Obetný baránok

Desiati dedinčania sa raz spolu vydali na svoje polia. Zrazu ich zastihla strašná povíchrica. Lomcovala stromami a bičovala zem. Medzi bleskami uprostred krupobitia sa utekali schovať do starého rozpadávajúceho sa kostolíka. Hromy burácali stále silnejšie a blesky besne tancovali na vežičkách chrámu. Zmocňovala sa ich hrôza. Začali sa polohlasne dohadovať, ktorý zavinil toto strašné besnenie. Báli sa, že víchrica môže všetkých zahubiť. „Musíme nájsť vinníka – hriešnika,“ povedal ktosi, „a vyhnať ho.“ „Zavesíme svoje klobúky na bránu,“ povedal druhý. „Ten, ktorého klobúk zmizne prvý, je hriešnik a vydáme ho osudu.“ Všetci súhlasili. Horko – ťažko otvorili bránu a akosi sa im podarilo zavesiť na ňu svoje slamené klobúky. Víchor hneď jeden strhol a odniesol. Dedinčania bez milosrdenstva vyhnali majiteľa von. Chudák, ohnutý až k zemi, aby ho víchor neodniesol, vykročil do búrky. Sotva urobil pár krokov, čosi strašne zadunelo. Do kostola udrel blesk a spálil ho aj so všetkými, ktorí boli v ňom.