Život Cirkvi vo svete 3 * 2014

Obsah

 

Izrael: Našli zvyšky 1500 rokov starého kostola

Pápež hovoril s kardinálmi Sodanom a Ruinim o Medžugorí

USA: Znova státisíce ľudí na „Pochode za život 2014“

‚Obama-Care’: Charitatívna rehoľa zrejme skončí

USA: Kresťanský film nominovaný na Oskara!

Venezuelský prezident: Pápež učí ako Hugo Chavez

Nový španielsky kardinál: Homosexualita je liečiteľná

Putin bráni postoj cirkvi k homosexualite

Pred láskou k Ježišovi a ku svätej omši nedávaj ničomu prednosť!

Pius XII. a holokaust: František chce otvoriť archívy

Eurovoľby: Ofenzíva na ochranu nedele

Komisia pre Medžugorie: Nijaké dôkazy podvodu!

Vatikán: Bývalý veliteľ gardy homo-lobby ‘nemôže vylúčiť’

Poľský arcibiskup: Odporcovia Cirkvi sa odvolávajú na Františka

Schönborn: Biskupi v Ríme doteraz príliš váhaví

Írsko: Brutálna vražda ochrancu života

V Dubaji je zrejme najväčšia katolícka farnosť sveta

O jazyku pápeža Bergoglia

Poľsko: Uverejnia záznamy z denníkov bl. pápeža Jána Pavla II.

Biskup z Vatikánu o decentralizácii, synodalite a dotazníku

Nemecko: Práca v nedeľu sa stále viac šíri

Vatikán: Skúmanie javov v Medžugorí uzavreté

Čína: Objavili ranokresťanské sídlo

Poľsko: Spor o pravidlách vystupovania z Cirkvi

Izrael: Našli zvyšky 1500 rokov starého kostola

 

Jeruzalem, 24.1.2014 (kath.net/idea) 016 681 – V Izraeli pri stavebných prácach objavili zvyšky byzantského kostola s mozaikami a viacerými nápismi. Podľa informácií Izraelského úradu pre antické pamiatky má stavba asi 1500 rokov. Nachádza sa v obci Moshav Aduma na ceste medzi Ashdodom a  Jeruzalemom. Bazilika bola dlhá 22 metrov a široká 12 metrov. Pozostávala z hlavnej haly, širokého átria a cisternou a predsieňou. Na podlahe sú grécke nápisy, ktoré obsahujú aj mená „Ježiš“ a „Mária“ ako aj „meno muža“, ktorý daroval mozaiku. Na mieste hlavnej haly našli viničom zdobenú mozaikovú dlážku, pozostávajúcu zo 40 medailónov. Tie tvoria rôzne zvieratá, ako aj geometrické a botanické formy. Tri z týchto medailónov si uctievajú vysokých hodnostárov vtedajšej cirkvi. Podľa údajov vedeckého publicistu a odborníka na staré nálezy biblické a rukopisné, Alexandra Schicka z nemeckého Westerlandu na Sylte, ide o jednu z najlepšie zachovaných mozaík z byzantskej doby vo Svätej zemi. Iba jedna v roku 2005 objavená mozaika v severoizraelskej Meggide je podobne dobre zachovaná. Keďže sa však nachádza na pozemku veľmi stráženej väznice, neotvorili ju verejnosti, ale znova zasypali. Orgány rozhodli miesto vykopávok pri Moshav Adume zakryť a tak uchovať pre budúce generácie. Mozaika sa má však vystaviť v regionálnom múzeu. V dňoch 23. a 24. januára je miesto vykopávok prístupné verejnosti. Pozdĺž cesty medzi Ashdodom a Jeruzalemom stále znova objavovali v minulosti archeologické nálezy z byzantského obdobia. No nikdy nie zvyšky kostolov. –zg-

 

Pápež hovoril s kardinálmi Sodanom a Ruinim o Medžugorí

 

Vatikán, 23.1.2014 (KAP) 016 680 – Pápež František prijal vo štvrtok  dvoch prominentných emeritných kardinálov: býv. štátneho sekretára Angela Sodana (86) a rímskeho emer. vikára Camilla Ruiniho (82). Na stretnutí s Ruinim sa hovorilo o skúmaní dosiaľ neuznaného mariánskeho pútnického miesta Medžugorie v Bosne-Hercegovine. Komisia vedená Ruinim ukončila svoju trojročnú prácu v piatok. Mala preskúmať javy v Medžugorí z poverenia Kongregácie pre náuku viery. …

Konečné rozhodnutie vydá pápež, čo bude pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov. S oficiálnym vyjadrením Vatikánu o možnej pravosti týchto súkromných zjavení sa pravdaže nedá rátať, pokiaľ tieto trvajú. … –zg-

 

USA: Znova státisíce ľudí na „Pochode za život 2014“

 

Washington D.C., 23.1.2014 (kath.net/pl) 016 679 – V USA sa v stredu konal „Pochod za život 2014“. Táto najväčšia pro-life udalosť roka na svete znova pritiahla nesmierne masy ľudí. Presnejšie odhady ešte nie sú, „Lifesitenews“ hovorila predbežne o „státisícoch“. Ochrancovia života sa vo svojom nadšení nenechali odradiť ani veľmi mrazivými teplotami.

 

Podpora pápeža Františka

Pápež František predtým na twitteri vyhlásil:

„Pridávam sa k pochodu za život vo Washingtone svojimi modlitbami. Nech nám Boh pomôže rešpektovať každý život, zvlášť ten najviac zraniteľný.“

„Pochod za život“ vo Washington už vyše 10 rokov priťahuje až do 300 000 ochrancov života a tendencia je rastúca. V roku 2013 pri príležitosti 40. výročia pochodu sa na ňom výnimočne zúčastnilo dokonca vyše 600 000 ľudí.

 

Nápadné reakcie médií

Nápadné sú v tejto súvislosti reakcie médií. O „Pochode za život 2014“ čítame v správach, že pochod podporili „tisíce účastníkov“. Pritom si každý reportér môže urobiť vlastný obraz o počte účastníkov z videí na internete. Okrem toho mnohí ochrancovia života kritizujú nesmierne nízku odozvu tejto veľkej udalosti v médiách. Tak napríklad „Fox News“ minulý rok monitoroval, že „New York Times“ túto masovú demonštráciu v spravodajstve už piaty rok úplne ignoruje. Navyše väčšina médií akciu neoznačuje termínom „pro-life“, ale zhadzujúcimi výrazmi ako napríklad „odporcovia potratov“ alebo  „proti-potratoví aktivisti“.

Ako „dosť deprimujúce“ označil preto Kevin Bohli, riaditeľ mládežníckej sociálnej práce katolíckej diecézy Arlington, pre konzervatívnu internetovú platformu „Breitbart News Network“ v stredu to, že „keď nám v srdci mesta so státisícami mrznú prsty na najväčšom podujatí, akého sme sa kedy zúčastnili, a potom prídeme domov a pozrieme si správy alebo chytíme noviny a môžeme byť radi, keď je v médiách 20-sekundová správa. Keby sme si s 10 ľuďmi postavili stany v parku za ‚Occupy‘, hovorilo by sa o tom celé týždne.“ No na pochode za život sa zišli státisíce ľudí z celého USA a „prakticky nič“ sa o tom neinformuje.

Táto tendencia podávania správ sa prejavuje aj v Európe. Organizátori očakávali v správach o „Pochode za život 2014“ silne prevažujúce údaje o „tisícoch účastníkoch“.  –zg-

 

USA: Pochod za život 2014

Urobte si svoj dojem o počte účastníkov napr. o 16.50 hod.:

 

 

 

‚Obama-Care’: Charitatívna rehoľa zrejme skončí

 

Washington, 23.1.2014 (kath.net/CNA/jg) 016 678 –  „Kongregácia malých sestier chudobných“ je ohrozená a zrejme skončí svoju prácu v USA. Sestry nie sú ochotné uzavrieť povinné zdravotné poistenie („Obama-Care“), pretože zahrňuje výkony nezlučiteľné s katolíckou vierou ako vydávanie antikoncepcie vrátane potratovej pilulky a sterilizáciu.

Kongregácia získala na Najvyššom súde USA núdzový odklad, Obamova vláda však nástojí na presadení zdravotného poistenia v plnom rozsahu. Sú síce výnimky pre náboženské organizácie, ale tie sú tak úzko ohraničené, že cirkevné školy a univerzity, nemocnice a charitatívne organizácie do nich nespadajú. K nim patrí aj táto Kongregácia malých sestier chudobných. V 30 domoch v USA sa starajú o starých ľudí bez prostriedkov.

Ak kongregácia odmietne uzavrieť poistenie, hrozia jej vysoké pokuty a musela by zastaviť svoju činnosť v USA.

Obamova vláda má teraz veľkú námahu s argumentovaním. Musí ukázať, že je oprávnené prinútiť sestry, ktoré sa starajú o starých ľudí, uzavrieť poistenie, čo sa nezlučuje s ich vierou. Aj denník USA Today sa postavil na stranu malých sestier  a vládu vyzval, aby rozšírila výnimky pre cirkevných zamestnávateľov. Obamov postup je „politický vlastný gól a ústavne povážlivý“ a v konečnom dôsledku „kontraproduktívny“, napísal vydavateľ novín v úvodníku.

Najvyšší súd USA súčasť zdravotnej reformy, ktorá sa týka sporných výkonov, na začiatku roka zmrazil.  –zg-

 

USA: Kresťanský film nominovaný na Oskara!
Los Angeles, 23.1.2014 (kath.net/idea) 016 677 – Kresťanský film bol nominovaný na udelenie ceny „Oskar“ 2. marca v Los Angeles. Film „Alone Yet Not Alone“ (Sama a predsa nie sama) je navrhnutý na cenu v kategórii „Najlepšia originálna pieseň“. Spieva ju ochrnutá autorka a umelkyňa Joni Eareckson Tada (64) z Agoura Hills v Kalifornii. Umelkyňa je mnohým známa z autobiografického filmu „Joni“, v ktorom hrá samu seba.

Joni prejavila z tejto nominácie veľké prekvapenie. Pre noviny „The  Hollywood Reporter“ povedala, že je tou „najnepravdepodobnejšou kandidátkou“. Dodala, že je dosť ohromujúce, že vôbec bola nominovaná nejaká produkcia priaznivo opisujúca rodinu s kresťanskou témou.

Aj autori piesne, Bruce Broughton (hudba) a Dennis Spiegel (text), zostali úplne prekvapení. Broughton povedal, že chcel jednoducho zložiť dobrú melódiu, ktorá bude znieť ako piesne pri svätých omšiach.

Film, ktorý prišiel do kín v septembri, premietali ešte iba v deviatich štátoch USA. Je to príbeh dievčaťa nemeckých osadníkov, ktoré unesú Indiáni a v tejto situácii zostáva verná svojej kresťanskej viere. Obsah kritizujú zväzy domorodcov, pretože ich to stavia do zlého svetla.

Joni Eareckson Tada bola v roku 1967 pri kúpaní ťažko zranená. Môže hýbať iba rukami, aj to len čiastočne ich dvíhať. Ako maliarka pracuje so štetcom v ústach. Napísala 35 kníh, ktoré boli preložené do 40 jazykov a predalo sa ich vyše tri milióny. V r. 1979 založila nadáciu pre postihnutých „Joni and Friends“ (Joni a jej priatelia). Okrem toho je táto od r. 1982 s Kenom Tada zosobášená kresťanka poradkyňou Lausannského hnutia pre evanjelizáciu sveta v. –zg-

 

Alone Yet Not Alone – spieva Joni Eareckson Tada

Joni The Movie (anglicky) 1979 – Joni Eareckson Tada hrá samu seba

 

 

Venezuelský prezident: Pápež učí ako Hugo Chavez

 

Caracas, 22.01.2014 (KAP) 016 676 – Venezuelský socialistický prezident Nicolas Maduro tvrdí, že encyklika „Evangelii gaudium“ pápeža Františka je v súlade so socialistickou náukou zosnulého prezidenta Huga Chaveza. Encyklika sa z veľkej časti „zhoduje s vlasteneckým duchom a etikou nášho vodcu Huga Chaveza“, ako sa vyjadril Maduro v utorok (miestneho času) na zasadnutí kabinetu  v prezidentskom paláci Miraflores v Caracase. „Duchovný a etický proces, ktorý pápež František rozbieha, je veľmi zaujímavý. A tak ho vítame,“ citujú médiá krajiny prezidenta Madura.

V júni prijal František nástupcu na jar 2012 zosnulého Chaveza. Na stretnutí išlo o spoločenskú a politickú situáciu v tejto juhoamerickej krajine, ako oznámil Vatikán. V „priateľskej atmosfére“ sa hovorilo okrem toho o súčasných problémoch ako chudoba, kriminalita a obchod s drogami. –zg-

 

Nový španielsky kardinál: Homosexualita je liečiteľná

 

Madrid, 22.1.2014 (kath.net/KNA) 016 675 – Budúci španielsky kardinál Fernando Sebastian Aguilar (foto) označil homosexualitu ako fyzický «defekt», ktorý možno terapiou vyliečiť.

«Homosexualita je defektný druh sexuality, pretože tá je vo svojej štruktúre a cieli zameraná na odovzdávanie života», povedal 84-ročný emeritný arcibiskup z Pamplony pre noviny «Diario Sur» v pondelok. Mons. Sebastian Aguilar bude v polovici februára menovaný pápežom Františkom za kardinála. Sebastian Aguilar podľa toho nesúhlasí so slovami pápeža, ktorý na Svetových dňoch mládeže v Brazílii položil žurnalistom otázku, kto je on, aby mohol súdiť homosexuálov.

V interview Sebastian Aguilar vyhlásil, že je dokonca povinnosťou Cirkvi, homosexuálov na ich «defekt» upozorňovať. „To nie je útok, ale pomoc, pretože mnohé prípady homosexuality môžu byť primeranou terapiou uzdravené. Ak má nejaká osoba defekt, dobrý priateľ jej to povie. Nikto nie je dokonalý. Ja mám vysoký tlak. Nahnevám sa azda, keď mi to niekto povie?“ vyhlásil Sebastian Aguilar.

Dezignovaný kardinál ďalej kritizoval príliš laxný postoj španielskej spoločnosti vzhľadom na potrat. O potrestaní matky za ukončenie tehotenstva možno diskutovať, ale nie o skutočnosti, že ide o usmrtenie života, ako povedal arcibiskup. Aguilar to vyhlásil v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o plánovanom zostrení španielskych zákonov o potrate konzervatívnou vládou premiéra Mariana Rajoya. Rajoyova novela zákona predpokladá, že ukončenie tehotenstva bude povolené iba vo výnimočných prípadoch ako po znásilnení alebo zdravotných problémoch matky.

V r. 2010 zaviedla socialistická vláda zákon o potrate povolenom do 14. týždňa, pri zdravotných problémoch matky alebo postihnutí plodu až do 22.  týždňa. Dievčatá od 16. rokov môžu ísť na potrat bez povolenia rodičov. –zg-

 

Putin bráni postoj cirkvi k homosexualite

 

Moskva, 21.1,2014 (kath.net/KNA) 016 674 – Ruský prezident Vladimír Putin odmietol kritiku postoja Ruskej pravoslávnej cirkvi k homosexualite.

„V tejto otázke sú si takmer všetky tradičné svetové náboženstvá jednotné,“ povedal Putin v interview uverejnenom v nedeľu večer.

„Na požiadavke cirkvi trestať homosexualitu nie nič zarážajúce. V siedmych krajinách, v ktorých je islam štátnym náboženstvom, sa homosexualita stíha dokonca trestom smrti,“ povedal Putin. Zdôraznil však, že v Rusku je cirkev od štátu oddelená: „Názor cirkvi je jedna vec, názor štátu druhá vec.“ V protiklade k 70 iným štátom v Rusku sa ľudia za sexuálnu orientáciu netrestajú.

Putin zdôraznil, že má «veľkú úctu» voči ruskému pravoslávnemu patriarchovi Cyrilovi I. Ten robí veľa pre «duchovné posilnenie nášho národa»  ako aj pre pokoj medzi náboženstvami.

Vedúci oddelenia cirkvi pre vzťahy so spoločnosťou, arcikňaz Vsevolod Čaplin, sa pred týždňom vyslovil za to, aby sa homosexuálne kontakty úplne vylúčili z ruskej spoločnosti. –zg-

 

Pred láskou k Ježišovi a ku svätej omši nedávaj ničomu prednosť!

 

Bamberg, 22.1.2014 (kath.net/peb) 016 673 – „Reforma a obrátenie nemajú dátum spotreby. Sú potrebné neustále.“ Napísal to bavorský arcibiskup Bambergu Ludwig Schick (foto) v utorok na Facebooku a  Twitteri. Východisko jeho výroku tvorila otázka: „Aké reformy potrebuje Katolícka cirkev?“ To je téma, o ktorej sa „v súčasnosti veľa diskutuje“, a ktorú nastolil aj pápež František, ktorý sa na diskusii zúčastňuje „svojimi homíliami, príhovormi a stanoviskami“, ako povedal arcibiskup.

Pritom zdôraznil, že reformy majú za cieľ „vernosť vlastnej životnej situácii a sľubom – manželským sľubom, rehoľným sľubom, kňazským sľubom a diakonským sľubom“. Reformy v Cirkvi si tiež vyžadujú „obrátenie sa ku sviatostiam“. Arcibiskup Schick zvlášť zdôraznil: „Pre reformy v Cirkvi je mimoriadne dôležitá sviatosť zmierenia.“    Kath.net dokumentuje text v plnom znení:

Milí priatelia Facebooku a nasledovníci Twitteru!

Aké reformy potrebuje Katolícka cirkev?

O tejto téme sa v súčasnosti veľa diskutuje. Pápež túto tému tiež nastolil a zúčastňuje sa na tejto diskusii svojimi homíliami, príhovormi a stanoviskami. Poukazuje na to, že Cirkev vždy potrebuje reformy: ona je „ecclesia semper reformanda – Cirkev, ktorá sa musí neustále reformovať“. Jasne však aj ukazuje, že reformy, ktoré sú potrebné, musia vychádzať z koreňov Cirkvi – sú adresované každému jednému kresťanovi, pretože Cirkev je spoločenstvo kresťanov s Ježišom Kristom a medzi sebou navzájom. Inými slovami, Cirkev je taká dobrá, akí dobrí sú kresťania. Stále potrebná reforma chce kresťanov posväcovať, aby sa tak Cirkev stala užitočným a účinným nástrojom pre blaho a spásu ľudí.

V Ježišovom vyjadrení reforma znamená „obrátenie“. Ale ako a načo? Všetky reformy Cirkvi musia viesť k lepšiemu a intenzívnejšiemu nasledovaniu Ježiša. „Kto chce byť mojím učeníkom, …, nech ma nasleduje.“ Tam, kde je nápis Cirkev, tam musí byť vo vnútri Ježiš Kristus! S NÍM sa spoločenstvo kresťanov stáva svätým a pôsobí dobro pre ľudí a stvorenstva. Reformy, ktoré Katolícka cirkev potrebuje, sú obrátenie k Evanjeliu, k Desatoru, k hlavnému prikázaniu milovať Boha a blížneho, k zlatému pravidlu – „Čo chceš, aby robili tebe, to rob ty najprv svojmu blížnemu“ –, k blahoslavenstvám Horskej kázne. Reformy, ktoré Katolícka cirkev potrebuje, sú obrátenia ku kresťanským hodnotám a cnostiam. Sv. Pavol v Liste Galaťanom vymenováva nasledovné: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Tie musia určovať náš život, my kresťania si ich musíme osvojiť a  tak formovať Cirkev. Reformy sú zamerané aj na vernosť našej životnej situácii a našim sľubom: manželským sľubom, rehoľným sľubom aj kňazským  a diakonským sľubom pri vysviacke. 

Reforma a obrátenie nemajú dátum spotreby. Sú potrebné neustále. Musia sa ako červená niť neustále tiahnuť každým kresťanským životom a celou Cirkvou.“
Reformy, ktoré Katolícka cirkev potrebuje, o tie sa usilujeme a tie dosahujeme čítaním, meditovaním a nasledovaním Božieho slova vo Svätom písme, každodennou modlitbou, výmenou skúseností a svedectiev s bratmi o tom, čo dnes Ježišovo posolstvo znamená a čo chce dosiahnuť. 

Reformy v Cirkvi si vyžadujú aj obrátenie ku sviatostiam, aby sme ich hlbšie slávili a aby sme z nich žili – sú to: krst, Eucharistia, birmovka, sviatosť zmierenia a pomazanie chorých, sviatosť kňazstva a manželstva. Pre reformy v Cirkvi je zvlášť dôležitá sviatosť zmierenia.

Reformy, ktoré Cirkev potrebuje, vždy vedú k tomu, aby sme sa intenzívnejšie  zaujímali o Božie kráľovstvo a angažovali sa, aby bolo vo svete viac spravodlivosti, viac pokoja, viac radosti a blaha pre všetkých ľudí, od Severného pólu až k Južnému a okolo celého rovníka.

Reformy, ktoré Cirkev dnes potrebuje, sa môžu inšpirovať veľkými reformátormi:

 

Sv. Benediktom a sv. Školastikou s reformným programom:

„Pred láskou k Ježišovi Kristovi a ku svätej omši nedávaj ničomu prednosť; modli sa a pracuj!“
Sv. Františkom a sv. Klárou s programom:

„Cirkev chudobných, Cirkev pre chudobných“.

Sv. Ignácom Lojolským a sv. Teréziou Avilskou s orientáciou:

„Všetko pre väčšiu slávu Boha a pre spásu ľudí“.

Matkou Teréziou z Kalkaty a sv. Maximiliánom Kolbem s ich životným mottom: „Iba láska sa počíta“.

Takéto reformy Cirkev potrebuje, takéto obrátenia potrebuje vždy, aby zostala Cirkvou a v spojení s Ježišom Kristom pôsobila na česť a slávu Boha a pre spásu ľudí.

Milí priatelia!
Pridajme sa k tomuto obráteniu. Pomáhajme pápežovi Františkovi realizovať jeho reformný program. Modlime sa ako kresťania v Číne: „Pane, obnov svoju Cirkev a začni u mňa.
–zg-

 

Pius XII. a holokaust: František chce otvoriť archívy

 

Vatikán, 21.1.2014 (kath.net/KAP) 016 672 – Pápež František má v úmysle otvoriť Vatikánske tajné archívy a sprístupniť výskumu dokumenty z doby druhej svetovej vojny. Má sa tak vniesť nové svetlo na prácu vedenia Cirkvi a menovite na úlohu pápeža Pia XII. (1939-1958) počas holokaustu. Povedal to vo Vatikáne argentínsky rabín Abrahám Skorka, blízky priateľ pápeža z Buenos Aires, pre noviny „Sunday Times“, ako informovalo Rádio Vatikán v pondelok. Rabín Skorka povedal, že je presvedčený o tom, že František „archívy otvorí“. Avšak táto otázka je „veľmi citlivá“ a bude „potrebovať svoj čas“, ako dodal.

Podľa rabína pápež chce otvoriť archívy predtým, ako sa bude pokračovať v procese blahorečenia Pia XII. Už v knihe dialógu so Skorkom z roku 2010, s názvom „Nad nebom a zemou“, Jorge Mária Begoglio, dnešný pápež, jasne vyhlásil, že nesmieme mať nijaký strach pred otvorením archívov. –zg-

 

Eurovoľby: Ofenzíva na ochranu nedele

 

Brusel, 21.01.2014 (KAP) 016 671 – Rakúsky linecký diecézny biskup Ludwig Schwarz, kresťanskodemokratickí a socialisticko-demokratickí europoslanci, ako aj odborári v rámci „Aliancie za nedeľu“ sa pred voľbami do Európskeho parlamentu spoločne intenzívne zasadzujú za „ochranu nedele ako európskeho kultúrneho dobra“.

„Pravý európsky vnútorný trh sa musí rozvíjať aj sociálne,“ vyhlásil nemecký europoslanec Martin Kastler v Bruseli v utorok. „Kresťania Európy nesmú pripustiť, aby sa náš vnútorný trh vmanévroval do kolektívneho „burn-outu“ (vyhorenia). Európska únia s početne viac ako 500 miliónmi občanov je s odstupom najsilnejšia hospodárska moc sveta. My máme moc nasadzovať globálne meradlá aj keď ide o hodnoty a sociálne štandardy. Nedeľa bez práce má pri tom ústredný význam.“

Kastler sa v tomto zmysle vyjadril na celoeurópskej konferencii „European Sunday Alliance“ (Európskej aliancie za nedeľu) v utorok v Bruseli, ktorú podporujú aj európske cirkvi. Kastler apeloval na kresťanov v Európe, aby ešte mocnejšie spojili sily ponad hranice, a tak v súvislosti s eurovoľbami v máji presadzovali ochranu nedele bez práce.

Na konferencii Európskej aliancie za nedeľu sa v Bruseli zišlo 120 účastníkov – zo Slovenska podpredseda slovenskej Aliancie za nedeľu, Peter Novoveský, ktorý vystúpil aj s referátom. Rozhodlo sa na nej o vyhlásení záväznosti nedele bez práce a dôstojnej práce pre človeka. Vyhlásenie požaduje od európskych politikov zasadzovať sa za spoločný deň bez práce každý týždeň v roku, ako aj za právny rámec zabezpečujúci dôstojný pracovný čas pre človeka. Oboje má veľký význam pre občanov a zamestnancov v celej Európe. Uvedené požiadavky neprotirečia konkurenčnej schopnosti v hospodárstve.

V časoch sociálno-ekonomickej krízy by mali zákony, ktoré rozširujú pracovný čas až do neskorého večera, na noci, sviatky a nedele, priame účinky na kvalitu života zamestnancov, ako aj na ekonomický úspech malých a stredných podnikateľov. „Konkurenčná schopnosť potrebuje inováciu, inovácia potrebuje kreativitu a kreativita potrebuje oddych,“ uvádza sa vo vyhlásení.

EÚ a jej členské štáty musia chrániť zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť každého jednotlivca aj vzhľadom na každodenný život a napomáhať „work-life-balance“ (rovnováhu práce a života). Ochrana nedele posilňuje súdržnosť spoločností v krajinách EÚ. Stelesňuje „cenný príklad nášho dedičstva“ a má „byť uznaná ako základný pilier európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu.“ –zg-

 

Komisia pre Medžugorie: Nijaké dôkazy podvodu!
Medžugorie, 21.1.2014 (kath.net) 016 670 – Úsudok vatikánskej komisie pre Medžugorie by mohol byť pozitívny, aj keď doteraz nepadlo nijaké konkrétne rozhodnutie. Informoval o tom známy vatikanista Andrea Tornielli v utorok pre taliansky denník „La Stampa“. Ako kath.net už informoval, komisia, ktorá bola zriadená v r. 2010, minulý týždeň uzavrela svoje skúmanie. Výsledky teraz preskúma Kongregácia pre náuku viery. Súčasťou jej správy majú byť aj interview s vizionármi a mnohé iné svedectvá. Podľa Tornielliho komisia sa sústredila na počiatočnú fázu Medžugoria a očividne konštatovala, že niet nijakých dôkazov podvodu, zavádzania, či zneužívania úprimnej ľudovej zbožnosti.

Zjavenia sa mali začať v r. 1981 a v súčasnosti majú zjavenia údajne ešte stále traja zo šiestich vizionárov. Podľa Tornielliho malo predstavovať pre komisiu problém práve toto množstvo zjavení. Komisia chcela od vizionárov vedieť podrobnosti o tajomstvách, ktorá im Božia Matka zjavila a ktoré sa sčasti týkajú aj budúcnosti. Vizionári však nechceli nič prezradiť. Komisia a kardinál Ruini potom aj explicitne konštatovali, že v Medžugorí sa významným spôsobom skutočne obracajú ľudia na vieru, alebo znova pristupujú k sviatostiam. To patrí k duchovným plodom pútnického miesta.

V správe sa hovorí aj o dlhoročnom konflikte medzi miestnym biskupom Ratkom Peričom a františkánmi. Pritom sa uvádza zaujímavé riešenie – ako napríklad možnosť opätovného zriadenia starej diecézy Trebinja. Medžugorie by tak sa tak vymanilo z územia biskupa Mostaru a mohla by ho spravovať iná diecéza. –zg-

 

Vatikán: Bývalý veliteľ gardy homo-lobby ‘nemôže vylúčiť’
Zürich, 21.1.2014 (kath.net/KNA/red) 016 669 – Bývalý veliteľ vatikánskej Švajčiarskej gardy, Elmar Mäder, považuje historky bývalého gardistu o sexuálnom obťažovaní duchovnými vo Vatikáne sčasti za «hororové príbehy». Tieto rozprávania «očividne nemajú nijaký reálny základ», povedal Mäder pre noviny «Schweiz am Sonntag». Len pred niekoľkými týždňami nemenovaný bývalý gardista pre tieto noviny vykladal, že bol viackrát duchovnými a hodnostármi sexuálne obťažovaný.

Napriek tomu tvrdenie, že vo Vatikáne existuje homosexuálna sieť, vylúčiť nemôže, ako povedal Mäder pre noviny. «Moje skúsenosti hovoria skôr za existenciu takejto lobby», dodal bývalý veliteľ.

Jemu samému robí starosti zvlášť možné bratríčkovanie sa homosexuálov vo Vatikáne, ako povedal Mäder a pokračoval:

«Zažil som, že mnohí homosexuáli majú sklon byť k sebe navzájom lojálnejší, ako k iným osobám či inštitúciám. Ak by táto lojalita pokročila tak ďaleko, že z toho vznikne sieť, či dokonca istý druh tajného spolku, tak by som to v mojej oblasti kompetencie netoleroval», povedal bývalý veliteľ a naznačil tým nebezpečenstvá pre bezpečnosť pápeža. Pretože «vo sfére bezpečnosti» sú potrebné «absolútne lojálne kádre, toto riziko nelojálnosti by mi bolo priveľké. Zdá sa, že vo Vatikáne rozhodujúce osobnosti už rozmýšľajú rovnako.»

Dnes 50-ročný Mäder pracoval vo Švajčiarskej garde 10 rokov. V roku 1998 ho pápež Ján Pavol II. menoval za zástupcu veliteľa. V rokoch 2002 až 2008 bol veliteľom. Po odstúpení prešiel do oblasti hospodárstva a pracuje vo švajčiarskej firme na výrobu medicínskej techniky. –zg-

 

Poľský arcibiskup: Odporcovia Cirkvi sa odvolávajú na Františka

 

Varšava, 20.1.2014 (kath.net/KNA) 016 668 – Predseda Biskupskej konferencie Poľska, arcibiskup Jozef Michalik sa s ľútosťou vyjadril, že odporcovia Cirkvi používajú pápeža ako nástroj svojho úsilia.

„Dnes bojujú prostredníctvom pápeža proti biskupom v Poľsku,“ povedal Michalik podľa denníka «Nasz Dziennik» z pondelka na svätej omši v jeho Arcibiskupstve Przemysl. Laicisti hovoria: «František je dobrý, biskupi sú zlí.»

V Poľsku kritici Cirkvi okrem iného vyhlásili, že pápež František odmieta platby za sviatosti zvyčajné na území medzi riekami Odra a Bug. Poukazujú na to, že František v encyklike «Evangelii gaudium» zdôraznil, že Cirkev nie je nijaká «colnica». Dobrovoľné dary za svadby, pohreby a krsty sú v Poľsku dôležitým zdrojom príjmov farností a často zreteľne vyššie ako napr. v Nemecku.

Michalik je už nejaký čas osobne konfrontovaný s tvrdou kritikou. V utorok riešil súd vo Wroclawi žalobu na biskupa za ohováranie. Ľavicovo-liberálna politička žiada odškodné 500 eur za to, že biskup Michalik na svätej omši v juhopoľskom meste obvinil rozvody rodičov ako aj «agresívne feministky» zo zodpovednosti za sexuálne zneužívanie detí. Žalobkyňa je sama rozvedená a matka dieťaťa.

Arcibiskup v nedeľu pre rozhlas zdôraznil, že žalobkyňa nebola na kázni prítomná a že je presvedčený, že ju svojou výpoveďou neurazil. –zg-

 

Schönborn: Reformy Cirkvi v Ríme doteraz príliš váhavé

 

Viedeň, 20.1.2014 (KAP) 016 667 – Veľká zhoda názorov dominovala rozhovoru kardinála Christopha Schönborna s publicistom Petrom Huemerom v nedeľu vo Viedenskom mestskom divadle na Walfischgasse. Taká zhoda, že obaja s úsmevom hovorili o „sekulárnej nedeľnej liturgii“. Viedenský arcibiskup vyvolal zvýšenú pozornosť priznaním, že vzhľadom na reformu Cirkvi, teda čo sa týka pápežovho úsilia o decentralizáciu Cirkvi a posilnenie kompetencií miestnych cirkví, sa doteraz vystupovalo v Ríme príliš váhavo:

„Tu sa bijem do mojich biskupských pŕs: príliš málo sme sa odvážili konať, aj hovoriť o tom, čo si vyžaduje naša situácia a ako veci vidíme.“

Kardinál Schönborn sa vyslovil aj k iným témam ako k svojmu menovaniu do komisie kardinálov – dozornej rady vatikánskej banky IOR. „Divil som sa a zároveň tešil z tejto dôvery,“ ktorú pápež do mňa vložil,“ ako povedal.  Súčasne sa pokúša, ako zdôraznil,  vzhľadom na túto banku uviesť na správnu mieru niektoré mýty – ako fakt, že IOR nie je podľa objemu bilancie veľkým hráčom, ale maličkou bankou, ako napísal nemecký týždenník „Die Zeit“ – teda rozsahom niečo, ako okresná sporiteľňa. Benedikt XVI. podnikol podľa slov kardinála „rozhodujúce kroky k reforme banky“ a táto práca „seriózne a úspešne“ pokračuje.

Publicista Huemer rozvinul otázku vzťahu Cirkvi a peňazí vzhľadom na pápežove výroky o „chudobnej Cirkvi pre chudobných“ a na diagnózu životu nepriateľsky založeného kapitalistického systému. S týmto úsudkom o „hospodárstve vylučovania ľudí a disparity príjmov, ktorá zabíja,“ namiesto toho, aby ľuďom slúžila, má František úplne pravdu, ako povedal kardinál. To nie je „lacná rétorika“, ale situácia v mnohých krajinách.

Na to nemusíme ani nutne hľadieť do Latinskej Ameriky – stačí sa pozrieť na situáciu v Rakúsku: „ Je neopísateľným škandálom“, ako sa vydávajú peniaze na záchranu bánk, zatiaľ čo chýbajú potrebné prostriedky napríklad na  reformu školstva. Aj ohlásené krátenie rozvojovej pomoci je pre bohatú krajinu ako je Rakúsko „jednoducho škandál“.

 

Občiansky odpor aj v Cirkvi

V oblasti cirkevných „škandálov“ Huemer o. i. hovoril o „Iniciatíve farárov“ okolo Helmuta Schüllera. Kardinál Schönborn k tomu zdôraznil, že základňa jeho dialógu so Schüllerom sa nikdy nerozbila. No vskutku existuje naďalej ozajstná nezhoda o pojme „neposlušnosť“, no kardinál súčasne vyzval k triezvemu pohľadu na situáciu:

„Existuje niečo ako občiansky odpor aj v Cirkvi. Ten zažívam aj v otázke spájania farností. To k tomu patrí, je to legitímne. Dôležité je iba, aby sme spoločne preukázali vierohodnosť navonok a zostali v bratskom rozhovore.“

Ako škandálu „neporovnateľne väčších rozmerov“ sa potom rozhovor venoval otázke postupu Cirkvi v oblasti sexuálneho zneužívania aj vo vlastných radoch. Aj keď správy boli sčasti „extrémne jednostranné“, tak zostáva tento „znetvorený obraz stále ešte obrazom“, ktorý zodpovedá časti pravdy, ako povedal kardinál. Dodal, že z vlastnej skúsenosti so starostlivosťou o obete zneužívania vie, ako hlboko siahajú zranenia zo zneužívania – „predovšetkým, ak sú spojené s náboženskými zložkami“. V rokoch 2011 a 2012 Vatikán laicizoval 400 katolíckych kňazov za zneužívanie, čo bolo vzhľadom na tento škandál „absolútne oprávnené a potrebné“, ako povedal kardinál.

 

Vatikánsky dotazník: Triezvo hľadieť na realitu života

Rakúski biskupi pôjdu na budúci týždeň na úradnú návštevu „ad limina“ do Vatikánu. V batožine si o. i. ponesú aj vyhodnotenie vatikánskeho dotazníka o realite života ľudí v Rakúsku vzhľadom na manželstvo a rodinu. Kardinál Schönborn tu napomenul vlastnú cirkev k triezvosti:

„Aj v Cirkvi pristupujeme z veľkej časti k tejto téme nehistoricky. Obraz rodiny, ako sa v povojnovom období vytvoril, je z historického pohľadu  mimoriadnym prípadom. Ľudia už vždy nejako spolunažívali. Dnes aj v cirkvi s mlčanlivou samozrejmosťou žijeme s tým, že väčšina mladých ľudí, aj keď nie je cirkevne spojená, celkom samozrejme spolu žije. Náš život sa jednoducho takto veľmi zmenil.“ Z toho v nijakom prípade nevyplýva obhajoba odvrátenia sa od náuky Cirkvi, iba to ukazuje, ako ťažké zostáva zosúladiť ideálny obraz manželstva a rodiny s obrazom reality. Rozhodujúce pritom nie je odsúdenie reality života väčšiny ľudí, ale otázka: „Ako budeme pristupovať k tomuto stroskotaniu?“ –zg-

 

Írsko: Brutálna vražda ochrancu života

 

Dublin, 20.1.2014 (kath.net/LSN/jg) 016 676 – Brutálna vražda írskeho  ochrancu života Toma O’Gormana šokovala prevažne katolícke Írsko. Polícia zatkla ako podozrivého páchateľa 34-ročného Taliana Saveria Bellanteho.

Mŕtvolu O’Gormana našli v jeho dome v Dubline s desiatkami bodných rán. Na hlave mal ťažké poranenia po úderoch činkami. Podľa polície Bellante sám zavolal políciu a k činu sa priznal. Polícia ho zatkla na mieste činu. Podľa jeho slov s O’Gormanom hrali šach a kvôli jednému ťahu sa pohádali.

Bellante vypovedal, že chcel zjesť srdce zavraždeného. Vyšetrovanie polície ukázalo, že síce chýbal kúsok pľúc, ale srdce bolo celé. Páchateľ je vo vyšetrovacej väzbe a podrobí sa psychiatrickému vyšetreniu. Bellante býval niekoľko ostatných mesiacov ako podnájomník v dome O’Gormana.

O’Gorman bol vedeckým pracovníkom katolíckeho Inštitútu Iona. Už nejaký čas bol okrem toho na Univerzitnom kolégiu v Dubline aktívny ako ochranca života.  –zg-

 

V Dubaji je zrejme najväčšia katolícka farnosť sveta

 

Dubaj, 20.1.2014 (kath.net/KIN) 016 675 – Dubaj je mesto superlatívov a rekordov: Stojí tu jediný 7-hviezdičkový hotel na svete, najvyššia budova sveta, jedno z najväčších nákupných centier a najväčšia sústava fontán na svete. No je tu ešte jeden svetový rekord, ktorý by sme v najväčšom meste Arabských emirátov nečakali: So 400 000 veriacimi je tu pravdepodobne aj najväčšia katolícka farnosť na svete!

Je tu iba málo vonkajších znakov tohto rekordu. Pozemok farnosti na ulici Oud Metha Street obklopuje vysoký betónový múr. Za ním sa týči zopár šedých budov. V múre na rohu je bankomat. Minarety susednej mešity sú naproti tomu viditeľné už z diaľky. Na múre a na jednej budove sú tabule s anglickým a arabským nápisom „Katolícky kostol Panny Márie“.

Kto prešiel okolo domčeka vrátnice, stále ešte nachádza len málo náznakov kostola: nijaká zvonica, nijaký kríž. Iba Lurdská jaskynka vľavo od vchodu dáva spoznať, že vchádzame do cirkevnej budovy. Kostolné veže nesmú byť v Arabských emirátoch viditeľné mimo pozemku.

Veľká plochá budova bez ozdôb priamo proti vchodu je Kostol Panny Márie. Ponúka miesta 1700 návštevníkom, teda viac ako väčšina tunajších kostolov. Napriek týmto rozmerom je niekedy pre veriacich príliš malá (foto), pretože často príde až 2000 veriacich, dokonca aj vo všedný deň. Ak už nie je vnútri miesto, prenáša sa svätá omša reproduktormi a videoprojektormi aj von pred kostol. Na veľké sviatky sa zíde aj do 20 000 veriacich na priestranstve, kde sa nachádza aj fara, dom sestier, škola a malé športovisko.

Pozemok okolo kostola pridelil farnosti v roku 1966 emir šejk Rašíd bin Saeed Al-Maktoum. O rok neskôr sa už konala posviacka kostola. Terajšia budova pochádza z r. 1989. Na priestranstve sa môžu veriaci slobodne modliť a kňazi bez obmedzení sláviť sväté omše. Mimo múrov farnosti to možné nie je. So susednou mešitou a imamom nie sú nijaké kontakty.

Farár, kapucín Tomasito Veneracion, odhaduje, že vo farnosti žije do 400 000 katolíkov. … Tento rodený Filipínec tu pôsobí 4 roky, predtým bol 7 rokov v púštnom štáte Katar. O farnosť sa stará s 9 spolubratmi a kňazmi z rôznych krajín.

Farnosť je jednou zo 7 farností v Spojených arabských emirátoch a jej členmi sú prevažne indickí a filipínski prisťahovalci za prácou. Cudzinci tvoria v Dubaji až 85 obyvateľstva. Podobná situácia je aj v iných štátoch v Perzskom zálive.

V emirátoch, ktoré majú 9 miliónov obyvateľov, žije asi 400 000 Filipíncov. Mnohí sa tu cítia bez rodín sami. „Cirkev sa im v tejto prechodnej emigrácii stáva druhým domovom, kde nenájdu iba duchovný domov, ale aj vzájomné kontakty. Tak sa priestranstvá našich málo farností stávajú istým druhom ‘salónu stretávania’ v duchovnom aj ľudskom ohľade,“ vysvetľuje biskup Paul Hinder, apoštolský vikár pre južnú Arábiu – teda Jemen a Oman. Preto je na omšiach toľko veriacich.

Bez pomoci stoviek dobrovoľníkov by práca vo farnosti fungovať nemohla. Sú tu služby, tzv. „ministries“, v ktorých sa angažujú laici. Navštevujú ľudí v nemocnici, v táboroch robotníkov, či vo väzení, pomáhajú v právnych otázkach, keď ľudia stratili prácu, alebo aj lekárskym ošetrením. Trikrát do roka je vo farnosti možnosť preventívnej prehliadky zdarma, pritom sa nerobí rozdiel, či je niekto kresťan, alebo moslim, chudobný alebo bohatý.

Aj katechéza je v rukách dobrovoľníkov – o 6300 detí sa stará 300 katechétov na hodinách náboženstva. Piatok je moslimský sviatok, keď ľudia majú voľno. Cirkev sa prispôsobila. V ten deň sa koná výučba detí a mládeže.
Na svätých omšiach sú takisto potrební laici pri rozdávaní svätého prijímania.  Okrem toho tu pôsobia lektori, speváci a usporiadatelia. Keď sa skončí jedna svätá omša, noví veriaci už stoja v rade na ďalšiu.

V piatok sa tam slávi najmenej 12 omší, v sobotu a nedeľu do 7 omší. V pracovné dni sú omše ráno aj večer. Slávia sa prevažne po anglicky, ale aj indickými jazykmi alebo filipínskym jazykom.

Kresťanstvo v Perzskom zálive rastie, pretože kvôli práci sem prichádza stále viac ľudí z Indie a Filipín. Preto chce biskup Paul Hinder investovať do školského vzdelávania. Všetkých turistov v Dubaji okrem toho pozýva, aby dni „netrávili iba v nákupných centrách a hoteloch s niekoľkými výletmi do púšte, ale aby sa niekedy ukázali aj v kostole. …  –zg-

 

O jazyku pápeža Bergoglia

 

Komentár českého vysielania Rádia Vatikán „Cirkev a svet“

Jana Gruberová

 

Vatikán, 19.1.2014 (RV) 016 674 – Akým jazykom to náš nový pápež vlastne hovorí? Pravdaže taliansky, hoci (ako sa oprávnene posťažovala jeho argentínska učiteľka taliančiny) nie vždy sa trafí do správneho prízvuku. Naši južní susedia sú však v tomto ohľade výnimočne zhovievaví a pri generálnych audienciách ochotne skandujú i proti rytmu svojho ľubozvučného jazyka. Väčší um a ochota sa však požaduje od prekladateľov pápežských textov. Musia opustiť bezpečné hranice jediného existujúceho taliansko-českého slovníka a vnoriť sa do oných povestných periférií, tentokrát jazykových. František borí vetnú stavbu, mieša štýly, razí novotvary a prepisuje pravidlá taliančiny, španielčiny i latinčiny. Kto bol zvyknutý na prebujnené a abstraktné vznešenosti doterajšej cirkevnej taliančiny, krčí ramenami. Strnulú a uspávajúcu nadnesenosť niektorých kilometrových dokumentov náhle nahradila každodennosť viery. Vatikanista, ktorý sa doteraz mohol blysnúť svojou teologickou kultúrou, sa vyrovnáva s tajmi buenosaireského, vraj  pôvodom väzenského žargónu. Terajší Petrov nástupca z argotu zvaného lunfardo hojne čerpá a z jeho výrazov skladá svoje nové podobenstvá. Samostatnú kapitolu potom tvoria neverbálne komunikácie nového pápeža – jeho nekonvenčné gestikulácie a mimika. „Svedčia o hlbokej duchovnej slobode“, vyhlásil o Bergogliovom jazyku v pohybe bývalý teológ Pápežského domu, švajčiarsky kardinál Georges Cottier, hneď v marci minulého roka (Avvenire, 22.3.2013).

Pontifikát pápeža Františka sa zakladá na prvenstve slova, na komunikácii najmä v jej vzťahovom aspekte, na orálnosti. Jeho výroky si ľudia skutočne odovzdávajú v mestskej doprave a v hostinci u piva, respektíve v našich zemepisných šírkach v pizzerii u vína či v bare.

„Priamy, jasný, prostý, prístupný, až hovorový štýl sa pritom nevylučuje s krásou jazyka, ako poznamenáva novinárka Stefania Falascová. „Volí výrazy, ktoré hneď človeka zasiahnu a vnášajú svetlo. Jeho figuratívny jazyk jediným súslovím účinne vystihne tému širokého dosahu, najmä pri ranných kázňach. Je to akýsi druh jazykového expresionizmu, typický pre španielčinu. Slova nadobúdajú fyzickosť a telesnosť, čo je tiež typický rys postmoderného, webového jazyka“, myslí si talianska publicistka, ktorú s argentínskym jezuitom spája dlhoročné priateľstvo. Niet preto divu, že veriaci aj neveriaci sa s týmto jazykom stotožňujú. Podľa prieskumu talianskeho Inštitútu Toniolo (3.10.2013) až 83 percent opýtaných mladých ľudí tvrdí, že pápežov prejav je vhodný pre súčasný svet a je schopný osloviť ľudské srdce. Ako by aj nie, keď ich František v letnom Riu vyzval, aby neboli ticho, ale aby ako mladí kresťania „robili hluk“, „kravál“, alebo možno až „bordel“. Toto je totiž výstižný preklad Bergogliovej výzvy, ktorému často bráni vrodená slušnosť oficiálneho prekladateľa a tendencia pápežské texty uhladzovať.

Redakcia talianskeho mesačníka Vita (7.11.2013), ktorý sa zaoberá sociálnymi a ekologickými témami, zostavila akýsi frekvenčný slovník prvých siedmych mesiacov nového pontifikátu. Prvú priečku v ňom zaberajú výrazy „všetci/všetko“ (použité 963 krát). „Ježiš“ – vlastné a dôverné meno – sa objavuje dvakrát častejšie ako teologickejší „Kristus“ (751 ku 417). Medzi zámenami vládne „my“ (použité 623 krát), zatiaľ čo  „ja“ sa vyskytuje o štyrikrát menej (166). Medzi slovesami zasa prevažujú tie, ktoré vyjadrujú pohyb : ísť, putovať, stretávať sa.

Slová odsúdenia v tomto slovníku nenachádzajú miesto – napríklad pojmy „trest“ či „trestať“ neboli nikdy vyslovené. Negatívnu konotáciu pravdaže preberajú iné výrazy – najmä  „klebety“ a „nariekanie“. Zazneli viac ako osemdesiatkrát na dôkaz toho, že si ich pápež František v Cirkvi skutočne nepraje. Analýza talianskeho periodika sa zameriava aj na používanie nelexikálnych prvkov, najmä interpunkčných znamienok. „Guľometné dávky otáznikov (celkovo 614) si totiž zasluhujú pozornosť“, ako naznačujú autori. Pápež sa rozpráva sám so sebou a so svojimi poslucháčmi. Kladie otázky, a to zďaleka nie iba rečnícke. Vťahuje poslucháča do dialógu a požaduje od neho konkrétnu odpoveď. Zároveň ako dobrý katechéta, didakticky opakuje to, čo pokladá za dôležité a hodné zapamätania.

Táto inkluzívna a podnetná komunikácia nešetrí výpožičkami z ľudového pokladu jazyka a nezriedka vystupuje s originálnymi novotvarmi. Jorge Milia, študent z doby Bergogliovho profesorského pôsobenia v Santa Fé (1964-1965), venoval tomuto „Františkovmu žargónu“ sériu článkov, ktorú vytlačili vatikánske noviny L´Osservatore Romano (počínajúc 21. augustom 2013). Vysvetľuje v nich termíny už spomenutého buenosaireského slangu (primerear, balconear, pasó de rosca, hacer lío, ningunear, pescar), ktoré talianski kolegovia ponechávajú s obľubou v origináli, aby sa cudzojazyčný prekladateľ potrápil s ich viac či menej krkolomným opisom. Z iného súdka sú pápežove neologizmy, vlastne „bergoglizmy“. Jeden za všetkých – v 96. článku apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium čítame:

„Ako často len snívame o expanzívnych, malicherných a dobre narysovaných apoštolských plánoch typických pro porazených generálov! Tak popierame dejiny Cirkvi, ktoré sú slávne ako dejiny obetí, nádeje, každodenného boja, života stráveného v službe, vytrvalosti v namáhavej práci, pretože každá práca prináša pot na čele. Namiesto toho sa márnivo venujeme rečiam o tom, čo by sa malo robiť – hriech onoho malo by sa – ako duchovní učitelia a pastorační odborníci, ktorí dávajú inštrukcie a zostávajú mimo.“ (koniec citátu). Ono známe: „asi by sa s tým malo niečo urobiť“ do češtiny len ťažko preložíme jedným podstatným menom. Bergogliovi sa tu podarila (novotvarom habriaqueísmove španielského originálu, preloženým do taliančiny doslova ako doverfarismo, „malobysaurobiactvo“) nová definícia jedného nového hriechu. A potom, že pápež hriech zrušil!

Bezmála všetkých deväť tisíc respondentov prieskumu Inštitútu Toniolo  (92 percent zo vzorky mládeže vo veku 18 až 29 rokov) súdi, že pápež je mužom nebývalých komunikačných schopností. Za Františkovým prejavom však (našťastie) nestoja komunikační stratégovia ani mediálni poradcovia. Pápeža poháňa jediná túžba – odovzdávať Božie Slovo.

„Kresťan nepoužíva „sociálne uhladený jazyk“ náchylný k pokrytectvu, ale chce byť hovorcom evanjeliovej pravdy s prostotou dieťaťa“, učil Svätý Otec František pri rannej svätej omši minulý rok v júni (homília v kaplnke Domu sv. Marty, 4.6.2013) a v závere vyzýval k reči prostej ako reči Božích detí, reči v pravde vychádzajúcej z lásky.

„Bol verným obrazom slov, ktoré vychádzali z jeho úst“, píše Alessandro Manzoni v historickom románe „Snúbenci“ (Odeon 1973) o jednej z hlavných postáv, kardinálovi Bedřichovi. Je zaujímavé, že tento popis stojí v kapitole o „Obrátení Nemenovaného“, ktorú si pápež František v tomto historickom románe obľúbil a často z nej cituje. Ak je teda život analogický slovám, tak aj z Bergogliovej reči vnímame, nakoľko je pre neho pravdivé a prežité to, čo hovorí. –zg-

Poľsko: Uverejnia záznamy z denníkov bl. pápeža Jána Pavla II.

Krakov, 20.1.2014 (kath.net/KNA) 016 673 – Doteraz nezverejnené súkromné záznamy pápeža Jána Pavla II. (1978-2005) majú vyjsť 5. februára v Poľsku vo forme knihy. Krakovské vydavateľstvo Znak 17. januára oznámilo, že 640-stránková kniha «Ján Pavol II. Som celkom v Božích rukách» obsahuje zápisy denníkov z rokov 1962-2003.

Poľský pápež vo svojom testamente vlastne žiadal, aby sa tieto záznamy spálili. Jeho bývalý sekretár, dnešný krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz, odôvodnil toto zverejnenie podľa vydavateľstva tým, že záznamy sú kľúčom k pochopeniu spirituality Jána Pavla II. Poskytnú pohľad na jeho «vzťahy k Bohu, k iným ľuďom a k sebe samému».

Pápež František bude Jána Pavla II. ako aj  Jána XXIII. svätorečiť 27. apríla. Na toto svätorečenie očakávajú v Ríme viac ako 5 miliónov pútnikov.
Pieseň k bl. Jánovi Pavlovi II. – „Song For Karol“  

od Marka Malletta s Raylen Scarrottom

 

 

Biskup z Vatikánu o decentralizácii, synodalite a dotazníku

 

Vatikán, 19.1.2014 (kath.net) 016 672 – Význam pojmu „decentralizácia“ Cirkvi vysvetlil v interview taliansky biskup z Albana, Marcello Semeraro (foto). Biskup Semeraro je sekretárom komisie ôsmych kardinálov zo všetkých kontinentov, ktorú pápež František zriadil na podporu reformu kúrie.

„Decentralizácia neznamená stratiť centrum, ale „odbremeniť ho od všetkého, čo mu priamo nepatrí. Robiť paniku vzhľadom na toto slovo … je neoprávnené.“ Napísal to taliansky denník „La Stampa“.

Podobné platí aj pre pojem synodalita. „Pápež hovoril často o synodalite a on pod tým chápe formu života v Cirkvi. Pápež – a to je jasné – nespochybňuje štruktúru Cirkvi, ktorá je z vôle Krista hierarchická. Sú to oveľa viac formy správania a štýlu, ktoré sa spochybňujú.“

K vatikánskemu dotazníku pre budúcu synodu biskupov o rodine biskup Semeraro jasne konštatuje: „Niektorí sa obávajú, že dotazník vzbudzuje zdanie prieskumu mienky, pri ktorom sa potom vyhlásia za platné názory väčšiny. Nič také sa diať nebude. Charizma pápeža a biskupov nespočíva v tom, aby  sledovali názor väčšiny.“

„Kto je s pápežom nespokojný, pravdepodobne ho porovnáva s vlastnými  ideami bez toho, aby si sám položil otázku o živote v Cirkvi, ktorý prebieha pred očami všetkých. Pýtam sa: Čo mi leží na srdci viac? Spoločenstvo viery, alebo potvrdenie mojich vlastných ideí?“  -zg-

 

Nemecko: Práca v nedeľu sa stále viac šíri

 

Nemecko: Viac ako 28 percent zamestnancov musí pracovať aj v dňoch pokoja.

Politik CSU Matthias Strebl: Tým je jednoznačne prekročená „červená línia“!

 

Lipsko/Berlín, 19.1.2014 (kath.net/idea) 016 671 – Práca v nedeľu sa stále viac rozširuje najmä v Nemecku. Podľa spolkovej vlády musí pracovať v nedeľu a vo sviatky zo 40 miliónov nemeckých zamestnancov až 11,5 miliónov – čo je viac ako 28 percent. Nastálo pracuje počas zákonom stanovených sviatkov 1,3 milióna ľudí, pravidelne vtedy pracuje 4,6 miliónov a príležitostne 5,5 miliónov ľudí.

Pre politika CSU pre sociálne záležitosti a poslanca parlamentu Matthäusa Strebla sa tým „jednoznačne prekročila červená línia“. Tento katolík vyzýva spolkovú vládu k „demonštratívnemu boju“ proti vybrežujúcej sa povinnosti pracovať v nedeľu a vo sviatky. „Takáto práca sa nesmie stať samozrejmosťou,“ povedal pre noviny „Leipziger Volkszeitung“ zo 17. januára. Strebl apeloval na ministerku Andreu Nahlesovú (SPD), aby preskúmala potrebu výnimočných úprav a zistila stav v štáte, aj v jednotlivých spolkových krajinách. Má zvážiť aj „symbolické opatrenia“ na svojom ministerstve. Treba sa postarať, aby nedeľa bola dňom pokoja a rodiny, „ktorý preruší hektický beh škrečkovho kolesa a bude mať prospešné účinky“, ako sa vyjadril Strebl.

Okrem toho sa má vláda postarať o prijatie ochrany nedele do Európskych smerníc práce. V nemeckej ústave je ochrana nedele zakotvená ako „deň pracovného pokoja a duchovného pozdvihnutia“. Cirkvi a odbory sa bránia proti rastu výnimočných úprav, ako sú napríklad otvorené obchody v nedele a sviatky. –zg-

 

Vatikán: Skúmanie javov v Medžugorí uzavreté

 

 

 

Vatikán, 18.1.2014 (KAP) 016 670 – Vatikánske skúmanie dosiaľ Cirkvou neuznaného mariánskeho pútnického miesta Medžugorie v Bosne-Hercegovine je uzavreté. V piatok, 17. januára, sa posledný raz zišla medzinárodná komisia pod predsedníctvom emeritného rímskeho vikára kardinála Camilla Ruiniho, ako oznámila Tlačová kancelária Svätého stolca v sobotu. Výsledok postúpia na ďalšie spracovanie na Kongregáciu pre náuku viery.

V Medžugorí malo od júna 1981 dochádzať k mariánskym zjaveniam šiestim osobám, ktoré trvajú až do súčasnosti. Príslušná biskupská konferencia v roku 1991 k tomu vydala smernice so zdržanlivým vyjadrením k tomuto javu a oficiálne púte do Medžugoria zakázala.

Z poverenia Kongregácie pre náuku viery vatikánska komisia začala skúmať javy v doteraz Cirkvou neuznanom pútnickom mieste v roku 2010. V centre jej práce však neboli v prvom rade mariánske zjavenia, ale duchovný život a pastoračná starostlivosť  o pútnikov v Medžugorí.

Mariánske zjavenia v Medžugorí sa mali začať 24. júna 1981. Šesť detí vtedy rozprávalo o tom, že sa im zjavila Božia Matka, keď pásli ovce. Zjavenia trvajú podľa údajov dnes už dospelých vizionárov doteraz a sú vraj veľmi časté. Spájajú sa s presnými výpoveďami „Gospy“ (Panej) k cirkevným aj iným témam. –zg-

 

Čína: Objavili ranokresťanské sídlo

 

Jaskynka s krížom datovaná do doby medzi rokmi 316 a 907

svedčí o prítomnosti Nestoriánskej Cirkvi

 

Bangkok, 18.1.2014 (kath.net/KAP) 016 669 – V Číne objavili očividne najstaršie kresťanské sídlo krajiny. Ide o jaskynku v skalách s vyrytým krížom nad ňou, ktorá sa nachádza pri Jaskyniach Longmen (foto) v blízkosti východočínskeho mesta Luoyang. Informovala o tom anglická verzia katolíckej tlačovej agentúry „UCA News“ v Bangkoku 17. januára. Podľa odhadu vedcov malá jaskynka slúžila na uchovávanie popola a telesných pozostatkov kresťanov tzv. Nestoriánskej cirkvi.

Jaskynku datujú do obdobia medzi rokmi 316 až 907 po Kristovi. Preto by mohla byť staršia ako nestoriánske nálezisko Xi’an z roku 781, ktoré nápisom dokumentuje pôsobenie kresťanských misionárov a doteraz sa považovalo za najranejšie archeologické svedectvo o kresťanstve v Číne.

Jaskynku objavil už v roku 2009 vedec z Longmenského výskumného ústavu. Výsledky skúmania uverejnili až teraz.

Podobné jaskyne a výklenky zdobené sochami Budhu v útesoch pro rieke  Yi sa používali ako pohrebiská. Preto sa predpokladá, že aj táto jaskynka slúžila tomuto účelu, citovali „UCA News“ objaviteľa Jiao Jianhuia.

Nestoriánska cirkev sa vytvorila v 5. storočí v spore o božskú a ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista ako samostatný smer. Robila misie na Východe a pozdĺž Hodvábnej cesty. Podľa doterajšieho názoru vedcov kresťanstvo prišlo do Číny až počas dynastie Tang (618-907). –zg-

 

Poľsko: Spor o pravidlách vystupovania z Cirkvi

 

Varšava, 17.1.2014 (kath.net/KNA) 016 668 – Poľskí katolícki biskupi odmietajú zjednodušenie vystúpenia z Cirkvi, ktoré požaduje národný úrad pre ochranu dát. Generálny sekretár Biskupskej konferencie Poľska, pomocný biskup Wojciech Polak, vo štvrtok poradil viacerým farám, aby proti napomínajúcim listom úradu odpovedali sťažnosťou a v núdzi, aby sa obrátili aj na spravovací súd. Ochrancovia dát s odvolaním sa na rozsudok Najvyššieho spravovacieho súdneho dvora v minulých týždňoch po prvý raz pokarhali štyroch kňazov, pretože odmietali zaznamenať do registra krstov vystúpenie z Cirkvi. To je vraj porušenie práva na informačné sebaurčenie.

Biskup Polak pre poľskú katolícku agentúru KAI kritizoval, že súd považuje na vystúpenie dostačujúce jednoduché vyhlásenie a tým nepovažuje za potrebné dodržiavanie kánonického práva Cirkvi. „Chceme ukázať, že tento rozsudok nie je dobrý,“ povedal generálny sekretár BKP.

Katolíci v Poľsku podľa platných smerníc biskupskej konferencie musia svoje vystúpenie z Cirkvi vyhlásiť pred kňazom vlastnej farnosti a s dvomi svedkami. Podľa správ médií v rade prípadov kňazi vystúpenia veriacich z Cirkvi odmietli.

Najvyšší súd v októbri odobril žaloby bývalých členov Cirkvi proti úradu pre ochranu dát. Ten najprv odmietol postupovať proti farám. Sudcovia rozhodli, že náboženské spoločenstvá musia napriek svojej autonómii dodržiavať predpisy všeobecného práva. Úrad pre ochranu práv má sám posúdiť, či jednotlivec riadne vyhlásil vystúpenie z Cirkvi a tak úrad konal.

Cirkevný právnik Ireneusz Woloszczuk postup úradu kritizoval. Povedal, že prekračuje svoje kompetencie a svojím zásahom do vnútorných cirkevných záležitostí porušuje zásady ústavy a konkordátu.

Podľa štatistiky, ktorú uverejnila BKP v roku 2010 vystúpilo z Cirkvi v Poľsku 459 katolíkov. –zg-

 

USA: Biskupi upozorňujú kongres na ľudskú dôstojnosť v ekonomike

Washington, D.C., 17.1.2014 (ZENIT) 016 667 – Kongres má príležitosť zvážiť a ratifikovať dohodu o Trans-pacifickom partnerstve (TPP) na ďalší rok,  a preto by mal pamätať na princípy obrany ľudského života a dôstojnosti, ako vyhlásili americkí biskupi, predsedovia komisií pre domácu spravodlivosť, ľudský rozvoj a medzinárodnú spravodlivosť a pokoj pri Biskupskej konferencii USA.

„BK USA síce nezaujíma postoje za alebo proti v oblasti obchodných dohôd, no radi by sme využili túto príležitosť a ponúkli na vaše zváženie princípy, ktoré bránia ľudský život a dôstojnosť, chránia životné prostredie a verejné zdravie a napomáhajú spravodlivosť a pokoj vo svete,“ napísali arcibiskup Thomas Wenski z Miami a biskup Richard Pates z Des Moines, Iowa, v liste vo štvrtok členom Senátneho výboru pre financie a Výboru pre finančné prostriedky.

Arcibiskup Wenski, predseda komisie pre domáce záležitosti a biskup Pates, predseda komisie pre zahraničie, vysvetlili niekoľko oblastí ako: práva robotníkov a domorodcov, migrácia, poľnohospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj, starostlivosť o stvorenie, mechanizmy rozhodovania a účasť ľudí na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich bytostne týkajú.

Biskupi citovali posolstvo pápeža Františka pre summit G-8 zo 17. júna:  „Každá ekonomická a politická teória alebo akcia musí byť zameraná tak, aby  každému obyvateľovi planéty poskytovala aspoň minimum prostriedkov na život v dôstojnosti a slobode, s možnosťou uživiť rodinu, vychovať deti, chváliť Boha a rozvíjať si vlastný ľudský potenciál. To je hlavná vec. Ak takáto vízia chýba, celá ekonomická činnosť nemá zmysel.“ -zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *