Dve mačky

„Štedrosť a vďačnosť sa ešte nestretli.“ (Antické príslovie)

Dostal som pred časom od malého chlapca hádanku takéhoto znenia: Čierna mačka sedí pred oknom a hľadí do miestnosti. Biela mačka sedí pri tom istom okne a pozerá sa von. Prečo sa obe mačky nevidia?
Pretože som netušil, že ide o detský žart vymýšľal som rôzne logické odpovede: Obe mačky sú slepé. Odpoveď bola zlá. Sklo bolo čierne… Opäť to bolo zlé. Vonku i v miestnosti bola tma… Zasa chyba.
Keď som sa po chvíli uvažovania vzdal, chlapec sa na mňa usmial a povedal správnu odpoveď: Čierna mačka sa tam pozerá o ôsmej hodine ráno a biela mačka o tretej hodine popoludní.
Hoci išlo o detinský žart, priviedol ma k úvahe, prečo sa tak málo stretávajú vďačnosť so štedrosťou.
Ony sa totiž nestretajú z nasledujúcich dôvodov:
Štedrosť sa stále ponáhľa a vďačnosť je stále lenivá. Štedrosť nestíha a vďačnosť má stále dosť času. Štedrosť je vidiaca, vďačnosť skoro slepá.
Štedrosť je ako biela mačka, ktorá pozerá stále von, aby videla tých druhých, zatiaľ však naša vďačnosť býva čiernou mačkou, krátkozrako zahľadenou do seba.
K radosti ľudskej duše patrí chvíľa, keď sa jej podarí otvoriť ono pomyselné okno a umožní tak aspoň letmé stretnutie štedrosti s našou vďačnosťou. K tej nás pobáda už svätý Pavol v liste Kolosanom, v ktorom píše, že nič z toho, čo máme, sme nedostali pre svoje zásluhy, ale z Božej štedrosti.

(Kapitola z knihy O radostech lidské duše s Maxem  Kašparu)
Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *