Život Cirkvi vo svete 14*2014

Obsah

 

Kráľovná Alžbeta II. dostala od pápeža kríž s drahými kameňmi pre pravnuka

Kyjevský biskup: „Ľud sa znova zrodil“

Kto odmieta náuku Cirkvi, nesmie prijímať Najsv. Eucharistiu

Nemecko: Možno veriť v Boha bez cirkvi?

Trójsky kôň „Gender“ a materské škôlky

Svätorečenie pápežov vo formáte 3-D

USA: Arcibiskup sa ospravedlňuje za vysoké stavebné náklady
Nemecko: ‘Mobilná spovednica’ prichádza do Kielu

Írsko: Na tradíciu bohatá univerzita odstraňuje Bibliu z erbu

Kritika Kasperovho návrhu k rozvedeným neutícha

Demonštrácie na Majdane mali kresťanský charakter 

Rakúsko: Nijaké sobáše homosexuálov na zámku

Rakúsko: Séria vandalizmu vo viedenských kostoloch

Müller:  Pastorácia sa nezakladá na ‘populizme či prieskume’

Mesto Kolín sa rozlúčilo s kardinálom J. Meisnerom

Rakúski olympijskí víťazi v lyžovaní: Viera je veľkou oporou

Naša príloha

Keď sa zjavila Božia Matka v egyptskom Zeitoune

 

Kráľovná Alžbeta II. dostala od pápeža kríž s drahými kameňmi pre pravnuka

 

Súkromné 20-minútové stretnutie vo Vatikáne.

Britská kráľovná sa stretla už s piatimi pápežmi.

 

Vatikán, 4.4.2014 (kath.net/KAP) 016 902 – Britská kráľovná Alžbeta II. (87) sa vo štvrtok stretla s pápežom Františkom vo Vatikáne. Súkromné stretnutie vo vedľajšej miestnosti audienčnej auly trvalo asi 20 minút. Alžbetu II., hlavu Anglikánskej cirkvi, sprevádzal jej manžel, princ Filip (92).  Pápež daroval kráľovnej kríž s drahými kameňmi pre jej pravnuka princa Georga, syna princa Williama a vojvodkyne Catherine.

S krátkym omeškaním prišla kráľovná cez uzavretú Via della Conciliazione do Vatikánu. Po ceste ju zdravili tisíce ľudí. Alžbeta II. predtým navštívila talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana v jeho sídle v paláci Quirinale, kde obedovala.

Kráľovná Alžbeta naposledy navštívila pápeža v r. 2000 – Jána Pavla II. (1978-2005). Benedikta XVI. (2005-2013) prijala pri jeho návšteve vo Veľkej Británii v jej škótskej rezidencii Holyroodhouse. František je však už piatym pápežom, s ktorým sa britská kráľovná stretla. Za svojich 62 rokov v úrade sa nestretla iba s Pavlom VI. (1963-1978) a Jánom Pavlom I. (1978).

Ako oznámili z Londýna 87-ročná kráľovná po oslavách 70. výročia pristátia spojencov v Normandii počiatkom júna už nebude z dôvodu veku podnikať zahraničné cesty. –zg-

 

Pápež František prijíma kráľovnú Alžbetu (Rome Reports). Kráľovná bola predtým u talianskeho prezidenta na obede, preto 20 minút meškala, za čo sa ospravedlnila. Kráľovná sa tak stretla už s 5. pápežom (angl.)

 

 

 

 

‘Vyzývam vás, nepoužívajte antikoncepciu’
            Lincoln, 3.4.2014 (kath.net) 016 901 – „Milí manželia, vyzývam vás, aby ste nepoužívali vo vašom manželstve antikoncepčné prostriedky. Vyzývam vás, aby ste boli otvorení pre Boží plán lásky pre váš život. Pozývam vás mať účasť na Božom dare lásky darujúcej život. Pevne verím, že v Božom pláne znova objavíte pravú lásku k svojmu manželovi, k svojej manželke, k svojim deťom, k Bohu a k Cirkvi. Viem, že v tejto otvorenosti pre život, nájdete veľké dobrodružstvo, pre ktoré ste stvorení.“

Týmito jasnými slovami potvrdil biskup americkej Diecézy Lincoln, James D. Conley (foto), v pôstnom pastierskom liste 2014 náuku Cirkvi o umelej antikoncepcii a poprosil katolícke manželské páry o otvorenosť voči životu. Svojim veriacich ďalej pripomenul:

„Boh je v každom manželstve prítomný a je prítomný počas každého manželského spojenia.“

Biskup Conley, ktorý už sám „často stál pred potratovými klinikami, aby ženám, ktoré sa stali neželane tehotnými ponúkol pomoc,“ sa obrátil aj na katolíkov zamestnaných v zdravotníctve a napísal:

„Nijaký katolík nemôže s dobrým svedomím podkopávať dar plodnosti. Niet nijakého legitímneho medicínskeho odôvodnenia pomoci pri aktoch bránenia počatiu a sterilizácie. Nijaký katolícky lekár nemôže úprimne povedať niečo iné.“

Conley sa narodil  v r. 1955 v presbyteriánskej rodine. Jeho stará matka bola Indiánka kmeňa Wea, jeho jediná sestra bola do rodiny adoptovaná. V r. 1975 konvertoval do Katolíckej cirkvi a v r. 1985 bol vysvätený za kňaza. V r. 1991 prijal oboch rodičov do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. V r. 1996-2006 pôsobil vo vatikánskej Kongregácii pre biskupov. Za biskupa bol vysvätený v r. 2008, svoje biskupské heslo prevzal od anglického konvertitu kardinála Johna Henryho Newmana: „Cor Ad Cor Loquitur“ – „Vyslovené od srdca k srdcu“.  –zg-

Kyjevský biskup: „Ľud sa znova zrodil“

 

Ukrajinci demonštrujú za hodnoty, majú nové sebavedomie. Demonštrácie poznačené „duchovnými komponentmi“.  „Putin sa bojí účinkov inšpirácie na ruský ľud“.

 

Klagenfurt, 04.04.2014 (KAP) 016 900 – Udalosti minulých mesiacov v očiach kyjevského pomocného biskupa Bohdan Dzjuracha už viac prispeli na Ukrajine k vzniku občianskej spoločnosti ako všetky predchádzajúce roky od vyhlásenia nezávislosti v r. 1991. Tento  redemptorista a sekretár Biskupskej synody Ukrajinskej Gréckokatolíckej cirkvi to vyhlásil v interview pre rakúske korutánske katolícke noviny „Der Sonntag“.

„Následkom veľkého utrpenia násilného a brutálneho rozohnania študentských protestov koncom novembra 2013 vyvinula krajina veľkú zrelosť a duchovnú hĺbku,“ povedal biskup Dzjurach. „Pred našimi očami sa znova zrodil ľud, ktorý si uvedomil svoju dôstojnosť a manifestoval veľké hodnoty ako zodpovednosť, solidaritu a súcit s blížnym hrdinských spôsobom. Mnohí sú pripravení rozhodne brániť spravodlivosť a slobodu.“

Protesty na Majdane mali významné duchovné komponenty, čo podstatne viedlo k ich pokojnému priebehu, ako zdôraznil biskup. Tak  aj mnohí z protestujúcich, ktorí sa proti ostrostrelcom bránili drevenými štítmi, mali na kabátoch ružence.

Cirkvi sa postavili na stranu ľudu – na stranu „trpiacich a utláčaných“. Tvárou tvár zúfalým apelom mnohých veriacich nemohli zostať ľahostajnými pozorovateľmi, ako vyhlásil Dzjurach v súvislosti s prítomnosťou a mnohými vystúpeniami toľkých kňazov na Majdane.  Inšpiroval nás aj pápež František svojou výzvou, že pastieri majú byť  „cítiť ovcami“, ako povedal.

Zreteľne inak ako protesty na Majdane prebiehala „Oranžová revolúcia“ v r. 2004, kde bolo ešte veľmi prítomné post-sovietske presvedčenie, že „všetko má vybaviť niekto tam hore“. Vtedy nasledovali za revolúciou nesmierne sklamania a rezignácia a okrem toho rozmer európskej integrácie nezašiel ďaleko. Dzjurach: „Chýbala aj účinná podpora zo strany západných krajín, predovšetkým Európskej únie, ktorá stavala neustále nové podmienky, namiesto toho, aby mladej demokracii na Ukrajine podala ruku.“

 

Putin „posadnutý opätovným vytvorením ZSSR“

Korene krízy vidí však biskup u ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý je očividne „posadnutý“ opätovným vytvorením Sovietskeho zväzu, či nového ruského impéria, alebo by chcel aj kompenzovať vnútorné problémy. Je preto pripravený použiť všetky prostriedky aj opakovanie Hitlerových argumentov obrany svojich ľudí v cudzine, vysielanie provokatérov do susedných krajín alebo pokusy „agresiu zakrývať zámienkou „referenda“ a tak ju „legalizovať“.

Pozorovatelia vidia za postupom ruského prezidenta však aj strach, že prípadné dosiahnutie demokratických reforiem a vysokých štandardov v politike a hospodárstve na Ukrajine by mohlo inšpirovať aj ruské obyvateľstvo. „To, čo sa stalo na Ukrajine – a síce oslobodenie od skorumpovanej a kriminálnej moci – predstavuje priame a osobné ohrozenie pre Putina a jeho režim,“ povedal biskup Dzjurach. –zg-

 

Kto odmieta náuku Cirkvi, nesmie prijímať Najsv. Eucharistiu

Kto je pokrstený, prijíma náuku Cirkvi a nemá ťažký hriech,

smie prijímať Najsv. Eucharistiu, jasne konštatoval arcibiskup Cordileone.

 

San Francisco, 3.4.2014 (kath.net/LSN/jg) 016 899 – Kto odmieta náuku Cirkvi v podstatnom bode, nemá prijímať Najsv. Eucharistiu. Povedal to arcibiskup Salvatore Cordileone, zo San Francisca, pre  LifeSiteNews.

„Už sv. Justín mučeník stanovil tri kritériá, ktoré oprávňujú na pristúpenie ku svätému prijímaniu,“ pripomenul arcibiskup Cordileone. „Musíme byť pokrstení, veriť, čo učí Cirkev a nemať ťažký hriech. Kto toto nespĺňa, prijíma sväté prijímanie nehodne a pácha tým ďalší ťažký hriech. Už apoštol Pavol napísal: „Kto by teda jedol chlieb, alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi“ (1 Kor 11,27), povedal arcibiskup.

„Tieto podmienky vyplývajú z chápania Eucharistie v Cirkvi. Eucharistia je na oltári sprítomnená Kristova obeta a nie iba gesto, ktorým vítame ľudí alebo ich posilňujeme,“ vysvetlil Cordileone. „Kto sa nachádza v situácii, v ktorej nemôže Eucharistiu prijímať, má možnosť sa vyspovedať. Vyznanie hriechov a rozhrešenie uvedú túto osobu znova do stavu milosti. Cirkev sa stará o všetkých, aby mohli Najsv. Eucharistiu vhodným spôsobom prijímať, povedal arcibiskup Cordileone na záver. –zg-

 

Nemecko: Možno veriť v Boha bez cirkvi?

 

Münster, 3.4.2014 (kath.net/idea) 016 898 – Poklesom spätosti s Cirkvou mizne viera v Boha. Aj keď väčšina Nemcov v prieskumoch stále znova uvádza, že môžu veriť aj bez Cirkvi, v praxi má vieru iba málo z nich. Upozornil na to sociológ Prof. Detlef Pollack v Münsteru na konferencii Centra pre náboženstvo a modernu, 1. až 2. apríla. Zaoberala sa v marci uverejneným piatym prieskumom o členstve v cirkvi Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD). Od r. 1972 dáva EKD každých 10 rokov urobiť prieskum o tom, čo si myslia členovia cirkvi a ľudia bez vyznania o náboženských otázkach. Prof. Pollack uviedol, že z evanjelikov, ktorí nikdy nenavštevujú bohoslužby, verí v Boha menej ako polovica. Z tých, čo idú do kostola najmenej raz za mesiac a angažujú sa vo farnosti, sa ku viere v Boha priznávajú, možno povedať, že všetci. Prof. Pollack:

„Viera mizne, ak chýba styk s farárom a ostatnými veriacimi a ak chýbajú spoločné obrady pri bohoslužbách. Pre protestantov, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby, funguje cirkev ako opora viery.“ Dnes sa síce často hovorí o trende „viera bez členstva“. Táto forma kresťanskej zbožnosti je však veľmi zriedkavá. Viera potrebuje podporu cirkvi.

 

Ľahostajnosť mnohých protestantov voči cirkvi rastie

Podľa Pollacka možno u mnohých protestantov konštatovať rastúcu ľahostajnosť voči ich cirkvi. Podľa prieskumu EKD 32 percent sa necíti spojených s cirkvou. To, že cirkev neustále stráca členov, je následok rastúcej náboženskej individualizácie. Osobné náboženské presvedčenie sa stále častejšie zostavuje individuálne z kúskov rôznych tradícií alebo náboženských novotvarov. Cirkvi to postihuje zvlášť, pretože individuálne sebaurčenie je často spojené so skepsou voči usmerneniam inštitúcií.

 

Výsledky prieskumu sú „mene tekel“

Riaditeľ Sociálno-vedeckého inštitútu EKD, Prof. Gerhard Wegner (Hannover), označil výsledky prieskumu ako „mene tekel“. Prevládajúce liberálne názory o náuke, podľa ktorých je v spoločnosti veľký záujem o náboženstvo, pomaly zanikajú. Mimo cirkví sotva existuje nejaké náboženské dorozumenie. Ak sa má byť náboženstvo opäť v spoločnosti prijaté, musí sa pozornosť zamerať na lepšiu komunikáciu. Wegner sa vyslovil za „spurné“ posolstvo. To je atraktívnejšie ako hlásanie viery, ktoré sa stretáva s veľkou odozvou. To produkuje podľa neho iba ľahostajnosť. Wegner: „Strach, že už sa v spoločnosti nedokáže uplatniť, nesmie cirkev hnať ďalej do kultúry ´neškodnosti´. Práve to skutočne vedie k jej marginalizácii. Ľudia sa chcú priznávať k niečomu, čo je naozaj odlišné.“

 

Navštevuje bohoslužby 22 alebo iba 5 percent veriacich?

Na konferencii sa diskutovalo aj o tom, aké realistické sú výsledky štúdie EKD. Tak 22,4 percent členov cirkvi uviedlo, že najmenej raz do týždňa navštevujú bohoslužby. Avšak Všeobecný prieskum sociálnych vied v r. 2012 ukázal, že je to iba 5,4 percenta. Podľa štatistiky EKD v r. 2011 navštevovalo bohoslužby v nedeľu 3,7 percent protestantov. Podľa vedeckej pracovníčky Inštitútu sociálnych vied EKD, Anne Elise Liskowskej (Hannover), vysoké výsledky by mohli súvisieť s tým, že opýtaní prejavili „želateľné správanie pri odpovediach“, teda prispôsobili sa predstavám EKD.

Centrum pre náboženstvo a modernu je interdisciplinárny výskumný zväz na vestfálskej Univerzite Wilhelma v Münsteri. Patrí do neho 25 vedcov z odborov náboženstvo, politika, právo, hospodárstvo, kultúra a spoločnosť. Cieľom je vyskúmať úlohu náboženstiev. –zg-

 

Trójsky kôň „Gender“ a materské škôlky

 

„Je ešte potrebné veľa práce s osvetou a presvedčovaním!“ Hrozba pre všetkých,

ktorí ideológiu „gender“ jasne odmietajú??? Komentár ku knihe Tanji Drägerovej.

 

Viedeň-Linec, 2.4.2014(kath.net/rn) 016 897 – „Gender –mainstreaming“ to nie je iba jazyk a zrovnoprávnenie. Vlastným cieľom je zlikvidovanie biologického pohlavia vôbec. Koncom marca to konštatovala viedenská autorka Gudula Walterskirchenová v komentári pre denník „Die Presse“.
V súčasnosti sa napríklad kritizuje Nemecká charita, pretože na svojej domovskej stránke robí reklamu spornej knihe „Gender mainstreaming v škôlke“, ktorú napísala Tanja Drägerová. Charita tu nie je ochotná ustúpiť, na kritické otázky reaguje jednotnými odpoveďami, v ktorých sa dokonca odvoláva ešte aj na pápeža Františka.

