O kultúre skartácie

Kompas pre Boží ľud

Príhovor Svätého Otca k členom Istututo Dignitatis humanae

pápež František a choríPôvodná dôstojnosť každého muža a každej ženy je nescudziteľná a nepodlieha žiadnej moci či ideológii. Sociálna náuka Cirkvi je bariérou proti začínajúcej „cultura dello scarto“ (kultúre odpadu/skartácie). Taký je zmysel slov, ktorými sa pápež obrátil na členov Istituto Dignitatis humanae, ktorých prijal počas audiencie v sobotu ráno 7. decembra v Sala Clementina.

„Ďakujem vám za toto stretnutie, najmä som vďačný za slová, ktoré kardinál Martino povedal na úvod. Váš inštitút sa zameriava na podporu ľudskej dôstojnosti na základe fundamentálnej /základnej pravdy, že človek je stvorený na Boží obraz a podobu. Preto originálna dôstojnosť každého muža a ženy je nescudziteľná, nepodlieha žiadnej moci či ideológii. Bohužiaľ v našej dobe, tak bohatej na toľké nádeje a úspechy, nechýbajú moci a sily, ktoré v konečnom dôsledku produkujú kultúru odpadu /skartácie, a táto má tendenciu stať sa spoločnou mentalitou. Obeťami tejto kultúry sú práve najslabšie ľudské bytosti – nenarodené deti, chorí starší ľudia, tí najchudobnejší, ťažko zdravotne postihnutí … -, ktorým hrozí, že by mohli byť „zlikvidovaní /skartovaní“, vypudení zo súkolia byť za každú cenu užitoční. Tento falošný model človeka a spoločnosti realizuje praktický ateizmus popierajúci Božie slovo, ktoré hovorí „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (pozri Gen 1,26) .

Zatiaľ čo, keď sa necháme osloviť týmto Slovom, ak mu dovolíme, že sa môže obrátiť na naše osobné a sociálne svedomie, keď mu dovolíme konfrontovať naše spôsoby myslenia a konania, normy, priority a voľby, potom sa veci môžu zmeniť. Sila tohto Slova stanovuje limity pre každého, kto sa chce stať vládcom zneužívajúcim práva a dôstojnosť blížnych. Súčasne, to dáva nádej a útechu tým, ktorí nie sú schopní sa brániť, tým, ktorí nemajú intelektuálne a praktické prostriedky na to, aby boli uznané ich práva, aby bola uznaná hodnota ich utrpenia a ich života.

Sociálne učenie Cirkvi so svojím celistvým pohľadom na človeka ako personálnu a sociálnu bytosť, je vaším „kompasom“. V ňom sa nachádza veľmi vzácne ovocie dlhej cesty Božieho ľudu v moderných a súčasných dejinách: v ňom máme obranu náboženskej slobody, života vo všetkých jeho fázach, práva na prácu a na slušné živobytie, ochranu rodiny, vzdelania … Preto vítam každú iniciatívu, ako je tá vaša, ktorá sa snaží pomáhať ľuďom, komunitám a inštitúciám, aby znovu objavili morálny a sociálny princíp ľudskej dôstojnosti, základ slobody a spravodlivosti. Preto je potrebná zvýšená citlivosť a formácia, aby veriaci laici za akýchkoľvek podmienok a to najmä tí, ktorí sa angažujú v politickej oblasti, boli schopní podľa Evanjelia a Sociálnej náuky Cirkvi koherentne uvažovať a konať, viesť dialóg a spolupracovať s intelektuálnou poctivosťou a úprimnosťou s tými, s ktorými máme spoločnú ak nie vieru, tak aspoň podobnú víziu o človeku a spoločnosti a jej morálne dôsledky. Nie je málo tých, ktorí nie sú kresťania a veriaci, ale sú presvedčení, že človek musí byť vždy cieľom a nikdy nie prostriedkom.

Vatikán, 7. decembra 2013, Sala Clementina

Zdroj: L’OSSERVATORE ROMANO Anno CLIII n. 282 (46.526) domenica 8 dicembre 2013

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *