Život Cirkvi vo svete 47 * 2013

Obsah

‚Tradicionalista‘ a pápež František
Zollitsch, Marx a Ackermann proti Kongregácii pre náuku viery
USA chcú preložiť svoje veľvyslanectvo vo Vatikáne
Ochrancovia života: Nijaké právo na potrat v Európe!
Násilie voči kresťanom: Bráňme sa hneď na začiatku!
Hudobník heavy-metalu: ‚Satan je vo mne‘
Erdő varuje pred uchvátením dotazníka nekatolíkmi
Em. prímas: Anglikánska cirkev by mohla čoskoro zmiznúť
Cyklón nad Sardíniou: Pápež vyzýva k rýchlej pomoci
František: I konn nimma! Už nemôžem!
Nový vatikánsky štátny sekretár nastúpil do úradu
Biskupstvo o kaplnke: ‚Sila farieb nabíja návštevníkov‘
Transsexualita: Uzdraviť psychiku a nie kaličiť telo
Vatikán potvrdil: Mons. F. Lackner – nový arcibiskup Salzburgu
Predseda Konferencie biskupov USA má slovenský pôvod
Slovenský ústav v Ríme slávi 50. výročie založenia
Pápež a mafia
Pápež vysvätil za biskupa gen. sekretára štátu Vatikán
Odhalenia o voľbe pápeža Bergoglia – neplatné volebné kolo
Florencia: Časť cintorína venujú zomrelým nenarodeným
Ruský politik pozoruje «protikresťanskú revolúciu»
Vatikán vymazáva Scalfariho interview z internetu

Naša príloha
Kresťanský ekonóm o vplyve papierových peňazí v EÚ

 

‚Tradicionalista‘ a pápež František

 

Vatikán , 22.11.2013(kath.net/pl) 016 508 –  Pápež František to zasa raz urobil: Telefonickým hovorom sa dotkol človeka v jeho najhlbšom vnútri. Tento aj pre samotného pápeža Františka mimoriadny rozhovor sa tento raz viedol s katolíckym intelektuálom. Talian Mario Palmaro (foto) je docent bioetiky a filozofie na „Pápežskej univerzite Regina Apostolorum“ v Ríme. Je dlhoročným bojovníkom za ochranu života, autorom mnohých kníh a milovníkom liturgie v mimoriadnom obrade.

No Palmaro je známy aj ako veľký kritik pápeža Františka. Práve preto nedávno, pre článok v talianskych novinách „Il Foglio“ s názvom „Tento pápež sa  nám nepáči“, spolu so svojím spoločníkom Alessandrom Gnocchim po dlhoročnej práci v „Rádiu Mária“ z tohto talianskeho rádia vyletel. V bežnej reči vyjadrené: Palmaro je „tradicionalista“ a síce tej zreteľnejšej verzie, ktorá s pápežom Františkom rozhodne nie je spokojná, a s ktorou sa za tohto nového pontifikátu žiaľ nezriedka stretávame. A teraz sa tento iba 45-ročný muž kvôli nevyliečiteľnej rakovine blíži ku svojmu koncu.

No nechajme rozprávať samotného Palmara:

 

„Áno, súhlasí. Mal som telefonát s pápežom. Stalo sa to pred dvomi týždňami, 1. novembra, na Všetkých svätých. No ja som si to prirodzene nechal pre seba. Nikto nemal o tom vedieť, pretože išlo o rozhovor absolútne súkromnej povahy.“

No potom prenikli navonok správy, spočiatku bez Palmarovho mena. Čoskoro však vyšlo najavo, koho presne pápež zavolal. Palmaro potom porozprával talianskemu denníku „Libero“ – rozhodne veľmi nerád – celý príbeh: „Ide mi na nervy, že sa príbeh zverejnil, a keby to záviselo odo mňa, a od Alessandra, ktorému som to okamžite porozprával, nikdy by sa to nikto nedozvedel. Aj preto, lebo pápež očividne vôbec nemal záujem, aby svoje gesto a ešte menej obsah rozhovoru zverejnil.“

„Pápež František mi povedal, že je mi veľmi blízko, že počul o mojom zdravotnom stave, o mojom vážnom ochorení a ja som tak zreteľne cítil jeho súcit, jeho pozornosť voči ľudskej osobe ako takej, pomimo ideí a názorov, v čase keď prežívam čas skúšky a utrpenia.“

„Bol som užasnutý, udivený, celkom dojatý“, pokračoval Palmaro. „Pre mňa, katolíka, bolo to, čo som prežil, jedným z najkrajších zážitkov môjho života. No cítil som, že pápežovi musím pripomenúť, že som spolu s Gnocchim, vyjadril podrobnú kritiku jeho pôsobenia, zatiaľ čo som si obnovil svoju dokonalú vernosť voči tomuto synovi Cirkvi. Pápež ma ani nenechal dokončiť vetu a povedal, že pochopil, že táto kritika bola urobená v láske a aké bolo pre neho dôležité, že ju dostal.“ Tieto slová „mi poskytli veľkú útechu“.

To, že Vatikán odstránil interview pripisované pápežovi Františkovi so Scalfarim z internetovej stránky, ako povedal Palmaro ďalej, dáva predpokladať, že s obsahom tohto textu naozaj „niečo nesúhlasilo“.

„Naším úmyslom je zodpovedne pred naším svedomím kráčať ďalej cestou, ktorou sme už vždy kráčali. A síce bez toho, aby sa ubralo na vernosti pápežovi a Cirkvi, ale práve kvôli tejto vernosti a láske.“

 

Spisovateľka Barbara Wenzová o tomto telefonáte na blogu napísala:

„Tu náš pápež zasa raz siahol po slúchadle, porozprával sa s ním a počúval ho. Jemu, svojmu kritikovi, poskytol útechu, podporu a milosrdenstvo. Načúval mu, zdieľal s ním tú vzácnu chvíľu, ktorú môžu zdieľať spolu dvaja ľudia, ktorí sa odpúšťajúc navzájom počúvajú.
A nastalo zmierenie. A nastalo opätovné zjednotenie v obojstrannej obsiahlej láske k Cirkvi. A potom tu už bola iba láska. A tá je silnejšia ako smrť.“
–zg-

 

Zollitsch, Marx a Ackermann proti Kongregácii pre náuku viery
Freiburg, 21.11.2013 (kath.net) 016 507 – Freiburské arcibiskupstvo a arcibiskup Róbert Zollitsch, predseda Biskupskej konferencie Nemecka, zostávajú v otázke „znovu zosobášení rozvedení“ na protirímskom kurze. Podľa správy novín „Konradsblatt“ Zollitsch na jesennom plenárnom zasadnutí Diecéznej rady Freiburského arcibiskupstva 15./16. novembra zaujal postoj k spornej príručke o znovu zosobášených rozvedených. Podľa novín na programe stretnutia boli „dôležité vnútrocirkevné témy“ a to najmä list prefekta Kongregácie pre náuku viery, arcibiskupa Gerharda L. Müllera, arcibiskupovi Róbertovi Zollitschovi s výzvou, aby stiahol nedávny dokument uverejnený vo Freiburgu s názvom „Podanie ruky na sprevádzanie ľudí oddelených, po rozvode a občiansky znovu zosobášených“ – najmä v rozhodujúcich bodoch.

To, že sa diecézna rada „nie príliš dlho“ zaoberala týmto listom, napísali noviny, „spočívalo možno aj na jasnom posolstve arcibiskupa Zollitscha, ktorý k tomu osobne zaujal postoj a zreteľne sa vyjadril, že vo veci tohto dokumentu „niet čo zobrať naspäť“(!)

„Freiburská iniciatíva sa chápe ako prínos k prebiehajúcej diskusii na túto tému. Arcibiskupstvo chce dať ‚konštruktívne impulzy‘ vzhľadom na zvlášť zriadenú pracovnú komisiu na túto tému pri biskupskej konferencii ako aj vzhľadom na Synodu biskupov v Ríme na jeseň 2014,“ ako zdôraznil arcibiskup a pripomenul nutnosť pre blaho postihnutých ľudí ‚vyvinúť teologicky a pastoračne zodpovedné cesty‘.“

„Popri posilnení manželskej pastorácie je ‚dôležitou a ústrednou úlohou Cirkvi rozvedených, ktorí sa občiansky znovu zosobášia, s ich otázkami a starosťami nenechať samých, ale pomáhať im a integrovať ich do cirkevných spoločenstiev‘,“ povedal Róbert Zollitsch.

Nedávno výslovne podporil aj presvedčenie, ktoré vyjadril mníchovský kardinál Reinhard Marx, že „prefekt Kongregácie pre náuku viery nemôže túto diskusiu ukončiť a diskusia na túto tému ‚v celej svojej šírke‘ má a aj bude pokračovať.“

Arcibiskup Zollitsch tiež jasne zdôraznil, „že nijakým spôsobom nejde o to relativizovať alebo spochybniť nerozlučiteľnosť manželstva“. Odvolal sa na formuláciu v nemeckom Katechizme pre dospelých, podľa ktorej nie je síce jednoduché, ale ani nemožné, vernosť pravde ‚zlúčiť s kresťanskou láskou a milosrdenstvom, keď si ťažká konkrétna situácia vyžaduje trpezlivé sprevádzanie a ohľaduplnosť‘.“ Cirkevné právo môže „stanoviť iba všeobecne platný poriadok, avšak nemôže upravovať všetky často veľmi zložité jednotlivé prípady“, citoval Zollitsch z nemeckého Katechizmu.

Podľa týždenníka „Konradsblatt“ Zollitsch na list „biskupa Müllera“ (!) ešte neodpovedal, ale urobí tak čoskoro.

 

Biskup Ackermann: Prefekt nemôže autoritatívne ukončiť diskusiu 

 

„Prefekt Kongregácie pre náuku viery nemôže diskusiu autoritatívnym postojom jednoducho ukončiť.“ Vyhlásil to aj trierský biskup Štefan Ackermann (foto) pre noviny „Trierischer Volksfreund“ ako reakciu na výzvu prefekta Kongregácie pre náuku viery, arcibiskupa Gerharda L. Müllera, stiahnuť freiburský dokument o znovu zosobášených rozvedených.

„Mníchovský kardinál Reinhard Marx ani ja nechceme síce spochybňovať katolícke chápanie manželstva, ale musíme intenzívnejšie a úprimnejšie zohľadňovať konkrétnu skutočnosť mnohých párov a rodín,“ povedal Ackermann. Tlačové centrum Trierského biskupstva na otázku redakcie  kath.net potvrdilo, že biskup Ackermann bol citovaný korektne. -zg-

 

USA chcú preložiť svoje veľvyslanectvo vo Vatikáne

 

Kansas City, 21.11.2013 (KNA) 016 506 – Plány preložiť veľvyslanectvo USA pri Svätom stolci k veľvyslanectvu USA v Taliansku narážajú podľa správy novín «National Catholic Reporter» na kritiku bývalých veľvyslancov USA. Taký krok by znamenal «masívnu degradáciu»  americko-vatikánskych vzťahov, ako povedal James Nicholson, diplomatický zástupca USA pri Svätom stolci v rokoch 2001 až 2005, pre noviny v stredu. Podobné výhrady majú aj iní bývalí veľvyslanci, medzi nimi Mary Ann Glendonová, harvardská právnička a prvá žena v čele Pápežskej akadémie pre spoločenské vedy.

Vatikán tradične nástojí na tom, aby štáty mali svoje zastupiteľstvá pri Svätom stolci oddelene od ich veľvyslanectiev v Taliansku. V tomto prípade, podľa «National Catholic Reporter», však Vatikán sám signalizoval pochopenie pre toto pripojenie z bezpečnostných dôvodov. Napríklad vzhľadom na smrtiaci útok na americký konzulát v Bengasi v r. 2012 je to «skutočná starosť», citujú noviny nemenovaného pracovníka Rímskej kúrie. Dokiaľ obe veľvyslanectvá zostanú organizačne oddelené, je umiestnenie na tom istom pozemku prijateľnou výnimkou z bežného pravidla.

Aj od októbra úradujúci americký veľvyslanec Kenneth Hackett, bývalý veľvyslanec, aj pracovník amerického ministerstva zahraničia uviedli bezpečnosť ako motív presťahovania veľvyslanectva. Oficiálne tento krok ešte neoznámili. Podľa informácií novín sa už začali renovačné práce a sťahovanie sa má uskutočniť v januári 2015.

Veľvyslanectvo USA pri Svätom stolci má sídlo nad priestormi Circus Maximus na Aventínskom vŕšku. Veľvyslanectvo USA v Taliansku má sídlo o 4 km ďalej na Via Veneto. –zg-

 

Ochrancovia života: Nijaké právo na potrat v Európe!

Kassel, 21.11.2013 (kath.net/idea) 016 505 – Stretnutie kresťanských ochrancov života (TCLG) sa obracia proti úsiliu v Európskom parlamente požadovať právo na potrat. Reagovalo tak na „Správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a s tým spojenými právami“. Podľa jej autorky, portugalskej socialistky Edity Estrelovej, sa nazýva aj „Správa Estrelovej“. Vyslovuje sa okrem iného za celoeurópsku legalizáciu ukončenia tehotenstva. Európsky parlament sa správou zaoberal 22. októbra, ale po hlasnej diskusii v príslušnom výbore „Práva ženy a zrovnoprávnenie pohlaví“ zamietol.

Správa sa má znova predložiť na hlasovanie v decembri bez podstatných zmien!

TCLG – sieť nemeckých iniciatív, poradných centier a centier pre matku a dieťa – v rezolúcii jednohlasne schválenej 16. novembra v nemeckom Kasseli – vyzýva Európsky parlament, aby správu zamietol. Má sa rozhodne postaviť proti „bezpráviu  ‚údajného právneho nároku‘ na ukončenie tehotenstva“.

 

Nemôže existovať právo na zabíjanie

Správa Estrelovej obsahuje „mnohé nesprávne tvrdenia a úplne neprijateľné požiadavky“. Tak pod hlavným pojmom „reprodukčné zdravie“ sa znova pokúša požadovať právo na potrat a urobiť to cieľom politiky EÚ: „Tým sa obraňuje právny postoj, ktorý neexistuje a nikdy existovať nesmie, a ktorý v skutočnosti predstavuje zabíjanie nenarodených detí“. Fakticky sa tým časti ľudí v EÚ upiera právo na život a telesnú neporušenosť, najmä nenarodeným s postihnutím. Okrem toho sa má obmedziť aj sloboda svedomia zdravotného personálu, ktorý nechce spolupôsobiť na potratoch. Štátoprávna Európa nesmie nikdy dovoliť, „aby zabíjanie iných ľudí bolo právom nejakého človeka“. Rezolúcia ďalej poukazuje na európsku občiansku iniciatívu „Jeden z nás“, ktorá nazbierala 1,9 milióna podpisov. EÚ okrem iného vyzýva, aby už neposkytovala peniaze na potraty ako prostriedok kontroly rastu populácie a plánovania rodiny. Predsedom TCLG je generálny sekretár Nemeckej evanjelickej aliancie, Hartmut Steeb (Stuttgart). –zg-

 

Demonštrácia pred Európskym parlamentom

 

Násilie voči kresťanom: Bráňme sa hneď na začiatku!

 

Stuttgart/Varšava, 21.11.2013 (kath.net/idea) 016 504 – Nemecká evanjelická aliancia (DEA) vyzvala politikov a justíciu v Európe, aby netrpeli rastúcu intoleranciu a násilie voči kresťanom. Výzvu uverejnila pri príležitosti správy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vydanej 15. novembra vo Varšave s názvom: „Zločiny nenávisti voči náboženským menšinám“. Podľa nej napr. nemecké orgány v minulom roku registrovali 414 trestných činov proti kresťanom a iným náboženským spoločenstvám. V 18 prípadoch išlo o násilie voči ľuďom. Z údajov nevyplýva, aký vysoký bol počet útokov na kresťanov. OBSE sa odvoláva aj na údaje Vatikánu. Podľa toho napríklad v Nemecku znesvätili 19 kostolov a 4 cintoríny – z toho 10 katolíckych kostolov, 3 evanjelické kostoly a 1 pravoslávny kostol. V 16 prípadoch boli kostoly alebo kresťanské zariadenia vykradnuté alebo počarbané. K tomu sa pridáva zničenie jednej ikony a viaceré prípady vandalizmu. Podľa správy OBSE nemecká polícia nedokázala ani v jednom prípade náboženskú nenávisť ako motív činu. V Nemecku sa trestné činy voči kresťanom špecifikovane neevidujú. Počet útokov na židov bolo v minulom roku 1374.

 

Rozhodne postupovať proti porušovaniu práva

Ako povedal generálny sekretár DEA Hartmut Steeb v Stuttgarte 18. novembra na otázku evanjelickej agentúry „idea“, OBSE právom upozornila na obmedzovanie náboženskej slobody a násilia voči kresťanom v Európe. Aj keď protikresťanské hanobenia a útoky na kostoly nemožno „porovnať s rozsahom diskriminácie a prenasledovania kresťanov v islamských a komunistických krajinách,“ je potrebné, „rozhodne sa proti týmto začiatkom brániť a rázne proti takémuto porušovaniu práva postupovať“. Steeb vyzval, aby sa oznamovali na polícii všetky trestné činy proti kresťanom a kostolom: „Ak k tomu budeme mlčať, protikresťanských porušovateľov práva to povzbudí v ich činoch a špirála násilia sa roztočí stále silnejšie.“

 

Chrániť konvertitov

Podľa Steeba dochádza aj v slobodných právnych štátoch Európy k tomu, že migranti, ktorí prestúpili na kresťanstvo sú príbuznými, najmä radikálnymi moslimami, ohrozovaní a diskriminovaní. Treba ich účinnejšie chrániť. Podľa správy OBSE v r. 2012 zaznamenali najviac deliktov z protináboženskej nenávisti vo Veľkej Británii: 2230, z toho 687 v Škótsku. Z nich bolo viac ako 80 percent zameraných proti katolíckej cirkvi.

Viedenské Centrum pozorovania intolerancie a diskriminácie kresťanov zaznamenalo minulý rok 67 zločinov proti kresťanstvu v Európe: 46 prípadov proti duchovným a cirkevným budovám a 15 aktov násilia proti kresťanom, ktorí sa vyslovili proti potratu alebo homosexuálnemu manželstvu. V 6 prípadoch išlo o útoky extrémistických moslimov na kostoly. –zg-

 

Hudobník heavy-metalu: ‚Satan je vo mne‘

 

Tas Danazoglou: Diabol je reálnejší, ako si mnohí ľudia myslia

 

Heimsheim, 21.11.2013 (kath.net/idea) 016 503 – Grécky hudobník heavy-metalovej muziky Tas Danazoglou sa priznal k satanizmu. Je zakladateľom a spevákom skupiny „Satan‘s Wrath“ (Satanova zlosť). V interview pre internetový magazín metal.de (Heimsheim pri Pforzheime) povedal Danazoglou, že jeho skupina robí „satanský heavy metal“. Na otázku, ako vážne skutočne berie tému satan odpovedal:

„Satan je reálnejší ako si mnohí ľudia myslia … Ja som satan, a satan je vo mne.“

Nové CD skupiny nesie titul „Aeons of Satan‘s Reign“ (Éra vlády satana). Na obálke je ukrižovaný Kristus uprostred znázornení diabla. Podľa  Danazogloua obálka skupiny ukazuje „sabat pri znesvätení Ježiša Krista“. Piesne na CD majú názvy ako „Only Satan is Lord“ (Iba satan je pán) a „Satan‘s Blood, Lucifer‘s Fire“ (Satanova krv, Luciferov oheň).

V recenzii tohto CD na rakúskej internetovej stránke „stormbringer.at“ sa uvádza, že zachrípnutý hlas Danazogloua „ti obleje chrbát satanským chladom“. –zg-

 

Erdő varuje pred uchvátením dotazníka nekatolíkmi

Vatikán, 20.11.2013 (kath.net) 016 502 – Vatikánsky dotazník o manželstve a rodine by si mohli prisvojiť aj nekatolíci, ako varoval kardinál Péter Erdő (foto), maďarský prímas a predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Tí, ktorí na otázky dotazníka, ktorý Vatikán rozoslal ako prípravu na synodu biskupov o rodine a evanjelizácii, vyjadrujú svoj názor cez internet, „nemusia byť nutne katolíci alebo súčasť Cirkvi, či veriaci ľudia,“ povedal kardinál, ako informovali noviny „Catholic Herald“.

Erdő je generálnym relátorom Mimoriadnej synody biskupov 2014, na prípravu ktorej táto anketa slúži ako obraz stavu katolíckeho rodinného života.