No čo sa vlastne v tejto knihe píše? Predtým, než sa tým začneme zaoberať, mali by sme si ešte raz uvedomiť, že „gender“ je trójsky kôň, ako píše Walterskirchenová v novinách „Die Presse“. Nikto nebude mať nič proti tomu, aby sa bralo ohľad na rovnosť šancí v zamestnaní, alebo na rozdielne potreby muža a ženy. Walterskirchenová však varuje:

„Ideológia „Gender-Mainstreaming“ v nijakom prípade nemieni rovnosť pohlaví, či dokonca špecifický prístup k obom pohlaviam, ale ide tu o zlikvidovanie pohlavia vôbec! Za tým sa skrýva idea, že neexistuje nijaké pevne stanovené pohlavie, ale že si ho možno ľubovoľne meniť a voliť. Pohlavie sa podľa tejto ideológie nachádza už iba v hlave, nemá nijaký prirodzený základ, je čisto, ‚sociálne vytvorené‘.“

Túto výpoveď by sme si mali pevne uchovať v hlave, keď čítame knihu Drägerovej. Pretože na niekoľkých stranách píše autorka v súvislosti s „Gender mainstreaming“ spôsobom, s ktorým môžeme bez problémov súhlasiť. No už na začiatku knihy (str. 14) vypúšťa autorka mačku z vreca a jasne vyjadruje, čo je vlastným cieľom ideológie „gender“:

„Vo väčšine spoločností sa biologické pohlavie považuje od počiatku za rozhodujúce, keďže zaradenie do oboch kategórií, a síce mužskej a ženskej, nasleduje už priamo po pôrode a to napriek tomu, že toto zaradenie nie je jednoznačne možné.“ Na str. 16 Drägerová píše, že rozdielnosť medzi mužmi a ženami je „skôr malá“ a uložená jednotlivcom „spoločenskými tlakmi“.

Túto jasnú ideológiu nachádzame v celej knihe. Tak na str. 17 Drägerová celkom seriózne tvrdí:

„Pohlavie nie je nijaká vlastnosť jednotlivca, ale prvok, ktorý vzniká v sociálnych situáciách.“ A tieto mylné názory a mätenie na str. 37 pokračujú:

„‘Ženský’ a ‘mužský’ sú sociálne konštrukcie, ktoré sa v kultúrnom systéme dvojpohlavnosti stále nanovo vytvárajú.“ Na str. 61 hovorí autorka potom o „gender“ ako o „sociálnom pohlaví“: „V konečnom dôsledku ide aj pedagogicky o zmenu základného postoja, pretože ´gender –mainstreaming“ hovorí, že ´gender´, teda sociálne pohlavie, má byť súčasťou všetkých našich procesov a úvah.“

Ku koncu knihy na str. 132 sa potom uvažuje o „otvorenom koncepte materskej škôlky“. Autorke je očividne proti srsti, že dievčatká sa radšej hrajú s bábikami a chlapci radšej s ničím iným. Tak na str. 134 vzniká nasledovná „idea“: Drägerová by chcela „pohlavím poznačené hracie kútiky“, ako napr. tie s bábikami, spojiť s hrami a materiálmi, ktoré sú zaujímavé aj pre chlapcov. A potom autorka požaduje: „Rovnako dôležité však je, aby sa hračky a knihy nanovo prehodnotili z aspektu „gender“ a ak je potrebné prebrali: „Z regálov musia zmiznúť obrázky a detské knihy, ak sa v nich ženy prezentujú v tradičných úlohách, chlapci výlučne ako odvážni a dievčatká ako okrášľujúci prídavok.“

Čo chápe pod „otvoreným konceptom“, vysvetľuje potom na str. 135-137. Ide o to, aby „pedagogické ponuky nevyvíjali iba vychovávateľky a vychovávatelia pre dievčatká a chlapcov, ale spoločne s nimi.“ „Dievčatká a chlapci majú mať účasť na pedagogike lepšie zodpovedajúcej rovnosti pohlaví a mohli ju spolu utvárať, to znamená, majú mať na nej účasť.“ Pedagogika zodpovedajúca rovnosti pohlaví nemá byť ponukami pre dievčatká a chlapcov, ale treba ju rozvíjať spolu s nimi. „Demokracia, chápaná ako ‚princíp slobodného a rovnoprávneho rozvoja vôle a spoluurčovania v spoločenských skupinách‘, v materských škôlkach znamená, že dievčatká a chlapci musia mať účasť na procesoch rozhodovania spôsobom primeraným ich vývojovému štádiu. Tu musia vychovávateľky a vychovávatelia vstúpiť do dialógu s deťmi,“ píše autorka.

Na záver knihy autorka požaduje, aby sa vedomosti o ideológii „gender“ v oblasti materskej škôlky generovali. Na to musia byť vychovávateľky pre otázky ideológie „gender“ „kvalifikované a musia mať pre to cit“.

Drägerová potom ľutuje, že pravdepodobne väčšina obyvateľstva si s teóriou „gender“ ešte nevie poradiť. Jej veta: „Tu je ešte potrebné veľa práce s osvetou a presvedčovaním“ znie takmer ako hrozba pre všetkých, ktorí túto ideológiu jasne odmietajú. A táto prívrženkyňa ideológie „gender“ na konci knihy presne potvrdzuje tézu Guduly Walterskirchenovej, že „gender“ je trójsky kôň. Tam totiž píše:

„´Gender mainstreaming´ je dvojaká stratégia, ktorá zakazuje diskrimináciu a znevýhodňovanie žien a mužov i dievčat a chlapcov a má  zrušiť napomáhanie ich určenej úlohy, aby sa tak odbúrala tradovaná kultúra  ‘dvojpohlavnosti’, ktorá je hlboko zakorenená do spoločenských štruktúr.“ –zg-

 

Svätorečenie pápežov vo formáte 3-D

 

Vatikán, 2.4.2014 (kath.net/KNA) 016 896 – Trojrozmerne a v najvyššej kvalite: Svätorečenie pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. bude vatikánska televízia CTV po prvý raz prenášať vo formáte 3D-, HD- a ultra-HD. Ako CTV oznámila v pondelok, tieto tri techniky sa použijú po prvý raz spoločne na podujatie takýchto rozmerov.

Obrazy v 3-D formáte môžu prijímať iba abonenti vysielača Pay-TV Sky, ktorí majú príslušný televízny prijímač. Okrem toho sa budú trojrozmerné obrazy podľa CTV prenášať naživo aj do 500 kín v 20 krajinách.

Pápež František bude oboch pápežov svätorečiť 27. apríla na Námestí sv. Petra v Ríme. Vatikán ráta, že túto udalosť budú chcieť osobne zažiť státisíce veriacich, mesto Rím počíta s niekoľkými miliónmi ľudí. –zg-

 

USA: Arcibiskup sa ospravedlňuje za vysoké stavebné náklady

Mail arcibiskupovi: „Sme zmätení a sklamaní, že naši cirkevní hodnostári nie sú príkladom jednoduchého života, ku ktorému ich vyzýva pápež František.“

 

Atlanta, 1.4.2014 (kath.net/KNA) 016 895 – Arcibiskup americkej Atlanty Wilton Gregory (foto) sa katolíkom ospravedlnil za stavebné náklady na prestavbu svojho nového biskupského sídla vo výške v prepočte 1,6 milióna eur. «Urobil som chybu, keď som si tieto náklady vzhľadom na moju integritu a vierohodnosť ako duchovného pastiera nezvážil», napísal arcibiskup v diecéznych novinách «The Georgia Bulletin» z pondelka. Ak to diecézna rada a finančný výbor arcibiskupstva odsúhlasia, chcel by túto budovu predať.

Daňové, logistické a praktické dôvody síce hovorili za túto novú obytnú a správnu budovu, uviedol arcibiskup Gregory. No ako dodal, nezvážil účinky na tých členov cirkvi, ktorí sa sami finančne sotva udržia nad vodou a napriek tomu podporujú cirkev. Okrem toho si arcibiskup vyčíta, že svojich duchovných a iných cirkevných pracovníkov vystavil týmto stavebným projektom kritickým otázkam veriacich a tým ich zneistil.

Svoje písomné ospravedlnenie začína arcibiskup Gregory citátom z mailu, ktorý dostal od istej katolíčky: «Sme zmätení a sklamaní, že naši cirkevní hodnostári nie sú príkladom jednoduchého života, ku ktorému ich vyzýva pápež František.» Arcibiskup priznal, že v tom zlyhal: «Vám všetkým sa úprimne a zo srdca ospravedlňujem.»

Prestavbu biskupského sídla na dom s plochou 600 štvorcových metrov na Habersham Road umožnil podľa médií dar sponzora. Joseph Mitchell, člen katedrálnej farnosti a synovec autorky eposu «Odviate vetrom», Margaret Mitchellovej, pred smrťou zanechal cirkvi v roku 2011 svoj dom na ulici Habersham Road, ako aj 15 miliónov dolárov. Majetok má podľa správ slúžiť na dobročinné a farské účely.

Arcibiskup Gregory (66) bol v rokoch 2001 až 2004 ako prvý Černoch predsedom Biskupskej konferencie USA. V tom období sa začala prvá veľká fáza vyšetrovania prípadov zneužívania v cirkvi USA. –zg-

 

Po tretí raz nedovolene na kupole Baziliky sv. Petra

 

Vatikán, 1.4.2014 (kath.net/pl) 016 894 – Už po tretí raz sa podarilo mužovi nedovolene vystúpiť na kupolu Baziliky sv. Petra v Ríme. Informovali o tom „Catholic World News“. Vatikánskej bezpečnostnej službe medzitým už dobre známy 50-ročný Talian Marcello Di Finizio, vlastník malého obchodíka v severnom Taliansku, sa zdržiaval dva dni a noci na exponovanej rímske kupoly.

Bezprostredne po opustení kupoly bol Di Finizio zatknutý vatikánskymi žandármi. Lekár mu musel ošetriť nohu, ktorú si zranil pri šplhaní na kupolu, ako informovala internetová služba „yahoo“. Bolo tam hore vraj „skutočne zima a som na smrť unavený,“ napísal krátko na to na svojej stránke na Facebooku.

Mužovi sa podarilo už v r. 2012 a 2013 obísť príslušné bezpečnostné opatrenia. V r. 2012 vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi označil tohto lezca po fasáde ako zjavne psychicky nestabilného. –zg-

 

Nemecko: ‘Mobilná spovednica’ prichádza do Kielu
Kiel, 1.4.2014 (kath.net/KIN) 016 893 – „Mobilná spovednica“ (foto) svetovej katolíckej nadácie „Kirche in Not“ prichádza do nemeckého Kielu. V stredu a štvrtok, 9. a 10. apríla, „pojazdná spovednica“ bude od 10.00 do 18.00 hod. stáť na Námestí Asmusa Bremera pri radnici v Kieli. Duchovný asistent „Kirche in Not“, páter Hermann-Josef Hubka, je tam všetkým okoloidúcim k dispozícii na rozhovor o viere a pastoračnú radu. Katolíci si u neho môžu okrem toho u neho pristúpiť aj k sviatosti zmierenia.

„Mobilná spovednica“ je mikrobus VW prebudovaný na pohyblivú spovednicu. Vozidlo posvätili v máji 2013 a je už druhým svojho druhu. Jeho predchodca bol v nasadení vyše deväť rokov vo farnostiach, na peších zónach a pri veľkých cirkevných podujatiach.

Ako páter Hubka vysvetľuje, „Kirche in Not“ chce touto akciou priviesť všetkých ľudí k zamysleniu v tomto Pôstnom období. „často stačí už len pohľad na ‘mobilnú spovednicu’ a ľudia premýšľajú o svojom živote,“ hovorí páter. „Keď sa nám to podarí, už sme veľa dosiahli: chvíľu pozastavenia sa. To robí všetkým dobre, jedno či sú katolíci, evanjelici, moslimovia či ateisti.“

Touto „mobilnou spovednicou“ nadväzuje „Kirche in Not“ na tradíciu „pojazdnej kaplnky“. Týmito nákladnými autami prebudovanými na pojazdné kostolíky, pomáhal zakladateľ nadácie „Kirche in Not“ – „páter slaninka“ –  Werenfried van Straaten, po druhej svetovej vojne zabezpečovať pastoráciu vyhnaných katolíkov v diasporách. Bližšie informácie o práci nadácie sú na internetovej stránke www.kirche-in-not.de. –zg-

 

Írsko: Na tradíciu bohatá univerzita odstraňuje Bibliu z erbu

 

Dublin, 30.3.2014 (kath.net/KNA) 016 892 – Medzinárodne renomovaná univerzita Trinity College Dublin (TCD) chce odstrániť Bibliu zo svojho tradičného erbu. Podľa správy novín «Irish Times» z 29. marca padol tento náboženský symbol za obeť akcie obnovy tejto univerzity s bohatou tradíciou v sume 100 000 eur.

V budúcnosti má byť na erbe na mieste zlatej Biblie so zámkami len otvorená kniha, ako sa uvádza v stanovisku univerzity. Má to symbolizovať «prístup k výskumu pre všetkých». Pri tejto akcii ide o «vedomú a symbolickú» zmenu.

Symbol Biblie pochádza z obdobia založenia univerzity ako «Kolégia Najsvätejšej a trojjedinej Trojice») za kráľovnej Alžbety I. v r. 1592. ostatné symboly univerzity, lev, hrad a harfa, majú na erbe zostať naďalej.

Okrem erbu sa má zmeniť aj názov inštitúcie. Z «Trinity College Dublin» sa stane «Trinity College, the University of Dublin», pretože «College» sa v medzinárodnom kontexte často chápe iba ako vyššia škola. Zodpovední chcú jasne vyjadriť, že toto zariadenie je univerzitou. –zg-

 

Kritika Kasperovho návrhu k rozvedeným neutícha

 

Rím, 30.3.2014 (kath.net/LSN/jg) 016 891 – Kritika návrhu kardinála Waltera Kaspera (foto), za istých podmienok pripustiť rozvedených a znovu zosobášených ku svätému prijímaniu, nijako neutícha. Kardinál Kasper v prednáške ku kardinálom argumentoval, že „vernosť a milosrdenstvo Boha“ od Cirkvi vyžaduje „novú paradigmu“ v jej pastoračnej praxi. V talianskych katolíckych novinách Il Foglio ku Kasperovej spornej idey zaujali stanovisko hneď viacerí: profesor filozofie, kardinál a žurnalista.

„Kasperov návrh je jednoducho v protiklade s náukou Cirkvi,“ povedal Prof. Danilo Castellano, profesor politickej filozofie na Univerzite v Udine, pre noviny. „Kto chce zakúsiť Božie milosrdenstvo a odpustenie, musí svoju vinu priznať a prosiť o odpustenie. Boh nedáva iba ´druhú šancu´, ale je neustále pripravený k novému začiatku s človekom. On však nemôže odpustiť tým, ktorí tvrdošijne pretrvávajú v hriechu,“ zdôraznil profesor.

„Kasperove idey zodpovedajú protestantskej teológii, najmä náuke Martina Luthera, že Boh hriechy ľudí nevymaže, ale iba prikryje, keď ich odpustí. Kasperova verzia milosrdenstva zodpovedá tej nemeckého reformátora.“ Je to, hovorí doslova, „milosrdenstvo, ktoré predchádzajúce a potrebné odvrátenie sa od hriechu už nezahrňuje, ale iba vkladá všetko v dôveru, že Boh naň neprihliada.“

Zatiaľ čo väčšina Kasperových kritikov vidí v jeho návrhu „rozriedenie“ katolíckej náuky v oblasti nerozlučiteľnosti manželstva, Prof. Castellano to považuje za opustenie platnej náuky Cirkvi. „Tá by sa stala prebytočnou, keby sme prijali Kasperov návrh.“

Kardinál Carlo Caffarra, arcibiskup z Bologne, v Il Foglio uverejnil podrobnú analýzu Kasperovho návrhu. Dospieva k výsledku, že idey nemeckého kardinála odporujú nielen Svätému písmu, ale aj vysvetleniam a rozvinutiu náuky o manželstve v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio pápeža Jána Pavla II.

Kardinál Caffarra bol poradcom synody biskupov o rodine, ktorá sa konala v r. 1980. Familiaris consortio vzniklo po závere tejto synody. Problém civilne rozvedených a znovu zosobášených ľudí bol už témou synody v roku 1980 a tam sa o ňom podrobne diskutovalo. Kasperovo tvrdenie, že „kultúrny kontext“ Familiaris consortio bol iný ako dnes, preto nesúhlasí. „Naopak,“ píše Caffarra, „apoštolská exhortácia nám dáva odporúčania, ako sa k tomuto problému stavať.“

Ak sa Kasper odvoláva na zmenu „sensus fidelium“, nadprirodzeného zmyslu viery Božieho ľudu, je to zavádzanie, pokračuje kardinál Caffarra. Familiaris consortio potvrdzuje, že tento zmysel viery nespočíva „iba, alebo nutne, v zhode medzi veriacimi“. „Cirkev tým, že nasleduje Krista, hľadá pravdu, ktorá sa nie vždy kryje s názorom väčšiny“ (FC 5).

Pravdepodobne to boli výsledky celosvetového vatikánskeho prieskumu o manželstve a rodine v rámci prípravy na mimoriadnu synodu, ktoré  podnietili Kaspera odvolávať sa na nadprirodzený zmysel viery, ako predpokladá kardinál Caffarra. Prieskumy a štatistické analýzy sú síce cenné, ale nemožno ich hodnotiť ako výraz „sensus fidelium“.

„Cirkevné chápanie manželstva nie je ideál, o ktorý sa treba usilovať, ale definícia, opis objektívnej skutočnosti. Cirkev vôbec nemá možnosť túto náuku zmeniť,“ zdôrazňuje kardinál Caffarra.

Návrh kardinála Kaspera je „nepochopiteľný“ útok na prikázania Svätého písma, píše žurnalista Francesco Agnoli v úvodníku v Il Foglio. Svoju kritiku formuluje ako otázky kardinálovi:

„Skutočne si myslíte, pán kardinál, že návrh, ktorý podkopáva manželstvo, urobí niekoho šťastným? – Skutočne si myslíte, že tí, ktorí rozbili spoločenstvo s mužom alebo ženou (a deťmi) vo svojom živote, znovu získajú plné spoločenstvo s Bohom, len preto, že im kňaz podá Eucharistiu? – Skutočne si myslíte, že my chorých tohto ‚veľkého poľného lazaretu’, ktorým je chorý Západ, môžeme zachrániť tým, že povieme, že pacienti sú v pohode? Že vernosť už nie je nijakou absolútnou hodnotou?“ –zg-

 

Demonštrácie na Majdane mali kresťanský charakter 

 

Vatikán, 30.3.2014 (kath.net/KAP) 016 890 – Prezident ukrajinskej charity, Andrij Waskowycz, označil protesty Majdane ako boj o „hodnoty, ktoré tvoria základ kresťanskej sociálnej náuky“. „Išlo o solidaritu, subsidiaritu a verejné blaho,“ povedal Waskowycz pre Rádio Vatikán. „Ľudia stáli na Majdane rozhodnutí a odvážni, pretože chceli zmeny pre svoju krajinu a pretože chceli zabrániť, aby sa krajina zmenila na dlhoročnú diktatúru, aby klika vlastne zločineckých politikov zostala pri moci.“

Charita sa podľa Waskowycza teraz stará o dlhodobé následky, ku ktorým patrí aj trauma u mnohých. Udalosti ostatného polroka krajinu veľmi zmenili. „V spoločnosti nastúpilo nové povedomie. A v centre tejto zmeny povedomia je, že ľudia pochopili, že musia sami prevziať zodpovednosť za utváranie svojho života, ale aj za utváranie svojej spoločnosti,“ zdôraznil prezidenta charity.

Medzinárodná pomoc pre Ukrajinu sa ťažko dosahuje, vysvetlil Waskowycz: „Počas ‘Majdanu’ ako aj teraz sme videli, že Západ reaguje dosť pomaly a že na reakciu je žiaľ potrebné preliatie krvi.“ Sankcie proti Rusku sú z hľadiska Ukrajiny iste prostriedkom, ako priviesť susednú krajinu k rozumu a ukázať jej, aká drahá môže byť jej politika.

Problémom sankcií, ktoré by boli z hľadiska šéfa charity „správnou cestou“, je iba to, „že Európska únia nehovorí jedným hlasom“. Myslenie EÚ je veľmi silne vedené vlastnými záujmami. Rusku sa dosť energicky nesignalizuje, „že agresívna politika zo strany Ruska bude mať vážne dôsledky,“ povedal Waskowycz. –zg-

 

Rakúsko: Nijaké sobáše homosexuálov na zámku

 

Linec, 30.3.2014 (kath.net) 016 889 – Gróf Norbert  Salburg-Falkenstein, majiteľ zámku Altenhof v Lineckej diecéze, odmietol poskytnúť svoje priestory na slávenie svadieb homosexuálov. Informovali o tom noviny „Heute“. Gróf Salburg-Falkenstein je veriaci katolík a jasnými slovami istému homosexuálnemu páriku cez noviny odkazuje:

„Ako presvedčený katolík nemám pre takéto partnerstvá ani najmenšie pochopenie a my naše priestory pre takéto podujatia určite k dispozícii nedáme.“

Zámok Altenhof prezentovali nedávno aj v obľúbenom televíznom seriáli „Kde spia grófi“. –zg-

 

Rakúsko: Séria vandalizmu vo viedenských kostoloch

 

Viedeň, 30.3.2014 (KAP) 016 888 – V sobotu 29. marca popoludní vo viedenskom Dóme sv. Štefana 37-ročný muž zrazil sochu sv. Júdu Tadeáša z mramorového podstavca. Ako informovala agentúra APA – Ibrahim A. podľa svedkov – chcel po čine rýchlo opustiť chrám, no svedkovia ho zadržali, kým neprišla polícia. Muž robil na políciu zmätený dojem. Sám povedal, že konal na „vnuknutie“. Dómsky farár Toni Faber vo výpovedi pre políciu konštatoval „psychotické obmedzenie“ muža, ktorý sa zdal byť „zasiahnutý vnútorným pohnutím“. „Svätca strhol a stĺp rozlomil. Ešte sa pokúšal schytiť aj obraz Srdca Ježišovho,“ opisoval čin Faber. Jeho ľudia tomu na šťastie zabránili. Pre políciu však neboli dostatočné dôvody na umiestnenie muža v psychiatrickom zariadení.

Podľa farára Fabera dochádza „žiaľ stále znova“ k incidentom v Dóme sv. Štefana. Vážne poškodenie vecí je však našťastie zriedkavé. Poškodený sv. Júda – patrón pre bezvýchodiskové situácie – bude zreštaurovaný a znova postavený na svoje miesto pri oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Tento prípad očividne nie je jediným prípadom vandalizmu tohto víkendu. Viedenská arcidiecéza informovala hneď o štyroch takýchto prípadoch – vecnú škodu napáchali vandali aj vo farskom kostole Breitenfeld (8. obvod), farskom kostole Neuottakring (16. obvod) a v Kostole lazaristov (7. obvod). Poškodili tam sochy svätcov a sakrálne predmety.

Aj keď k vandalizmu vo viedenských kostoloch dochádza zriedkavo, tak súčasné „vypuknutie násilia“ predsa len nami otriaslo, ako uviedol biskupský vikár Dariusz Schutzki podľa tlačového vyhlásenia Viedenskej arcidiecézy. „Tento vandalizmus je celkom netypický pre inak pokojný náboženský život vo Viedni a nebude ho môcť zasiahnuť.“ Domnienky o motívoch páchateľov arcidiecéza nemá. Schutzki: „Čakáme na výsledky vyšetrovania polície.“

Vo farskom kostole Breitenfeld zhodili štyri sochy a roztrieskali pokrytie krstiteľnice. V Kostole lazaristov zhodili všetky sochy svätcov, čím mnohé zničili. Aj drevený korpus Krista z kríža strhli a odrazili mu ruky. Ťažkej kamennej soche sv. Vincenta odrazili prsty. Či ide o tých istých páchateľov, polícia ešte nevie. –zg-

 

Müller:  Pastorácia sa nezakladá na ‘populizme či prieskume’
Würzburg, 29.3.2014 (kath.net/KNA) 016 887 – Kardinál Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, ocenil prvý rok pontifikátu pápeža Františka. Podarilo sa mu, podľa jeho slov, «uvoľniť blokády a osloviť ľudí stojacich mimo», ako povedal kardinál Müller pre noviny «Die Tagespost» z 29. marca vo Würzburgu. «On hovorí k srdciam a to je veľkolepé.»

Pritom pápežovi nejde o sympatický vonkajší dojem, povedal ďalej kardinál. František chce oveľa viac tým, čo hovorí a koná, «skutočne preniknúť k podstatnému jadru, k živému stretnutiu s Ježišom Kristom». Preto bude «pekné, ak mnohí ľudia budú nasledovať hlásanie pápeža, znova častejšie pristupovať k sviatosti zmierenia a uvedomia si, ako nesmierne potrebujú Krista, aby boli oslobodení od zla».

V súvislosti s nadchádzajúcou synodou biskupov o rodine relativizoval kardinál Müller význam vatikánskeho dotazníka pre katolíkov celého sveta. Výsledky síce ukázali, «kde ľudia stoja» a vyzývali biskupov, aby skúmali dôvody tohto stavu. Tam, kde nadhodené chápania nesúhlasili so zjavenou vierou, však nemôžu «byť výrazom zmyslu viery u Božieho ľudu».

Pastorácia sa nezakladá na «populizme či výsledkoch prieskumu», vyhlásil prefekt. Jej umenie pozostáva v tom, že «pomáha veriacim prijať a žiť pravdu». To si vyžaduje schopnosť vžiť sa do ľudí a odvahu. Taký odvážny bol sv. Ján Krstiteľ, «keď Herodesovi povedal, že mu nie je dovolené vziať si ženu svojho brata za ženu». Kardinál Müller odporúčal nesústreďovať sa na stroskotanie manželstva, ale intenzívnejšie na jeho vydarenie. To je primárnou úlohou Cirkvi. –zg-

 

Mesto Kolín sa rozlúčilo s kardinálom J. Meisnerom
Kolín, 29.3.2014 (kath.net/KNA) 016 886 – Slávnostnou recepciou sa mesto Kolín rozlúčilo s kardinálom Joachimom Meisnerom. Primátor Jürgen Roters (SPD) sa 27. marca poďakoval kardinálovi Meisnerovi za jeho «intenzívne a neúnavné 25-ročné pôsobenie v Kolínskej arcidiecéze». Pápež František prijal koncom februára odstúpenie kardinála Meisnera ako arcibiskupa z dôvodu veku.

«Iba málo biskupov v ostatných desaťročiach natoľko pritiahlo na seba pozornosť verejnosti, ako vy», povedal Roters. Pripomenul, že okrem náklonnosti a uznania boli s arcibiskupom aj kontroverzie. «A keď sme sa rozhorčili pre viaceré vyjadrenia k potratom a sexuálnej orientácii, tak sme síce skrížili ostré verbálne meče, ale – väčšinou – sme nepopreli rešpekt pred vaším zásadným etickým postojom», povedal primátor. Roters sa kardinálovi Meisnerovi potom poďakoval za to, že kolínskymi Svetovými dňami mládeže v roku 2005 priviedol do mesta na Rýne svetovú Cirkev. Pripomenul tiež nasadenie Meisnera za svätorečenie Edity Steinovej, za blahorečenie rýnskeho otca tovarišov Adolfa Kolpinga a Eucharistický kongres minulý rok. «Stále znova ste oživovali našu kolínsku cirkevnú históriu s bohatou tradíciou,» povedal primátor. Oficiálny akt rozlúčky s kardinálom Meisnerom sa konal už 9. marca. … -zg-

 

Rakúski olympijskí víťazi v lyžovaní: Viera je veľkou oporou

 

Klagenfurt, 28.4.2014 (kath.net/KAP) 016 885 – Viera je pre oboch rakúskych olympijských víťazov v lyžovaní Matthiasa Mayera a Markusa Salchera dôležitou oporou v ich živote. Obaja to zdôraznili v interview pre korutánske katolícke noviny „Sonntag“.

„Keď vás tak oslavujú, vtedy pozorujem, aká dôležitá je pre mňa viera v Boha. Dáda mi istotu, viem, že nech príde čokoľvek, ja môžem v pohode kráčať dňom, pretože On sprevádza moju cestu. A za to som nekonečne vďačný,“ povedal Mayer. Pre neho osobne bola po jeho víťazstve v zjazde v Soči veľmi dôležitá ďakovná omša doma, v korutánskom Afritzi s biskupom Aloisom Schwarzom. Mayer: „Boli na nej všetci, ktorí ku mne patria. Moji rodičia, môj brat, príbuzní a priatelia. A aby som nezabudol, deti zo školy. To bol okamih, ktorý som potreboval – to, že som našiel pokoj, pozastavenie a mohol som sa poďakovať Bohu.“

Podobne sa vyjadril aj aj Markus Salcher, ktorý na paraolympiáde v Soči získal dve zlaté medaily: „Pre mňa je dôležité vedieť, že je tu niekto, na kom môžem budovať. Kto mi pomáha znovu zísť dolu, nájsť cestu k sebe samému. A je jedno, kde práve som,“ povedal postihnutý športovec.

Salcher pripomenul bohoslužby po svojej druhej zlatej medaile s olympijským kaplánom pátrom Johannesom Paulom Chavannom v rakúskom dome v Soči: „V tých pokojných chvíľach som si uvedomil, čo som dokázal. Pri spoločnom speve nám však chýbal spevník, nevedeli sme celkom dobre texty piesní.“

Salcher vyjadril presvedčenie, že jeho úspech, ako aj iných jeho krajanov športovcov v Soči, bol výsledkom podpory športu postihnutých v Rakúsku: „Konečne sa aj o postihnutých športovcoch hovorilo vo verejnosti a v médiách. Je toľko postihnutých ľudí. Od narodenia, alebo nehodami a chorobami. Tí všetci potrebujú motiváciu, aby mohli na sebe pracovať. A športom možno veľa dosiahnuť. Dokonca aj s postihnutím možno získať olympijské zlato.“ –zg-

 

Naša príloha

Keď sa zjavila Božia Matka v egyptskom Zeitoune


            Mníchov, 27.3.2014 (kath.net) 016 884 – Zeitoun/Kairo, 2. apríl 1968: Moslimský strážnik zamestnaný v garáži autobusov štátnej dopravnej spoločnosti na ulici Toman-Bey v Káhire, bol prvý, kto ju uvidel. Bol večer okolo 20.30 hod., slnko práve zašlo a nočná temnota sa začala rozprestierať nad mestom, na ulici už zablikalo oranžové osvetlenie. No Abdela Aziza Aliho upútalo niečo, čo vlastne nemalo vôbec existovať. Na streche mariánskeho koptského kostola stála žiarivá žena. „Pozrite, to svetlo tam na kostole!“, zvolal mechanik podniku a potom to uvideli aj ostatní. To „svetlo“ malo podobu štíhleho mladého dievčaťa, ktoré úplne v bielom kľačalo pri kríži na strednej najväčšej kupole Božieho domu jemnej krémovej farby. Tam, kde to bolo strmé a vlastne životu nebezpečné.

„Buďte opatrná!“, zakričal mechanik údajnej samovrahyni. Iný telefonoval polícii, ktorá čoskoro prišla. Vytvoril sa zástup divákov, ktorí z ulice zbadali „samovrahyňu“ a čakali, čo sa stane.

„Postava dievčaťa bola stále jasnejšia,“ rozprával neskôr koptský pekár  Ibrahim Yussuf, „a postupne sme zreteľne rozpoznali mladú, krásnu ženu, ktorá mala žiarivé šaty z bieleho svetla a v rukách držala zelenú olivovú vetvičku. Zrazu sa nad jej hlavou objavila celá formácia bielych žiarivých holubov. V tom okamihu  nám bolo jasné, že to nemohla byť samovrahyňa, že to bolo nebeské zjavenie!“

Polícia pre istotu zamerala naň reflektory. No to spôsobilo, že žena žiarila ešte jasnejšie. Niekto vypol pouličné osvetlenie, no to nič nezmenilo na žiare jasnej postavy, ktorá zrazu vstala a pohybovala sa. Pritom bola obklopená žiarou, ktorá sa zdala vychádzať priamo z nej.

V tej chvíli zbožné mrmlanie, ktoré dovtedy sprevádzalo zjavenie, prerušil výkrik: „To nie je človek. To je Panna Mária, Matka Svetla!“ V tej chvíli vypukol ohlušujúci potlesk a ľudia začali spievať, ozvali sa prvé pobožné piesne. Slávili Boha, ktorý dovolil svojej Matke, aby sa po takmer 2000 rokoch opäť vrátila do Egypta. Zjavenie trvalo do polnoci, potom zrazu zmizlo.

No Madona prišla znova. Hneď v ďalšiu noc a po mnohé dni, celý rok, potom sporadicky až do posledného zjavenia 29. mája 1971. Raz bola sama, raz v sprievode žiarivých holubov, ktoré okolo nej krúžili, rútili sa smerom ku kupoly a zrazu zmizli alebo vytvorili na oblohe formácie kríža. Niekoľko krát bola kupola ponorená do sladkej vône kadidla. Nezriedka vysielala Panna Mária vlny svetla, ktoré zasiahli všetkých prítomných. Najdlhšie zjavenie 30. apríla 1968, trvalo vyše dvoch hodín od 2.45 do 5.00 hod. Státisíce ba podľa oficiálnych odhadov až milión ľudí videlo Ženu svetla v Zeitoune: kresťania, moslimovia, Egypťania, ako aj Američania a Európania.

Fotografiu Zeitounu urobil moslim Ali Ibrahim, riaditeľ Egyptského múzea v Káhire.

Po prvých správach v novinách o zjavení koptský pápež Cyril VI. zriadil vyšetrovaciu komisiu. 23. apríla 1968 sa zišli biskupi poverení touto úlohou pri kostole v Zeitoune. Po vypočutí svedkov sa aj oni stali svedkami zázraku. V oficiálnej správe konštatujú:

My sami sme videli svätú Pannu. Najprv zahalenú do nebeského svetla, potom priamo. Pohybovala sa okolo kupoly, kľačala pred krížom na kupole a požehnala zhromaždených ľudí.“

Členom komisie bol aj Anba Athanasius, arcibiskup z Beni Suefu v hornom Egpyte. Neskôr spomínal:

Prvé, čo sme videli o 23.00 hod. v Zeitoune, bolo niečo pod severovýchodnou kupolou. Bola to iba silueta, nie veľmi svetlá, ktorá pomaly stúpala. Najprv som ju sotva videl, potom som ju slabo rozpoznal. Povedal som ľuďom, že ak to bolo všetko, nemôžem k tomu nič povedať.“

Pred kostolom bolo veľké zhromaždenie ľudí a stáli sme tam do 3.45 hod. Keď sa brieždilo, pribehli moji sprievodcovia od severnej časti kostola a volali:  ‚Tá dáma je nad strednou kupolou!“ Povedali mi, že kupolu zahalil akýsi mrak, a zrazu sa rozžiarilo fosforeskujúce svetlo ako lampa na oblohe. A zrazu tam stála celá jej postava!

„Dav bol úplne rozrušený. Bolo ťažké prebiť sa ľuďmi, no pokúsil som sa o to a stál som priamo pred kostolom. A tam bola, vznášala sa asi šesť metrov nad kupolou, vysoko na nebi ako fosforeskujúca socha, ale vôbec nie stuhnutá ako socha. Jej telo a šaty sa pohybovali. Bolo ťažké udržať sa na nohách, ľudia sa tlačili zo všetkých strán, bolo ich tam možno stotisíc v tú noc. Plot okolo dvora kostola jednoducho ušliapali. Tak som sa stiahol do domčeka kancelárií južne od kostola. Odtiaľ som pozoroval postavu celú hodinu do piatej hodiny. Nikdy nezmizla. Madona hľadela na sever, kývala, žehnala ľudí, niekedy smerom, kde som stál. Jej rúcho vialo vo vetre. Bola tichá, ale plná žiary a dôstojnosti. Bolo to naozaj niečo nadprirodzené a jednoznačne z nebies.“

Predovšetkým však na členov komisie urobili dojem mnohé uzdravenia, ku ktorým v Zeitoun došlo. Lekársky poradca komisie, Prof. Dr. Shafik Abdel-Malek, podrobne preskúmal každý jeden prípad. Istému mužovi zmizol  rakovinový nádor v mechúre veľký ako citrón. Jedna žena mohla po 12 rokoch znova hýbať ochrnutou rukou. Istý lekár (!) sa cez noc uzdravil z prietrže čriev. Žena moslimského riaditeľa cestných stavieb v Káhire, ktorej lekári diagnostikovali nevyliečiteľné ochrnutie ľavej nohy, vzývala „Matku Svetla“ o pomoc – a znovu vedela chodiť. Ďalšia moslimka vyzdravela z vážnej choroby štítnej žľazy. Slepý a nemý moslim začal znova vidieť aj hovoriť.

Svedectvo jeho biskupov a mnohé uzdravenia boli pre Cyrila VI. dostatočným dôkazom. Dňa 4. mája 1968 uverejnil 116. nástupca sv. Marka nasledovné vyhlásenie:

„Apoštolský stolec (Alexandrie) týmto vyhlasuje s absolútnou vierou a istotou, s radosťou a vďakou všemohúcemu Bohu, že svätá a požehnaná Matka Svetla sa  zjavila v jasnej a zreteľnej forme viaceré noci a naďalej sa zjavuje (…) až do dnešného dňa. To sa stalo v koptskom pravoslávnom kostole zasvätenom práve jej, na ulici Toman-Bey v Zeitoune, v Káhire. Tento kostol leží na ceste, ktorou sa uberala Svätá rodina počas jej pobytu v Egypte.“

Kostol v Zeitoune skutočne stojí iba dva kilometre od Máriinho stromu v Matariya. Je teda aspoň mysliteľné, že Svätá rodina kráčala okolo tohto miesta. V každom prípade tieto zjavenia viedli k tomu, že Zeitoun zaradili na zoznam miest, ktoré Svätá rodina navštívila, čo prinajmenšom prezrádza, aká flexibilná je koptská tradícia.

 

Prirodzene, že aj moja snúbenica Yuliya a ja sme pri pobyte v Káhire navštívili mariánsky kostol v Zeitoune. Je to architektonický klenot, ktorý obklopený múrom, leží uprostred záhrady. Rastú tu palmy, ruže, granátové jablká a moruše a tvoria pekný kontrast k Božiemu domu krémovej farby s jeho piatimi smotanovo bielymi kupolami, akoby z cukrovej polevy. Dal ho postaviť bohatý vlastník pozemkov po tom, čo sa mu v roku 1918 zjavila vo sne Božia Matka. Poprosila ho, aby jej na jednom zo svojich pozemkov postavil kostol a sľúbila, že po 50 rokoch sa tam vráti. Tak poveril navrhnutím kostola talianskeho architekta Leomingelliho, ktorému zrejme slúžili za vzor byzantské chrámy, vrátane katedrály Hagia-Sophia v Konštantínopoli. Netušil, že obrazy jeho kupol o pol storočia neskôr prebehnú svetom.

Keď som 10. marca 2010 prvý raz prišiel do Zeitounu, bol som prekvapený, aká mondénna je štvrť, kde sa kostol nachádza. Ulice sú nezvykle čisté, domy v najlepšom stave, ľudia dobre oblečení. Tu v záhradnom predmestí Káhiry, býva stredná vrstva západne orientovaná, väčšinou akademicky vzdelaná a moderná. Tu by sme najmenej očakávali mariánske zjavenie.

Prvé fotografie ľudí, ktorí čakali na Božiu Matku a stali sa svedkami zázraku, sú dnes vystavené v chodbe so stĺporadím vo vnútornom dvore chrámu. Sú na nich muži v obleku a kravate, mnohí z okuliarmi s moderným účesom. Kto verí, že mariánske zjavenia sú len v prostých oblastiach s vidieckym obyvateľstvom, tu sa presvedčí o niečom inom.

Oslovil som staršieho kňaza, ktorý mal službu v kostole menom Abuna Zadik. Bol študentom inžinierstva, keď sa v r. 1968 stal svedkom zjavenia, skrze ktoré našiel svoje povolanie.

„Boli sme vtedy úplne zničení. Porážka po 6-dňovej vojne bola pre nás národnou katastrofou,“ vysvetľoval. Pre koptov vznikla nebezpečná situácia. Moslimskí kazatelia ich vyhlásili za kolaborantov Izraelčanov a vinili ich z porážky. Prví z nich žiadali vypudiť z krajiny nielen Židov, ale aj kresťanov. Koptská cirkev bola v defenzíve. Pápež Cyril VI. zakázal koptom pod trestom exkomunikácie putovať do Jeruzalema, „dokiaľ sú sväté miesta v rukách sionistov“ – čo platí dodnes. Nesmelo byť nijakých pochybností o vlastenectve jeho veriacich. No potom im prišla na pomoc Božia Matka.

„Držala v rukách olivovú vetvičku ako znamenie pokoja,“ je presvedčený Abuna Zadik, „a prišla vo Veľkonočnom období, aby nám povedala: Viem deti moje, že teraz nemôžete prísť ku mne. Preto prichádzam k vám, aby ste videli, že vás nenechávam samých.“

Aj moslimovia chápali toto znamenie. Veď Božia Matka sa uctieva aj v Koráne. Celá jedna súra, 19., nesie názov Maryam. Mohamedova kniha jej dokonca priznáva aj panenský pôrod, nielen štatus Božej Matky. Mnohé moslimské ženy v Egypte si Máriu tajne uctievajú, už preto, že je iným obrazom ženy, ako tej v ich viere.

„Viete, že dokonca aj náš moslimský prezident Nasser videl Božiu Matku v Zeitoune?“ „Skutočne?“ A Abuna Zadik na tom trval: „Čítal v tlači o zjaveniach. Jeho limuzína zaparkovala naproti v garáži štátneho dopravnej spoločnosti. Prirodzene sa neukázal, bola to súkromná návšteva, no každý z kňazov v našom kostole o tom vedel. Dve noci tam stál a čakal. Potom bol odmenený. Videl Svätú Pannu.“

Krátko na to egyptské Ministerstvo pre informácie oznámilo:

„Urobilo sa oficiálne preskúmanie javu a došli sme k výsledku, že je nepopierateľnou skutočnosťou, že požehnaná Panna Mária sa zjavuje na kostole v Zeitoune s jasným a žiariacim telom, ktoré vidia všetci prítomní, či sú kresťania alebo moslimovia.“

„Umožnilo sa to skúsenosťou prezidenta,“ povedal Abuna Zadik a ukázal na druhú stranu ulice. Tam sa týči veľký a objemný ako veľryba, moderný kostol zjavenia Svätej Panny, postavený v r. 1970, keď hrozilo, že malý kostolík pod náporom pútnikov praskne. Stojí na mieste bývalej garáže autobusov.

„Prezident Nasser sám sponzoroval túto stavbu“, povedal Abuna. Toto nečakávané gesto moslimského prezidenta už samé bolo dostatočným dôkazom, že príbeh kňaza musí byť pravdivý.

Nasser nebol jediným prominentným svedkom, ktorý prišiel ako skeptik. Aj nemecký evanjelický pastor a koptológ Otto Meinardus nechcel veriť, čo sa o Zeitoune rozprávalo. Raz večer sa tam vybral so svojou americkou manželkou. Netrvalo dlho a tento pár tiež uvidel zjavenie žiarivej postavy za kupolami. … Neskôr v knihe Po stopách Svätej rodiny opisuje tento Nemec zjavenie ako „občas červenkavo-zlatistú, občas zelenkavo-modrú postavu“ a dosvedčuje:

„Po niekoľko večerov som jednoznačne videl svetelné zjavenia, vnímal modlitby, volania, výkriky tisícov veriacich, ktorí verili, že vidia Máriu, svoju Paniu a Božiu Matku.“

„Zjavenie bolo také reálne, že sa mohlo dokonca fotografovať“, ubezpečoval Abuna Zadik a viedol nás k vitríne s originálnymi zábermi zázraku z Zeitounu. Na všetkých boli žiariace holuby na nebi, kupola zahalená do dymu, hmly a svetla a v ňom sa úplne voľne vznášala žiariaca postava. Každý kresťan by ju okamžite spoznal ako Božiu Matku.

Najmenej u dvoch obrazov je manipulácia vylúčená: tie dal preskúmať americký fyzik Prof. John Jackson z Vojenskej akadémie USA v Colorado Springs v špeciálnom laboratóriu. Na obraze žiari Madona tak mocne, že sa svetlo odzrkadľuje v šošovke. Na druhom sa zdá, akoby kupoly kostola, kríž a dokonca aj hlavy divákov boli priam žeravé – poukaz na koronárny výboj, ktorého príčina je neznáma.

„Vieš, čo mi je na týchto obrázkoch nápadné?“, opýtala sa moja snúbenica  Yuliya, a ako kunsthistorička si hneď aj odpovedala: „Spôsob, akým sa tam Mária zjavuje, nemá nič do činenia s tradičnou koptskou ikonografiou. A ani s ikonografiou východných cirkví vôbec. Celá gestika pochádza z katolíckeho sveta obrazov. Na fotografiách stojí Madona ľahko sklonená, ruky zopäté, tak ako sa zjavila Bernadette Subirousovej v Lurdoch, alebo ako ju vidíme na tilme z mexického Guadalupe. Na inej fotografii, sa vznáša s rozprestretými rukami pred kupolou kostola v Zeitoune ako na Zázračnej medaile.“

Teraz som si to aj ja všimol. Prirodzene som poznal oba milostivé obrazy, bol som v Lurdoch a v dome vincentínok na Rue du Bac v Paríži, kde 24-ročná novicka Catherine Labouré mala 17. novembra 1830 druhé zjavenie. Božia Matka ju vtedy poverila, aby dala raziť medailu. …

Možno bolo práve to Máriino posolstvo – ekumenický apel na vyznania: „Zmierte sa! Požehnávam kostol koptov, ako som žehnala katolícky kostol. Milujem obe cirkvi a vyzývam vás, aby ste prekonali ľudský rozkol z Chalcedonu, aby ste sa opäť stali jednou Cirkvou.“

Veď v roku 1968 sa slávilo 1900 rokov od mučeníctva sv. Marka a Rím vrátil koptom aspoň časť relikvií a začal sa dialóg medzi cirkvami. …

Záujem o Zeitoun bol ekumenický a medzinárodný. Dokonca aj pápež Pavol VI. v ďalekom Ríme sa zaujímal o zjavenia a poprosil kardinála Stephanosa I. Sidaroussa, patriarchu Koptskej katolíckej cirkvi, aby mu podal správu. Jeho 200 000 veriacich slávi v koptskom obrade, ale sú spojení s Rímom. Táto cirkev existuje od r. 1895 a svojmu vzniku vďačí pápežovi Levovi XIII. Patriarcha v správe do Ríma konštatoval:

„Je to nepochybne pravé zjavenie, ktoré videlo mnoho koptských katolíkov, ktorí majú našu plnú dôveru (…) Tento jedinečný zázrak v sebe skrýva posolstvo plné dobroty, ktoré robí z kostola v Zeitoune pútnické miesto svetového významu.“ –zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.

Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *