Život Cirkvi vo svete 16-17 * 2014

Obsah

 

Na svätorečení – 24 hláv štátov, 150 kardinálov, 1000 biskupov a 6000 kňazov

Vatikán: Správy o pápežových telefonátov zavádzajú

Je možné, že Benedikt XVI. sa na svätorečení zúčastní!

Svätorečenie Jána Pavla II.: Oficiálne uznaný zázrak

Predstavili svätosť pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.

Svätorečenie dvoch pápežov: Blízkosť k ľudu – jedno z kritérií

Lombardi: Rozhodnutia svätcov nie sú vždy dokonalé

Kardinál Parolin považuje prekvapujúce misie pápeža za možné

Medžugorie: Františkáni čakajú na výsledky komisie pokojne

Rakúsko: Arcibiskup dúfa v zmenu prístupu k rozvedeným

Nemecko: Biskupi potvrdzujú odmietnutie aktívnej eutanázie

Tlač: Luxusný byt pre kardinála Bertoneho vo Vatikáne

Kresťania z celého sveta slávili Veľkú noc v Jeruzaleme

Pápež si povoláva za sekretára katolíckeho koptského kňaza

Teológ: Budhizmus na Západe je „viac ako len móda“

Škótsko: Biskup uprednostňuje faru pred biskupským palácom

Guido Marini zostáva v úrade pápežského ceremoniára

Anglický minister: Zakázať modlitbu – tak ďaleko by to ešte zašlo!

 „Situácia východnej Ukrajiny neporovnateľná s Krymom“

Biskup na Kryme: ‚Od zvyšku krajiny sme odrezaní‘

 

 

                                                                       

Na svätorečení – 24 hláv štátov, 150 kardinálov, 1000 biskupov a 6000 kňazov

Informácie o sobotnej vigílii a nedeľnej liturgii kanonizácie 
 

Vatikán, 24.4.2014 (RV, KAP) 016 946 – Na brífingu venovanom blížiacemu sa svätorečeniu pápežov Jána XXIII. (1958-1963) a Jána Pavla II. (1978-2005) v Tlačovom stredisku Svätej stolice sa hovorilo o modlitbovej vigílii, ktorou sa pútnici budú od soboty večera pripravovať na eucharistické slávenie spojené so svätorečením.

Ako je známe, slávnostné svätorečenie sa začne v nedeľu o 10. hodine. Páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačovej kancelárie, popísal jednotlivé časti obradu, na ktorom sa predpokladá účasť 93 oficiálnych delegácií a medzinárodných organizácií z rôznych krajín a 24 hláv štátov.

„Oficiálne pozvania Svätý stolec štátom neposlal. Kto sa chce zúčastniť, je vítaný,“ povedal Lombardi. Prítomní budú aj zástupcovia iných náboženských denominácií. Očakáva sa veľký počet pravoslávnych a anglikánov a dokonca aj židov a moslimov. Na udalosti sa plánujú zúčastniť početní predstavitelia cirkví  a náboženských spoločenstiev, ako Lombardi  oznámil. Očakávajú sa zástupcovia pravoslávnych, anglikánskych a protestantských cirkví. Kvôli kritickému pohľadu niektorých z nich na svätorečenia nevyšlú oficiálne delegácie. Prominentne zastúpení budú aj predstavitelia židovstva a islamu. Lombardi zdôraznil, že obaja pápeži vykonali veľké veci najmä v oblasti vzťahov Cirkvi so židmi. Menovitý zoznam vyslancov oboch náboženstiev však k dispozícii nie je.

 

Ohľadom očakávanej prítomnosti emeritného pápeža Benedikta XVI. vatikánsky hovorca uviedol:

„Pápež Benedikt je očakávaný a vie, že je vítaný a pozvaný. Rešpektujeme jeho slobodu, jeho vek a to, ako sa cíti pri sile, aby prišiel v tento deň. Takže neexistuje žiadna úradná správa o jeho prítomnosti, je túžba, aby prišiel. Ak príde, všetci budeme veľmi radi, ak nie, nemáme právo cítiť sa sklamaní nesplneným prísľubom, pretože nikto nič nesľúbil.“

 

Don Walter Insero, hovorca Rímskeho vikariátu, informoval, že v rámci sobotnej modlitbovej vigílie je plánovaná tzv. modlitbová štafeta, ktorú otvorí svätá omša v sobotu večer o 19.00 hodine v Bazilike na Monte Santo, kde bol Ján XXIII. v roku 1904 vysvätený za kňaza. O 21.00 hodine bude modlitba pokračovať v Kostole sv. Agnesy na Piazza Navona s animáciou v poľskom jazyku; v Kostole sv. Marka na námestí Piazza Venezia v taliančine a angličtine; v Bazilike sv. Anastázie v portugalčine; v Kostole Najsvätejšieho mena Ježiš na Largo Argentina v taliančine a španielčine; v Bazilike sv. Andreja della Valle vo francúzskom jazyku; v Kostole sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v taliančine a arabčine; v Kostole sv. Ignáca z Lojoly a ďalších kostoloch Ríma v talianskom jazyku.“

V nedeľu ráno sa program na Námestí sv. Petra začne o 9.00 hodine modlitbou korunky Božieho milosrdenstva so spevom Zboru Rímskej diecézy a sláveniu bude predchádzať aj spev litánií ku všetkým svätým. K zboru Cappella Sistina sa pripojí Krakovská filharmónia a spevácky zbor z diecézy Bergamo.

Pokiaľ ide o koncelebrantov na slávnostnej svätej omši, ráta sa so 150 kardinálmi, 1000 biskupmi a 6000 kňazmi. Najbližšími koncelebrantmi budú rímsky vikár, kardinál Agostino Vallini, krakovský arcibiskup, kardinál Stanislav Dziwisz a biskup talianskeho Bergama, Francesco Beschi. Sväté prijímanie bude na Námestí sv. Petra a na Via della Conciliazione rozdávať 870 kňazov.

Slávenie sa začne samotným obradom svätorečenia, trojitou žiadosťou adresovanou pápežovi zo strany prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata. Nasledovať bude slávnostná formula, ktorú prednesie pápež na potvrdenie návrhu, aby si univerzálna Cirkev uctila nových svätých.

Po kanonizačnej formule budú prezentované relikvie nových svätcov ľuďmi im blízkymi. Relikviu pokožky Jána XXIII. prenesú v procesii na oltár jeho synovci a netere spolu s primátorom mesta Bergamo a predsedom Nadácie pápeža Jána XXIII. Relikvia krvi Jána Pavla II. bude podľa Lombardiho zrejme sprevádzaná osobami, ktoré boli uzdravené zázrakmi na jeho príhovor. Po chvíľke vďakyvzdania bude eucharistické slávenie pokračovať spevom Glória. Evanjelium bude prednesené v gréčtine a latinčine.

Na záver slávenia pápež František pozdraví štátnych hostí pred Bazilikou sv. Petra a pri okružnej jazde v papamobile sa stretne s veriacimi na námestí.

 

Ďalší brífing ku kanonizácii, ktorý sa v Átriu Auly Pavla VI. konal popoludní, bol zameraný na zázraky na príhovor oboch blahoslavených. Zúčastnili sa ho Floribeth Mora Diazová, zázračne uzdravená na príhovor Jána Pavla II. a sestra Adele Labianca z Kongregácie dcér kresťanskej lásky, vedúca nemocnice v Brindisi, ktorá opatrovala sestru Caterinu Capitaniovú, zázračne uzdravenú na príhovor bl. Jána XXIII. -jk-, -zg-
Vatikán: Správy o pápežových telefonátov zavádzajú 
Vatikán, 24.4.2014 (kath.net/KNA) 016 945 – Vatikán odmietol správy o údajných výpovediach pápeža v súkromných telefonátoch v oblasti otázok týkajúcich sa náuky Cirkvi. Najnovšie správy o jeho vyjadreniach o svätom prijímaní pre znovu zosobášených rozvedených sú «nespoľahlivé a sú prameňom nedorozumení», povedal vatikánsky hovorca Federico Lombardi vo štvrtok. Zdôraznil, že ide o osobné pastoračné rozhovory Františka, ktoré nemajú nič do činenia s jeho verejným pôsobením ako pápeža. Náuka Cirkvi tým nebude dotknutá, preto Vatikán k tomu nebude vydávať nijaké stanoviská.

V minulých dňoch údajný telefonát Františka s istou Argentínčankou sa postaral o titulky v novinách. Táto žena žije s rozvedeným mužom v civilne uzavretom manželstve a preto podľa katolíckej náuky nemôže pristupovať ku sviatosti zmierenia a ku svätému prijímaniu. V liste Františkovi podľa vlastných slov opísala svoju bolesť z tohto stavu. Pápež jej na to mal telefonicky odporúčať, aby požiadala o tieto sviatosti v inej farnosti. V rozhovore pre argentínsky rozhlas citovala pápeža Františka slovami, že niektorí kňazi sú pápežskejší ako pápež. –zg-

 

Je možné, že Benedikt XVI. sa na svätorečení zúčastní!

 

Vatikán, 23.4.2014 (kath.net/KNA) 016 944 – Emeritný pápež Benedikt XVI. sa pravdepodobne zúčastní na svätorečení svojich predchodcov pápežov Jána XXIII. (1958-1963) a Jána Pavla II. (1978-2005). Povedal to viceprezident rímskeho pútnického diela, Liberio Andreatta, v stredu v Ríme. Andreatta hovoril o dosiaľ «nevídanej udalosti: dvaja žijúci pápeži a dvaja svätí pápeži». Slávnosť na Námestí sv. Petra povedie pápež František.

Benedikt XVI., zvolený za nástupcu Jána Pavla II. v apríli 2005, dosiahol  jeho blahorečenie v rekordnom čase a 1. mája 2011 ho oficiálne prijal do zboru blahoslavených. Pri svojom odstúpení, 28. februára 2013, vyhlásil Benedikt XVI., že chce viesť utiahnutý život. Odvtedy býva v bývalom kláštore vo Vatikáne a málo sa ukazuje na verejnosti. Len 22. februára sa zúčastnil konzistória na menovanie nových kardinálov. –zg-

 

Svätorečenie Jána Pavla II.: Oficiálne uznaný zázrak
San José-Vatikán, 22.4.2014 (kath.net/pl) 016 943 – Floribeth Mora Díazová z Kostariky je žena, ktorej uzdravenie Katolícka cirkev uznala ako zázrak na príhovor Jána Pavla II. Tento zázrak umožnil svätorečenie pápeža Jána Pavla II. pri slávnostnom svätorečení na Námestí sv. Petra 27. apríla 2014 bude táto Juhoameričanka smieť niesť relikviu krvi Jána Pavla II. Zázrakom pre  blahorečenie pápeža v roku 2011 bolo uzdravenie francúzskej rehoľníčky sr. Márie Simon-Pierre a ona takisto smela niesť na blahorečení relikviu.

Mora Díazová trpela na rozšírenie ciev v mozgu – tzv. aneuryzma, s rastúcim nebezpečenstvom krvácania do mozgu. To sa prejavovalo migrénovými bolesťami. Lekári sa vzdali operácie pre priveľké riziko a dávali jej asi mesiac života. Preto doma v posteli zúfalo plakala a povedala: „Mala som strach zomrieť a nechať moje deti samé. Rozlúčila som sa už aj so svojou rodinou, no 1. mája ma Ján Pavol II. uzdravil,“ rozprávala dnes 51-ročná matka piatich takmer dospelých detí minulý rok. Správy z Kostariky uviedli jej rozprávanie podrobnejšie:

„Bola som zúfalá. Vrúcne som sa obracala na príhovor Jána Pavla II.“ Bolo to v dňoch jeho blahorečenia. Slávnosť vo Vatikáne sa začala predpoludním 1. mája 2011, keď boli v Kostarike ešte 2 hodiny v noci. „Floribeth, omámená liekmi sa modlila, aby zostala počas slávnosti bdelá. Z postele sledovala svätú omšu v televízii,“ uvádzali správy. Nad televízorom bol pripevnený obraz pápeža, ktorý ho ukazoval v deň zvolenia s rozostretými ramenami.

„Na začiatku omše som sa na neho obrátila s pohľadom upretým na obraz: ‘Zasaď sa za mňa u Boha, aby som nemusela zomrieť, a pomôž mi  vyzdravieť,“ spomínala Floribeth neskôr. „Zostala som hore po celú omšu a na konci som zaspala. Keď som sa po 7 hodinách prebudila, počula som v svojom vnútri jeho hlas: ´Vstaň, neboj sa´.“ Okamžite sa cítila zdravá a na úžas svojho muža vstala z postele. Odvtedy už necítila nijaké ťažkosti. Dve CT vyšetrenia v novembri 2011 a v máji 2012 ukázali, že aneuryzma úplne zmizlo, štruktúra ciev sa normalizovala.

Lekár Alejandro Vargas povedal, aký bol prekvapený, keď konštatoval, že aneuryzma skutočne zmizlo. „Také niečo sa ešte nestalo. Boh vykonal zázrak, aby sme verili v jeho existenciu, … nikdy by sme nemali stratiť vieru“.

Uzdravenie Kostaričanky najprv uznala komisia lekárov ako vedecky (doteraz) nevysvetliteľné uzdravenie a potom skupina teológov a nakoniec ho uznalo aj zhromaždenie kardinálov na Kongregácii pre kauzy svätých. Pápež František potvrdil potom tento zázrak 5. júla 2013.

„Vstaň. Nemaj nijaký strach!“ Tieto slová Mora Díazová už raz počula: V r. 1983 bol pápež z Poľska na návšteve v Kostarike a Mora Díazová bola medzi veriacimi na Národnom štadióne, ktorým tieto slová Ján Pavol II. povedal. –zg-

 

 

Predstavili svätosť pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II.

 

Vatikán, 22.4.2014 (RV) 016 942 – Svätosť dvoch duchovných postáv veľkého významu: toto je začiatok a srdce putovania, ktoré privedie veriacich do Ríma budúcu nedeľu. „Prečo sú svätí?“ Prvý zo série brífingov v Tlačovom stredisku Svätej stolice, ktoré budú pokračovať až do kanonizácie bl. Jána XXIII. a bl. Jána Pavla II. dal odpoveď na túto a ďalšie otázky súvisiace s blížiacim sa 27. aprílom. Riaditeľ Tlačového strediska páter Federico Lombardi hovoril o svätorečení ako o „ceste, ktorá pozostáva z etáp“, ku ktorým majú čo povedať najmä postulátori oboch káuz: taliansky františkán Giovangiuseppe Califano OFM pre pápeža Jána XXIII. a poľský kňaz Mons. Slawomir Oder pre pápeža Wojtylu.
„Svätosť, ktorej vôňu cítia tisíce ľudí po celom svete“ – takto predstavuje bl. Jána XXIII., ktorý zomrel 3. júna 1963, postulátor jeho kauzy. Svätosť Jána XXIII. bola jeho predsavzatím, ktoré pestoval v každom období svojho života, ako kňaz, biskup a pápež, a neustále ho obnovoval, hovorí páter Giovangiuseppe Califano:

„Už ako mladý seminarista vo svojich pätnástich rokoch napísal: Obnovujem rozhodnutie, že sa naozaj chcem stať svätým a budem to robiť to cez štyri predsavzatia, ktoré si zaumienim praktizovať: ducha jednoty s Ježišom, uzobranie sa v jeho srdci, modlitba ruženca, byť vždy vo všetkom mojom počínaní prítomný v sebe samom.“
Je to svätosť, ako hovorí páter Califano, ktorá sa vyznačuje hlbokou pokorou a odovzdanosťou Božej prozreteľnosti. Svätosť jednoduchá, príťažlivá, čitateľná a mierna.

„Boh je všetko, ja som nič, toto mi stačí“– hovorieval Roncalli na konci dňa. „Otvoril pre Cirkev nové horizonty zvolaním synody pre Rímsku diecézu a ekumenického koncilu. Bol schopný komunikovať, s obľubou využívajúc jednoduché a bezprostredné formy s obrazmi, ktoré čerpal z každodenného života a darilo sa mu okamžite preniknúť k srdciam ľudí,“ povedal páter Califano. Postavu pápeža Jána ďalej priblížil prostredníctvom dvoch obrazov. Prvým je obraz pastiera a otca, vystihnutý v známom pomenovaní Jána XXIII. ako „papa buono“ – „dobrý pápež“. Druhým obrazom je „poslušnosť a pokoj“. Prívlastok „papa buono“ však nehovorí o nejakom zjednodušujúcom dobráctve, vysvetľuje postulátor: „Nebolo to nejaké univerzálne a ľahko praktizovateľné dobráctvo, ale išlo o synonymum lásky, pastoračného génia, porozumenia, odpúšťania, utešovania. Praktizovanie toho, ako sa javí Ježiš v evanjeliu.“
Slová „Poslušnosť a pokoj“ tvorili biskupské heslo Angela Roncalliho. Ako tvrdí postulátor kauzy svätorečenia, sú zároveň zhrnutím jeho života: „Zanechať vlastnú zem, konfrontovať sa so svetmi jemu neznámymi aj na miestach, kde prítomnosť katolíkov bola takmer mizivá. A táto poslušnosť mu umožnila odovzdať sa v dôvere Božej prozreteľnosti, odpútať sa od seba a totálne priľnúť ku Kristovi. Tu je opravdivý zdroj dobroty pápeža Jána, pokoja, ktorý šíril vo svete. Tu je koreň jeho svätosti: v evanjeliovej poslušnosti Pánovmu hlasu.“

Druhého kandidáta svätorečenia priblížil novinárom postulátor Mons. Slawomir Oder. Spomenul aj prvú intuíciu o svätosti neskoršieho Jána Pavla II., keď mu jeho kolegovia na univerzite napísali na dvere: „Budúci svätý“, užasnutí nad jeho schopnosťou modlitby a uvažovania nad hodnotou života, ktoré boli podľa slov postulátora pravdepodobne spojené s detstvom poznačeným utrpením zo straty celej rodiny v krátkom časovom rozmedzí. „Azda práve toto jeho úsilie dať kvalitatívnu váhu životu úsilím o dobročinnú lásku bolo skutočnosťou, ktorú ľudia vnímali ako črty svätosti v jeho živote,“ vysvetlil Mons. Oder a spomenul aj tri dôležité duchovné postavy, ktoré v Jánovi Pavlovi II. sformovali vieru, ktorá je mariánska a zrelá: boli to jeho otec, ďalej jednoduchý krakovský krajčír, ktorého volali „Apoštol“, a vtedajší krakovský arcibiskup, ktorý ho prijal do seminára.
Postulátor ďalej charakterizoval svätosť Jána Pavla II takto:

„Potreboval ľudí, živú Cirkev. Jednoducho preto, aby cítil ich vieru a živil sa z tejto viery. A mystická hĺbka nútila Jána Pavla II. osobne žiť Božím tajomstvom. Toto je srdcom svätosti Jána Pavla II. Ak by sme chceli nájsť to pravé slovo, ktoré charakterizuje nejakého svätca, tak je to „muž Boží“. Bol človekom, ktorý vedel nachádzať v Bohu zdroj života. Modlitba bola pre neho dýchaním, vodou a každodenným chlebom.“
Ako vravieval Ján Pavol II., úlohou pápeža ako aj úlohou Cirkvi je evanjelizovať a privádzať všetkých ku svätosti. Ak v mladosti Ján Pavol II. prijal a osvojil si posolstvo Božieho milosrdenstva, dôležitou pre neho bola povinnosť splatiť dlh prijatej lásky. Toto je kľúč k pochopeniu celého jeho života, ako uzavrel postulátor Mons. Slawomir Oder. -jk, jb-

 

Svätorečenie dvoch pápežov: Blízkosť k ľudu – jedno z kritérií

 

 Z tlačovej konferencie k svätorečeniu pápežov

 

Vatikán, 24.4.2014 (kath.net/KAP) 016 941 – Pápeži Ján  XXIII. (1958-1963) a Ján Pavol II. (1978-2005) sa z hľadiska Vatikánu stanú svätými aj pre svoju zvláštnu blízkosť k ľudu. Blízkosť k jednoduchým ľuďom bola najsilnejšou spoločnou črtou oboch týchto hláv Cirkvi, ako povedal postulátor procesu kanonizácie Jána Pavla II., Slawomir Oder, v utorok vo Vatikáne na tlačovej konferencii. Povedal to k mimoriadnym znakom pováh oboch pápežov, ktoré patria k dôvodom ich svätorečenia.

„Už počas štúdia za kňaza v Poľsku neskorší Ján Pavol II. mal medzi študentami povesť svätca, ako priznal Oder. Dokázal jednoduchú vieru ľudu spájať s mystickou hĺbkou. Pritom mu vždy išlo o živú Cirkev a o poslanie evanjelizácie, aby sa podľa možnosti čo najviac ľuďom priblížil ideál svätého života. Žil úplne v eucharistickom priestore a z tohto priestoru aj viedol Cirkev,“ povedal Oder.

Aj Jána XXIII. spájali jeho súčasníci, podľa slov postulátora, františkána Giovangiuseppeho Califana, už predtým než bol pápežom s aurou svätca. Tento koncilový pápež skrze svoju pokoru zvláštnym spôsobom stelesňoval jednotu s Ježišom Kristom. Jeho výrok „Boh je všetko a ja som nič – to mi stačí“, ukazuje na hlbokú poslušnosť voči Bohu, ktorá bola podľa Califana najsilnejšou črtou tohto pápeža. Oslovenie „Svätý Otec“ videl Ján XXIII. ako poverenie skutočne každodenne sväto žiť,“ povedal Califano. –zg-

 

 

 

Lombardi: Rozhodnutia svätcov nie sú vždy dokonalé

 

Z tlačovej konferencie k svätorečeniu pápežov

 

Vatikán, 23.4.2014 (KAP) 016 940 – Otázka o vedomosti pápeža Jána Pavla II. o škandáloch zneužívania zakladateľa Kristových legionárov, Marciala Maciela Degollada, ktorého pápež veľmi podporoval, bola v utorok jednou z tém, ku ktorým sa vyjadril vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi na tlačovej konferencii ku svätorečeniu dvoch pápežov. Mnohé Macielove obete obviňujú ľudí okolo Jána Pavla II., že blokovali objasnenie tejto kauzy.

Na otázku ako treba vôbec hodnotiť bilanciu spracovania prípadov zneužívania počas pontifikátu Jána Pavla II. Lombardi odpovedal, že táto otázka sa nedotýka podstaty veci. Svätosť nie je hodnotenie nejakej bilancie pontifikátu a ani rozsudok o dokonalosti osobného života. Ján Pavol II. (1978-2005) bude spolu s Jánom XXIII. (1958-1963) v nedeľu v Ríme svätorečený.

Páter Lombardi: „Prirodzene, že v 27-ročnom pontifikáte existujú kontroverzné veci, kontroverzné personálne rozhodnutia. Niektorí ľudia budú vždy hovoriť: Ó, on dobre nezvládol to, či ono. Ja by som to urobil inak. Podstatou je, že nikto netvrdí, že pápež je neomylný vo všetkých svojich konaniach počas svojho pontifikátu. A nie je to ani tak, že by jeho možné chyby boli smrteľným hriechom. Podstatou je oveľa skôr, že Cirkev vidí vo svätcovi veľký vzor, niekoho, kto vynikajúcim spôsobom svedčil o kresťanskom živote. Ale to neznamená, že bol dokonalý v každej jednotlivej veci, ktorú urobil.“

Postulátor procesu svätorečenia, Slawomir Oder, na konferencii poprel spoluvinu Jána Pavla II. v kauze Maciel. Všetky relevantné dokumenty o prístupe k tomuto mexickému kňazovi boli v procese svätorečenia veľmi presne preskúmané, ako povedal postulátor. Výsledok je jasný: „Niet nijakého osobného zapletenia pápeža do veci“, ubezpečil Oder.

Mexický kňaz Marcial Maciel Degollado (1920-2008) celé roky sexuálne zneužíval maloleté deti v rehoľných zariadeniach a s dvomi ženami mal 3 deti. Po vyšetrovaní nariadenom pápežom Benediktom XVI. hovoril Vatikán o „živote bez svedomia a bez pravého náboženského zmýšľania“.

Pre tieto škandály útočili kritici, ako aj združenia obetí, na Vatikán aj na pápeža Jána Pavla II. osobne. Vyhlasovali, že ten, príp. jeho úzki spolupracovníci často vo Vatikáne prítomného Maciela kryli, aby nepoškodili povesť Cirkvi. Oder však na tlačovej konferencii povedal, že k tomu chýbajú akékoľvek dôkazy.

Postavil sa aj proti tvrdeniu, že bývalý milánsky arcibiskup, kardinál Carlo Mária Martini, v rámci procesu kanonizácie vyslovil výhrady proti svätorečeniu Jána Pavla II. Je bolestivé, že citáty kardinála zosnulého v r. 2012 boli interpretované v tomto zmysle. Noviny „Corriere della Sera“ tento mesiac citovali Martiniho z r. 2007 slovami: „Nechcel by som zvlášť podčiarkovať potrebu jeho svätorečenia, keďže sa mi zdá, že historické svedectvo jeho serióznej oddanosti Cirkvi a službe dušiam postačuje.“ Z toho nemožno vyčítať, žeby Martini spochybňoval svätosť pápeža, ako povedal Oder.

 

Zázrak uzdravenia z Cartageny

Okrem toho sa na tlačovke hovorilo aj o zázraku – lekársky nevysvetliteľnom uzdravení uznanom v r. 2013. Uzdravenie Kostaričanky  Floribeth Mora Diazovej (56) bolo druhým oficiálnym zázrakom na príhovor  poľského pápeža. Dekrét o tom schválený pápežom Františkom z júla 2013 bol posledným predpokladom svätorečenia. … –zg-

 

Kardinál Parolin považuje prekvapujúce misie pápeža za možné

 

Vatikán, 23.4.2014 (kath.net/KNA) 016 939 – Štátny sekretár kardinál  Pietro Parolin považuje prekvapujúce návštevy pápeža Františka v krízových oblastiach za mysliteľné.

„Pápež stále znova dvíha hlas za pokoj, ak je ohrozený a bez toho, že by sa staral o riziko, že ho nejaká strana použije ako nástroj,“ povedal kardinál Parolin v interview, z ktorého citovali vatikánske noviny «Osservatore Romano» zo stredy.

„On bude túto lásku k pokoju realizovať možno aj svojou celkom náhlou prítomnosťou na miestach konfliktov,“ povedal kardinál. Pápež by mohol pritom nájsť «tie najúčinnejšie a najprekvapujúcejšie» gestá.

Z hľadiska Parolína nezamestnávala nijaká téma pápežov minulých 150 rokov tak veľmi ako pokoj vo svete. Svedčia o tom nespočetné encykliky, dokumenty, posolstvá a príhovory, ako zdôraznil. Ako príklady uviedol okrem iných pápežov dvoch svetových vojen Benedikta XV. (1914-1922) a Pia XII. (1939-1958). Ján XXIII. (1958-1963) prispel dôležitým prínosom k vyriešeniu kubánskej krízy v r. 1963 a Ján Pavol II. (1978-2005) sa stále znova – pokiaľ mu to dovolili – odoberal do krízových oblastí, aby kázal pokoj.

„Cirkev sa nedáva do pohybu, aby žiadala práva či privilégiá pre seba, ale aby bránila práva každého muža a každej ženy, predovšetkým, keď sa na nich pácha násilie,“ povedal kardinál Parolin. Interview sa nachádza v knihe «I Papi della pace. L’eredita dei santi Roncalli e Wojtyla per Papa Francesco» (Pápeži pokoja. Dedičstvo svätých Roncalliho a Wojtylu pre pápeža Františka) od Niny Fabriziovej a Fausta Gasparroniho. Vydáva sa ku svätorečeniu Jána XXIII. a Jána Pavla II. v nedeľu. –zg-

 

Medžugorie: Františkáni čakajú na výsledky komisie pokojne

 

Mostar, 22.4.2014 (KAP) 016 938 – V pohode hľadia františkáni v Medžugorí v ústrety oficiálnym výsledkom skúmania mariánskych zjavení v Bosne–Hercegovine vatikánskou komisiou. Ako povedal brat Marinko Sakota, farár v Medžugorí, pre rakúsky „Kathpress“ a ďalším žurnalistom, dúfa, že Rím rozhodne tak, že Medžugorie vyhlásil za „oficiálne miesto modlitby“. Potom by bolo možné v Medžugorí pôsobiť „ešte slobodnejšie“. Príslušná Biskupská konferencia Bosny-Hercegoviny sa v r. 1991 v smerniciach k zjaveniam vyjadrila zdržanlivo a oficiálne púte do Medžugoria zakázala.

Vatikánska komisia na čele s vikárom kardinálom Camillom Ruinim v januári uzavrela svoju trojročnú prácu. Komisia mala z poverenia Kongregácie pre náuku viery preskúmať dianie v Medžugorí. Pritom nešlo v prvom rade o mariánske zjavenia samotné, ale oveľa viac o prístup k pútnikom a o duchovný život na tomto mieste. Konečné rozhodnutie urobí pápež, čo však pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá.

Mariánske zjavenia v Medžugorí sa mali začať 24. júna 1981. Šesť detí vtedy rozprávalo, že sa im ukázala Božia Matka, keď pásli ovce. Zjavenia trvajú u medzitým už dospelých a na najrôznejších miestach do dnešných dní a sú veľmi časté. Traja z vizionárov majú mať denné zjavenia, druhí traja občas.

S oficiálnym vyjadrením Vatikánu o pravosti zjavení v každom prípade rátať nemožno, dokiaľ ešte trvajú. Farár Marinko k zjaveniam hovorí:

„Zjavenia nemožno uznať. V zjavenia možno iba veriť.“

 

Pápežov výrok spôsobil rozruch

Ako farár Marinko povedal, posolstvá Božej Matky neobsahujú nijaké nové náuky Cirkvi. „Gospa“ iba pripomína kresťanské posolstvo a predovšetkým povzbudzuje k modlitbe, pôstu a ku spovedi. „Medžugorie je hlavne školou, ako dospieť k pokoju. K pokoju v sebe a so sebou, s inými a na celom svete,“ hovorí farár Marinko.

Rozruch či iritácie spôsobilo v novembri vyjadrenie pápeža Františka na rannej svätej omši: „Madona je Matka, ktorá nás všetkým miluje a nie nejaká poštárka, ktorá nám denne doručuje posolstvá.“ Táto poznámka sa okamžite interpretovala ako postoj proti mariánskym zjaveniam v Medžugorí. Pápež pravdaže Medžugorie priamo nespomenul.

 

´Boom´ turistov a pútnikov

Medžugorie je hospodársky prosperujúca enkláva v inak krízou otriasanej Bosne-Hercegovine. Vďaka náporu pútnikov tu niet nezamestnanosti a naďalej sa stavajú hotely a apartmány. Koľko pútnikov každý rok do Medžugoria príde, farár presne povedať nedokázal. V r. 2013 bolo v každom prípade potrebných 1 870 000 hostií, ako povedal Marinko.

Faru samotnú založili v roku 1892. V 30. rokoch minulého storočia museli už veľmi chatrný kostol zbúrať a  pre vtedajších 5600 obyvateľov obce postavili nový kostol. Keď sa v r. 1981 začali údajné mariánske zjavenia, malo Medžugorie už len polovicu obyvateľov a kostol sa zdal pre malú obec priveľký, čo sa však vďaka pútnikom malo čoskoro zmeniť. Dnes má obec zasa toľko obyvateľov ako v roku 1930.

„Hospodársky a turistický ´boom´ však nesmie prekrývať náboženské posolstvo Medžugoria,“ zdôraznil farár Marinko. Františkáni sa o farnosť starajú už odjakživa a sú zodpovední aj za pastoráciu pútnikov. V Hercegovine pôsobia františkáni už 400 rokov.

 

Biskup v pravosť zjavení neverí

Medžugorie muselo odolávať mnohorakému odporu, ako hovorí františkán. Či už to bol komunistický režim v 80. rokoch alebo aj samotná Cirkev. Vzťahy s Mostarskou diecézou boli často napäté. Ani dnešný biskup Ratko Perič neverí v pravosť zjavení, ako potvrdil farár Marinko. „To je však dobré právo biskupa,“ povedal a vzťah Medžugoria s diecézou označil ako „v súčasnosti dobrý“.

Počas vojny v Bosne (1992-95) zostalo Medžugorie vďaka masívnej prítomnosti chorvátskej armády takmer úplne ušetrené od bojov. –zg-

 

Rakúsko: Arcibiskup dúfa v zmenu prístupu k rozvedeným

 

Viedeň, 17.4.2014 (KAP) 016 937 – Nový salzburský arcibiskup Franz Lackner vidí dobré šance na zmenu cirkevnej praxe v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným:

„Už vždy ma rušilo, že sa hovorilo, že nemožno nič urobiť, teraz sú dobré šance na to, aby sme postúpili o krok ďalej,“ zdôraznil Lackner v interview pre cirkevný týždenník „Die Furche“ zo 17. apríla. „Cirkev si musí položiť sebakritickú otázku: ´Čo robíme my sami pre týchto ľudí? (…) Robíme vôbec niečo? A akú nádej môžeme týmto ľuďom poskytnúť?´“ Vzhľadom na pretrvávajúci vysoký počet rozvodov, sú predsa znovu zosobášení rozvedení pre cirkev „veľkou klientelou“. Treba si preto teraz podľa biskupa „robiť domáce úlohy na všetkých úrovniach“:

„Týka sa to biskupov, ale aj Ríma samotného. Zmeny musia nastať na všetkých úrovniach, presúvanie zodpovednosti vždy na najbližšiu vyššiu úroveň sa už nesmie diať. Mňa totiž ruší, že stále poškuľujeme iba po Ríme. Musíme si položiť otázku: čo robíme my sami?“ vyhlásil arcibiskup v Salzburgu. „Ak v tejto oblasti nenastane zmena, bolo by to vážne pochybenie poslania Cirkvi.“ Veď vedomie tohto problému a starosť o týchto ľudí je aj medzi biskupmi „obrovská“: „Niet biskupa, ktorý by hovoril: ´veď to nie je až také zlé´, …“

Konkrétne sa Lackner vyslovil za pokračovanie diskusie na základe návrhu nemeckého kardinála Waltera Kaspera. Ten sa v prednáške na konzistóriu kardinálov koncom februára o. i. vyslovil za pripustenie znovu zosobášených rozvedených za určitých podmienok ku svätému prijímaniu.

„To musí ísť – a síce nie tak, že sa prenesieme cez všetky zásady. Je dostatok katolíckych teológov, ktorí majú kompetenciu, tieto otázky vyčerpávajúco prebrať a nakoniec vyriešiť,“ hovorí arcibiskup, no „poškuľovanie po pravosláví“ odmieta: „Tu by sme museli my sami niečo dokázať.“

Ideálnym typom rodiny sa však podľa jeho presvedčenia v každom prípade nesmie otriasť: „Ale podstatou ideálneho typu koniec koncov nie je previesť to do reality jedna ku jednej. Život sa stal takým rôznorodým, má toľké odtiene a ja nemôžem povedať, že všetko je nesprávne. Cirkev by preto mala vodiacu stálicu ideálneho typu posilniť bez toho, že by vytvorila nové vrstvy ľudí, ktorí budú vylúčení.“

Arcibiskup Lackner ďalej ocenil pápeža Františka ako „veľký vzor“ a „veľkého majstra“ vzhľadom na jeho „postoj služby“ a vychádzania v ústrety ľuďom. V súvislosti s reformnou horlivosťou pápeža Lackner súhlasil s jeho nasadením „kontinuity v diskontinuite“:

„Kontinuita bude vždy existovať,  pretože nemôžeme jednoducho prečiarknuť to tradičné bez náhrady. Pri veľkých zmenách budeme musieť zobrať so sebou to dobré z minulosti v novej forme.“

Problém vidí arcibiskup v úlohe parciálne nadšenie – ako napríklad z veľkých podujatí ako sú svetové dni mládeže či pohnuté návštevy biskupov v Ríme ad limina – previesť do všedného dňa: „Aj v Cirkvi je veľká kultúra podujatí, ale Cirkev má problém so všedným dňom.“ To podľa neho platí aj pre pokroky v reformných procesoch Cirkvi: „Ľakáme sa vlastného nadšenia. (…) Možno hľadíme príliš na systém. Áno, tento strach tu je.“ –zg-

 

Nemecko: Biskupi potvrdzujú odmietnutie aktívnej eutanázie

 

Z veľkonočných homílií nemeckých biskupov

Bonn, 21.4.2014 (kath.net/KAP/pm) 016 935 – Katolícki biskupi v Nemecku vo veľkonočných homíliách potvrdili rozhodné odmietnutie aktívnej eutanázie a žiadali kultúru života. Vyzvali aj k pomoci utečencom. Uviedli, že „vzkriesenie Ježiša nás vyzýva k tomu, aby sme bojovali proti bezpráviu a utrpeniu“.

Predseda Biskupskej konferencie Nemecka, mníchovský kardinál  Reinhard Marx, odmietol uvoľnenie zákazu eutanázie. Bol by to „signál nesprávnym smerom“, povedal v nedeľu v nemeckom rozhlase. „Priame usmrtenie človeka nie je možné.“ Kardinál však dodal, že v extrémnych prípadoch sa to môže nanovo zvážiť. Pritom je napríklad dlhodobým učením Cirkvi „použiť bolesť utišujúce lieky aj vtedy, keď smrť napomáhajú“, ako povedal. Sprevádzanie ťažko chorých a umierajúcich označil ako ústrednú úlohu kresťanov dnes.

Pred pretrhnutím hrádzí v bioetike a pred uvoľnením eutanázie varoval biskup z Fuldy Heinz Josef Algermissen. Kresťania sa musia dnes zasadzovať za „intenzívne sprevádzanie umierajúcich“, ako napomínal. „Veľmi pomáha umrieť držiac sa za ruku iného človeka, nie však jeho rukou“. Posolstvo vzkriesenia sa aj dnes dotýka zneistenej Cirkvi.

„Chladne a ostro jej veje vietor do tváre. Cítime, ako sa zmenila klíma vo verejnosti. Znamenia toho sú často zákerné a deštruktívne kritiky Cirkvi v médiách a zákonodarstvo najmä v bioetických otázkach už vôbec nezlučiteľné s kresťanskými zásadami. Je ohromujúce, ako sa dnes zaobchádza s vlastne nemeniteľnými zásadnými princípmi ľudskej dôstojnosti,“ zdôraznil biskup. Kresťanská veľkonočná viera sa musí „osvedčiť a profilovať“ v spoločnosti, ktorá sa stále viac vzďaľuje od kresťanských zásad, konštatoval. „Kresťania síce nesmú byť narušovateľmi pokoja, no musia sa prejaviť ako masívni narušovatelia pokoja tam, kde pôsobia mocnosti smrti.“

Biskup Heinrich Mussinghoff z Aachenu ostro kritizoval nový belgický zákon o eutanázii. Hovoril o „zločine zabíjania ťažko chorých detí, ktorým sa dokonca berie dôstojnosť sebaurčenia“.

Arcibiskup Paderbornu Hans-Josef Becker sa postavil proti neuveriteľným fantáziám konania vedy a medicíny. Vzkriesenie, ktoré je každému človeku prisľúbené po smrti, je v ostrom kontraste s nárokom človeka, aby sám disponoval svojím životom, povedal v padernbornskom dóme. „Nikto nemôže vzkriesenie sám nadobudnúť, nikto si ho nemôže privodiť, ani len dobrými skutkami. Tu ide o dar, o dar Božej lásky.“

 

Podporovať utečencov

Essenský biskup Franz-Josef Overbeck a biskup Diecézy Rottenburg-Stuttgart, Gebhard Fürst, ako aj osnabrücký biskup Franz-Josef Bode ostro kritizovali európsku politiku v oblasti utečencov. „Hrozivá situácia utečencov je pre Európu Veľkým piatkom. Nádej na život porastie, ako ľudia v Nemecku zmiernia utrpenie núdznych,“ povedal biskup Fürst.

Rottenburský pomocný biskup, Thomas Maria Renz, vzhľadom na 288 potratov v Nemecku denne, napomenul, aby ľudia celkom osobne stáli po boku tehotným ženám v konfliktných situáciách.

 

Zollitsch: „Žijeme na úkor iných“

Arcibiskup Robert Zollitsch vyzval k väčšej solidarite s chudobnými a slabými. „Vieme, že v Nemecku a celej západnej Európe žijeme nad svoje pomery – na úkor prichádzajúcich generácií a najchudobnejších z chudobných tejto zeme,“ povedal vo freiburskom dóme.

 

Hrozí nová studená vojna

Biskup Karl-Heinz Wiesemann zo Speyeru vzhľadom na situáciu na Ukrajine varoval pred novou studenou vojnou. „Modlíme sa za ľudí na Ukrajine a dúfame v pokojné vyriešenie konfliktu.“

Kardinál Karl Lehmann z Mainzu vyzval kresťanov, aby sa viac otvorili Bohu. Povedal, že vzkriesený Kristus nie je nijaká „fikcia ani rozprávkový svet“. „Kristus pozná svet a neuteká pred ním.“

Ako povedal berlínsky kardinál Rainer Mária Woelki, Veľká noc je „odpoveďou kresťanskej viery na provokáciu smrti“. Nie smrť, ale vzkriesenie je „záverečnou kapitulou“ každého životného príbehu. –zg-

 

Tlač: Luxusný byt pre kardinála Bertoneho vo Vatikáne

 

Vatikán, 21.4.2014 (KAP) 016 934 – Diskusia o životnom štýle biskupov a kardinálov v Katolíckej cirkvi dosiahla už aj Vatikán. Ako informoval taliansky denník „La Repubblica“ 20. apríla, vo Vatikáne sa má pripravovať luxusný byt s rozlohou 600 metrov štvorcových pre bývalého štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho. Pápež vraj reagoval rozhnevane, keď sa o tom dozvedel, tvrdia noviny bez menovania zdroja. S Bertonem sa tam majú nasťahovať podľa správy aj tri rehoľné sestričky, ktoré talianskemu duchovnému vedú domácnosť.

Byt sa údajne nachádza v bezprostrednom susedstve vatikánskeho Domu sv. Marty, kde býva pápež František. Má mať aj terasu s rozlohou 100 metrov štvorcových. Pápež sám obýva apartmán s rozlohou 90 metrov štvorcových.

Kardinál Bertone odstúpil z úradu štátneho sekretára na jeseň. Považuje sa za jedného zo zodpovedných za mnohé nešváry vo Vatikáne.

Už v decembri sa v talianskej tlači písalo o budúcnom sídle Bertoneho. Išlo zrejme o ten istý apartmán. Noviny „Il Fatto Quotidiano“ vtedy hovorili o rozlohe 400 metrov štvorcových. –zg-

 

Kresťania z celého sveta slávili Veľkú noc v Jeruzaleme

 

Jeruzalem, 20.4.2014 (KAP) 016 933 – Veriaci z celého sveta sa na Veľkonočnú nedeľu zhromaždili na slávenie Veľkej noci v jeruzalemskom starom meste. Už v noci na veľkonočnú vigíliu kráčali skupiny skautov a pútnikov v procesiách mestom. V Kostole Božieho hrobu a na priestranstve pred ním sa podľa údajov polície zhromaždilo do 4000 ľudí na slávnostnú veľkonočnú omšu. Prístup ku kostolu regulovali bezpečnostné sily. Slávenie sa obišlo bez incidentov.

Napätá situácia však vládla na Chrámovej hore, kde v nedeľu došlo ku konfrontáciám medzi izraelskou políciou a moslimskými veriacimi. Polícia uzavrela prístup pre moslimov mladších ako 50 rokov. Podľa izraelských údajov dvaja policajti boli zranení a 16 Palestínčanov, ktorí hádzali kamene, bolo zatknutých. Vo veľkonočnej noci došlo k potýčkam v starom meste medzi palestínskymi kresťanmi a izraelskou políciou. Päť palestínskych mladistvých zatkli. Koordinátor OSN pre mierový proces na Blízkom Východe, Robert Serry, kritizoval správanie polície, lebo veriacim uzavrela prístup ku Kostolu Božieho hrobu.

Bezpečnostné opatrenia v jeruzalemskom starom meste po opakovaných výtržnostiach v okolí Chrámovej hory masívne posilnili. Cirkvi vo Svätej zemi protestovali proti reštriktívnym opatreniam a žiadali voľný prístup ku svätým miestam.

Východné aj západné cirkvi slávili tento rok Veľkú noc spoločne. Aj židovská slávnosť Pesach sa začala vo Veľkom týždni. Izraelské ministerstvo turizmu počítalo so 125 000 návštevníkmi.

 

Patriarcha ľutuje nový exodus kresťanov

Latinský patriarcha Jeruzalema, Fouad Twal, v homílii pripomenul prenasledovanie kresťanov na Blízkom Východe, znesväcovanie svätých miest a emigráciu kresťanských rodín. Veriacich vyzval, aby nasledovali vyslanie  Ježišom, „aj keď to spôsobí núdzu a prenasledovanie“. „My nemáme právo zostať ticho,“ povedal Twal.

V Kostole Božieho hrobu slávili veľkonočné bohoslužby rôzne skupiny, a medzi nimi najvyšší predstaviteľ františkánov vo Svätej zemi, kustos Pierbattista Pizzaballa, ako aj apoštolský nuncius v Izraele, arcibiskup  Guiseppe Lazzarotto.

Nemecky hovoriaci luteráni slávili veľkonočné bohoslužby v skorých ranných hodinách na pozemku evanjelického Kostola nanebovstúpenia Pána na Olivovej hore.

Na veľkonočný pondelok usporiadali rôzne kresťanské skupiny „Emauzské pochody“. Kráčali po ceste, na ktorej sa podľa biblického rozprávania Ježiš po zmŕtvychvstaní po prvý raz zjavil svojím učeníkom. –zg-

 

Pápež si povoláva za sekretára katolíckeho koptského kňaza

 

Vatikán, 17.4.2014 (KAP) 016 932 – Podľa informácií internetového portálu „Vatican Insider“ pápež František si povolal za nového súkromného sekretára koptského kňaza. Podľa správy zo 17. apríla ide o egyptského pracovníka vatikánskeho štátneho sekretariátu. Yoannis Lahzi Gaid je členom koptskej katolíckej cirkvi, samostatnej východnej cirkvi spojenej s Rímom, ktorá uznáva pápeža za svoju hlavu. Tento Egypťan má byť popri Argentínčanovi Fabianovi Pedacchiovi druhým súkromným sekretárom pápeža. Oficiálne sa to zatiaľ nepotvrdilo.

Lahzi Gaid má nastúpiť na miesto maltézskeho rytiera Alfréda Xuereba (55). Ten sa postupne vzdal tohto úradu po vymenovaní za generálneho sekretára nového vatikánskeho Hospodárskeho sekretariátu. Xuereb slúžil s Georgom Gänsweinom aj Benediktovi XVI. ako druhý sekretár.

Pred postom v štátnom sekretariáte pôsobil Lahzi Gaid okrem iného na veľvyslanectvách Svätého stolca v Jordánsku, Iraku a v Kongu. Okrem toho tento cirkevný právnik pôsobil istý čas ako duchovný pastier vo farnosti v regióne Latina pri Ríme. Už istý čas žije v Dome sv. Marty, kde žije aj pápež. Pre generálne audiencie pripravuje zhrnutie pápežských katechéz po arabsky. Lahzi Gaid má zatiaľ naďalej konať aj prácu na štátnom sekretariáte. –zg-

 

Teológ: Budhizmus na Západe je „viac ako len móda“

 

Linec, 15.4.2014 (KAP) 016 931 – Budhizmus na Západe je viac ako len „krátkodobý módny jav“, povedal mníchovský evanjelický religionista Michael von Brück na Katolíckej teologickej súkromnej univerzite (KTU) v Linci. Fascináciu budhizmom nemožno opečiatkovať iba ako „schick“, ale ukazuje sa tu trvalá nábožensko-kultúrna premena, tak znie téza von Brücka, ktorú prezentoval v prednáške na pozvanie Inštitútu pre fundamentálnu teológiu a dogmatiku.

Ak v 19. storočí a začiatkom 20. storočia bol ešte záujem o budhizmus len intelektuálny, tak dnes sa sústreďuje hlavne na prax budhistickým meditačných foriem a na poznatky o rozvíjaní vedomia, vysvetlil teológ prijímanie budhizmu v Európe. Ten dnes dokáže prenikať životné oblasti človeka a je kompatibilný s najrozličnejšími kultúrami, ako aj s moderným obrazom autonómneho človeka, ktorý „meditatívnou cestou cvičenia môže sám utvárať svoj život“.

Prof. Dr. Michael von Brück je vedúcim katedry a vedúcim medzifakultného projektu náboženské vedy na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove. Teológ a filológ sa vzdelával v Indii a Japonsku a je učiteľom zenu a jogy. –zg-

 

Škótsko: Biskup uprednostňuje faru pred biskupským palácom

 

Londýn, 15.4.2014 (kath.net/KNA) 016 930 – John Keenan (foto), vysvätený v polovici marca za biskupa katolíckej diecézy Paisley v Škótsku, chce bývať namiesto v biskupskom sídle radšej v spoločenstve na fare. Podľa správy škótskych novín «The Herald» zo 14. apríla, 49-ročný biskup Keenan sa nasťahoval k farárovi prístavného mesta Greenock, poznačeného nezamestnanosťou, ktoré leží 25 km severovýchodne od mesta Paisley. Biskup Keenan to odôvodnil starosťou, že sociálne slabší sa cítia opustení «spoločnosťou a cirkvou».

Ako biskup sa zasadzuje za «cirkev vonku na uliciach, a nie za takú, čo si útulne sedí v kaplnke», vyhlásil biskup Keenan. «Určité štruktúry ešte stále bránia Cirkvi dosiahnuť ľudí na okraji spoločnosti. Vyhraničovanie ľudí je škandál pre krajinu, ktorá sa nazýva kresťanskou», povedal biskup.

Tak ako pápež František aj on sníva o cirkvi «s hrčami», ktorá sa nedrží kŕčovito vlastných istôt, ako sa vyjadril Keenan. Povedal, že pápež ani on nechcú «cirkev s hrobovou psychológiou, ktorá kresťanov mení na múmie v múzeu». Ak ľudia uvidia, že cirkev nielen pomáha chudobným, ale s nimi aj žije, stáva sa vierohodnejším, že existuje východisko zo «života vo vlastnej mydlovej bubline», vyhlásil biskup. –zg-

 

Guido Marini zostáva v úrade pápežského ceremoniára
Vatikán, 14.4.2014 (kath.net/RV) 016 929 – Guido Marini zostáva naďalej ceremoniárom pápežských liturgií. Tento promovaný cirkevný právnik má ukončenú aj psychológiu komunikácie. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2007 menoval za nástupcu arcibiskupa Piera Mariniho, s ktorým má síce rovnaké priezvisko, ale nie je s ním príbuzný. Pred svojím menovaním bol vo svojej domovskej Janovskej diecéze medzi iným sekretárom troch biskupov, kancelárom kúrie a spirituálom v kňazskom seminári. –zg-

 

Anglický minister: Zakázať modlitbu – tak ďaleko by to ešte zašlo!

 

Londýn, 14.4.2014 (kath.net/idea) 016 928 – Britský člen vlády ostro kritizoval vystupovanie ateistov, ktorí chcú zakázať modlitbu v štátnych inštitúciách. Nech prestanú iným občanom nanucovať svoju „politicky  korektnú intoleranciu“, povedal minister pre obce a lokálnu samosprávu, Eric Pickles, na jarnom zasadnutí konzervatívnej strany v Londýne. Podľa jeho slov sa majú ateisti zmieriť s tým, že Veľká Británia je naďalej kresťanskou krajinou. Pickles pripomenul, že pred dvomi rokmi zastavil pokus zakázať modlitby na zasadnutiach obecných rád. Národná Sekulárna spoločnosť zažalovala magistrát mesta Bideford na juhozápade Anglicka, pretože sa tam na začiatku  zasadnutí poslanci modlili. Ateisti síce na súde vyhrali, no Pickles na to uviedol do platnosti zákon, ktorý modlitbu povoľuje, ak si to obecná rada želá.

Cirkevné kruhy sa podľa novín „The Times“ obávali, že tento zákon  mohol dotknúť aj modlitieb na štátnych školách, či v parlamente. Pickles (61) sa rovnako ako premiér David Cameron angažuje v anglikánskej „Cirkvi Anglicka“. –zg-

 

„Situácia východnej Ukrajiny neporovnateľná s Krymom“

 

Kyjev, 15.4.2014 (KAP) 016 927 – V protiklade s Krymom je obyvateľstvo východnej Ukrajiny v očiach kyjevského pomocného biskupa Stanislava Szyrokoriadiuka menej orientované na Rusko a v prípade referenda by rozhodne mohlo hlasovať za zotrvanie v Ukrajine.

„Iba možno 20 percent východnej a južnej Ukrajiny chce do Ruska,“ povedal prezident ukrajinskej charity Caritas-Spes, ktorého 12. apríla menoval pápež František za biskupa celej východnej Ukrajiny so sídlom v Charkove, v interview pre mníchovské „Dómske rádio“.

Od toho času tiež dochádza k napätiam vo viacerých východoukrajinských mestách, pretože proruskí aktivisti požadujú vytvorenie  autonómneho regiónu na východe Ukrajiny, alebo pripojenie k Rusku.

Milicionári obsadzujú správne budovy a vyvolávajú nálady proti Ukrajine, a medzi týmito tábormi stále znova dochádza k stretom aj s obeťami na životoch a ranenými. Prekvapením bolo, že prechodný ukrajinský prezident Alexander Turčinov navrhol 14. apríla referendum o federalizácii krajiny na 25. mája.

„Aktuálnu situáciu na východe Ukrajiny možno sotva zrovnávať s Krymom, ktorý bol už vždy prorusky orientovaný,“ povedal biskup Szyrokoriadiuk. Po tom, čo tam doteraz už vyše 50 percent obyvateľstva malo ruský pas, dostávajú ho teraz aj mnohí Ukrajinci. Keďže však na východe Ukrajiny  je ruský vplyv oveľa menší ako na Kryme, táto metóda „nie je ničím iným ako pokusom“. „Rusko by teraz chcelo aj na východnej Ukrajine urobiť všetko tak ako na Kryme, ale myslím si, že to nebude fungovať.“

Iba časť obyvateľstva podporuje ruské úsilie, „zatiaľ čo iní sa stavajú proti Putinovi a chceli by nezávislosť od Ruska,“ hodnotí situáciu biskup Szyrokoriadiuk. To, že dnes prevažná časť obyvateľstva chce do Európy namiesto do Ruska, po tom, čo ešte pred 10 rokmi to bolo práve naopak, vidí biskup ako „veľký úspech“. –zg-

 

Biskup na Kryme: ‚Od zvyšku krajiny sme odrezaní‘
Odesa, 13.4.2014 (kath.net/ KiN) 016 926 – Po odštiepení Krymu od Ukrajiny je budúcnosť katolíckej cirkvi na polostrove neistý. Povedal to Mons. Jacek Pyl, pomocný biskup Diecézy Odesa-Simferopol, do ktorej Krym patrí, pre nemeckú katolícku nadáciu „Kirche in Not“.

Biskup Pyl sa vyslovil, že veriaci v jeho diecéze trpia tým, že ich odrezali od Ukrajiny a môžu s Ukrajincami komunikovať už iba telefónom a mailom.

„Dokonca aj balíky s humanitárnou pomocou na hranici zadržujú,“ kritizoval biskup. Katolícka cirkev na Kryme, ktorá má iba 2000 veriacich, rozdeľuje potraviny a lieky väčším rodinám v ťažkostiach.

Po referende, ktorým sa ustanovilo pričlenenie Krymu k Rusku, ukrajinské banky zatvorili. V obehu je teraz ruská mena. V tomto prechodnom období obyvatelia Krymu nemajú prístup ku svojim kontám v bankách a nemôžu poberať platy ani dôchodky.

Ako pomocný biskup ďalej informoval, zdá sa, že vláda v Moskve chce pre Ukrajincov, ktorí nepochádzajú z Krymu, zaviesť vízovú povinnosť. Tým by bol postihnutý aj klérus, pretože mnohí duchovní, ktorí pôsobia v Diecéze Odessa-Simferopol, sú poľskej národnosti a mali dlhodobé povolenie pobytu, ktoré im vystavila Ukrajina.

Odtrhnutie Krymu zničilo aj roky trvajúce rokovania s kyjevskou vládou o reštitúciách cirkevného majetku odňatého v období ZSSR, ako sa obáva biskup. „Boli sme krátko predtým, aby sa kostol v Sevastopole, ktorý sa v sovietskej ére využíval ako divadlo, opäť vrátil katolíckej cirkvi. „No všetko úsilie minulosti teraz vyšlo nazmar,“ hovorí biskup Pyl s ľútosťou. „Aj povolenia získané na stavbu či renováciu sú teraz bezcenné.“

Biskup Pyl nedávno v liste vyzval obyvateľov Krymu, „aby nepripustili, aby sa rozbilo bratstvo národov na polostrove“. Rovnakú výzvu vydal aj ruský pravoslávny patriarcha Lazar, metropolita Simferopolu a Krymu. –zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *