie pokrstených a pobirmovaných katolíkov.

V cirkevnom jazyku slovo «laik», ako povedal, pôvodne slúžilo na odlíšenie nositeľa úradu od ostatných veriacich. Novšie pokusy tento pojem chápať ako dôstojný titul v zmysle «príslušníka Božieho ľudu» (laos – grécky svätý ľud), boli násilným zásahom do histórie jazyka a tiež ho už nedokázali ho zachrániť.

Biskup sa vyslovil za to, aby sa pojem «laik» nahradil pojmom «Weltchrist» (svetokresťan). To je najlepšia alternatíva vzhľadom na výpovede Druhého vatikánskeho koncilu (1962 bis 1965) o poslaní laikov,“ ako vyhlásil biskup Regensburgu.

Biskup Voderholzer v deň biskupskej vysviacky pred dobrým rokom vyzval prítomných k istému druhu súťaže. Mali mu poslať alternatívy k pojmu «laik». Návrh «svetokresťan» ho nakoniec presvedčil, ako povedal. Má tú výhodu, že sa neorientuje nedostatkom, ale pozitívnou perspektívou. Biskup sa tak vyjadril na diskusii o koncile a laikov. Po zásahu zástupcu publika do diskusie však jeho alternatívny pojem u poslucháčov «nemal veľký úspech». –zg-

 

Religionista Halík: Ateizmus – šanca pre korekciu Cirkvi

 

Regensburg, 31.5.2014 (kath.net/KNA) 017 059 – Pražský religionista, sociológ a kňaz Tomáš Halík (foto) vidí ateizmus ako šancu a možnosť korekcie pre Cirkev.

«Geniálni nepriatelia sú vždy výzvou», povedal Halík 30. mája na Dni katolíkov v Regensburgu. Tým sa diskusia veľmi prehlbuje. «Boh nie je na povrchu». Taká kritika obsahuje vždy aj skryté očakávania od Cirkvi. «Ak nič od nej neočakávam, prečo by som ju mal potom kritizovať?», pýtal sa profesor z Karlovej univerzity v Prahe.

„Konfrontácia s ateizmom môže nezrelému, netrpezlivému kresťanovi pomôcť dospieť k hlbšiemu zaoberaniu sa Bohom a vierou.“ Teológ odporúčal byť trpezlivejšími pri mlčaní Boha a žiť aj s tajomstvom a neistotou vo viere. «Boh nie je vždy evidentný.»

Halík (65) vysvetlil, že je veľa druhov ateizmu, ako je aj veľa druhov spôsobov viery. «Ak v Česku povedia ‘ja som ateista’ znamená to toľko ako ‘ja som normálny’». Halík nazval ateizmus «apateizmom», teda apatiou voči hľadaniu Boha alebo skúsenosti Boha. Existuje aj náboženský analfabetizmus a «ľahkovážny ateizmus, ktorý vieru predáva ako biblický Ezau za misu šošovice». Najrozšírenejším je podľa neho v Česku «niečoizmus», teda veriť  v «niečo».

Halík hovoril aj o «ateizme bolestí». Mnohí ľudia hovoria, že chceli veriť, ale v živote zažili príliš veľa opustenosti. «Ale veď tu je partner na dialóg», pripomenul kňaz Halík. Existenčné krízy sú príležitosťou hlbokej skúsenosti v ľudskom živote a kresťania by tu mali poskytovať skôr solidaritu a účasť ako prirýchle odpovede.

Sociológ a kňaz Tomáš Halík (65) patrí k najznámejším intelektuálom Českej republiky. Pred niekoľkými týždňami dostal Templetonovu cenu za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy a náboženstva – ktorú ľudovo nazývajú aj  «Nobelovou cenou za náboženstvo». –zg-

 

Merkelová si robí starosti o kresťanský charakter Európy

 

Regensburg, 30.5.2014 (kath.net/KNA) 017 058 – Nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU) sa obáva straty kresťanského charakteru Európy. Človek «si už musí robiť trocha starosti», či je Európa ešte «kresťanská v celkovom zmysle», povedala 30. mája na Dni katolíkov v Regensburgu. Dodala, že osobne nevie, ako veľmi bude ešte kresťanstvo charakterizovať Európu o sto rokov.

Kancelárka poukázala na slová ústavného právnika Ernsta-Wolfganga Böckenförda, že spoločnosť žije zo základov, ktoré sama nedokáže vytvoriť. A práve kresťanstvo je jedným z týchto predpokladov. «Nijaká čo aká geniálna politika to nebude môcť nahradiť.»

Merkelová pripomenula, že v niektorých krajinách a regiónoch už kresťanstvo nie je pre veľké časti obyvateľstva nijakou usmerňujúcou líniou. Nemajú ani vedomosti o jeho historicky rastúcom význame. Deň predtým, ako povedala, so svojou matkou hovorila o počte konfirmácií v jej domovskom Templine v brandenburskom Uckermarku. Tieto počty «sa nevyznačujú práve nejakým rastom».

Politička povedala, že dúfa v misionárske schopnosti, ktoré kresťanstvo má. Katolícke a cirkevné dni sú na to «úžasnými udalosťami». –zg-

 

Slnečný zázrak na Chrámovej hore počas návštevy pápeža???

 

Michael Hesemann bol očitým svedkom: „Môžem vás ubezpečiť: Po celý čas sa slnko správalo

úplne normálne“… Vystúpia mnohí falošní proroci … Prívrženci „Varovania“ sa na to vrhnú …

Nerobme svoju vieru závislú od zdanlivých „zázrakov“, inak sa rýchlo dostane do krízy, ak sa

takýto „zázrak“ preukáže ako švindeľ. Majme dospelú vieru!  Interview – Petra Lorlebergová

 

Jeruzalem, 30.5.2014 (kath.net/pl) 017 057 – Na internete koluje fotografia Múru nárekov s dvomi slnkami. Údajná fotografia vznikla, tak sa tvrdí, keď pápež František bol v máji 2014 v Jeruzaleme. Očividne sú ľudia, čo fotografiu považujú za pravú. Historik Michael Hesemann bol pri ceste pápeža v Izraeli a presne vtedy bol v Jeruzaleme, keď sa mal udiať údajný „slnečný zázrak“. Kath.net sa ho opýtal:
kath.net: Pán Hesemann, vy ste boli očitý svedok: Čo presne robilo slnko počas pápežovej návštevy na Chrámovej hore?

Hesemann: Áno, bol som počas pápežovej návštevy v Jeruzaleme. Pre veľké bezpečnostné opatrenia a fakt, že tlač nebola k väčšine udalostí pripustená – mal som prístup iba na stretnutie s ekumenickým patriarchom v Bazilike Božieho hrobu – sledoval som návštevu Svätého Otca pri Múre nárekov a v Yad Vasheme ešte v tlačovom centre, aby som potom využil čas na prehliadku Jeruzalema. Prirodzene, že som navštívil Múr nárekov, iba niekoľko hodín po pápežovi. Vcelku som bol na ceste od 11.00 do 16.30 hod., potom som išiel na rozlúčku pápeža na letisko Ben Gurion. A môžem vás ubezpečiť – po celý čas sa slnko správalo úplne normálne.

kath.net: Napriek tomu sú tu tvrdenia o slnečnom zázraku. O čo presne ide a uvádzajú sa k tomu dôkazy?

Hesemann: Od stredy koluje na internete fotografia a tvrdenie, že nad Jeruzalemom stáli okolo 14.30 hod. dve slnká, ktoré sa fotografovali a filmovali. „Dôkazové fotografie“ ukazujú tento jav nad Múrom nárekov a nad Olivovou horou.

No ja môžem dokázať, že je to fotomontáž. Pretože Olivová hora leží na východe, teda tam, kde slnko vychádza. Tak nízko, ako na fotografii stálo slnko iba skoro ráno. O 14.30 hod. bolo už na ceste na západ, teda za chrbtom osoby, ktorá fotila Múr nárekov. Presne o 14.47 som bol pri múre nárekov a urobil som vlastné fotografie, prirodzene so slnkom za chrbtom.

Druhý dôkaz: Keď som fotografoval, stálo pred Múrom nárekov na námestí nákladné auto, do ktorého nakladali „zvyšky“ po pápežovej návšteve. Toto auto na fotografii na internete nevidno. Namiesto toho je pred Múrom nárekov veľa modliacich sa osôb. Ale o 14.47 bolo to miesto takmer úplne prázdne, okolo 15.00 hod. som sa tam pomodlil a okolo mňa bolo možno desať ľudí.

Teda fotografia sa nemohla urobiť v pondelok popoludní, ale pravdepodobne na sabat v lete okolo 13.00 hod. Ako som na to prišiel? Pravé slnko – nie tie „primontované slnká“ na fotomontáži – muselo byť vysoko na južnom nebi, to ukazuje jeho odraz na zlatej kupole Skalného dómu, ale aj malý tieň Múra nárekov. Tipujem na asi 13.00 hod., veď v Izraeli je tiež letný čas. Tým je však aj jasné, že obe „slnká“ vznikli fotomontážou.

Posledný dôkaz – bol celkom jasný deň, dokonca aj slnko žiarilo príliš jasne, aby sa na fotografii mohlo javiť ako matná guľa. Je to celkom jasný falzifikát!

kath.net: Ide teda o vedomú falošnú informáciu. Aké motívy mohli mať ľudia za to zodpovední?

Hesemann: Preverte si prameň: Fotografia sa objavila na talianskej vtipnej stránke „Corriere della Mattina“, ktorá denne prináša nejaká bizarný príbeh. Deň predtým tvrdila, že eurovoľby v Nemecku treba opakovať, lebo na 15 miliónoch volebných lístkoch bol vytlačený hákový kríž. A pretože nemali aktuálny volebný lístok, vzali na ilustráciu jeden z roku 2002 a namaľovali naň hákový kríž.

V utorok zasa vymysleli príbeh so „slnečným zázrakom“. To je teda všetko iné ako vierohodný zdroj, to je prinajmenšom satira, výsmech senzácie chtivého bulvárneho žurnalizmu. V Amerike má také niečo tradíciu, tam sú celé noviny plné vymyslených senzačných správ, ako „Weekly World News“, a táto stránka preberá túto formu každodenného aprílového žartu pre talianske publikum. Kto tomu verí a neprehliadne to, je si sám na vine. Iný motív ako zosmiešnenie u týchto autorov nevidím.

 

Prívrženci „Varovania“ sa na to vrhnú …

 

kath.net: Veriaci sa stále znova stretávajú s takýmito výpoveďami,  ich spektrum siaha od fotografií po rôzne proroctvá. Ako sa môže človek orientovať, ak nechce upadnúť do slepej dôvery ale ani do slepej chtivosti po kritike?

Hesemann: Prirodzene, že špeciálne prívrženci „Varovania“ sa na to vrhnú, vidia v tom „dôkaz“ nemálo absurdných „proroctiev“ írskej podnikateľky „lady“ Mary McGovernovej, ktorá sa práve usiluje predať 7 miliárd medailí – kus za euro (výrobná cena niekoľko centov). To je chladnokrvné robenie obchodov s priam „zázračnou zarytosťou“.

Preto sa vyslovujem za dospelú vieru, podľa rady sv. Pavla: Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (1 Thess 5,21) Práve pri tvrdeniach o nadprirodzenom by sme nemali strácať svoj kritický rozum, ale vedeckými metódami, tu napríklad vyhodnotením snímku vecne, triezvo a bez predsudkov k veci pristupovať. Tak to predsa robí aj Cirkev, ktorá často roky preveruje údajný zázrak predtým, než ho uzná za nadprirodzený.

V nijakom prípade neodmietam znamenia a zázraky, naopak – oni už vždy existovali, od počiatkov Cirkvi. Ale bránim sa slepej posadnutosti zázrakmi, ktorá dychtivo preberá všetko, čo nám tie najneserióznejšie pramene predkladajú, pretože to vedie k nezdravej túžbe po senzáciách, k veľmi povrchnej viere, ktorá denne potrebuje nové väčšie zázraky, aby mohla zostať „vzrušujúca“.

To nemá s pravou hlbokou zbožnosťou nič spoločné, to degraduje  Božie pôsobenie iba na zábavu a šteklenie nervov. Spomeňme si na slová Pána: „Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili!“ (Jn 20,29) a nerobme svoju vieru jednoducho závislú od takýchto zdanlivých tvrdení, pretože inak sa rýchlo dostane do krízy, ak sa takýto „zázrak“ preukáže ako švindeľ, či zavádzanie.

Predovšetkým sa však nesmieme nechať zavádzať falošnými prorokmi, pred ktorými nás už Ježiš varoval: „Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených“ (Mt 24,24).

Nenechajme sa teda len tak ľahko zahnať do úzkych! –zg-

 

Zulehnerova svojvoľná teológia sviatostí

 

Viedenský pastoračný teológ Paul Zulehner sa vyjadril ku kauze exkomunikácie Heizerovej

v blogu a vyjadril tam pochybné výpovede o sviatostiach. Komentár Johannesa Grafa

 

Viedeň, 29.5.2014 (kath.net/jg) 017 056 – „Heizerovej exkomunikácia necháva viac otázok otvorených ako objasňuje“, nadpísal viedenský pastoračný teológ Paul Zulehner svoj blog. V skutočnosti je to však práve Zulehnerov komentár, ktorý necháva mnohé otázky otvorené.

Spočiatku konštatuje, že manželia Heizeroví nie sú prví ani jediní, ktorí slávia Eucharistiu bez kňaza. Po tom, čo uviedol niekoľko príkladov, zaoberá sa spisom cirkevného otca Tertuliána (cca. 150 – cca. 220 po Kristovi). Ten vraj informoval o ranej cirkevnej praxi slávenia Eucharistie bez kňaza. Cituje zo 7. kapitoly „De exhortatione castitatis“ (O výzve k cudnosti):

„Či nie sme aj my laickí kňazi? Je napísané: ‚Urobil nás kráľmi a kňazmi pre Boha a svojho Otca.’ Rozdiel medzi kňazským stavom a laikmi ustanovila autorita Cirkvi a Bohom posvätený stav v kruhu klerikov. Kde nie je ustanovený cirkevný stav, tam ty prinášaš svätú obetu a udeľuješ krst a si sám pre seba kňazom; samozrejme je Cirkev tam, kde sú traja pospolu, nech sú aj laici.“

„Slávenie Eucharistie bolo pre veriacich v dobe Tertuliána také dôležité, že nechceli čakať na pridelenie vysväteného kňaza vedením Cirkvi,“ ako píše Zulehner.

Na tomto mieste Zulehner konštatuje: Cirkev túto „možnosť“ pri slávení Eucharistie – z dobrých dôvodov, ako Zulehner priznáva – zakázala, pri krste ju však ponechala. Ako to chápať? On považuje slávenie Eucharistie bez kňaza – doslova – za „možnosť“. Tým zrejme myslí, že je to možnosť, platne sláviť Eucharistiu. Porovnanie s krstom nám to približuje. Krst môže platne vyslúžiť každý, ktorý chce splniť vôľu Cirkvi. Krst laikom je však prípustný iba v núdzových prípadoch v ohrození života a keď niet možnosti včas zavolať kňaza či diakona. Ak laik tak udelí krst, je rozhodne platný, aj keď nie je dovolený. Ako sa zdá podobne chápe Zulehner aj sviatosť Eucharistie: Laikom slávená Eucharistia je podľa neho platná, ale Cirkev ju zakazuje.

Následné úvahy Zulehnera túto tézu potvrdzujú. Heizeroví vraj „mali proti sebe platné cirkevné právo“, ako píše. To, že majú proti sebe aj platnú dogmatiku zamlčuje. Eucharistiu podľa Cirkvi môže platne sláviť iba kňaz. Iba on má plnú moc premeniť chlieb a víno na Telo a Krv Krista, ako to konštatoval napríklad IV. Lateránsky koncil či svätý pápež Ján Pavol II. (encyklika Ecclesia de eucharistia). Laikmi simulované slávenie Eucharistie preto nie je len zakázané, ale aj neúčinné. Chlieb a víno sa nepremenia, ale zostanú chlebom a vínom.

Pre Zulehnera to nie je také jednoznačné. „Teologický význam súkromného slávenia Eucharistie, ako to robili manželia Heizeroví, zostáva otvorený,“ píše Zulehner. Potom cituje akurát Josefa Ratzingera. Toho sa vraj ako kardinála v Mníchove raz pýtali, čo hovorí na „manželstvá bez sobášneho listu“. Tie nie sú „teologicky ničím“, vraj vtedy odpovedal. To isté by mohol povedať aj manželom Heizerovým, píše Zulehner.

Žiaľ prameň citátu kardinála Ratzingera nám Zuhlener zostáva dlžní, ako aj vysvetlenie svojich myšlienkových pochodov. Čo je „manželstvo bez sobášneho listu“ ako nie je „teologicky ničím“? Ani hriech nie je teologicky „ničím“ a presne o to ide pri spolunažívaní dvoch katolíkov bez sobášneho listu. Aj keby Zulehner kardinála Ratzingera správne citoval, zostáva otvorené, čo z toho chce odvodiť pre slávenie Eucharistie laikmi.

Vzhľadom na citát Tertuliána nadobúdame dojem, že Zulehner si chcel teraz poslúžiť kardinálom Ratzingerom, aby odôvodnil platné slávenie Eucharistie laikmi. Ale sviatosť manželstva neudeľuje kňaz, ale udeľujú si ho manželia. Sviatosť manželstva si teda udeľujú vždy laici. Ak žijú spolu bez sobáša, tak si túto sviatosť nechcú, alebo nemôžu udeliť. Je teda ťažké interpretovať výpoveď kardinála Ratzingera tak, že by mohol v nemanželskom spolunažívaní vidieť niečo, čo sviatosť pripomína.

Ani citát z Tertuliána sa veľmi nehodí na spochybnenie náuky Cirkvi o kňazskej vysviacke ako predpokladu slávenia Eucharistie. Náuka o sviatostiach sa vytvorila až v priebehu času verná Božiemu prísľubu: „Keď však príde Duch pravdy, vovedie vás do plnej pravdy.“ Už Justín mučeník (cca. 100 – 165 po Kr.) konštatuje, že „predstavený bratov“, teda biskup, slávi Eucharistiu, zatiaľ čo diakoni pomáhajú pri rozdávaní prijímania. Tradícia, že len vysvätení kňaz môže sláviť Eucharistiu je teda už z doby pred Tertuliánom. Nicejský koncil (325 po Kr.) zbavuje diakonov moci konsekrovať. Tí nemali plnú moc prinášať eucharistickú obetu, uvádza sa v kánone 18.

Na záver Zulehnerovho blogu zostávajú mnohé otázky otvorené. Aký má názor na sviatostné kňazstvo ako predpoklad pre Eucharistiu? Považuje oproti náuke Cirkvi laikmi slávenú Eucharistiu za platnú (aj keď nie za dovolenú)? Aký má postoj k nemanželským spoločenstvám?  -zg-

 

           *   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.      

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *