Krížová cesta podľa bl. Anny Kataríny Emmerichovej
Blahoslavenej Anne Kataríne Emmerichovej /1774-1824/, augustiniánskej mníške, bolo niekoľko krát Naším Pánom oznámené, že jej dar vidieť udalosti minulé, prítomné i budúce mystickým nazeraním v takej hojnosti a spôsobe nebol dovtedy v histórii ľudstva daný nikomu inému. Od raného detstva, konkrétne od jej prvej návštevy sv. omše bola obdarovaná porozumieť liturgickej latinčine. Počas posledných dvanásť rokov života neprímala potravu okrem Svätého prijímania. Tiež nemohla prijímať iný nápoj než vodu. Od roku 1802 až do smrti niesla rany spôsobované tŕňovou korunou, od roku 1812 stigmy Nášho Pána, vrátane kríža cez srdce a rany po kopiji. Táto nemecká mystička mala tiež dar kardiognózie – poznania ľudských sŕdc, videla anjelov, démonov, očistec, život Ježiša a Panny Márie, skutočnú prítomnosť Ježiša v Eucharistii, milosti prúdiace zo sviatostí – všetko tieto skutočnosti boli reálne pre ňu ako bežný okolitý svet.
Uvedomujúc si nesmierny duchovný poklad jej vízií bolestného umučenia Krista sme boli inšpirovaní vydať túto Krížovú cestu.
Ukážka:
DRUHÉ ZASTAVENIE
Pán Ježiš prijíma svoj kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti,
lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď Pilát opustil tribunál, niekoľko vojakov ho nasledovalo. Postávali zoskupení v hlúčikoch pred palácom, niektorí sprevádzali zločincov. Dvadsaťosem ozbrojených farizejov pricválalo k súdnemu tribunálu na koňoch, aby sprevádzali Ježiša až na miesto popravy, medzi nimi boli aj šiesti Ježišovi nepriatelia, ktorí pomáhali pri jeho zadržaní v Getsemanskej záhrade. Ozbrojenci priviedli Ježiša do stredu súdneho dvora a sluhovia mu zhodili k nohám kríž. Ježiš si vedľa neho pokľakol, objal ho svojimi svätými rukami, trikrát ho pobozkal a vrúcnou, nesmierne dojímavou modlitbou ďakoval svojmu nebeskému Otcovi za možnosť vykúpenia, ktoré sa práve začínalo. Patrilo k pohanským zvyklostiam kňazov objať nový oltár, a Ježiš týmto spôsobom objal svoj kríž, vznešený oltár, na ktorom sa mala uskutočniť krvavá a výkupná obeta. Ozbrojenci ho vzápätí prinútili vstať a potom znovu pokľaknúť, aby si bez akejkoľvek pomoci vyložil ťažký kríž na pravé plece. Videla som anjelov, ktorí mu prišli na pomoc, inak by nedokázal kríž ani len zodvihnúť zo zeme. Kým sa Ježiš na kolenách modlil, kati vyložili kríže dvom zločincom na chrbát a silno im pripútali ruky. Trúbenie oznámilo odchod Pilátových vojakov. Jeden z farizejov prikročil k Ježišovi, ktorý ešte stále kľačal, a plný nenávisti mu povedal: „Vstaň, máme už dosť tvojich sladkých rečí! Vstaň a prac sa!“ Ježiša surovo zodvihli, pretože sám ani zďaleka nemal dosť síl vstať. Vzal na plecia kríž s celou svojou váhou, ten kríž, ktorý teraz nesieme aj my podľa jeho pravdivého a svätého príkazu nasledovať ho. Takto sa začala víťazná púť Kráľa kráľov, púť taká ponižujúca na zemi, a taká slávna v nebi.
Otče náš, Zdravas’ Mária, Sláva Otcu
Ježišu, prijímajúci kríž,
zmiluj sa nad nami, aj nad dušami v očistci!