Prirodzene, že text nájdeme na internete a každý ho môže čítať, vysvetlil kardinál, no my nechceme zistiť verejnú mienku. „Predovšetkým nechceme urobiť Radostnú zvesť alebo náuku Cirkvi závislú od pohľadu verejnej mienky,“ pripomenul kardinál Erdő podľa „Catholic Herald“.

Vatikán poukázal v prvom rade na to, že dotazník sa obracia na biskupov a tí by mali zistiť názory zo svojich dekanátov a farností. No potom Biskupská konferencia Anglicka a Walesu uverejnila dotazník na internete s možnosťou na neho reagovať.

 

Na dotazník majú reagovať ľudia bez ohľadu na vyznanie

Medzitým majú už aj katolíci v nemeckej oblasti možnosť individuálne reagovať na dotazník. Švajčiarska biskupská konferencia v tlačovom vyhlásení dokonca výslovne na to poukazuje:

„Aj katolíčky a katolíci vo Švajčiarsku sú pozvaní vyjadriť svoje podnety, kritiky a očakávania na tému tohto dotazníka. Pozvanie platí samozrejme aj pre členov ich rodín a životných partnerov, bez ohľadu na ich vyznanie alebo náboženskú príslušnosť.“ Pretože je želaním „biskupa Markusa Büchela, aby podľa možnosti mnoho ľudí na tieto otázky odpovedalo“. –zg-

 

Em. prímas: Anglikánska cirkev by mohla čoskoro zmiznúť

 

Londýn, 20.11.2013 (kath.net/KNA) 016 501 – Bývalý anglikánsky arcibiskup z Canterbury, lord Carey of Clifton (78), vidí anglikánsku Cirkev Anglicka ohrozenú vymieraním. Ak sa nepodarí pritiahnuť nových veriacich, všetkých 43 diecéz v priebehu 25 rokov zmizne, citujú britské noviny z utorka z príhovoru Careyho v Shrewsbury.

«Som presvedčený, že cirkvi môžu rásť, majú rásť a musia rásť,“ povedal Carey. «Ale sedieť v studenom kostole a hľadieť ľudom na zátylok možno nie je najpríťažlivejšie miesto ako spoznať nových ľudí a počuť prorocké slová.» Dnes už jednoducho nie je «normálne» pre ľudí chodiť do kostola.

V súčasnosti existuje predsudok, že ľudia «už nechcú počúvať, čo im chceme povedať», pokračoval Carey. „Pritom je tu toľko násilia, sú tu toľké rozdelené rodiny, je tu taká neistota v zamestnaní, toľko mladých bez cieľov. Práve v takýchto situáciách ľudia hľadajú duchovné naplnenie. Cirkev musí predovšetkým naliehavo investovať do mladých ľudí.“

«Mali by sme sa hanbiť», povedal bývalý prímas doslova. «Sme iba na jednu generáciu vzdialení od vyhasnutia. Ak neinvestujeme do mládeže, v budúcnosti tu už nikto nezostane.»

Arcibiskup Carey bol v rokoch 1991-2002 prímasom anglikánskej štátnej cirkvi Anglicka. Ako arcibiskupa z Canterbury ho považovali za kompromisného kandidáta medzi konzervatívnym a liberálnym krídlom cirkvi. Je zástancom vysviacky žien a možnosti nového sobáša pre rozvedených. Žehnanie partnerov rovnakého pohlavia odmieta, no mal účasť na viacerých kompromisných formulkách v tejto otázke, ktorá anglikánske spoločenstvo dodnes rozdeľuje. Carey sa angažoval aj v ekumenickom dialógu s Rímom.

Pri odchode do dôchodku v roku 2002 bol povýšený do šľachtického stavu a má titul barón Carey of Clifton. Carey je 53 rokov ženatý a má štyri deti. –zg-

           

Cyklón nad Sardíniou: Pápež vyzýva k rýchlej pomoci

 

Vatikán, 20.11.2013 (KAP) 016 500 – Pápež František vyzval k solidarite s obeťami obrovských záplav na Sardínii. S veľkou starosťou počul pápež správu o záplavách na ostrove, o stratách na ľudských životoch, zranených a škodách, ako sa uvádza v telegrame predsedovi Biskupskej konferencie Sardínie, Mons. Arrigovi Migliovi, z utorka. František dodáva ľuďom odvahu a modlí sa najmä za tých, ktorí prišli o život, uvádza štátny sekretár Pietro Parolin v telegrame v mene pápeža. Pápež dúfa, že postihnutí a poškodení v tejto ťažkej chvíli rýchlo dostanú potrebnú pomoc.

Na twitteri prejavil František už v utorok dopoludnia svoje zhrozenie nad mnohými mŕtvymi a ranenými. „Pohnutý strašnou tragédiou, ktorá postihla Sardíniu, prosím všetkých, aby sa za obete modlili, zvlášť za deti,“ píše pápež na svojom účte.

Pri záplavách spôsobených cyklónom „Kleopatra“, prišlo na Sardínii o život 18 ľudí a 3000 ľudí zostalo bez prístrešia. Vláda v Ríme vyhlásila núdzový stav. Premiér Enrico Letta hovoril o „národnej tragédii“.  František navštívil Sardíniu koncom septembra.

 

Talianski biskupi – milión na okamžitú pomoc

Biskupská konferencia Talianska (CEI) dala k dispozícii na okamžitú pomoc obetiam záplav na Sardínii milión eur. Prostriedky pochádzajúce zo zdrojov cirkevných daní, mali byť prvou solidárnou reakciou na túto tragédiu, ako sa uvádza vo vyhlásení CEI zo stredy. Predovšetkým sever ostrova bol veľmi postihnutý. Regionálna charita je v stálom nasadení.

Mimoriadne vážne sú spustošenia v Diecéze Olbia-Tempio. Biskup Sebastiano Sanguinetti zvolal svojich farárov a pracovníkov charity, aby koordinovali pomoc postihnutým. Cirkevné sociálne centrá pre bezdomovcov zostávajú otvorené 24 hodín denne. –zg-

 

Objatie pápeža: Ťažko chorý rozpráva

 

Vatikán, 20.11.2013 (kath.net/pl) 016 499 – Pápež  František „sa ani len nezamyslel nad tým, či ma má objať alebo nie,“ a objatie pápežom bolo „ako raj“, povedal tumormi na celom tele znetvorený Vinicio Riva. Fotografie obehli celý svet: Pápež František sa na generálnej audiencii počiatkom novembra stretol so znetvoreným mužom a bez váhania sa ho dotkol a pobozkal ho. Obrázky sa rýchlo stali symbolom neohraničenej kresťanskej lásky k blížnemu. Teraz sa chorý sám prihlásil ku slovu v interview pre britský denník „Daily Mail“: „Nemám nič nákazlivé, ale to on nevedel. Pohladil ma po celej tvári a keď to robil, cítil som už iba lásku.“

„Pápež zišiel z oblasti oltára, aby sa stretol s chorými,“ spomína Riva. „Objal ma, bez toho, že by slovo povedal. Cítil som sa, akoby mi malo srdce vyskočiť z hrude. Bol úplne ticho, no niekedy možno povedať viac, keď nič nepovieme. Najprv som mu pobozkal ruku, zatiaľ čo on mi druhou rukou hladkal hlavu a moje rany. Potom ma mocne objal a pobozkal moju tvár. Moja hlava spočívala na jeho hrudi, jeho ramená ma objímali. Trvalo to iba niečo vyše minúty, no mne sa to zdalo ako večnosť.“

Riva prišiel na generálnu audienciu pápeža so svojou tetou 68-ročnou Caterinou Lotto. Po stretnutí s pápežom Františkom bol citovo natoľko pohnutý, že sa obrátil ku svojej tete a povedal jej: „To ma zabije“.

Muž trpiaci zriedkavou dedičnou chorobou neurofibromatózou žije so sestrou v sociálnom byte v severotalianskej Vicenze. Napriek práci v chránenej dielni zostáva jeho príjem pod existenčným minimom, jeho teta ho musí finančne podporovať. Musel by podstúpiť mnohé operácie – srdca, hrdla a očí. Z jeho choroby vyplýva aj častá dýchavičnosť. Od hlavy po päty je posiaty bolestivými neuralovými tumormi. Riva trpí na otvorené rany, ktoré mu krvácajú aj cez šaty. Keď sa ráno zobudí, jeho posteľ a košeľa sú nasiaknuté krvou. Nohy má tak znetvorené, že má ťažkosti s chôdzou. Do práce cestuje bicyklom, na pápežskú audienciu použil vozíček, aby sa vyhol dlhému státiu.

Jeho sestra je tiež postihnutá chorobou, ale nie tak silno. Rivasova matka očividne nosila v sebe túto chorobu, no do pôrodu detí nemala symptómy. Choroba vypukla až po pôrode. Aj Riva prežil prvých 15 rokov bez symptómov. Keď choroba potom vypukla, lekári neočakávali, že sa dožije viac ako 30 rokov, no nebola to tak.

Chorý veľmi trpí aj sociálnou stigmatizáciou pre svoj výzor. Raz ho napríklad vyzvali, aby opustil autobus, pretože jeden cestujúci nemohol zniesť pohľad na neho. „V celom autobuse sa ma nikto nezastal. Cítil som sa strašne.“

Istá katolícka organizácia berie Rivu každý rok do Lúrd a tento rok mu umožnila aj prvú návštevu na Námestí sv. Petra. –zg-

 
František: I konn nimma! Už nemôžem!

Pápež František obedoval u arcibiskupa Gerharda Ludwiga Müllera „alla bavarese“

– teda po bavorsky: rezeň a zemiakový šalát.

 

Pasov/Rím, 19.11.2013 (kath.net/KNA) 016 498 – Arcibiskup Gerhard Ludwig Müller (65), prefekt Kongregácie pre náuku viery, podľa informácií novín «Passauer Neue Presse», pohostil pápeža Františka po bavorsky. V pondelok pápež František (76) neobedoval ako zvyčajne v Dome sv. Marty, ale v Müllerovom súkromnom byte. Ako noviny v utorok informovali, dve rehoľníčky Mallersdorfských sestier, Huberta a Helgardis, ktoré vedú prefektovi domácnosť, navarili «alla bavarese»: Hlava Cirkvi preto dostala na obed vyprážaný rezeň a zemiakový šalát.

Pápežské auto zastavilo presne o 13.30 hodine pred apartmánovým domom na námestí Piazza della Citta Leonina. S pápežom a arcibiskupom Müllerom obedoval aj jeho sekretár a pracovník Kongregácie pre náuku viery, Mauro Ugolini.

Podľa našich správ pápežovi chutilo, ako napísali noviny «Passauer Neue Presse». Nakoniec kuchárkam signalizoval, že už naozaj nemôže. Na to ho rehoľníčky učili, ako to vyjadriť v bavorskom nárečí. U kávy už vraj pápež vyslovoval vety v bavorskom nárečí «I konn nimma» (Už nemôžem) a «I mog jetz nix mehr» (Teraz už nič nechcem) takmer bez prízvuku. Arcibiskup Müller a argentínsky pápež sa občas rozprávali aj po španielsky. –zg-

 

Nový vatikánsky štátny sekretár nastúpil do úradu

 

Rím, 19.11.2013 (ZENIT-Anne Kurian) 016 497 – V pondelok, 18. novembra nastúpil Mons. Pietro Parolin, do svojho úradu vatikánskeho štátneho sekretára – mesiac po odstúpení kardinála Tarcisia Bertoneho (15. októbra 2013).

Nastúpenie do úradu talianskeho arcibiskupa, ktorý pôsobil od r. 2009 ako apoštolský nuncius vo Venezuele, sa odsunulo pre chirurgický zákrok, ktorý podstúpil. Po zotavení v talianskom regióne Veneto, kde už začal s prácou súvisiacou s jeho novou funkciou, pricestoval Mons. Parolin 16. novembra do Vatikánu. Nasťahoval sa do izby v hosťovskom Dome sv. Marty, kde býva aj pápež František. V pondelok uverejnil Štátny sekretariát tweet, aby privítal svojho šéfa: „Štátny sekretariát víta nového štátneho sekretára, arcibiskupa Parolina, ktorý dnes ráno prevzal svoju kanceláriu.“

Vekom 58 rokov je Mons. Parolin najmladším štátnym sekretárom od menovania Eugenia Pacelliho (budúceho pápeža Pia XII.) v roku 1930. Parolin je odborník na cirkevné právo a má veľké skúsenosti v diplomatickej službe Svätého stolca.

Pred menovaním za apoštolského nunica vo Venezuele, bol Mons. Parolin podsekretárom Sekcie pre vzťahy so štátmi – „ministerstvom zahraničia“ Svätého stolca.  V tomto úrade pôsobil Parolin v prospech pokoja v takých ťažkých záležitostiach ako sú izraelsko-palestínsky konflikt a vzťahy Svätého stolca so štátmi ako Čína a Vietnam.

Pri rozlúčke s kardinálom Bertonem pápež František spomenul, že nový štátny sekretár pozná „rodinu Štátneho sekretariátu“ veľmi dobre, pretože „už mnohé roky so zápalom a veľkou kompetenciou pre ňu pracoval, a síce s takou schopnosťou pre dialóg a s takou ľudskosťou, aké patria k jeho vlastnostiam. V istom zmysle bude toto menovanie pre neho ako návrat domov!“ –zg-

 

Biskupstvo o kaplnke: ‚Sila farieb nabíja návštevníkov‘

 

Essen, 18.11.2013 (kath.net/pl-Petra Lorleberg) 016 496 – „Sila farieb nabíja návštevníkov“. Tak znie nadpis článku, v ktorom nemecké Essenské biskupstvo prezentuje na internete novú Kaplnku sv. Františka v Dome kardinála Hengsbacha. Tento dom vzdelávania je „biskupským konferenčným domom na vzdelávanie kňazov, pastoračné kurzy a exercície v Essenskom biskupstve.“

Kaplnka bola „nanovo stvárnená od základov“, vysvetľuje článok. Pretože po tom, čo sa zrušil kňazský seminár v Bochumi, malo nájsť svoje miesto „veľmi jednoduché, stvárnenie seminárnej kaplnky oceľou a brezovou drevotrieskou“. Pozitívne sa vyzdvihuje „úsporná úprava, jednoduchosť šedej patiny“ bronzovej sochy sv. Františka, ktorá pokračuje „v jazyku sochy Krista“ ako aj „zo sadry a vosku vymodelovaného Kristovho torza“. „Pokoj a ticho priestoru pozývajú k zamysleniu“. Profesor Thomas Kesseler vytvoril farebné prvky „hodiace sa k štyrom elementom Piesne o Slnku“, napríklad lakovaná fialová, farba rastlín na stene.

O vkuse možno diskutovať a pripustiť: nie všetko sa môže každému páčiť. No pohľad na fotografie s výnimkou teplej parketovej podlahy, (ktorá tam už snáď bola?) a zo 60. rokov pochádzajúcich okien, ukazuje veľmi strohý priestor, ktorého stropné lampy vyvolávajú až dojem provizória. Vznikajú otázky: Ten vysoký stôl v strede je oltár alebo iba stolík na premietačku? Prečo niet v katolíckej kaplnke jediná možnosť na kľačanie? Je v miestnosti vlastne svätostánok?

A prečo podľa opisu biskupstva nabíja človeka „sila farieb“ a nie prítomnosť eucharistického Pána a kresťanská modlitba – a či v tejto „sile farieb“ prebýva možno nejaká účinná moc?

No chceli by sme sa pýtať aj ďalej: Prečo pôsobí vlastne napríklad jedáleň domu pohostinnejšie ako kaplnka? A prečo v jedálni pozývajú čalúnené ergonomicky tvarované stoličky k spoločnému jedlu, a v kaplnke sú oproti tomu nečalúnené a ešte aj hranaté sedadlá, ale na ktorých sa starší ľudia rozhodne pohodlne neusadia?

Mnohí sa môžu aj opýtať – čo táto kaplnka, ktorá má možno predsa len viac šarmu ako nejaká chladiareň, vlastne mohla stáť? Napríklad farebné plochy nákladne stvárnené profesorom? No o tom biskupstvo nehovorí.
Nuž umenie vo svojom postoji odporu – na rozdiel od reklamy – sa jednoducho neprispôsobuje vkusu väčšiny.  Naopak: umenie smie byť vyzývavé. Umenie smie byť nepohodlné, hranaté a na prvý pohľad nepochopiteľné. Umenie smie dokonca zostať tajomné. To si zrejme tvorcovia kaplnky aj zrejme aj nárokovali …

Možno si ale položiť otázku prečo vlastne v náuke Cirkvi a pastorácii a procese dialógu v našej krajine často nachádzame presne protichodné tendencie. Výzva Ježiša nasledovať ho, tak sa píše už v Biblii, v každom prípade nie je „širokou cestou“. Možno by sa malo Cirkev a vieru raz prezentovať ako „umenie“, aby sa smel vyzdvihnúť jej plodný odpor? Alebo by cirkev u nás v náuke a pastorácii chcela namiesto „umenia“ ponúkať naozaj iba jeho malú a málo ľudí urážajúcu sestru „reklamu“?

Kaplnka sv. Františka v Dome kardinála Hengsbacha:


Transsexualita: Uzdraviť psychiku a nie kaličiť telo
Reichelsheim, 18.11.2013 (kath.net/idea) 016 495 – Kritické otázky k operáciám meniacim pohlavie u transsexuálne cítiacich ľudí uvádza Nemecký inštitút pre mládež a spoločnosť (DIJG/Reichelsheim) v jesennom bulletine. Ako píše vedúca inštitútu, lekárka Christl R. Vonholdtová (Reichelsheim: „Transsexuálne cítiaci ľudia sú biologicky zdraví muži a ženy s normálnou genetickou a hormonálnou výbavou. Trpia hlbokými psychickými konfliktami, trvalo a väčšinou už od raného detstva sa necítia dobre vo svojom pohlaví, vo svojom tele a sú presvedčení, že keby mohli žiť v inom pohlaví, cítili by sa lepšie.“ Transsexualita patrí podľa Medzinárodného kódexu diagnóz k „poruchám osobnosti a správania“.

Belgicko: Preoperovaný muž už nechce žiť

Vonholdtová opisuje prípady zo správ médií: V Belgicku bola 44-ročná žena po celý život nešťastná. Zatiaľ čo jej brata matka zbožňovala, ona musela ako dieťa spať v malom priestore nad garážou. Nakoniec objavila, že sa ako muž cíti lepšie a preto sa dala pred dvomi rokmi preoperovať. Odvtedy žije ako muž. No naďalej trpí „neznesiteľnými psychickými bolesťami“ a hnusí sa sama sebe. Preto požiadala o aktívnu pomoc a chcela umrieť. To jej povolili.

Jedenásťročný chlapec v Kalifornii, ktorý vyrastá u dvoch lesieb, chce byť radšej dievčatkom. Dostáva hormóny hatiace pubertu ako prípravu na neskoršiu „preoperáciu“. Obe ženy tak chceli zabrániť tomu, aby chlapec naďalej trpel poruchou pohlavnej identity, ktorá zvyšuje riziko samovraždy. Vonholdtová sa pýta: „Je ‚zmena pohlavia’ primeraným riešením?“

 

Duševné problémy zostali

To, že postihnutí potrebujú skôr terapiu ako operáciu odôvodňujú traja americkí autori – psychiater Richard P. Fitzgibbons, psychológ a manželský terapeut Philip M. Sutton, ako aj historička Dale O’Learyoová – v práci, ktorú dokumentuje inštitút DIJG. Okrem iného poukazujú na štúdiu Univerzitnej nemocnice Johna Hopkinsa v Baltimore, (štát USA Maryland), ktorý je centrom pre spomínané operácie. Tam psychiater a psychoanalytik Jon Meyer zistil, že väčšina pacientov svoje rozhodnutie zmeniť pohlavie síce neľutuje, ale má „stále tie isté problémy vo vzťahoch, v práci a v cítení“ ako pred zákrokom: „Nádej, že sa zbavia emocionálnych problémov a budú viesť psychicky vyrovnaný život, sa nenaplnila.“ Vedúci psychiatrie kliniky, Paul McHugh, z toho vyvodzuje: „My, psychiatri, by sme sa mali sústrediť na uzdravenie psychiky týchto ľudí a nie meniť ich genitálie.“ Je to „šialenstvo“, keď ako psychiater mám pripravovať mužov a ženy na život v druhom pohlaví. Dôležitejšie je vyšetriť príčiny psychických porúch týchto ľudí.

Podobne to vidia aj Fitzgibbons, Sutton a O‘Leary: „Operácie zmeny pohlavia ničia zdravé pohlavné orgány, neodvratne berú človeku jeho biologickú plodnosť, jeho potenciál dávať život a skrývajú zdravotné riziká. Chirurgické zákroky nemôžu zmeniť pohlavie, iba vytvoriť ilúziu zmeny.“  Treba podstatne zintenzívniť úsilie o vývoj účinných terapií. Aby deti rástli do zdravej mužskej alebo ženskej identity, potrebujú „ranú bezpečnú naviazanosť na matku a otca a na súrodencov.“ Potrebné je aj potvrdenie a napomáhanie ich prirodzenej identity a veľmi potrebná je aj mimoriadna lásku, ak by mali nadania či záujmy netypické pre svoje pohlavie. Pomocou sú tu v neposlednom rade aj „dlhoročné priateľstvá s rovnakým pohlavím“.

 

Obete duševného a sexuálneho zneužívania

Autori poukazujú ďalej na to, že za každým želaním zmeny pohlavia sa skrýva individuálny životný príbeh: „Utrpenie postihnutých sa väčšinou začína v ranom detstve. Mnohí sú obeťami duševného, telesného a sexuálneho zneužívania, duševného zanedbávania alebo odmietania“. Postihnutí sa domnievajú, „že operácia ich problémy vyrieši“. No rany traumy z detstva takto uzdraviť nemožno.

Nemecký inštitút pre mládež a spoločnosť (DIJG/Reichelsheim) je študijné a výskumné centrum komunity „Ofenzívni mladí kresťania“ (OJC). Je súčasťou „Diakonie Deutschland“. –zg-

 

Vatikán potvrdil: Mons. F. Lackner – nový arcibiskup Salzburgu

 

Od elektrikára cez vojaka OSN až po arcibiskupa

 

Salzburg-Vatikán, 18.11.2013 (KAP) 016 494 – Franz Lackner (57) sa stal novým arcibiskupom v rakúskom Salzburgu. Vatikán v pondelok potvrdil voľbu salzburskej dómskej kapituly. Mons. Lackner je 91. biskupom Salzburgu, 90. nástupcom sv. Ruperta a 79. arcibiskupom Salzburgu.

„Boh zasa raz prekvapil,“ vyhlásil dezignovaný arcibiskup v prvom písomnom stanovisku. Aj keď sa pred týmto povolaním zastavujem s rešpektom, prevažuje vo mne vďačnosť a radosť,“ povedal Lackner na  tlačovej konferencii v utorok v arcibiskupskom paláci v Salzburgu.

Vďačný za „prisúdenú dôveru“ chce sa s radosťou a dôverčivou vierou „ujať tohto úradu pastiera svedomito a podľa svojich síl,“ ako to vyjadril nový arcibiskup Lackner, a požiadal obyvateľov Salzburgu o modlitby a dobré prijatie. Súčasne pripustil, že rozlúčka so Steiermarkom, kde 11 rokov pôsobí ako pomocný biskup diecézneho biskupa Egona Kapellariho, mu nepadne ľahko: „Steiermark je moja domovina, pôvod, ktorý ma formoval, ale aj uschopnil vydať sa na cestu a s vierou ďalej kráčať na púti života.“

Akonáhle nový arcibiskup prezentuje dómskej kapitule pápežské menovanie, „ujme sa kánonicky“ svojej diecézy. To môže ešte chvíľu trvať. Potom bude nasledovať slávnostné prevzatie úradu.

 

Františkán s pohnutým životom

Nový arcibiskup Franz Lackner sa považuje za „multitalent“ v Biskupskej konferencii Rakúska. Angažuje sa v oblasti pastorácie mládeže i starých ľudí, zaoberá sa mnohým – od spirituality po šport. Jeho výber neprekvapuje aj vzhľadom na jeho post provinciála františkánov, ktorý zastával až do biskupskej vysviacky.

Franz Lackner sa narodil  v r. 1956 v St. Anna am Aigen (okres Feldbach) a v Bad Radkersburgu sa vyučil za elektrikára. Po vojenčine v r. 1977 bol v r. 1978 a 1979 vojakom OSN na Cypre, kde sa intenzívne zaoberal vierou, čo znamenalo obrat v jeho živote. Navštevoval Humanistické gymnázium v Horne a v r. 1984 vstúpil do rehole františkánov. V r. 1989 zložil večné sľuby a 23. júna 1991 bol vysvätený za kňaza. Štúdium teológie absolvoval vo Viedni a v Dubline a potom prešiel na „Antonianum“ v Ríme, kde dosiahol doktorát in z filozofie témou „Jednota a mnohorakosť Dunsa Scotusa“, s vyznamenaním „Summa cum laude“.

Do r. 1997 pôsobil Lackner na pápežskej františkánskej univerzite „Antonianum“, ako profesor metafyziky. Potom nasledoval semester výskumu v Bonne. V r. 1999 sa stal provinciálom Viedenskej provincie františkánov a pôsobil ako profesor filozofie na Filozoficko-teologickej vysokej škole v Heiligenkreuzi.

Pápež Ján Pavol II. ho 23. októbra 2002 menoval za pomocného biskupa Diecézy Graz-Seckau a za titulárneho biskupa Baleciumu. Biskupskú vysviacku prijal v dóme v Grazi 8. decembra 2002 od diecézneho biskupa Egona Kapellariho, arcibiskupa Aloisa Kothgassera a biskupa Johanna Webera.

Pri Biskupskej konferencii Rakúska pôsobil najprv ako predseda komisie pre pastoráciu detí a mládeže a v Grazi sa staral o stálych diakonov, o deti a mládež, ako aj o duchovné povolania. Od r. 2008 je predsedom komisie „Cirkev a šport“ pri BKR a má na starosti aj kontakt s charizmatickou obnovou. Biskup Lackner je aj členom Komisie pre náuku viery. …

 

„Legatus natus“ a „prímas Germaniae“

Ako salzburský arcibiskup je Lackner aj metropolita cirkevnej provincie  Salzburg, ku ktorej patria diecézy Gurk, Graz-Seckau, Innsbruck a Feldkirch. Má titul stáleho legáta pápeža (Legatus natus) a preto pri oficiálnych príležitostiach nosí aj purpur legáta. Druhý čestný titul „prímas Germaniae“ bol spočiatku spojený s biskupským stolcom Magdeburgu. Po „Westfalskom mieri“ (1648), keď sa Magdeburg stal protestantským, sa titul preniesol na Salzburg. –zg-

 

Predseda Konferencie biskupov USA má slovenský pôvod

 

USA, 18.11.2013 (RV) 016 493 – Nový predseda Konferencie biskupov USA (USCCB), Mons. Joseph Kurtz, arcibiskup Louisville, Kentucky, má slovenský pôvod a komunikuje aj po slovensky. Jeho starí rodičia sa prisťahovali do USA zo Zemplína. Arcibiskup Kurtz je známy svojím pastoračným a sociálnym cítením, čo mnohí spájajú s tým, že vyrastal v baníckom prostredí oblasti v Mahanoy City na východe Pennsylvánie. Do funkcie predsedu USCCB bol zvolený 12. novembra na plenárnom stretnutí amerických biskupov v Baltimore. Po svojom zvolení sa pre médiá vyjadril nasledovne:

„Náročná úloha, ktorá pred nami stojí, spočíva v pohostinnosti voči ľuďom a osobitne v službe tým, ktorí nedokážu pozdvihnúť hlas a sú zraniteľní, čo sa priamo týka našej práce s prisťahovalcami a našej služby chudobným.“ Zároveň potvrdil aj dôraz na „obranu práv nenarodených a tiež starých ľudí.“

Joseph Kurtz po kňazskej vysviacke počas 12 rokov úspešne pôsobil vo farnostiach diecézy Allentown. Má magisterský diplom v odbore sociálnej práce a stál v čele diecézneho strediska sociálnej pomoci. Na svojej fare sa staral aj o vlastného brata postihnutého Downovým syndrómom. 67-ročný arcibiskup Joseph Kurtz, ktorý v úrade predsedu USCCB vystriedal newyorského kardinála Timothyho Dolana, bol doteraz podpredsedom biskupskej konferencie. (Zdroj: The Washington Post) -jb-

 

Slovenský ústav v Ríme slávi 50. výročie založenia

 

Vatikán, 17.11.2013 (RV) 016 492 – V nedeľu, 17. novembra, sa v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme konala slávnosť pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V kaplnke kolégia bola o 11. hod. koncelebrovaná svätá omša, ktorej predsedal arcibiskup Beniamino Stella, nový prefekt Kongregácie pre klérus. Prítomní boli aj ďalší hostia zo Slovenska i zahraničia, medzi nimi bratislavský arcibiskup a metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, spišský biskup Mons. Štefan Sečka, košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik, bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a biskup diecézy Porto Santa Rufina, na území ktorej sa kolégium nachádza, Mons. Gino Reali. Rektor kolégia Mons. Vladimír Stahovec spolu s komunitou kolégia pozývajú veriacich k účasti na tejto slávnosti.

Pri príležitosti výročia Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme vznikol aj dokumentárny film s názvom Srdce Slovákov v Ríme. Tvorcom 30-minútového dokumentu z dielne LUX communication je autorská dvojica scenáristu a režiséra Mareka Poláčka s kameramanom a strihačom Lukášom Strakom. Film nakrútený na námet Jozefa Kováčika približuje, ako Slovenský ústav v Ríme vznikol, aké boli jeho ciele a akú úlohu plní dnes. -jb-

Pápež a mafia

 

Rím, 16.11.2013 (kath.net/un) 016 491 – V minulých mesiacoch sa pápež František jednoznačne postavil proti kriminálnym intrigám v Taliansku a vo Vatikáne. Zločiny mafie otvorene pranieroval. Pre štát Vatikán nariadil nové zákony, ktoré majú sťažiť korupciu a pranie peňazí.

Predstavitelia talianskej justície vidia pápeža Františka v tomto jeho boji proti organizovanému zločinu v ohrození. Páter Federico Lombardi SJ, tlačový hovorca Svätého stolca, síce poprel možné ohrozenie pápeža mafiou, ale minulosť ukázala, že N’Drangheta, Camorra a Cosa Nostra sú z pápežových vyjadrení dosť nervózne.

Na jar roku 1993 navštívil bl. pápež Ján Pavol II. Sicíliu. Pri slávení Eucharistie v Agrigente sa pápež jednoznačne postavil proti organizovanému zločinu. Svätý Otec sa odklonil od napísaného textu a viditeľne rozhorčený zvolal: „Boh povedal: Nezabiješ. Nijaký človek, nijaký ľudský spolok, nijaká mafia nemôže tento presvätý Boží zákon zmeniť a pošliapavať nohami … V Kristovom mene sa obraciam na zodpovedných: Obráťte sa! Jedného dňa váš dostihne Posledný Boží súd!“

Ako sa zdalo, „Cosa Nostra“ pochopila slová pápeža ako vyhlásenie vojny. V noci na 28. júla 1993 dve minúty po polnoci explodovala v rímskej Bazilike San Giorgio al Velabro bombová nálož. O šesť minút neskôr podpálili  bombu v aute pred Lateránskou bazilikou, katedrálou pápeža. Tam bolo aj 14 zranených. Na okraj generálnej audiencie toho dňa Mario Sansolini, ktorý konal svoju službu v pápežskom dome, povedal: „Všetci tu hovoria o udalostiach noci, medzi zranenými je aj člen ‚Corpo di Vigilanza’ (polície) štátu Vatikán. Jeho môžeme vidieť každú stredu medzi nami.“ Po Ríme nasledovali atentáty aj v Miláne.

Ešte počas generálnej audiencie vyjadril pápež obetiam v Miláne a Ríme svoju hlbokú bolesť („il mio profondo dolore“) a svoju spoluúčasť a potom sa odviezol k miestam atentátov vo Večnom meste.

Páter Bartolomeo Sorge SJ hovoril o „bombe pre pápeža – una bomba per il Papa“. Pre dlhoročného vydavateľa jezuitského časopisu „La Civiltà Cattolica“ boli tieto útoky „s istotou reakciou na odvahu pápeža“, postaviť sa proti mafii „Cosa Nostra“. –zg-

 

Pápež vysvätil za biskupa gen. sekretára štátu Vatikán

 

Vatikán, 15.11.2013 (kath.net/KNA) 016 490 – Napriek prechladnutiu pápež František v piatok pri slávnostnom obrade vysvätil Španiela Fernanda Vergeza Alzagu (67) za biskupa. Tento duchovný zo spoločenstva «Kristových legionárov» bol v auguste menovaný za generálneho sekretára štátu Vatikán. Za biskupa ho pápeža menoval až o dva mesiace neskôr. Kvôli prechladnutiu pápež v piatok dopoludnia krátkodobo odriekol plánované audiencie pre štyroch kardinálov kúrie.

Dodatočne menovanie za biskupa pre Vergeza teraz vyvolalo špekulácie o hodnosti biskupa pre vedúcich pracovníkov správy Vatikánu. Podľa novej línie – že nie všetci vedúce vatikánske osobnosti musia dostať hodnosť biskupa, bolo toto menovanie spočiatku bez hierarchickej nominácie. Ako odôvodnenie sa neskoršie udelenie titulu biskupa sa uvádzalo, že ako zástupca šéfa správy štátu Vatikán je Vergez zodpovedný aj za pastoráciu tam pôsobiacich pracovníkov. –zg-

 

Odhalenia o voľbe pápeža Bergoglia – neplatné volebné kolo

 

Rím, 16.11.2013 (kath.net/KNA) 016 489 – Argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio a dnešný pápež František podľa knihy, ktorá má vyjsť, bol vo voľbách v konkláve v marci počtom hlasov najprv za milánskym kardinálom Angelom Scolom. Od tretieho volebného kola bolo zvolenie Bergoglia pravdepodobné a v šiestom kole dostal potrebnú väčšinu.

Napísala to argentínska žurnalistka Elisabetta Pique v biografii nového pápeža: «František, život a revolúcia». Piate volebné kolo bolo neplatné a následne anulované, uvádza sa v knihe.

Podľa Pique, ktorá Bergoglia podľa vlastných slov pozná viac ako desať rokov a má dobré kontakty v argentínskych cirkevných kruhoch, mal Scola v prvom kole 30 a Bergoglio 25 hlasov od 115 kardinálov voličov. Na poludnie počas druhého kola potom arcibiskup z Buenos Aires talianskeho hodnostára dohnal.

Vo štvrtom kole ešte nedosiahol úplne potrebnú väčšinu 77 hlasov. Piate kolo popoludní bolo neplatné, pretože v urne sa nachádzal jeden volebný lístok naviac, ako uvádza Pique. Očividne boli dva volebné lístky zlepené. Hlasy vôbec nespočítali, ale hneď spálili, uvádza sa v knihe. V poslednom šiestom kole dosiahol potom Bergoglio «celých 90 hlasov».

Voľba pápeža sa koná všeobecne v prísnom utajení. Zúčastnení kardináli sa musia zaviazať o voľbe zachovať mlčanie. Ale už v minulosti vždy prenikli von podrobnosti o hlasovaní a pohyboch voličov. No nikdy sa k tomu nevydalo stanovisko Cirkvi, či dokonca potvrdenie týchto odhalení. –zg-

 

Florencia: Časť cintorína venujú zomrelým nenarodeným
Florenz, 16.11.2013 (kath.net/LSN/jg) 016 488 – Mestská správa talianskeho mesta Florencia vyhradila časť cintorína v Trespiano pre detičky, ktoré zomreli pred narodením. K nim patria aj potratené deti. Tento krok ostro kritizovali ľavicoví politici.

„Cintorín pre nenarodených“ existoval „neoficiálne“ už od roku 1996. V tomto mesiaci mestská rada Florencie s prevažnou väčšinou odhlasovala rozhodnutie venovať túto oblasť „deťom, ktoré zomreli pred svojím narodením“. Zástupkyňa starostu Stefania Saccardiová poukázala pritom na zákon z r. 1990, ktorý mestské správy zaväzuje pochovávať nenarodených.  Florencia sa k tomuto kroku rozhodla, „aby každý, kto je presvedčený, že plod je ľudská osoba, mal teraz možnosť príslušne ho pochovať“, ako povedala.

Ľavica hodnotí rozhodnutie vo Florencii ako útok na potrat legalizovaný od roku 1978. Toto opatrenie sa obracia proti „právu žien na sebaurčenie,“ vyhlásila Ornella De Zordo z alternatívnej „PerUnaltracittá“. Krokom ako tento „chýba logika“, Taliansko uvrhnú do „temnej priepasti“ a ignorujú vôľu ľudu, vyhlásila zasa Mária Antonietta Farina Coscioni, predstaviteľka „Radikálnej strany“ vo Florencii. –zg-

 

Ruský politik pozoruje «protikresťanskú revolúciu»

 

Ruský politik poukázal na správy v médiách, podľa ktorých ľuďom v Európe

zakazujú nosiť krížik na krku

 

Moskva, 15.11.2013 (kath.net/KNA) 016 487 – Predseda ruského parlamentného výboru pre zahraničie, Alexej Puškov (59), sa vyjadril, že v Európe prebieha «prenasledovanie kresťanov». «Protikresťanská revolúcia zachvátila Európu», napísal poslanec vládnej strany Zjednotené Rusko vo štvrtok večer na Twitteri. «Európska ‚tolerancia‘ sa postupne mení na diktatúru v oblasti morálky», uviedol Puškov.

Politik poukázal na správy v médiách, podľa ktorých zamestnancom v Anglicku a Nórsku zakázali nosiť na krku retiazku s krížikom. Človek môže otvorene byť «homosexuál», ale nemôže otvorene byť kresťanom, napísal Puškov.

Správa o nórskej moderátorke spravodajstva Anders Sarheimovej, ktorej verejno-právny nórsky vysielač NRK zakázal nosiť krížik na krku, našla v Rusku veľkú odozvu. –zg-

 

Vatikán vymazáva Scalfariho interview z internetu

 

Rím, 15.11.2013 (kath.net/as-Armin Schwibach) 016 485 – Vatikán vymazal veľa diskutované a sporné interview bývalého riaditeľa a zakladateľa rímskeho časopisu „La Repubblica“, Eugenia Scalfariho (89), s pápežom Františkom z internetovej stránky. „La Repubblica“ uverejnila interview 1. októbra 2013. Hneď 2. októbra ho vytlačilo talianske vydanie vatikánskych novín „L’Osservatore Romano“ pod názvom „Svetlo našej duše“ a potom bolo preložené do všetkých jazykov.

Bezprostredne po uverejnení z dôvodu istých údajných výpovedí pápeža, ktoré Scalfari uviedol ako priamu reč, sa ozvali kritické, zmätené aj zdesené hlasy. Tak vraj František údajne povedal, že každý má svoje vlastné predstavy o dobre a zle a musí sa rozhodnúť, nasledovať dobro a bojovať proti zlu tak, ako to sám chápe. To stačí na to, vylepšiť svet. Pápež mal aj povedať, že hlavní pastieri Cirkvi boli často narcisti, ktorým ich dvorania lichotili a ktorí tak boli pod zlým vplyvom. Pápežský dvor a kúriu vraj František označil ako „lepru pápežstva“.

Slová tohto druhu a mnohé iné viedli k vlne rozhorčenia a okamžite nastali pochybnosti, či to František naozaj povedal, alebo či to skôr nebolo vedomé sfalšovanie jeho slov. Autor Scalfari o niekoľko dní na to pre noviny „Le Monde“ vyhlásil, že rozhovor s pápežom nenahrával a nerobil si ani poznámky. Tým ide pri tomto „interview“ o „protokolovanie po pamäti“, v ktorom slová pápeža nemožno odlíšiť od výrokov žurnalistu. Pápež sám podľa viacerých výpovedí ľutoval, že text vyšiel aj v „L’Osservatore Romano“. Zostáva internet: mnohí pozorovatelia s údivom konštatovali, že interview sa uverejnilo na internetovej stránke Vatikánu pod „Príhovormi pápeža“, napriek očividnej nevôli Svätého Otca a extrémne problematickému textu, textu, ktorý rozhodne nie je bezprostredne „ipsa vox“ pápeža.

Tento stav veci v sobotu, 9. novembra, sa predostrel prefektovi  Kongregácie pre náuku viery, arcibiskupovi Gerhardovi L. Müllerovi. V ten víkend sa v Ríme konalo štvrté stretnutie žurnalistov organizované časopisom „VATICAN magazin“. Pozvaný bol okrem prefekta Pápežského domu, arcibiskupa Georga Gänsweina, ktorý tieto stretnutia podporuje od počiatku, aj arcibiskup Müller. O tom, že toto interview je sfalšované, arcibiskup Müller nepochybuje. Keď sa ho pýtali, prečo ešte je na dôležitom mieste internetovej stránky Vatikánu, odpovedal: „To som nevedel. Postarám sa o to.“ Čo je teraz  aj viditeľné – text je vymazaný. Dobre organizované stretnutia majú zmysel a rýchle účinky. –zg-

 

Naša príloha

 

Kresťanský ekonóm o vplyve papierových peňazí v EÚ

 

Ekonóm Prof. Guido Hülsmann o následkoch nútenej jednotnej meny, o nevýhodách peňazí z neušľachtilých kovov a nebezpečenstvách bezhotovostnej spoločnosti.

„Sú veľké snahy úplne zrušiť fyzické peniaze. Človek by sa tým stal pre štát úplne transparentným a  manipulovateľným. Napríklad v bezhotovostnej spoločnosti je oveľa ľahšie zo dňa na deň vykonať vyvlastnenie sporiteľov.“                                                                         Interview Štefana Franka/Factum.

 

Angers, 16.11.2013 (kath.net/Factum) 016 484

 

factum: Náš peňažný systém považujete z kresťanského hľadiska za problémový a nespravodlivý. Prečo?

Guido Hülsmann: Z dvoch podstatných dôvodov, Občanom sa nanucujú štátne peniaze. Autá, odev, manželských partnerov, športové kluby atď. si smieme slobodne voliť, ale u peňazí sa nám predpisuje, že smieme používať iba marky, príp. dnes eurá. Na toto obmedzenie slobodnej voľby niet udržateľného odôvodnenia.

factum: Biblia učí, že človek má voľbu a aj ju má mať?
Hülsmann: To je jedno s najdôležitejších posolstiev Nového zákona. Veď Pán Ježiš neprišiel s palicou, aby nám nanútil vieru. On nám robí ponuku, dáva nám možnosť voľby. A rovnakú slobodu máme aj vo všetkých iných dôležitých záležitostiach, napr. pri voľbe manželského partnera a našich priateľov. Prečo by sa nám táto sloboda mala odopierať práve v prípade druhoradého majetku  ako sú peniaze? A po druhé niet nijakých celohospodárskych výhod, ktoré by z tohto nanucovania vyplývali. Sú to iba jednotlivé hospodárske výhody pre štát a niekoľko súkromných záujmov, najmä vo finančníctve.

factum: Ale nedodalo zjednotenie meny industrializácii dôležitý impulz? Nemuselo by si množstvo devíz, ako v stredoveku, na tom istom trhu konkurovať a prepočítavať sa a tak ochromovať obchod?
Hülsmann: Najprv spomeňme, že anarchia meny stredoveku vyplývala z neustálych štátnych zásahov do mincovníctva. Obchodníci si tak začali vytvárať vlastné peniaze a tým dosiahli relatívne zjednotenie mincí. Na voľnom menovom trhu by aj dnes ešte bolo takéto úsilie. Prirodzene, že by to neviedlo k úplnému zjednoteniu a to by ani nebolo zvlášť žiadúce. Spotrebitelia, výrobcovia a obchod dokážu veľmi dobre zaobchádzať s istým počtom osvedčených druhov platidiel. Veď si ani nezúfame, že od Zürichu do Mníchova môžeme jazdiť po rôznych cestách, alebo že nám pri voľbách vychvaľuje svoje služby množstvo kandidátov.

factum: Vo vašej knihe „Etika produkcie peňazí“ hovoríte o „duchovných obetiach produkcie peňazí“, že inflácia robí spoločnosť materialistickou, stále viac ľudí usiluje „na úkor osobného šťastia získať nové príjmy“. Mnohí súčasníci sú tohto názoru, ale nerobia za to zodpovedný ani „kapitalizmus“, ani zmäteného „ducha doby“. Hovoria, že je to inflácia. Znamená to, že naše choré peniaze robia chorými aj tých, ktorí ich používajú?

Hülsmann: Áno, tak to možno v krátkosti vyjadriť. Gregor Hochreiter nedávno napísal peknú knihu, ktorej titul zdôrazňuje práve túto myšlienku: Choré peniaze, chorý svet. To prirodzene neznamená, že musíme upadnúť do monokauzalizmu. Sú iste aj iné príčiny našich spoločenských neduhov, napr. odpad od kresťanskej viery. Ale v každom prípade aj zlé peniaze vedú k chorému svetu a v protiklade s mnohými inými zlami zlo nanútenia peňazí je sotva známe a preto si zaslúži venovať mu väčšiu pozornosť.

factum: Prečo vedie náš peňažný systém k tomu, že ľudia na úkor toho, čo im skutočne robí dobre, usilujú o väčší príjem peňazí?
Hülsmann: V prirodzenom menovom poriadku niet prakticky nijakej devalvácie peňazí. Práve naopak, v striebornom alebo zlatom štandarde kúpna sila peňazí tendenčne rastie, pretože ceny nemonetárnych tovarov tu zvyčajne klesajú. Čo to znamená pre účastníkov trhu? Ich nasporený peňažný majetok si udrží svoju hodnotu, príp. tá ešte vzrastie. Všetky dodatočné peňažné príjmy sa preto časom stávajú stále nedôležitejšie.
Mladý muž si musí robiť starosti, ako uživí svoju rodinu a pokiaľ sa nedostane k nasporeniu peňazí, krúžia jeho myšlienky stále okolo tohto problému. Jeho zamestnanie obmedzuje čas, ktorý môže tráviť s rodinou alebo záľubami. Ale keď si už raz našetril zásobu peňazí, môže myšlienky stále viac venovať iným otázkam. Skôr či neskôr sa honby za ďalšími príjmami úplne vzdá, pretože mu to našetrené stačí.
Problém nášho peňažného systému spočíva v tom, že tento bod sa nedosiahne vôbec, príp. oveľa neskôr. Následkom nadmernej produkcie peňazí máme neustálu infláciu cien tovarov a táto inflácia cien požiera peňažný majetok. Trvá preto dlhšie, kým si vytvoríme želané úspory, a hodnota týchto úspor sa v nijakom prípade neudržiava bez ďalšieho úsilia. Musíme neustále vyrovnávať trvalú infláciu ďalšími zárobkami, alebo sa musíme pokúsiť zvlášť šikovne uložiť svoje peniaze.

V každom prípade sa tendenčne väčšia časť života strávi čisto materiálnymi záležitosťami. Náš menový systém vytvára životu v zamestnaní nadmerné postavenie. Kto ako morča v kruhu neustále beží za peniazmi, musí všetko ostatné príslušne zanedbávať. Zostáva stále menej času na Boha, rodinu, priateľstvo a všetky nezištné aktivity. Ako sa tak pekne hovorí: Tieto veci „nič neprinášajú“.

factum: Sú v Biblii miesta, ktoré určité peňažné systémy sankcionujú alebo zavrhujú?
Hülsmann: Keď sa v Biblii hovorí o peniazoch, a ako je známe je to často, vždy sa hovorí iba o ušľachtilých kovoch. Všetky odklony od 100-percetne kovových peňazí sa typicky prezentujú ako choré príp. zlovoľné odklony od úsilia o rýdzosť. Veď v doprave a v poľnohospodárstve antiky sa dosiahli významné pokroky, ktoré by sme rozhodne mali brať pozitívne a v nijakom prípade ich neodmietať s ohľadom na biblické vozy s oslíkmi a radlice. Ale v každom prípade by sme sa nad biblickým svedectvom mali zamyslieť. Malo by nám zostať podnetom, uvažovať nad dnešnými zvyklosťami. Peniaze pri tom nie sú nijakou výnimkou.

factum: S odvolaním sa na Bibliu existovali v Európe od stredoveku do neskorého 19. storočia zákony proti úžere, teda napríklad vrchnosťou stanovené úroky. Čo by ste povedali, keby niekto také recepty chválil ako pravú kresťanskú náuku o hospodárstve?
Hülsmann: Najprv treba konštatovať, že kánonický zákaz úrokov nebol nikdy odvolaný. Podľa katolíckej náuky sú príjmy z pôžičky peňazí, ktoré sa dosiahnu bez nejakej ďalšej služby dlžníkovi, neprípustné. Táto služba by mohla napríklad spočívať v tom, že poskytovateľ kapitálu preberá časť rizika z investovania požičaných peňazí. To je dnes vo väčšine praktických situácií naozaj tak a tým aplikovanie kánonického zákazu úrokov v praxi väčšinou odpadá. To je zrejme aj dôvod, prečo Katolícka cirkev zákony o úžere v ostatných 100 rokoch nekládla do popredia sociálnej náuky. Teda na vašu otázku by som odpovedal: Áno, zákony o úžere sú v zásade aj prvkom kresťanskej náuky o hospodárstve, ale nie každý úrok a ani každý vysoký úrok nie je hneď úžerou.

 

factum: Čo robí úrok úžerou?

Hülsmann: Pravá úžera je možno tam, kde ju najmenej predpokladáme. Napríklad z kresťanského hľadiska je rozhodne pochybnou praxou, že naše centrálne banky požičiavajú peniaze, ktoré načerpajú, na úroky. Aké riziko pritom tieto banky vlastne preberajú? Vložené peniaze ich takmer nič nestoja a aj výroba bankoviek sa spája iba s veľmi nízkymi nákladmi. Okrem toho občania sú nútení tieto peniaze používať. Tu sa mi zdá náuka o úžere rozhodne relevantnou.

factum: Hovorme o Európe. Mohla by európska menová únia aj fungovať?
Hülsmann: Príde na to, čo pod „fungovaním“ rozumieme. Iste by sme krízu zadlženosti štátov ako ju teraz prežívame, pri prísnom zachovávaní maastrichtských kritérií dnes ešte neprežívali. Ale nesmieme sa oddávať ilúzii, že pravidlá Maastrichtu by nás chránili naveky.
Zásadný problém so všetkými papierovými peniazmi spočíva v tom, že vytvárajú podnet k nezodpovednému konaniu. Zákazníci centrálnych bánk – to sú najmä vlády a obchodné banky – vedia, že centrálne banky majú moc v núdzi čerpať neobmedzené množstvá peňazí z ničoho, aby zabránili väčším úpadkom. To však vedie k tomu, že títo ľudia zanedbávajú zodpovednosť v oblasti rizika a stále viac sa spoliehajú na podporu centrálnych bánk. Presne to sa v ostatných 40 rokoch stalo.
Dnešná kríza zadlženosti je iba zvlášť extrémnym výrastkom všeobecného hospodárenia s pomocou dlhov, ku ktorému sa celý rozvinutý svet po zrušení štandardu zlata nechal strhnúť. Len z tohto dôvodu by menová únia v konečnom dôsledku nemohla fungovať. Bola už vopred vybudovaná na sypkom piesku papierových peňazí a preto by stroskotala rovnako, ako by stroskotali aj národné papierové meny.

factum: Akú morálnu zodpovednosť majú obchodné banky v systéme bankoviek, ktorý ich povzbudzuje k bezohľadnému správaniu a obozretných medzi nimi trestá tým, že vyhospodária nižšie zisky ako ich konkurenti, ktorí radi riskujú? Má finančné hospodárstvo svoj zlý imidž právom?
Hülsmann: To je ťažká otázka. Je pravda, že obchodné banky pôsobia v rámci systému, ktorý im umelo vytvára vysoké výnosy a nízke náklady. Nemôžu konať morálnejšie, ako to systém pripúšťa. Ale obchodné banky, najmä tie veľké akciové spoločnosti medzi nimi, nemôžeme úplne zbaviť zodpovednosti. Nie sú iba ozubeným súkolesím veľkého stroja, ktorý bez ich prispenia akosi ožil.

Po prvé, mnohé z dnešných centrálnych bánk vznikli vôbec až z iniciatívy obchodných bánk. Údajné súkolesie bolo v týchto prípadoch aj tvorcom stroja. Po druhé, väčšina obchodných bánk ani dnes ešte nemá vôbec záujem o nejaké zásadné reformy. Práve naopak, sú najdôležitejšími podporovateľmi nášho súčasného peňažného systému. Po tretie, je zavrhnutia hodné seba aj iných privádzať na okraj hospodárskej priepasti, s vedomím, že centrálne banky a štát sa poponáhľajú na pomoc. Prirodzene nie všetky obchodné banky nesú túto zodpovednosť rovnakou mierou. Práve tie menšie, súkromné domy sú často rozhodne bezúhonné.

factum: Ako by sa mal zreformovať európsky peňažný a bankový systém?
Hülsmann: To je široká otázka. V mojich dielach som sa stále znova intenzívne zasadzoval za reformu menového systému. Cieľom musí byť v tejto oblasti vytvoriť konkurenčné podmienky, aby občania vlastnou voľbou mohli uplatniť najlepšie druhy peňazí.

factum: Takže rôzne alternatívne meny hodnotíte pozitívne? V Španielsku napríklad existuje 50 súkromne iniciovaných regionálnych komplementárnych mien. Aj zlaté tabuľky s 1-gramovými platničkami na vylomenie by boli mysliteľné ako mena a je po nich veľký dopyt. Vo svete sa medzitým používa aj neštátna internetová mena „bitcoin“. Je taká úspešná, že Nemecko ju už uznalo ako menu a niektorí kongresmani v USA proti nej zatrpknuto bojujú. (Údajne, preto, že ju používajú aj kriminálnici, ktorí tak chcú robiť anonymné obchody.)
Hülsmann: Regionálne meny a aj „bitcoin“ hodnotím v zásade pozitívne.  Je vždy dobré mať alternatívy, najmä keď štandardné riešenie – náš súčasný menový systém – je taký očividne zlý. Avšak neočakávam, že tieto iniciatívy povedú k lepším výsledkom ako prirodzené druhy peňazí v zlate a striebre. V konkurenčnom peňažnom poriadku by sa používali aj „bitcoins“ a regionálne meny, ale zostali by druhoradé. V podstate by sme mali v obehu mince zo striebra a zlata a mali by sme banky, ktoré spravujú kovmi podložené kontá, spolu s príslušným žírovým platobným obeživom.

factum: Sú veľké snahy úplne zrušiť fyzické peniaze. Človek by sa tým stal pre štát úplne transparentným – v konečnom dôsledku aj manipulovateľným. Zjavenie sv. Jána varuje pred totalitnou ríšou (Zjv. 13, 17), v ktorej už niet peňazí a v ktorej môže „kupovať a predávať“ iba ten, kto je voči štátu oportunistický. Ako hodnotíte tento vývoj z politického a kresťanského hľadiska?
Hülsmann: Vami uvedené politické následky sú žiaľ jasné. V prvom rade sa rušenie hotovosti odôvodňuje bojom proti praniu špinavých peňazí a daňovými únikmi. Sú ešte aj iné odôvodnenia, ktoré však nie sú dosť populárne, aby sa otvorene vyslovili. Napríklad v bezhotovostnej spoločnosti je oveľa ľahšie zo dňa na deň vykonať vyvlastnenie sporiteľov. V každom prípade je jasné, že totalitné zneužitie, ktoré sa umožní zrušením hotovosti, problémy obchodu s drogami, pašovaním zbraní a daňovými únikmi do veľkej miery zatieni.
Je nesprávne bojovať proti pomerne menšiemu zlu oveľa väčším zlom. Predovšetkým to nie je kresťanské. Kresťanská cesta vedie vždy zdola nahor. Začína sa v srdci jednotlivca a časom prináša plody vo viditeľnej oblasti spoločenského života. Je jasné, že kresťanská cesta nevedie k úplnému vykoreneniu prania peňazí a daňových únikov. Ale veď existuje veľmi veľa dôležitejších cieľov pre ľudský život a tieto ciele možno dosiahnuť slobodou jednotlivcov.

factum: Ako hodnotíte vývoj na európskej úrovni? Čo by sa tu muselo zmeniť?
Hülsmann: Musíme sa konečne oslobodiť od šialenej myšlienky, že lepšia Európa znamená viac politického centrálneho násilia v Bruseli alebo inde. Práve pravý opak je správny. Mali by sme si brať príklad zo Švajčiarska a nie neustále sa pokúšať vytvoriť nový Sovietsky zväz v mylnej nádeji, že tento raz to bude klapať. Čím menej centralizovane sa budú robiť naše politické rozhodnutia, tým lepšie to bude pre všetkých občanov.

factum: Nemci, ako sa často hovorí, zostali do veľkej miery od krízy ušetrení. Export kvitne, nezamestnanosť je nízka, aj deficit rozpočtu bol už vyšší ako teraz. Je nadšenie ľudí márne?
Hülsmann: Tento optimizmus je dnes v Nemecku naozaj veľmi rozšírený. Podobá sa optimizmu dolu sa rútiaceho človeka, ktorý svoj pohľad upiera iba na druhých, ktorí pred ním tresknú dolu. Okrem toho relatívne priaznivá situácia v Nemecku vyplýva práve aj z toho, že mnohým iným susedným krajinám sa vedie ešte horšie. Momentálne sme užívateľmi úniku kapitálu z chorých krajín juhu. Tým sú u nás úroky zvlášť nízke a z toho profitujú podnikatelia a štát. Ale tak to nemôže ísť večne. Nemecko nemôže natrvalo mať kvitnúce hospodárstvo, keď sa jeho partnerom vodí zle.

factum: Európa a USA nasledujú japonský príklad a bojujú proti kríze politikou extrémne nízkych úrokov. Prívrženci tohto hovoria: To neskrýva nijaké riziká, pretože inflácia je nízka a my sme aj tak vo fáze kontrakcie množstva peňazí, pretože banky sa obávajú poskytovania kreditov. Súhlasí to a aké ďalšie nepozorované nebezpečenstvá by tu mohli možno existovať?
Hülsmann: Súhlasí, že cenová inflácia v príslušných krajinách je z tohto dôvodu dnes ešte nízka. Je úplne iná otázka, ako to vyzerá strednodobo až dlhodobo. Doteraz centrálne banky ešte nepredložili presvedčivý plán vystúpenia pre prípad, že poskytovanie kreditov príp. čerpania peňazí obchodnými bankami sa znova zvýši a ceny stúpnu. Predovšetkým však táto politika nízkych úrokov vytvára stále väčšie nerovnováhy. Zmenšuje nutnosť vyrovnaných verejných rozpočtov, bráni chod chorých podnikov a vedie k stále väčšiemu rastu finančného hospodárstva voči tzv. reálnemu hospodárstvu.
Nakoniec naša spoločnosť ustrnie v kastovom systéme. Veľkými víťazmi sú tu firmy blízke štátu vrátane finančného hospodárstva a tí občania, ktorí už sú majetní. Porazenými sú od štátu skôr vzdialenejšie hospodárske odvetvia a tí ľudia, ktorí si chcú z vlastnej sily vypracovať istý blahobyt.

 

factum: Švajčiarsko má už dlho veľmi nízke hlavné úroky bez toho, že by to viedlo ku kríze ako v južnej Európe. V čom to spočíva?

Hülsmann: Nízke úroky vo Švajčiarsku nevyvierajú ako v južnej Európe z tlačenia bankoviek. Sú výsledkom importu kapitálu, ktorým cudzinci z celého sveta vyjadrujú dôveru švajčiarskym bankám. To sa samozrejme nepáči mnohým vládam, lebo peniaze investované vo Švajčiarsku unikajú ich priamemu disponovaniu. Preto je neustály tlak na Švajčiarsko, aby stále viac uvoľňovalo bankové tajomstvo. Ak tu Švajčiarsko ustúpi, odumrie dôvera a nakoniec porastú aj úroky.

factum: V novej knihe „Kríza kultúry inflácie“ staviate proti inflacionistickému hľadisku, podľa ktorého konzum sa stará o rast, úplne iné: V skutočnosti je to práve šetrenie, ktoré dlhodobo množí blahobyt. Prečo je to tak?
Hülsmann: Konzumovanie znamená ničenie. Celkom jasné je to v prípade potravín: Keď napríklad jem banán, dostávam ho do stavu, v ktorom sa už nemôže použiť. Ale presne tak je to aj s dlhodobými tovarmi. Keď cestujem autom, opotrebovávam ho, až kým sa už nedá použiť. Iba ak ho nechám stáť v garáži, vyhnem sa tomuto procesu ničenia.
Celý pokrok vývoja hospodárstva spočíva na tom, že nespotrebujeme všetko, čo sme vyprodukovali. Veď sa poobzerajte v pekných švajčiarskych mestách. Za všetky budovy a ulice, ktoré tam vidíte, vďačíme jedine rozhodnutiam predkov nespotrebovať všetko, čo sami vytvorili.
Aj peňažný kapitál, ktorý môžu firmy vydávať, aby zaplatili zamestnancov a dodávateľov, je k dispozícii iba rozhodnutiami o šetrení. Ak by sa podnikatelia napríklad rozhodli všetky zisky, ktoré nadobudnú predajom svojho tovaru, použiť na osobný konzum, tak by sa čoskoro všetky kolesá strojov zastavili. –zg-

Guido Hülsmann je univerzitný profesor na Fakulte práva, ekonomických a sociálnych vied Univerzity Angers vo Francúzsku.

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *