Život Cirkvi vo svete 44 * 2013

Obsah

 

Úvahy okolo menovania nových kardinálov

Kardinál Pell bráni pápeža Františka

Vatikán: Ročne viac ako 3000 vystúpení z reholí

Prípad Tebartz-van Elst – ústavný sudca o prezumpcii neviny

Frankfurtský dekan útočí na pápeža Františka

Intendant z „Deutsche Welle“ útočí na arcibiskupa Müllera

Poľský arcibiskup: Médiá chcú moju ‘morálnu smrť’

Vatikán: Kňazské bratstvo sv. Petra slávilo tridentskú omšu

Svetová rada cirkví otvorila 10. plenárne zasadnutie

Svätá Katarína Janovská – teologička očistca

Päť vecí, ktoré zomierajúci ľutujú

Predseda Pápežskej rady pre kultúru ocenil Lou Reeda

Pápež František plánuje kongregáciu pre laikov

Ako hovoriť s ateistami o viere?

Pápež: Návšteva vlasti Argentíny nie pred r. 2016

Volanie o pomoc z druhého sveta

Kanada: Meditácia v nábožensky neutrálnom školskom systéme

‘Wir sind Kirche’ podporuje potrat a ranú sexualizáciu detí

OSN žiada zrušenie sviatku sv. Mikuláša v Holandsku

Kardinál: Arcibiskup Müller je ‚naivný’ v teológii oslobodenia

Francúzsko: Prepracovali francúzsky preklad ‘Otčenáša’

 

Úvahy okolo menovania nových kardinálov

 

Vatikán, 30.10.2013 (KAP) 016 442 – Trikrát do roka sa v Ríme objavia špekulácie o tom, že pápež by mohol čoskoro menovať nových kardinálov. Klasickými termínmi sú slávnosť sv. Petra a sv. Pavla (29. jún), slávnosť Krista Kráľa, ako aj 22. február, sviatok Katedry sv. Petra. Keďže 24. novembra sa končí „Rok viery“, veľkú oslavu ktorého Vatikán iste nebude chcieť zatieniť inými udalosťami, ponúka sa ako ďalší termín sviatok Katedry sv. Petra. Za to hovorí aj to, že vo februári sa stretne nová Rada kardinálov na tretie plenárne zasadnutie. A spojenie tohto stretnutia by nepochybne vyšlo v ústrety úsiliu o viac synergie, efektívnosti a kolegiality. V súčasnosti je to však iba špekulácia.

Isté však je, že pápež František čoskoro zvolá konzistórium na menovanie nových kardinálov a sväté kolégium znova doplní. Od ostatného konzistória Benedikta XVI., dňa 24. novembra 2012, počet kardinálov s právom voliť pápeža poklesol zo 120 na 109. Do februára z neho vypadnú ďalší traja kardináli dosiahnutím veku 80. rokov, medzi nimi aj kolínsky kardinál Joachim Meisner (25.12.). František by teda mohol menovať najmenej 14 nových kardinálov, ak sa bude držať doterajšej hornej hranice. Je samozrejme nejasné, podľa akých kritérií pápež František kolégium kardinálov obsadí.

Možno vychádzať z toho, že prefekti kongregácií budú naďalej môcť očakávať hodnosť kardinála, teda Gerhard Ludwig Müller z Kongregácie pre náuku viery a Beniamino Stella z Kongregácie pre klérus. Mnohé hovorí za to, že aj nový štátny sekretár Pietro Parolin dostane túto hodnosť. Aj keď sa úlohy a kompetencie jeho orgánu po reforme kúrie mocnejšie sústredia ako pápežský sekretariát a eventuálne mu bude stáť po boku moderátor kúrie. Či František povýši za kardinálov aj všetkých predsedov pápežských rád, je otázne. V súčasnosti z 12 predsedov sú 4 bez tejto hodnosti.

Mnohé hovorí za to, že František pri menovaní kardinálov, ktorí sú jeho najdôležitejšími poradcami, viac zapojí svetovú Cirkev a tým hlavy veľkých diecéz. Napriek zosilnenej medzinárodnej prítomnosti v kolégiu kardinálov v ostatných desaťročiach Európania sú v pomere k počtu katolíkov naďalej v  prevahe. Zo 109 voličov pápeža je v súčasnosti 57 z Európy – z toho 26 Talianov – ale iba 15 z Južnej Ameriky, po 11 z Afriky a Ázie a 14 zo Severnej Ameriky.

Prvé konzistórium kardinálov nového pápeža – či už sa bude konať vo februári alebo v lete, či až o rok – v každom prípade jasne ukáže, ako si pápež z Argentíny predstavuje budovanie kolegiality v Cirkvi. Ukáže sa však už aj to, ako sa kúria má v budúcnosti organizačne a personálne vyvíjať.

Už v dňoch 3. až 5. decembra zasadá Rada kardinálov po druhý raz. A pritom jej osem členov iste predloží pápežovi ďalšie návrhy na formovanie jeho vedúceho aparátu. –zg-

 

‘Forbes’: Pápež štvrtý najmocnejší muž na svete

 

New York, (kath.net/KNA) 016 441 – Pápež František dostal na zozname najmocnejších osôb sveta, ktorý vydal «Forbes», štvrté miesto. Prvé miesto dosiahol ruský prezident Putin, druhé miesto obsadil americký prezident Barack Obama. Tretiu priečku získal čínsky prezident Xi Jingping. Piate miesto zaujala prvá žena na tomto zozname, uverejnenom v stredu v New Yorku, a je ňou nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU).

„Voľba Františka za pápeža Katolícku cirkev s jej viac ako 1,2 miliardou prívržencov priam okrídlila,“ ako sa uvádza v odôvodnení autorov zoznamu «Forbes». „Prvý jezuita a Juhoameričan ako hlava Cirkvi káže s väčším súcitom voči chudobným a zdôrazňuje úlohu žien.“ Františkov predchodca Benedikt XVI. minulý rok dostal piate miesto.

Každoročne vydávaný zoznam «Forbes» je poradovník 72 vedúcich osobností sveta (jedna na 100 miliónov obyvateľov sveta) a hodnotí moc a vplyv v rôznych oblastiach, medzi iným aj nimi riadené finančné zdroje. –zg-

 

Kardinál Pell bráni pápeža Františka

 

Rím, 30.10.2013 (kath.net/jg) 016 440 – Kardinál George Pell, arcibiskup zo Sydney, obhajoval pápeža Františka proti útokom generálneho predstaveného tradicionalistického „Kňazského bratstva sv. Pia X.“ V interview pre magazín Vatican Insider povedal, že „František je verný syn Cirkvi“.

Bernard Fellay, generálny predstavený schizmatického bratstva, označil Františka ako pravého modernistu a tvrdil: „Katolícka cirkev bola už pred jeho zvolením v úplnej pohrome. Nový pápež to však všetko robí ešte o 10 000 krát horším.“

Kardinál Pell rozhodne odporoval týmto obvineniam. Doslova povedal, že to je „absolútna hlúposť“ a zdôraznil: „František o sebe hovorí, že je verným synom Cirkvi, čo aj vidíme. On je verný a spoľahlivý zástanca Kristovej náuky a Tradície Cirkvi.“

„Myslíte ši, že ľudia ako biskup Fellay pápežovo pôsobenie nesprávne vykladajú?“ opýtal sa Gerard O’Connell redaktor časopisu Vatican Insider.

„Áno, je to náramne mylný výklad,“ odpovedal kardinál Pell doslova. „Lefebvristi situáciu v Cirkvi už desaťročia nesprávne vykladajú. Benedikt XVI. sa usiloval o zmierenie s nimi, ale oni nereagovali.“

„Istý argentínsky teológ mi rozprával o ´syndróme staršieho brata´, ktorý sa v Cirkvi šíri, pretože pápež František sa stále viac ujíma stratených synov. Čo k tomu môžete povedať?“ pýtal sa redaktor ďalej.

„Spočíva teraz na nás, ´starších bratoch´, aby sme sa postavili za otca, keď kráča v ústrety stratenému synovi,“ odvetil kardinál Pell. –zg-

 

Vatikán: Ročne viac ako 3000 vystúpení z reholí

 

Vatikán, 30.10.2013 (KAP) 016 439 – Katolícke rehole strácajú podľa odhadov Vatikánu každý rok na celom svete viac ako 3000 svojich členov, pretože vystupujú z reholí. Tento počet vyslovil sekretár vatikánskej Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, arcibiskup José Rodriguez Carballo, v príspevku pre vatikánske noviny „L´Osservatore Romano“ zo stredy s pohľadom na roky 2008 až 2012. Predovšetkým mladí ľudia opúšťajú svoje rehole. Ide o „fenomén vyvolávajúci starosti“, ako uviedol Carballo.

Hlavným dôvodom vystúpení je podľa Carballosa odcudzenie od života spoločenstva. Hlbšími dôvodmi sú náš rýchly život a nezáväznosť moderny, ako píše arcibiskup v článku s názvom „Kríza povolaní? Vina beznádeje“. Mnohí ľudia dnes cúvajú pred dlhodobými záväzkami, ako uvádza bývalý generálny predstavený Rehole františkánov.

Dramaticky poklesol v minulých rokoch najmä počet rehoľníc. Od r. 2001 do r. 2011 klesol o 10 percent z 792 100 na 713 000. To spočívalo najmä stále kresajúcim počtom nových povolaní. Ale aj mnohé mužské rehole majú problémy získať novicov. –zg-

 

Prípad Tebartz-van Elst – ústavný sudca o prezumpcii neviny

 

Wiesbaden, 30.10.2013 (kath.net/KNA) 016 438 – V diskusii o limburskom biskupovi Tebartz-van Elstovi pripomenul bývalý spolkový ústavný sudca Hans-Joachim Jentsch zásadu prezumpcie neviny.

„V prípade Tebartz-van Elsta sa zdá byť táto zásada úplne neznáma,“ pranieroval Jentsch pre noviny «Wiesbadener Kurier» zo stredy.

„Tu niekto už leží na zemi a naďalej sa do neho nemilosrdne kope. Noviny bezohľadne rozdúchavajú nálady proti biskupovi. Aj princíp ľudskej dôstojnosti sa stráca z dohľadu, keď sa údajná spoluúčasť na objasňovaní povážlivého diania prejavuje ako vášnivá chuť pokorovať podozrivého,“ uvádza sudca Jentsch.

 

Hamburský súd chce zastaviť proces s biskupom Limburgu

Súd v Hamburgu chce zastaviť proces s limburským biskupom Tebartz-van Elstom. Podľa berlínskych novín „Tagesspiegel“ zo stredy hamburský súd podal na štátnej prokuratúre podnet na zastavenie procesu s finančným vyrovnaním. Štátna prokuratúra v Hamburgu vydala pokyn na trestné konanie proti biskupovi, lebo v súvislosti s letom v prvej triede do Indie údajne vyslovil dve krivé prísahy.

Štátna prokuratúra však podnet súdu odmietla: „Pri súčasnom stave vecí nevidíme dôvod zmeniť naše rozhodnutie a povoliť zastavenie procesu,“ povedala hovorkyňa štátnej prokuratúry v utorok pre AFP. –zg-

 

Frankfurtský dekan útočí na pápeža Františka

Limburg, 29.10.2013 (kath.net) 016 437 – Frankfurtský mestský dekan Johannes zu Eltz, člen Limburskej dómskej kapituly, kritizoval pápeža Františka v dôvernom liste svojim spolupracovníkom. V liste, ktorý má k dispozícii časopis „Welt“, zu Eltz sa pozastavuje nad tým, že biskup Franz-Peter Tebartz-van Elst bol iba uvoľnený z povinností, ale nebol odvolaný z Limburgu. Doslova uvádza:

„Minulú stredu pápež urobil podivuhodné a povážlivé rozhodnutie.“

Tým po prvý raz vedúci predstaviteľ biskupstva v cirkevnom úrade otvorene kritizuje pápeža Františka. Zu Eltz píše, že po tomto opatrení, ponajprv biskupa iba z Limburgu stiahnuť, už nemá tento „vo vedení biskupstva vôbec čo hovoriť“. A pokračuje:

„Nejednoznačnosti tejto úpravy poukazujú v mojich očiach na to, že boj o kurz cirkvi v Nemecku, v ktorom mal náš biskup dôležitú úlohu, ešte nie je rozhodnutý a ešte sa neskončil.“ Limburský biskup „tu vo vedení biskupstva už nemá čo hovoriť“. „Urobím všetko, čo je v mojich silách pre to, aby to pochopili aj zodpovední v Ríme, a budem naliehať, aby sme si čoskoro mohli  zvoliť nového biskupa, ktorý nám dôveruje a ktorému môžeme aj my dôverovať.“ Pre  „Welt“ tento sporný dekan ešte povedal:

„Nie je nijaká drzosť vysloviť kritiku pápeža. Aj pápež je človek, ktorý smie robiť chyby. Za podivuhodnú považujem jeho nerozhodnosť. Je pod tlakom sporiacich sa strán. Ale pri všetkom pápežskom otcovstve som si želal, aby bol robustnejší a jasnejšie konal a povedal: Ten biskup sa už naspäť nevráti.“

Podľa časopisu „Welt“ pápež František môže mimochodom dekrétom rozhodnúť, aby členovia dómskej kapituly boli zbavení úradu. –zg-

 

Intendant z „Deutsche Welle“ útočí na arcibiskupa Müllera

 

Bonn, 29.10.2013 (kath.net/KNA) 016 436 – Intendant nemeckého rozhlasu „Deutsche Welle“, Peter Limbourg, ostro kritizoval prefekta Kongregácie pre náuku viery, arcibiskupa Gerharda Ludwiga Müllera. Müllerova výpoveď, že v kríze okolo limburského biskupa Franza-Petra Tebartz-van Elsta  ide o mediálnu kampaň, nemožno nechať nevyvrátenú, povedal Peter Limbourg v pondelok v Bonne.

„Od hlavy vatikánskej Kongregácie pre náuku viery by sme mohli očakávať diferencovaný pohľad na veci. Našťastie väčšina nemeckých biskupov Müllerove karhanie médií nezdieľa,“ vyhlásil Limbourg.

Intendant pozval arcibiskupa, aby sa po predložení správy cirkevnej preverovacej komisie o dianí v Limburgu zúčastnil na diskusii v „Deutsche Welle“. Pritom možno prediskutovať aj mediálno-etické aspekty tohto prípadu, ako povedal. Limbourg, ktorý od 1. októbra vedie tento nemecký zahraničný rozhlas, sa vyjadril pri odovzdávaní nemeckej Ceny pre katolícke médiá v Bonne. –zg-

 

Poľský arcibiskup: Médiá chcú moju ‘morálnu smrť’

 

Varšava, 29.10.2013 (kath.net/KNA) 016 435 – Predseda Biskupskej konferencie Poľska, arcibiskup Jozef Michalik, kritizuje, že médiá sa k Cirkvi a k nemu správajú neférovo.  Pretože sa stal nepohodlným pre predstaviteľov «nového libertinizmu», požadujú títo jeho «morálnu smrť, mediálnu smrť», povedal 72-ročný arcibiskup – hlava Arcibiskupstva Przemysl – pre denník «Rzeczpospolita» z pondelka. Vlastným cieľom útokov nie je podľa jeho slov jeho osoba, ale autorita Cirkvi. Sú pokusy «odstrániť jej hlas zo spoločenského života».

Takmer všetky poľské médiá v minulých týždňoch masívne kritizovali výpovede arcibiskupa Michalika k sexuálnemu zneužívaniu detí. Arcibiskup urobil obete zneužívania totiž spoluzodpovedné za to, čo kňazi na nich spáchali. O niekoľko hodín neskôr to na rýchlo zvolanej tlačovej konferencii odvolal a ospravedlnil sa. Avšak aj jednotliví kňazi a katolícke médiá prejavili málo porozumenia pre jeho výroky. –zg-

 

Vatikán: Kňazské bratstvo sv. Petra slávilo tridentskú omšu

 

Vatikán, 29.10.2013 (KAP) 016 434 – Po prvý raz od nastúpenia do úradu pápeža Františka sa pri hlavnom oltári Chrámu sv. Petra slávila predkoncilová tridentská svätá omša. Konalo sa to pri príležitosti každoročnej púte pápežovi verných skupín Kňazského bratstva sv. Petra do Ríma. Hlavným celebrantom pri bohoslužbách pri oltári katedry v apsise baziliky bol v sobotu kolumbijský kardinál a bývalý prezident Komisie „Ecclesia Dei“, Dario Castrillon Hoyos.

Minulý rok slávil túto omšu v mimoriadnom obrade prefekt vatikánskej Kongregácie pre bohoslužby a disciplínu sviatostí, kardinál Antonio Canizares Llovera, v r. 2011 to bol nemecký kardinál Walter Brandmüller.

V interview pre jezuitský časopis „Civilta Cattolica“ označil pápež František opätovné povolenie predkoncilovej omše ako mimoriadnej formy pápežom Benediktom XVI. v r. 2007 ako „múdro rozvážne“, súčasne však varoval pre jej ideologickým zneužitím ako nástroja odporu. –zg-

 

Svetová rada cirkví otvorila 10. plenárne zasadnutie

 

Seoul, 29.10.2013 (KAP) 016 433 – Najväčšie tohoročné stretnutie cirkví otvorili v stredu v juhokórejskom Busane. Plenárne zasadnutie svetovej Ekumenickej rady cirkví (ECC) v tomto prístavnom meste sa bude konať do 8. novembra. Združuje 345 cirkví s 500 miliónmi kresťanov. Na stretnutí sa  zúčastňuje 800 delegátov členských cirkví a 600 predstaviteľov iných cirkví a pozorovateľov. Okrem toho je na zasadnutí 1000 hostí z celého sveta, 300 pracovníkov ECC, a sú prítomní aj členovia kórejského hostiteľského výboru. Katolícka  cirkev nie je členom tejto rady, ale vo viacerých oblastiach s ním spolupracuje. Leitmotív podujatia znie:

„Boh života, ukáž nám cestu ku spravodlivosti a pokoju“

Na siedmych stretnutiach v pléne sa bude diskutovať na témy ako misie, jednota kresťanov, spravodlivosť a pokoj. Okrem toho odznejú správy generálneho sekretára rady Olava Fykseho Tveita a jej predsedu, brazílskeho luterána Waltera Altmanna, ako aj príspevky komisií. Na programe je aj 21 ekumenických diskusií na jednotlivé témy a prebehnú aj voľby do vedenia hlavných grémií. Súčasťou programu je „Ekumenická púť za pokoj s kórejskými cirkvami“, v ktorej sa bude hovoriť aj o rozdelení krajiny.

Jedným z bodov programu Ekumenickej rady cirkví, založenej v r. 1948, bude určenie vlastnej úlohy pre budúce roky. V minulosti rada ešte ovplyvňovala reálny politický vývoj – napr. v r. vo Vancouveri výzvou „Koncilového procesu pre spravodlivosť, pokoj a zachovanie stvorenstva“ – no dnes trčí podľa pozorovateľov v obsahovej aj štrukturálnej kríze. Stabilita ECC mizne a pre nepriaznivý kurz švajčiarskych frankov sa zhoršila aj platobná morálka viacerých členských cirkví, čo viedlo k finančným deficitom, ktorými ECC s centrálou v Ženeve trpí aj tak už roky.

Jednou z určujúcich tém v Busane je otázka spoločenstva a opätovného zjednotenia Kórey, za ktoré sa zasadzuje Kórejská rada cirkví. Bombový alarm, ktorý vypukol v utorok v centre zasadnutia, je poukazom na politickú citlivosť tejto požiadavky.

V Južnej Kórey je z 51 miliónov obyvateľov 9 miliónov protestantov a 5 miliónov katolíkov. Počet kresťanov v Severnej Kórey sa odhaduje na 200 000 – 400 000 pri celkovom počte 24 miliónov obyvateľov. Režim Severnej Kórey je podľa kresťanskej nadácie „Open Doors“ – „najhorším štátom na svete, čo do prenasledovania kresťanov“. Náboženskú slobodu tu režim brutálne potláča. –zg-

 

Svätá Katarína Janovská – teologička očistca

                                                                                                                                                   016 432

Svätá Katarína Janovská (1447-1510) patrí k veľkým mystičkám stredoveku. Od Boha mala dar úplne nového chápania Božej lásky. Právom jej patrí titul „teologička očistca“, pretože to, čo jej dal Boh spoznať o tomto stave očisťovania duše, bolo v úplnom protiklade k vtedajším bežným predstavám o očistci – ktoré tvrdili, že očistec je miesto kdesi v útrobách zeme, kam je duša uvrhnutá, aby tam v hrozných mukách ohňa trpela za svoje hriechy.

Katarína sa narodila 15. apríla 1447 ako piate dieťa známej šľachtickej rodiny Fieschi. Jej otec, ktorý bol vicekráľom Neapola, ale zomrel pred jej narodením. Matka Francesca aj napriek tomu dokázala svojim deťom zabezpečiť v zámožnej janovskej spoločnosti znamenitú výchovu a vzdelanie.

Katarína je opisovaná ako „obzvlášť jemné, nadovšetko nežné a pekné dievča“, čo však platilo predovšetkým o jej duši. Pohľad na trpiaceho Pána na kríži zapálil v nej už ako v dieťati veľkú túžbu utešovať ho a preukazovať mu svoju  lásku, takže vo všetkom hľadala možnosť ako prinášať obety. Keď mala 13 rokov, vyjadrila rozhodné želanie vstúpiť do kláštora Santa Maria delle Grazie, kde podľa rádovej regule sv. Augustína, žila už niekoľko rokov jej staršia sestra Limbania. Hoci bola Katarína na svoj vek veľmi zrelá, do kláštora ju neprijali.

Ako 16-ročná sa musela vydať za mladého Giuliana Adorna, aby sa tak spečatilo priateľstvo rozhádaných rodín Fieschi a Adorno. Manžel sa však prejavil ako násilnícky, zvrhlý muž. Katarína sa z tohto utrpenia nakoniec ušla k svetským zábavám. Neskôr priznala že za päť rokov tohto života nenašla pokoj ani na jediný okamih. Ako 26-ročná upadla do hlbokej depresie. Vtedy sa v predvečer sviatku sv. Benedikta 20. marca 1473 vydala do kostola jemu zasvätenému. Prosila ho o milosť. Potom navštívila sestru v kláštore, ktorá jej poradila ísť na spoveď. Bez tušenia, že nadišla hodina jej obrátenia vyhľadala spovedníka. No skôr ako začala vyznávať hriechy, zasiahol ju lúč lásky Božej milosti tak prudko, že upadla do extázy. Uvidela svoj život a spoznala, s akou veľkou láskou ju Pán chcel pritiahnuť k sebe a aké utrpenie mu spôsoboval jej hriešny život.

V hlbokej bolesti zvolala: Ó, láska moja, už nikdy viac svet a už žiaden hriech! Vedená Ježišovou láskou žila životom pokánia. Pridala sa k Spoločenstvu dám milosrdenstva a oddane sa venovala chudobným a chorým. Manžel sa nakoniec obrátil a verne jej pomáhal.

Katarína viedla život modlitby. Boh jej v mnohých extázach daroval poznanie tajomstiev svojej lásky. Oheň lásky v nej sa jej stal mučeníctvom, ale súčasne jej dával nenapodobiteľnú horlivosť v konaní dobra a v zapaľovaní Božej lásky v každom. Niekedy bolo až vidno plamene, ako prenikajú z jej tela. Zomrela 15. septembra 1510. Katarínu Janovskú svätorečil pápež Klement XII. v r. 1737. V aktoch svätorečenia je uvedené: „Učenie našej svätej je čisté, bez omylov … a úplne serafínske. Jej neporušené telo je vystavené v Kostole S. Caterina a Santissima Annunziata v Janove.

 

V povestnom spise Traktát o očistci Katarína opisuje, čo duša po prechode z tohto života do druhého zakúsi a ako je očisťovaná, aby dosiahla úplnú jednotu s Bohom. Katarína vo svojom vnútri roky prežívala tento očisťujúci proces duší. Vďaka jej spisom mnohí teológovia nadobudli celkom nové chápanie tohto miesta očisťovania, ako napr. učiteľ Cirkvi sv. František Saleský.

Keď pápež Benedikt XVI. na generálnej audiencii 12. januára 2011 hovoril o sv. Kataríne Janovskej, vyzdvihol tiež veľký význam jej mystiky pre teológiu:

Drahí priatelia, svätí dosahujú vo svojom spojení s Bohom také hlboké ´poznanie´ Božích tajomstiev, … že môžu poskytovať pomoc aj teológom v ich úsilí o ´náhľad´ do tajomstiev viery, ako napríklad v otázke očistca.“

 

Očistec – miesto milosrdnej Božej lásky

 

Očistec pre Katarínu, to nie je vonkajší oheň, ale iste vnútorný, oheň Božej lásky. Vďaka ohňu lásky horiacemu v jej vlastnej duši pochopila, ako sa na mieste očistca vodí dušiam veriacich, ktoré sú očisťované od ´hrdze´ hriechu, od ktorej ešte neboli očistené počas pozemského života:

 

„Podstatnou príčinou všetkej bolesti utrpenia je hriech, dedičný hriech a osobný hriech. Boh stvoril dušu čistú, číru a slobodnú od každého hriechu s blaživou túžbou po ňom. Táto túžba dedičným hriechom zoslabla. Keď sa k tomu pridá aj osobný hriech, zmenšuje sa ešte viac. Čím viac ale tejto túžby v duši ubúda, tým sa stáva horšou, lebo tým menej sa jej Boh môže odovzdávať.“

 

Katarína vidí, ako sa duša zosnulého stretáva s Božou dobrotou a čistotou. V tejto Božej láske spoznáva ako v zrkadle seba samu, svoj hriech, svoje nedostatky až po tie najmenšie nedokonalosti. Ak je duša v stave milosti, čo znamená, že je schopná prijať Božie milosrdenstvo, tak ľutuje hriechy a celou vôľou sa rozhoduje už nikdy viac nezhrešiť. Skrze túto dokonalú ľútosť môže Boh oslobodiť dušu od následkov hriechu.

 

Teraz musí byť duša už len „očistená od hrdze a ošklivosti, ktoré boli spôsobené hriechom“. Ako sa na predmete ležiacom na slnku, ktorý je prikrytý, nemôžu prejaviť slnečné lúče, tak podobne je to aj s hrdzou hriechu. Je to akási deka, ktorou sú duše v očistci prikryté. Čím viac je hrdza hriechu stravovaná ohňom, tým viac duša odpovedá na žiaru pravého Slnka, ktorým je Boh.“

„Vidím, že zo strany Boha už brána do raja nie je viac zamknutá, pretože ten, kto chce vstúpiť, aj vstúpiť môže. Boh je len milosrdenstvo samo a stojí pred nami s otvorenou náručou, aby nás prijal do svojej slávy. Ale vidím tiež, že Boh je vo svojej podstate taký čistý a číry, že taká duša, ktorá by na sebe mala čo i len minimálnu nedokonalosť veľkosti drobnej črepinky, by sa čo najrýchlejšie vrhla do tisícich pekiel, len aby sa s takouto, čo i len minimálnou škvrnou neobjavila v prítomnosti Boha. Keďže vidí, že očistec je určený na odstraňovanie takýchto škvŕn, vrhne sa tam a považuje za veľké milosrdenstvo, že sa takýmto spôsobom môže oslobodiť od existujúcej prekážky, ktorá sa nachádza v nej samej.“

Katarína spoznáva, ako duše v očistci intenzívne prežívajú dva stavy:

„Na jednej strane ochotne nesú svoje bolestné utrpenie; áno, dokonca sa im zdá, že im cezeň Boh preukazuje veľké milosrdenstvo v porovnaní s tým, čo by si zaslúžili a nechcú sa zriecť ani kúska utrpenia, lebo jasne spoznávajú, že si ho spravodlivo zaslúžia.“

Na druhej strane duše v očistci prežívajú Božiu lásku, ktorá sa do nich vlieva a poskytuje im pokoj: „Tak prežívajú duše očisťované v očistci súčasne najväčšiu spokojnosť a najväčšie utrpenie; bez toho, že by jedno rušilo druhé.“

Očisťovanie  duše ohňom Božej lásky porovnáva Katarína s procesom, akým sa získava zlato:

Čím viac sa zlato taví, tým ušľachtilejším sa stane. Keď je zlato očistené na 24 karátov, oheň ho už nestravuje, akokoľvek by sa páľava ohňa vystupňovala.“

Katarína zakúsila aj to, ako v očistci všetko utrpenie a očisťovanie vychádza z lásky:

„Duša vidí v Božom svetle, ako ju on nikdy neprestáva priťahovať a láskyplne ju viesť k úplnej dokonalosti, a to s veľkou starostlivosťou a prezieravosťou a všetko len z čistej lásky. Zároveň jej ale Boh vo svojom svetle ukazuje aj to, aká prekážka sa v nej ešte nachádza, pre ktorú nedokáže nasledovať túto príťažlivú silu zjednocujúcej Božej lásky, s ktorou sa on k nej obracia. Duša spoznáva, čo pre ňu znamená, že je ešte zadržiavaná a nemôže uvidieť Božie svetlo, no zároveň má nevysloviteľnú túžbu, nechať sa bez prekážky pritiahnuť touto zjednocujúcou láskou. Práve poznanie všetkých týchto vecí plodí to bolestné súženie, ktorým duše v očistci trpia.

Boh ale ustavične priťahuje dušu k sebe a stále viac ju zapaľuje a nepoľavuje v tom, pokým ju neprivedie k pôvodnej čírej čistote, v akej bola stvorená.“

Teraz už môže duša vstúpiť do dokonalého zjednotenia sa s Bohom v nebi.                                                          

                                                                                              (Podľa: Víťazstvo srdca 88/2012)   

 

Päť vecí, ktoré zomierajúci ľutujú

 

Alexandria, 28.10.2013 (kath.net/jg) 016 431 – Austrálčanka Bronnie Ware pracovala mnohé roky v oblasti paliatívnej medicíny a starala sa o zomierajúcich pacientov. V blogu informuje o tom, čo v spätnom pohľade na svoj život ľudia najviac ľutujú.

  1. Kiež by som bol mal odvahu viesť život podľa svojich predstáv a nie podľa očakávaní iných. To bol najčastejšie uvádzaný bod. Keď sa ľudia na konci života zahľadia naspäť, vidia, že mnohé ich sny sa nenaplnili. To bol aj výsledok ich vlastných rozhodnutí.
  2. Kiež by som nebol tak ťažko pracoval. To vyslovovali najmä muži. Ľutovali, že nestrávili viac času so svojimi deťmi a manželkami.
  3. Kiež by som bol mal odvahu vysloviť svoje city. Mnohí svoje city potláčali, aby sa vyhli konfliktom s inými. Z toho sa vyvinula zatrpknutosť a nevraživosť.
  4. Kiež by som bol zostal v kontakte so svojimi priateľmi.

Význam priateľstva si mnohí ľudia uvedomia, až keď sa ich život chýli ku koncu. Boli príliš zamestnaní vlastnými problémami, aby mali čas na pestovanie priateľstiev. Každému chýbajú jeho priatelia, keď to speje ku koncu.

  1. Kiež by som si bol dovolil byť šťastnejším.

Táto veta padla prekvapujúco často. Až na konci života mnohí ľudia spoznali, že aj byť šťastným je životný postoj. Mnohí zostali v starých vzoroch správania a sebe aj iným nahovárali, akí sú spokojní. –zg-

 

Predseda Pápežskej rady pre kultúru ocenil Lou Reeda

 

Vatikán, 28.10.2013 (kath.net/KNA) 016 430 – Predseda Pápežskej rady pre kultúru, kardinál Gianfranco Ravasi, venoval svoj každodenný tweet v nedeľu zosnulému židovskému spevákovi a gitaristovi Lou Reedovi. Kardinál Ravasi citoval bez komentára niektoré verše z piesne «Perfect Day» (1972), jedného z najznámejších kusov hudobníka: «Oh, it’s such a perfect day / I’m glad I spend it with you / Oh, such a perfect day / You just keep me hanging on.» Kardinál je rovnaký ročník ako Lou Reed – narodil sa tiež v r. 1942.

Záverečná strofa v Reedovom opise «perfektného dňa» -«You’re going to reap just what you sow» («Zožnete iba to, čo ste zasiali»), niektorí vykladajú ako nahrávku na List sv. apoštola Pavla Galaťanom: «Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.» (Gal 6,7) ;

 

Pápež František plánuje kongregáciu pre laikov

 

Vatikán, 29.10.2013 (kath.net/CIC) 016 429 – Pápež František zjavne plánuje dikastérium pre laikov v Katolíckej cirkvi. Pre ich záležitosti sa v budúcnosti v Rímskej kúrii zriadi vlastná Kongregácia, ako povedal honduraský kardinál Oscar Andres Rodriguez Maradiaga podľa internetového portálu „Vatican Insider“ z pondelka. V súčasnosti existujú kongregácie pre klérus, biskupov a rehole, ale iba Pápežská rada pre laikov, ako povedal kardinál Maradiaga počas návštevy Španielska. Kardinál je koordinátorom skupiny ôsmych kardinálov, pápežových poradcov pri reforme kúrie.

Pápežské rady môžu poskytovať iba odporúčania, deväť vatikánskych kongregácií však robí záväzné rozhodnutia a formuluje prsné smernice. V minulosti sa stále znova poukazovalo na to, že pápež chce rozšíriť vážnosť pôsobenia tzv. laikov na úrovni vedenia Cirkvi. Rada pre laikov, ktorá bola založená v r. 1967 sa zaoberá napríklad otázkami katolíckych laických hnutí a mládežníckymi organizáciami. –zg-

 

Ako hovoriť s ateistami o viere?

 

Radí berlínsky evanjelický farár Alexander Garth

 

Wetzlar, 29.10.2013 (kath.net/idea) 016 428 – Asi každý šiesty občan v Nemecku (17 percent) sa v prieskumoch považuje za ateistu. Ako možno s tými, čo popierajú Boha, hovoriť o kresťanskej viere? Rady k tomu dáva berlínsky evanjelický farár Alexander Garth v evanjelickom týždenníku „ideaSpektrum“ (Wetzlar/Stredné Hesensko). Od augusta pôsobí v hnutí „Vineyard Movement“ – (Hnutie vinica), ktoré zakladá misionárske spoločenstvá v Berlíne. Garth radí kresťanom pristupovať k ateistom s rešpektom a nehľadať nedostatky v ich živote. Iba veľmi málo z nich sa pre život bez Boha totiž rozhodlo vedome:

„Ich ateizmus (ako aj viera) je výsledkom formujúcich stretnutí, výchovy, životných okolností, rán osudu.“ Keď chceme chápať nevieru človeka, musíme si vypočuť jeho životný príbeh. Dobré otázky a angažované načúvanie sú podľa Gartha najlepšou cestou, ako začať reč o Bohu. Napríklad sa opýta, ako človek objavil ateizmus pre seba a či by chcel v niečo veriť.

 

V každom človeku drieme túžba po Bohu

Podľa tohto teológa v každom človeku drieme túžba po Bohu:

„Zvyčajne je ideologicky zavalená a zasypaná pod svetonázorovými postojmi.“ Tak existuje presvedčenie, „že viera je istým druhom barličiek pre slabých a labilných ľudí“. Ale hlboko v srdci vzdychá „túžba po pravej láske, hlbokom šťastí, nosnom zmysle života a po večnosti“. Rozhovor o vlastných skúsenostiach viery a žehnajúca modlitba môžu túto túžbu prebudiť. Ateizmus nemá nijakú skutočne uspokojujúcu odpoveď na otázku zmyslu života. Odpovede našej súčasnosti, ktoré by chceli nachádzať zmysel života predovšetkým v pôžitkoch, partnerstve, sexualite, deťoch a v práci, zlyhávajú pri skúsenostiach ako je nezamestnanosť a neúspešnosť, utrpenie, choroba a umieranie. Garth uvádza:

„Keď sa však ateisti stretnú s ľuďmi, ktorých život vyžaruje vedomie istoty a podpory i radosť zo života, pretože skrze Boha našli zmysel života, tak sa v nich nezriedka prebudí túžba, seriózne sa zaoberať vierou. V nespočetných rozhovoroch s mladými, ateisticky zameranými ľuďmi, zažívam stále znova, že sa kresťanov vypytujú na ich skúsenosti s Bohom.“

 

Výzva pre ateistov: Bohom premenený život

Väčšina ľudí, ktorí popierajú existenciu Boha, prechováva v sebe predsudok, že viera je iba výsledok výchovy. Preto pre nich existuje sotva väčšia výzva ako Bohom premenený život, napríklad „uzdravené manželstvá a vzťahy, prekonanie život ničiacich závislostí a zväzkov, či odvážne sa vysporiadanie s problémami“. Tieto životné zmeny ľudia často vnímajú s údivom. Ateisti sú totiž toho názoru, že náboženstvo – a už vôbec kresťanstvo – je úplne nerelevantné pre normálny život. Garth súčasne zdôrazňuje, že nijaký kresťan nedokáže neveriaceho obrátiť:

„Kto chce dosiahnuť ateistov prostredníctvom Evanjelia, ten chce zázrak. My sme iba ukazovateľmi cesty k Ježišovi, včera aj dnes.“ –zg-

 

Pápež: Návšteva vlasti Argentíny nie pred r. 2016

 

Vatikán, 27.10.2013 (kath.net/KAP) 016 427 – Pápež František chce vykonať pastoračnú návštevu vo svojej vlasti Argentíne a navštíviť pritom aj iné juhoamerické krajiny, nie však pred rokom 2016. Keď navštívi Argentínu, tak iba spoločne s Chile a Uruguajom, ako povedal v sobotu bývalým jezuitským žiakom z Uruguaja. Dodal, že ešte nevie, kedy bude takáto návšteva na programe, iste nie v ďalších dvoch rokoch.

V súčasnosti sú vo Vatikáne iba prvé úvahy o zahraničnej ceste pápeža. Na budúci rok do Svätej zeme. Ale termín ani program cesty ešte nie sú stanovené. Ďalšie cesty by ho mohli viesť do Ázie a do Afriky. Doteraz vykonal 76-ročný pápež iba jednu zahraničnú cestu – v júli do Rio de Janeira. –zg-

           

Volanie o pomoc z druhého sveta

 

Múzeum duší v očistci v Ríme

 

Rím, 27.10.2013 (kath.net/KNA Burkhard Jürgens) 016 426 – To, že je na tomto kostole niečo tajomné, cíti každý v Ríme.  „Sacro Cuore di Gesu“ (foto) pri Tiberi, neďaleko Anjelského hradu: neogotická stavba uprostred baroka plného života, štíhla, prísna, cudzí prvok zo severu, z ríše temnoty.

Kto vstúpi do tohto Kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v jeho pochmúrnosti, nájde vedľa sakristie malé múzeum so znepokojujúcimi exponátmi: údajné volanie o pomoc zomrelých, stopy ohňa očistca.

Kostol vďačí iniciatíve Viktora Joueta, francúzskeho kňaza z Rehole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. «Ježišovým Srdcom» chcel Jouet poukázať na Božie milosrdenstvo; predpokladom toho prirodzene je, že človek potrebuje milosrdenstvo a to nielen za života, ale aj po smrti. Z toho vyplýva horlivosť Joueta za duše v očistci.

Ponajprv išlo rehoľníkovi pri kostole založenom v r. 1893 iba o oporný bod pre jeho pastoračné poslanie. Dňa 15. septembra 1897 vypukol v susediacej kaplnke požiar a keď odvážni veriaci uhasili požiar, niektorí hovorili, že na dymom začiernenej stene pri oltári rozoznali bolesťou znetvorenú tvár. To dalo pátrovi Jouetovi podnet, systematicky skúmať posolstvá z druhého sveta.

Nasledujúce roky cestoval páter cez pol Európy, pýtal sa na farách a v rehoľných domoch o dôkazoch o nadprirodzenom. Jouet platil a dostal ich bohato. Medzitým je jeho zbierka opäť preriedená. Mnohé kusy vzbudzovali príliš silné pochybnosti o ich pravosti. Zostalo asi 18 exponátov v jednoduchej vitríne s neónovým svetlom: kusy odevov a modlitebné knižky, na ktorých možno rozpoznať rozmazané odtlačky prsta alebo ruky.

Mohla by to byť senzácia, no Rímska diecéza je diskrétna. Pred niekoľkými rokmi uverejnil cirkevný magazín «Roma Sette» na Dušičky krátky článok. Múzeum je «jedinečné», ale exponáty vzhľadom na ich dôkazový charakter «nie vždy spoľahlivé a často legendárne». Na otázku médií tlačová kancelária biskupstva uviedla, že kostol a jeho zbierka sú «miesta, ktoré veriacim pomáhajú myslieť na život po smrti a zvlášť na modliť sa za zomrelých.»

«Diecéza chce, aby sa táto vec udržiavala trocha v diskrétnosti», uvádza Konvent Sacro Cuore. Oficiálne pátri so žurnalistami nehovoria. «Nerobíme nijakú reklamu.»

Pritom stoja títo duchovní stopercentne na pôde katolíckej náuky, aj po tom, čo Benedikt XVI. druhý svet dôkladne demystifikoval. Očistec «nie je nijaké miesto, ale stav, duchovné utrpenie kvôli vzdialenosti od Boha», hovorí rehoľník. «To, že v pekle horí oheň, existuje iba u Danteho.»

Na to však vyzerajú stopy po ohni na exponátoch dosť konkrétne. Ako vznikli, kňaza nezaujíma. Pre neho to nie sú «nijaké dôkazy viery, ale svedectvá viery». V laboratóriu sa nikdy neskúmali. «Veda tu nemôže nič vysvetliť», hovorí páter.

Podľa exponátov sú to často kňazi a rehoľníci, ktorí musia po smrti prosiť o pomoc. Olivetský opát z Mantuy na Všetkých svätých v roku 1731 sa zvlášť naliehavo obrátil na pozostalých: Padre Panzini spôsobil odtlačok kríža na písacom stole opátky Isabelly Fornariovej, ako aj vypálené diery na kutni a   košeli.

Istá rehoľníčka z Perugie, ktorá v r. 1894 po dlhej chorobe vyjadrila želanie zomrieť, musela svoju netrpezlivosť odpykať 20 dňami v očistci. Vypáleným prstom na poduške prosila spolusestru o jej modlitbu a po danej lehote v sne oznámila svoje prijatie do neba.

Sú to posolstvá, ktoré apelujú na solidaritu žijúcich so zomrelými, ktoré napomínajú odpustenie a postoj byť tu pre seba navzájom.

«My ľudia robíme chyby, pretože sme ľudskí», hovorí páter v múzeu a aby sme dušiam v očistci pomohli odpykať tieto chyby, to nás stojí iba modlitbu.

Kto vie, čo zavinil kňaz z Montefalca, že jednému kláštoru musel  viaceré týždne z druhého sveta posielať vcelku 30 bankoviek – ľahko pripálených – po 10 lírach, aby tam za neho slúžili sväté omše. A len nebesia vedia, odkiaľ  pochádzali tie peniaze.

Rimania, ako sa zdá, majú zmysel pre takúto ľudskosť. A možno ticho dúfajú, že niekto sa niekedy aj za nich na vyššom mieste zasadí. «Stále prichádzajú ľudia, ktorí sa modlia za duše v očistci,» hovorí páter. –zg-

Sacro Cuore di Gesu in Prati, Lungotevere Prati 12, Rím.

„Múzeum duší v očistci“ (Museo delle Anime del Purgatorio) je prístupné z kostola denne od 7.30 do 11.00 hod. a od 16.30 do 19.00 hod. (okrem času bohoslužieb). Vstup je voľný.

 

Kanada: Meditácia v nábožensky neutrálnom školskom systéme

Quebec, 26.10.2013 (kath.net/LSN/jg) 016 425 – Školský systém kanadskej provincie Quebec zrušil pred 15 rokmi výuku náboženstva v štátnych školách. Od roku 2000 majú všetky školy povinnosť zamestnávať tzv. „duchovných animátorov“ („spiritual animators“), ktorí majú žiakom vysvetľovať „fundamentalistické myslenie“ a „indoktrináciu“. Niektorí  z týchto animátorov uvádzajú deti do cvičení meditácie, ako informoval kanadský spravodajský vysielač Sun News na internete. Podľa smerníc Ministerstva školstva Quebecu patrí k cieľom výuky oboznámiť žiakov s „vnútrom, tichom a meditáciou“.

Kritici vidia v tomto vývoji znamenie zlyhania školského systému neutrálneho voči náboženstvu. Od počiatku bolo očividné, že „tento neutrálny program nie je ‚neutrálny’ a je krokom naspäť a návrat do jedného či druhého náboženstva bolo možné očakávať,“ ako povedal Georges Buscemi z organizácie na ochranu života Campagne Quebec-Vie. Andrea Mrozeková, riaditeľka Inštitútu pre manželstvo a rodinu v Kanade s kritikou Buscemiho súhlasí. Nijaký duchovný program nie je nábožensky neutrálny, povedala pre spravodajskú agentúru QMI Agency. –zg-

 

‘Wir sind Kirche’ podporuje potrat a ranú sexualizáciu detí

 

Mníchov, 26.10.2013 (kath.net) 016 424 – Protirímska skupina „Wir sind Kirche“ (My sme cirkev) v Nemecku v tlačovom vyhlásení bránila „Estrelovej správu“ v Európskom parlamente a dištancovala sa od jej kritiky. Informuje o tom portál „Freie Welt“. Estrelovej návrh rezolúcie sa vyslovuje za celoeurópsku legalizáciu potratu, zaraďuje potrat do zdravotnej starostlivosti a odporúča ju členským štátom EÚ ako ústavné právo.

V Rakúsku napríklad „Akcia život“ označila tieto požiadavky ako „neprijateľné“, pretože porušujú platné národné a ústavné práva, ignorujú konflikty tehotenstva a sú precedensom povážlivých spoločenských tendencií. „Katolícky zväz rodín“ Rakúska označil návrh ako „demokraticko-politicky povážlivý“ a ako „provokáciu“ zvlášť vzhľadom na ešte bežiacu občiansku iniciatívy v EÚ „One of us“ (Jeden z nás), ktorú už podpísalo 1,3 ,milióna občanov Európy.

Hnutie „Wir sind Kirche“ nazvalo svoje tlačové vyhlásenie „K zavádzajúcej kampani tzv. ´ochrancov života´ proti rezolúcii EP č. A7-0306/2013“ a oznámilo, že chce „podporovať ciele Európskeho parlamentu, aby sa rezolúciou napomáhal spravodlivý a rovnoprávny prístup k lekárskej starostlivosti v oblasti gynekológie pre všetky ženy v EÚ – najmä ženy v núdzi a v konfliktných situáciách, a aj preto a práve preto, že tento prístup nie je v istých členských štátoch legálny a možný. „Súčasne sa Wir sind Kirche dištancuje od zavádzajúcich kampaní tzv. ´ochrancov života´ proti Európskemu parlamentu a rezolúcii A7-0306/2013, o ktorej sa má hlasovať.“

„Wir sind Kirche“ sa odvoláva na „princíp slobodného rozhodnutia vo svedomí“ a vyslovuje sa za postoj „Pro Choice“ (právo voľby):

„Aj v prípade tehotenstva, ktoré žena prežíva ako osobný problém, mala by môcť nasledovať svoje svedomie a sama sa nakoniec rozhodnúť, či sa stane matkou, alebo nie. Wir sind Kirche zdôrazňuje, že ľudské embryo je dobro , ktoré potrebuje ochranu a má svoje práva, no je očividné, že toto embryo môže byť chránené iba s tehotnou ženou a nie proti nej. Každý človek má ‚právo na život‘. ‚Právo na potrat‘ odmieta aj Wir sind Kirche: My požadujeme však právo na slobodu svedomia.“

Nasleduje poukaz na šesť poradenských centier „Wir sind Kirche“ (Spolok dôstojnosť ženy), ktoré boli založené po vystúpení z Katolíckej cirkvi z tohto poradenstva.

„Wir sind Kirche“ podporuje aj  požiadavky sexuálnej výchovy v Estrelovej rezolúcii. V nej sa požaduje povinná sexuálna výchova „interaktívna a bez tabu“ pre všetkých školákov. „Wir sind Kirche“:

„Rešpektovanie dôstojnosti každého človeka a úcta vo vzájomnom styku má byť základom ľudských vzťahov. Práve v Katolíckej cirkvi je tu veľa čo doháňať, aby sa stala vzorom pre spoločnosť.“ –zg-

 

OSN žiada zrušenie sviatku sv. Mikuláša v Holandsku
Amsterdam, 26.10.2013 (kath.net/idea) 016 423 – „Skupina expertov“ OSN žiada zrušenie holandského sviatku sv. Mikuláša. Odôvodnenie znie: Treba hodnotiť ako rasistické, že „Sinterklaas“ (Mikuláš) je tradične sprevádzaný postavou „Zwarte Piet“ (Čierny Peter). Tento „Zwarte Piet“ pomáha – podobne ako nemecký sluha Ruprecht – Mikulášovi pri rozdávaní darčekov. Tvár má našminkovanú na čierno, v ušiach má zlaté náušnice a na hlave červenú čiapku. Legenda hovorí, že sa spúšťa dolu komínmi – preto má čiernu tvár.

Holanďania reagujú na túto požiadavku OSN nahnevanými protestami. Viac ako dva milióny občanov už podpísali petíciu na Facebooku za udržanie tradície Čierneho Petra.

Príchod Mikuláša a Čierneho Petra, ktorí pricestujú na parníku zo Španielska, je veľkou udalosťou, ktorú každý rok prenáša aj televízia. Mnohé deti sa prezliekajú za Čierneho Petra a očakávajú týchto dvoch mužov v prístave. –zg-

Kardinál: Arcibiskup Müller je ‚naivný’ v teológii oslobodenia

 

            Lima, 25.10.2013 (kath.net/CWN/jg) 016 422Arcibiskup Gerhard Ludwig Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, je vraj „naivný“ vzhľadom na teológiu oslobodenia, ako povedal arcibiskup z Limy, kardinál Juan Luis Cirpriani.

Arcibiskup Müller je spriatelený s Gustavom Gutierrezom, zakladateľom teológie oslobodenia. Obaja napísali spolu knihu s názvom „Na strane chudobných“. Talianske vydanie tejto knihy vyšlo v septembri a obaja autori ju predstavili v meste Mantua.

Pápež František sa stretol s Gutierrezom v polovici septembra v Ríme. Arcibiskup Müller toto stretnutie ohlásil. Kardinál Cipriani kritizoval, že tejto udalosti sa takto dostalo príliš veľa pozornosti. Gutierrez s pápežom a ďalšími 25 kňazmi koncelebroval rannú svätú omšu. Na záver František pozdravil každého kňaza osobne. Medzi nimi bol aj Gutierrez. O audiencii pre tohto 85-ročného dominikána alebo novom postoji Cirkvi voči teológii oslobodenia však nebola nikdy reč, ako zdôraznil kardinál Cipriani.

Arcibiskup Limy zdôraznil, že si arcibiskupa Müllera veľmi váži a nespochybňuje jeho kvalifikáciu. „Nikto nespochybňuje jeho intelektuálne schopnosti,“ povedal Cipriani o prefektovi, ktorého menoval pápež Benedikt XVI. –zg-

 

Francúzsko: Prepracovali francúzsky preklad ‘Otčenáša’

 

Vatikán, 25.10.2013 (kath.net/KAP) 016 421 – Francúzsky hovoriaci katolíci sa budú od novembra modliť „Otčenáš“ v novom preklade. Hlavná zmena sa týka deviateho verša Ježišovej modlitby: „A neuveď nás do pokušenia“. Doteraz znel francúzsky text: „Ne nous soumets pas a la tentation“ – čo znamená asi – „Nepodriaď náš pokušeniu“. V novej verzii sa budú francúzski katolíci modliť: „Et ne nous laisse pas entrer en tentation“. Teda: „A nedaj nám upadnúť do pokušenia.“

Tým sa mení teologický akcent výpovede. Niektorí biblickí vedci a teológovia sa vyslovujú za to, aby sa zmenila aj nemecká verzia starogréckeho textu v Novom zákone v tomto zmysle. Vatikán povolil túto prepracovanú francúzsku verziu z r. 1966 už v júli. –zg-

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *