Život Cirkvi vo svete 43 * 2013

Obsah

76. plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska
Biskupi EÚ: EÚ nie je kompetentná v otázkach potratu
Arcibiskup Müller o sviatostiach pre rozvedených
„B’nai B’rith Europa“ vyznamenáva kardinála Schönborna
Limburg: Dôverník biskupa pápežským legátom
Hrozby rodine biskupa Tebartz-van Elsta
Nová Miss World: Sex patrí do manželstva
Brazília: Riskantná operácia – ateista sa stáva kresťanom
Biskup: Ľahkovážne formy neviery chcú urážať
Zbor svätých sa naďalej rozrastá
Halloween v Rakúsku: Mládež kritizuje vyvolávanie strachu
Štrasburg: Demonštrácia za život a práva rodičov
Nemecký biskup vďačný za povzbudenie pápeža
Benedikt XVI. prijal pútnikov z Bavorska
Beh na 100 metrov pred Chrámom sv. Petra
Lohmann: ‘Európa musí dodržiavať právo EÚ!’
Moldavsko: Farári bránia zasadnutiu parlamentu
Na pôstne exercície pápež opustí Vatikán
Naša príloha
Benedikt XVI.: Veľavážený pán profesor Odifreddi!

 

76. plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska

FOTOGRAFIE: http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131023026

 

Vranov u Brna, 24.10.2013 (TK KBS) 016 420 – 76. plenárne zasadanie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa konalo v dňoch 22. a 23. októbra 2013 vo Vranove u Brna. Zúčastnilo sa ho 15 biskupov, členov KBS, arcibiskup Mons. Ján Babjak sa zo zasadania ospravedlnil.

Biskupi rozhodli o vyhlásení roku 2014 ako o Roku Sedembolestnej Panny Márie. Dôvodom je 450. výročie od prvého zázraku na príhovor Panny Márie v Šaštíne a 50. výročie potvrdenia Sedembolestnej Panny Márie za Patrónku Slovenska pápežom Pavlom VI. Ten istý Svätý Otec zároveň vyhlásil chrám v Šaštíne za baziliku minor. Rok Sedembolestnej Panny Márie bude trvať od 1. januára do 31. decembra 2014.

Členovia KBS sa v rámci rokovania zaoberali hodnotiacou správou Národného pochodu za život. Biskupi prijali podujatie so zadosťučinením. Konštatovali, že v celkovom priebehu, organizácii i v samotných účastníkoch stretnutia bolo cítiť veľké Božie požehnanie. Kresťanstvo ohlasuje „život v plnosti“, čo sa prejavuje aj v ochrane prirodzeného života.

S pozitívnym ohlasom sa stretli biskupi i pri organizovaní stretnutia mládeže v Ružomberku. Konalo sa počas Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro v Brazílii. Ako pozitívum hodnotili biskupi aj skutočnosť, že stretnutie smerovalo k prehĺbeniu duchovnosti, čo sa prejavilo najmä pri adorácii Oltárnej sviatosti.

Na programe rokovania pléna KBS bola aj príprava učebníc náboženskej výchovy. KPKC /Katolícke pedagogické a katechetické centrum/ uzatvorilo zmluvu o tlači učebníc so Spolkom svätého Vojtecha. Prvé výtlačky sú očakávané v druhej polovici roku 2014.

Biskupi sa ďalej venovali schvaľovaniu mediálnych projektov za rok 2013. KBS podporí mediálne projekty v celkovej výške viac ako 147 tisíc EUR.

V dňoch 11. až 16. februára 2014 organizuje Rada pre laické a apoštolské hnutia a Fórum kresťanských inštitúcií piatu púť k hrobu sv. Cyrila v Ríme. Pôjde zároveň o spoločnú púť s českými hnutiami.

 

Spoločné rokovanie KBS a ČBK 24. októbra 

Biskupi oboch konferencií si na ňom vymenili skúsenosti zo života Cirkvi v oboch krajinách za ostatných 20 rokov a venovali sa aj téme „Sekularizácia ako pastoračná výzva“ i vzťahom Cirkvi a štátu v období slobody.

Slovenskí a českí biskupi slávili spoločne aj sväté omše otvorené pre verejnosť. V stredu 23. októbra o 17.30 v katedrále sv. Petra a Pavla v Brne a

vo štvrtok 24. októbra o 7.00 v kostole Panny Márie vo Vranove u Brna.

 

História spoločných zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska a ČBK

Spoločné zasadnutie Konferencie biskupov Slovenska a Českej biskupskej konferencie – slovenských, českých a moravských biskupov – sa uskutoční v krátkej histórii oboch konferencií biskupov už po šiestykrát.

Po prvýkrát sa stretli biskupi oboch konferencií na spoločnom zasadnutí 23. a 24. novembra 1993 v Olomouci. O rok neskôr, 8. a 9. novembra 1994, sa stretnutie konalo v Badíne. Tretie sa vrátilo späť do Olomouca, kde sa zišli 7. a 8. novembra 1995. Nasledoval opäť Badín, a to od 15. do 16. októbra 1996. V roku 1997 sa biskupi stretli 14. októbra na Velehrade. Šieste spoločné plenárne zasadnutie sa uskutočnilo 13. a 14. 1998 v Spišskom Podhradí. Od roku 1999 sa už iba delegáti zúčastňovali na plenárnych zasadnutiach.

 

Biskupi: Nastal čas odstrániť diskrimináciu nenarodených detí

 

Vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k aktuálnym otázkam ochrany života

 

Vranov u Brna, 24.10.2013 (TK KBS) 016 419

 

 

 

Pred mesiacom sa v Košiciach za účasti asi 80 tisíc ľudí uskutočnil po prvý raz Národný pochod za život. Je pre nás veľkou radosťou i povzbudením, že toľkým ľudom na Slovensku záleží na ochrane nenarodeného života i manželstva a rodiny. Všetci podporovatelia kultúry života právom očakávajú, že takto prejavená vôľa nájde odozvu aj v zákonodarnom zbore. Nastal čas na iniciatívy s cieľom odstrániť diskrimináciu nenarodených detí a chrániť ich pred umelým potratom, najmä z dôvodu pohlavia dieťaťa, sociálnych dôvodov a na žiadosť ženy. Domnievame sa tiež, že by mali vzniknúť také programy, ktoré by boli osobitne zamerané na pomoc tehotným ženám v núdzi.

Sme presvedčení, že akékoľvek dokumenty prijímané na národnej úrovni, by mali brať do úvahy najmä naše spoločenské, kultúrne a náboženské zvyklosti a nielen účasť v európskych a medzinárodných štruktúrach. Upozorňujeme, že v poslednom období sa objavilo viacero návrhov dokumentov z oblasti ľudských práv, ktoré sa však môžu stať nástrojom na šírenie ideológie gender, nadštandardných práv neheterosexuálnych menšín,  obmedzovania slobody svedomia a obmedzovania rodičovských práv. Vyjadrujeme presvedčenie, že agenda ľudských práv by sa nemala zneužívať na šírenie ideologických požiadaviek, ale mala by vždy sledovať dobro všetkých ľudí bez rozdielu, ako aj spoločné dobro.

Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle k pomoci núdznym a slabým. Naše rodiny si zaslúžia dôstojný život. Kto sa stará o rodinu a ochranu každého ľudského života, ten sa stáva tvorcom pokoja a spoločenského blahobytu.                                                                                                          24. októbra 2013

 

 

   *    *    *    *    *    *    *

  

Biskupi EÚ: EÚ nie je kompetentná v otázkach potratu

 

Brusel, 23.10.2013 (kath.net/KAP) 016 418 – Európska únia nemá v oblasti potratu vo svojich členských štátoch nijaké kompetencie a nesmie preto svojich občanov ani zavádzať. Upozornila na to Komisia biskupských konferencií Európskeho spoločenstva COMECE vo vyhlásení v utorok. Vyhlásenie vydala pri príležitosti hlasovania v Európskom parlamente o správe „Sexuálne a reproduktívne zdravie a s ním spojené práva“, ktorá obsahuje aj tému potrat.

Ako COMECE pripomína, jedine členské štáty EÚ sú zodpovedné za stanovenie svojej politiky v oblasti zdravia a za organizáciu zdravotníctva a zdravotnú starostlivosť, ako to vyplýva z článku 168. Správa zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti ako aj prideľovanie na to potrebných financií je preto na jednotlivých štátoch.

V mnohých členských štátoch EÚ je potrat nelegálny, pričom tento zákonný zákaz vyviera najmä z ohľadu na ľudskú dôstojnosť a z presvedčenia absolútneho práva na život. „Európska únia to musí rešpektovať a nesmie sa pokúšať podkopávať to rozhodnutiami, ktoré nespadajú do jej kompetencií,“ požadujú biskupi EÚ.

 

Cirkev varovala pred schválením rezolúcie

Európsky parlament chcel v utorok hlasovať o správe portugalskej poslankyne Edity Estrelovej, ktorá sa vyslovuje za celoeurópsku legalizáciu potratu, zaraďuje ju do zdravotnej starostlivosti a členským štátom EÚ to odporúča ako ústavné právo.

Tomu odporuje alternatívny návrh konzervatívnych poslancov: „Potrat sa nespomína v nijakej národno-právne záväznej dohode,“ ako uvádzajú. Európsky súdny dvor skôr konštatoval, že ľudské embryá treba chrániť. Nesmie sa obmedzovať sloboda svedomia zdravotného personálu a nikto nesmie byť nútený vykonať potrat, alebo „pripustiť, podporovať či nechať si nanútiť konanie, ktoré by mohlo spôsobiť smrť ľudského plodu alebo embrya“.

Ostrú kritiku plánovaného rozhodnutia vyjadrili okrem COMECE aj viaceré národné cirkevné organizácie. Akcia život v Rakúsku označila „tieto požiadavky“ ako „neprijateľné“, pretože by porušovali platné národné a základné práva, ignorovali konflikty tehotenstva a znamenali by povážlivý precedens spoločenských tendencií. Katolícke združenie rodín v Rakúsku označilo túto rezolúciu ako „demokraticko-politicky povážlivú“ a ako „provokáciu“, zvlášť vzhľadom na ešte bežiacu občiansku iniciatívu v EÚ „One of us“ a jej už 1,3 milión podporovateľov. –zg-

 

Arcibiskup Müller o sviatostiach pre rozvedených

Božie milosrdenstvo nie je dišpenz z jeho prikázaní

 

Rím, 23.10.2013 (ZENIT – Maike Sternberg-Schmitz) 016 417 – V júni tohto roku publikoval nemecký katolícky denník „Tagespost“ dlhý list arcibiskupa Gerharda L. Müllera, prefekta Kongregácie pre náuku viery, v ktorom uvádza jasné a systematické vysvetlenie katolíckej náuky oproti návrhom zmien v pastorácii v oblasti sviatostí. Táto téma sa v Nemecku postarala o diskusiu a je stále aktuálna. Vatikánske noviny „L’Osservatore Romano“ publikovali článok 23. októbra a s jeho zverejnením pápež František výslovne súhlasil, ako informovalo „Rádio Vatikán“. Nedávno ním zvolaná mimoriadna synoda biskupov na jeseň 2014 o pastorácii rodiny sa bude tejto téme tiež venovať.

V článku s názvom  „Moc milosti – K nerozlučiteľnosti manželstva a diskusii o občiansky zosobášených rozvedených a sviatostiach“  zhŕňa arcibiskup tradičný postoj Cirkvi k prijímaniu sviatostí pre znovu zosobášených rozvedených, bez zarazenia diskusie na synode“, ako povedal šéfredaktor redakcie Rádia Vatikán.

Arcibiskup Müller píše, že otázka prijímania sviatostí znovu zosobášenými rozvedenými je „z dôvodu rastúceho počtu postihnutých v krajinách so starou kresťanskou tradíciou pastoračný problém veľkého dosahu“. Podľa katolíckej náuky o manželstve rozvádza dva pojmy, ktoré sa v aktuálnej diskusii stále znova spomínajú – rozhodnutie vo svedomí a milosrdenstvo.

„Rozhodnutie vo svedomí udeľovať znovu zosobášeným rozvedeným sväté prijímanie spočíva na „problematickom pojme svedomia“, píše arcibiskup Müller a poukazuje na stanovisko Kongregácie pre náuku viery z r. 1994: Vtedajší prefekt kardinál Joseph Ratzinger v tejto súvislosti povedal, že keď ide o platné manželstvo, nemožno nový zväzok „za nijakých okolností považovať za právoplatný“. (porovn. Kardinál Joseph Ratzinger: „Pastorácia manželstva sa musí zakladať na pravde“, „L’Osservatore Romano“ 9.12.2011, str.7).

Arcibiskup Müller pokračuje: Keď znovu zosobášení rozvedení „majú vo svojom svedomí subjektívne presvedčenie, že predchádzajúce manželstvo nie je platné“, musí sa to „objektívne dokázať príslušnými cirkevnými súdmi.“ V tomto ohľade je zásadné, aby u nerozlučiteľného sviatostného manželstva išlo o „božskú normu (…), v ktorej Cirkev nemá nijakú kompetenciu“. Iba Cirkev má „právomoc objasniť, aké podmienky musia byť splnené, aby sa uzavrelo nerozlučiteľné manželstvo v Ježišovom zmysle.“

Pripustiť rozvedených z milosrdenstva k prijímaniu nie je nijaký podložený sviatostno-teologický argument. Celý sviatostný poriadok je „dielom Božieho milosrdenstva a nemožno ho zrušiť s odvolaním sa na to isté“. Preto odvolávanie sa na milosrdenstvo je vecne nesprávne. Okrem toho je tu nebezpečenstvo „banalizovania Božieho obrazu, podľa ktorého Boh nedokáže nič iné, ako odpúšťať“. Okrem milosrdenstva patrí k Božiemu tajomstvu aj jeho svätosť a spravodlivosť. „Keď sa tieto vlastnosti Boha zataja a ak neberieme hriech vážne, nemôže človek v konečnom dôsledku ani sprostredkovať jeho milosrdenstvo“, píše Müller. Zdôrazňuje, že Božie milosrdenstvo nepredstavuje „nijaký dišpenz od Božích prikázaní a pokynov Cirkvi“.

Podľa arcibiskupa Gerharda Ludwiga Müllera je pripustenie znovu zosobášených rozvedených ku sviatostiam „z ich vnútornej povahy nemožné.“ Pri pastoračnom úsilí musí mať najvyššiu prioritu teológia zjavenia a náuka Cirkvi. Arcibiskup Müller na záver napísal, že „obsiahla pastorácia“ má podľa možnosti dobre zodpovedať „rozdielnym situáciám“. „Ľudí v iregulárnych situáciách“ treba prijímať s otvorenosťou a srdečnosťou. –zg-

 

„B’nai B’rith Europa“ vyznamenáva kardinála Schönborna

 

Viedeň, 24.10.2013 (KAP) 016 416 – V znamení srdečného priateľstva kresťanov a židov sa niesol v utorňajší večer vo viedenskom arcibiskupskom paláci pri odovzdávaní ocenenia  „Menorah za vynikajúce humanitárne výkony“ svetovej židovskej organizácie „B’nai B’rith Europe“ kardinálovi Christophovi Schönbornovi. Viedenský arcibiskup prejavil „veľké dojatie“ z tohto ocenenia organizácie, s ktorou, ako povedal, máme veľa spoločného:

„Chceme mnohé spoločne – ako napríklad úctu voči slobode, úctu voči náboženskému presvedčeniu každého človeka“.

Kardinál Schönborn v tejto súvislosti povedal, že diskusia o zákaze obriezky v Nemecku sa ho veľmi dotkla, lebo tu ide o náboženskú slobodu a tým o „základné piliere každého demokratického štátu“. Je však aj mnohé, čo kresťania a židia spoločne „nechcú“, ako zdôraznil kardinál:

„Nechceme, aby antisemitizmus znova zdvihol hlavu. Násilie a netolerancia sa nesmú znova rozšíriť ako 9. novembra 1938, keď vo Viedni horeli synagógy – to sa nesmie znova stať.“

Kardinál tiež poukázal na to, že jeho spätosť so židovským spoločenstvom vychádza aj z jeho rodinnej histórie. Jeho matka ho s jeho súrodencami „vychovávala k veľkej láske voči židovstvu a Izraelu“. Za to sa chce dnes aktívne zasadiť – nie v poslednom rade pokračovaním v iniciatívach svojho predchodcu kardinála Franza Königa, ktorý si stále znova robil zásluhy stavaním mostov medzi oboma náboženstvami.

 

„Sme vďační za Schönbornovo priateľstvo“

Aj Viktor Wagner, prezident „B’nai B’rith Rakúsko“ zdôraznil, že veriaci židia a kresťania majú veľa spoločného – „predovšetkým úsilie o to, aby sa náboženstvo bralo vážne“. Poďakoval sa kardinálovi Schönbornovi za jeho jasné postoje v súvislosti s diskusiou o obriezke. Bez obriezky ako „znamenia Zmluvy“ s Bohom, by nebol židovský život v diaspore možný, ako povedal Wagner. Zdôraznil, že za „antisionistickou“ polemikou sa skrývajú staré antisemitské predsudky. O to vďačnejší sú židia viedenskému kardinálovi za jeho priateľstvo.

Aj prezident „B’nai B’rith Europa“, Ralph Hofmann, ubezpečil, ako veľmi ho ako frankfurtského žida debata o obriezke „šokovala“. Povedal, že nikdy nepredpokladal, že desaťročia po „holokauste“ môže existovať taký antisemitizmus. Je potrebné, aby sa židia a kresťania spoločne postavili proti takýmto tendenciám.

B’nai B’rith“ založili v r. 1843 v New Yorku dvanásti vysťahovalci z Nemecka a dnes je prítomná v 60 štátoch sveta. Táto židovská organizácia si dala za cieľ napomáhanie tolerancie, humanity a blahobytu a za to prepožičiava pravidelne vyznamenania.

Na odovzdaní ocenenia sa zúčastnili početné osobnosti verejného života, medzi nimi odchádzajúci izraelský veľvyslanec Aviv Shir-On, nemecký veľvyslanec Detlev Rünger a emeritný viedenský pomocný biskup Helmut Krätzl. O hudobné stvárnenie sa postaralo „Kvarteto Romana Grinberga“. –zg-

 

Limburg: Dôverník biskupa pápežským legátom

 

Limburg, 23.10.2013 (kath.net/rn) 016 415 – Wolfgang Rösch (foto), mestský dekan vo Wiesbadene a dôverný spolupracovník biskupa Tebartza-van-Elsta, bol menovaný za pápežského legáta pre Limburskú diecézu, ako oznámil Vatikán v stredu. Biskup Tebartz-van-Elst však zostáva naďalej v úrade, ale predbežne „sa uvoľňuje“. Tým nestráca nijaké práva diecézneho biskupa a môže sa v každom čase vrátiť. Pre rímskych pozorovateľov je tým jasné, že pápež František sa jasne stavia za biskupa Tebartza-van-Elsta, ale teraz by ho chcel trocha uchrániť od  „mediálneho ostreľovania“. Očividne sa tu hľadalo „pragmatické, kreatívne riešenie problému“ a zdôrazňuje to zvláštnu „pastoračnú starosť“ pápeža.

kath.net dokumentuje tlačové vyhlásenie Svätého stolca

k Limburskej diecéze v plnom znení:

 

Svätý Otec bol o situácii Limburskej diecézy v každom čase obšírne a objektívne informovaný. V diecéze došlo k situácii, v ktorej biskup, J. Ex. Mons. Franz-Peter Tebartz-van Elst, svoju biskupskú službu v súčasnej dobe vykonávať nemôže.

Po „bratskej návšteve“  J. Em. kardinála Giovanniho Lajolu v septembri Biskupská konferencia Nemecka v zmysle dohody medzi biskupom a Limburskou dómskou kapitulou, zriadila komisiu, aby dôkladne preverila stavbu biskupského sídla. V očakávaní tejto kontroly a s ňou spojeným ubezpečením sa o príslušných zodpovednostiach, Svätý stolec považuje za  vhodné, poskytnúť J. Ex. Mons. Franzovi-Petrovi Tebartzovi-van Elstovi na istý čas uvoľnenie z diecézy.

Rozhodnutím Svätého stolca od 1. januára 2014 limburským biskupom vyslovené menovanie vdp. mestského dekana  Wolfganga Röscha za generálneho vikára vstupuje do platnosti už v dnešný deň. Vdp. generálny vikár Rösch bude spravovať diecézu počas neprítomnosti diecézneho biskupa v rámci kompetencií spojených s týmto úradom. –zg-

 

Hrozby rodine biskupa Tebartz-van Elsta
Mníchov, 23.10.2013 (kat.net/KNA) 016 414 – Ilustrovaný nemecký časopis «Bunte» informoval o hrozbách rodine limburského biskupa Franza-Petra Tebartz-van Elsta. «Denne dostávame hrozby zavraždenia. Telefónom alebo listami», cituje časopis biskupovho švagra, Johannesa Winkelsa. Aj v jeho rodnom Niederrheine rodine nadávajú, ako povedal Winkels: «Veď môj švagor už aj tak leží na zemi. Ale chcú ho ešte ďalej zničiť. A aj jeho rodinu k tomu. Najradšej by sme všetko zanechali a opustili Nemecko.» Aj 87-ročná matka biskupa trpí touto situáciou, ale rodina naďalej stojí pri ňom.

V Ríme však biskup nachádza «podporu a vecnú pomoc», píše «Bunte» a cituje bližšie nemenovaného «človeka z Vatikánu» slovami:

«V okolí pápeža sú ľudia presvedčení, že on biskupa obetovať nechce. Pápež František sa už ani v Buenos Aires nenechal poháňať verejnou mienkou.» Audiencia biskupa Tebartz-van Elst u pápeža v pondelok prebehla podľa tohto zdroja «veľmi dobre». –zg-

 

Nová Miss World: Sex patrí do manželstva

 

Virgínia, 22.10.2013 (kath.net) 016 413 – „Sex patrí do manželstva. To je moja viera“. Povedala to Miss World – Američanka Megan Lynn Youngová (foto) – v interview pre filipínsky vysielač, ako informoval Life Site News. Táto Američanka má 23 rokov a práve bola korunovaná na Miss sveta. Mladá krásavica s filipínskou matkou a americkým otcom mala naporúdzi pre médiá ešte viac prekvapení:

„Som proti potratu, som pro-life“. Pretože potrat znamená, „zabiť  niekoho, kto už existuje“, a „to prirodzene nepodporujem“.

Na otázku, či žena, ktoré je taká nádherná ako ona, môže povedať nie sexu, odpovedal idol krásy: „Človek proste povie nie.“ A „keď sa na neho nalieha, tak odíde, pretože tá osoba si človeka necení“ a necení si príliš vysoko ani vzájomný vzťah. „Ak je chlapec ochotný toto obetovať, tak to už hovorí veľa.“

Manželstvo by sa nemalo končiť rozvodom. „Som proti rozvodu. Myslím si, že keď sa s niekým zosobášime, tak by to mala byť osoba, s ktorou chceme zostať stále, v chorobe aj v zdraví, v dobrom aj v zlom.“ –zg-

 

Brazília: Riskantná operácia – ateista sa stáva kresťanom

Rio de Janeiro, 22.10.2013 (kath.net/idea) 016 412 – Pri operácii ohrozujúcej život sa stal brazílsky ateista kresťanom. U 66-ročného Oliveiru  Almeidu lekári konštatovali na hlavnej tepne aneuryzmu s priemerom 12 cm a hrozilo, že praskne. V tom prípade by Almeida vykrvácal. Operácia bola nevyhnutná, no keďže pacient trpel aj na slabosť srdca a v pľúcach sa mu nahromadila tekutina, lekári v in Rio de Janeiru mu dávali iba 1 percento šance na prežitie.

Ako Almeida teraz povedal pre brazílsku informačnú službu „Prime Gospel“ (Prvotriedne Evanjelium), v minulosti neveril v Boha a kazateľov považoval za podvodníkov. Napriek tomu poprosil anestéziológa pred operáciou o krátky odklad a po prvý raz sa naliehavo modlil k Bohu:

„Ježišu, tebe zverujem svoje telo, svoju dušu, svoj život. Urob so mnou, čo ty chceš.“ Rátal aj so svojou smrťou: „Ale Boh sa zrejme rozhodol, že ešte nie je na to čas.“ Operácia sa podarila. Almeida hovorí:

„Keď som sa prebral z narkózy a videl som 10 lekárov na mňa uprene hľadieť, vedel som, že sme všetci zažili zázrak.“

Almeido sa dal so služby Boha a začal kázať:

„Verte v Ježiša, ľudia. Odovzdajte mu svoj život! On mŕtvych znova privádza k životu. Ja budem o tomto zázraku rozprávať do poslednej sekundy svojho života.“ –zg-

 

Biskup: Ľahkovážne formy neviery chcú urážať

 

Eichstätt, 21.10.2013 (kath.net/pde) 016 411 – Agresívna kritika Cirkvi a hanobenie náboženského vyznania by sa mali stať podľa nemeckého biskupa Eichstättu Gregora Máriu Hankeho (foto) podnetom, presvedčivejšie vnášať kresťanské hodnoty do spoločnosti.

„Úcta pred vierou a náboženstvom sa musí vybojovať argumentáciou a príkladom, vierohodnosťou a občianskou angažovanosťou“. Úlohou kresťanov je „budovať tam, kde iní iba sebecky ničia,“ povedal biskupa na pontifikálnej svätej omši pri príležitosti výročia posviacky dómu v Eichstätte.

„Pri kritike náboženstva a viery musíme však veci rozlišovať,“ zdôraznil biskup Hanke v homílii: :Mnohým ľuďom ide pri odmietaní viery o to, aby zhodili putá konvencií, poručníkovania a regúl, ktoré sa vsunuli pred vzťah s Bohom.“

Pre mnohých znamená miznutie viery aj stratu hodnoty a pravdy. Takáto kritika náboženstva a Cirkvi vyzýva kresťanov, aby si znova uvedomili sami seba: „Mali by sme to chápať ako otázku, či žijeme skutočne u jadra našej viery alebo či sme sa sami nestali povrchní a nevierohodní, alebo či sme sa z výziev a diskusie moderného sveta nestiahli do úzadia.“

V homílii biskup súčasne poukázal na ateizmus, ktorý sa sám vyznačuje tou formou netolerancie a dogmatizmu voči Cirkvi a náboženstvu, ktorú Cirkvi a jej viere pripisuje. „Ľahkovážne formy neviery zvyknú postupovať niekedy zvlášť hlasno a agresívne. Oni neargumentujú, ale chcú urážať.“ Na oplzlosti a rúhanie sa zbabelo skrývajú za citáty a odvolávajú sa na slobodu názoru alebo slobodu umenia. „Či sa potom tak spolu s veriacimi neuráža aj umenie a jeho snahy?“ Orgány a volení predstavitelia ľudu sú v rámci zákonov vyzvaní k pravým rozhodnutiam, ktoré chránia vieru a kresťanské hodnoty,“ povedal biskup.

Pre veriacich kresťanov je kritika Cirkvi výzvou ukázať, čo je na viere dôležité: „My si môžeme byť rozhodne hrdo povedomí toho, ako veľmi orientácia kresťanským obrazom človeka formuje našu spoločnosť, koľko angažovanosti, koľko ochoty pomáhať, aká veľká ohľaduplnosť vyviera z viery tým, že sa jednotlivec egocentricky nevyhlasuje za mieru všetkých vecí“. –zg-

 

Zbor svätých sa naďalej rozrastá

 

Viedeň, 21.10.2013 (KAP) 016 410 – V centre sviatku Všetkých svätých 1. novembra je zbor svätých, teda podľa katolíckej tradície ľudia, ktorých Cirkev vyhlásila za svätcov, ako aj tí, „o ktorých svätosti vie Boh“.

Vo vatikánskom zozname svätcov „Martyrologium Romanum“ z r. 2004 je 6650 svätých a blahoslavených, ako aj ďalších 7400 kresťanov zabitých pri prenasledovaní Cirkvi. Čas ani ich počet sa nezastavil, pretože aj po ére pápeža  Jána Pavla II., ktorý v apríli 2014 bol sám povýšený k „úcte na oltári“, vyhlásili obaja jeho nástupcovia za svätých vcelku 847 osôb.

Za emeritného pápeža Benedikta XVI. bolo kanonizovaných 45 kresťanov. Napr. v r. 2007 františkán Frei Antonio de Sant’Ana Galvao (1739-1822), ktorý je v rodnej Brazílii už dlho najpopulárnejšou cirkevnou osobou a vzývajú ho ako zázračného pomocníka v bezvýchodiskových situáciách. Tento rehoľník a literát sa za života zasadzoval zvlášť za chudobných a otrokov. Na jeho svätorečení, v rámci cesty Benedikta do Brazílie na letisku v Sao Paole, sa zúčastnilo viac ako 1,5 milióna ľudí.

Ďalší rehoľníci, ktorých Benedikt XVI. svätorečil, boli o. i. Mária Bernarda Bütlerová (1848-1924), prvá novodobá svätica zo Švajčiarska a zakladateľka „Misijných sestier františkánok od Panny Márie Pomocnice“ či austrálska zakladateľka rehole Mary MacKillopová (1842-1909). Ďalej to bol páter malomocných Belgičan Damian de Veuster, (1840-1889), ktorý sa na ostrove Molokai roky staral o spoločnosťou vyvrhnutých malomocných a nakoniec sám tejto chorobe podľahol. Tri roky po Veusterovi v r. 2012 bola za svätú vyhlásená aj rodom Nemka a rehoľníčka Marianne Cope.

 

Novodobé svätorečenia

V strednej Európe najpopulárnejšou sväticou kanonizovanou Benediktom XVI. je mystička Hildegard von Bingen (1089-1179), ktorá sa v nemeckej oblasti už dlho predtým uctievala ako svätá. Jej krajan Benedikt XVI. do oficiálne „dohnal“ 10. mája 2012 a pritom ju vyhlásil aj za učiteľku Cirkvi. Ďalšou novodobou sväticou a nemeckou mystičkou je Anna Schäfferová (1882-1925) z bavorského Mindelstettenu.

Jedna z posledných kanonizovaných za pontifikátu Benedikta XVI. bola Indiánka Mohawkov Kateri Tekakwitha (1656-1680). Svätorečenie tejto panny a askétky, ktorá mala nesmierny vplyv na katolicizmus predovšetkým v kanadskej provincii Quebec, sa postaralo o rozruch v jej vlasti. Veď bola po Juanovi Diegovi svätorečenom v r. 2002, doteraz jedinou domorodou sväticou Amerického kontinentu.

 

800 nových svätcov v jeden deň

Pápež František v 6-mesačnom pontifikáte svätorečil množstvo Božích služobníkov 12. mája 2013. Medzi nimi bola zakladateľka rehole Mária Guadalupe Garcia Zavala (1878-1963) z Mexika, aj Laura Montoya (1874-1949) z Kolumbie, ako aj Talian Antonio Primaldo a jeho 800 spoločníkov, ktorí boli zavraždení 14. augusta 1480 v meste Otranto pri útoku osmanských vojsk. Tieto svätorečenia, ktoré čo do počtu predstavujú rekord v dejinách Cirkvi, potvrdil ešte pápež Benedikt XVI. a ohlásil na stretnutí kardinálov, na ktorom vo februári oznámil svoje odstúpenie.

Prvé svätorečenia, ktoré argentínsky pápež sám potvrdil a zrejme aj vykoná, budú: Svätorečenie jeho predchodcu pápeža Jána Pavla II. (1920-2005), ako aj koncilového pápeža Jána XXIII. (1881-1963). Spoločný termín je  27. apríl 2014, Nedeľa Božieho milosrdenstva, ako František oznámil kardinálom na konzistóriu 30. septembra 2013.

Čoskoro sám svätý Ján Pavol II. svätorečil rekordný počet 482 Božích služobníkov. Hovorí sa, že jeho predchodcovia za uplynulých 400 rokov svätorečili iba polovicu z tohto počtu ľudí. K najznámejším svätcom z pontifikátu poľského pápeža patria: páter Pio z Pietrelciny, nemecká filozofka, rehoľníčka a mučenica Edita Steinová, zakladateľ Opus-Dei Josemaria Escríva, poľská rehoľníčka Mária Faustyna Kowalska, i poľský rehoľník Maximilián Kolbe, misionári Arnold Janssen a Jozef Freinademetz, ako aj sudánska otrokyňa Josephine Bakhita.

Mnohí iní, ktorí sú už blahoslavení, sú v procese svätorečenia, medzi nimi prominentné postavy ako Matka Terézia, ktorá potrebuje na svätorečenie už iba zázrak, ako aj posledný rakúsky cisár Karol, u ktorého sa ukončilo skúmanie zázraku na diecéznej úrovni už v r. 2008.

Svätorečením Katolícka cirkev prejavuje svoju dôveru, že svätec už dosiahol dokonanie svojej cesty u Boha. Základom je rozsiahle presne upravené cirkevno-právne preverovanie potrebných predpokladov – predovšetkým mučeníctvo, príp. heroický stupeň cností príslušnej osoby a dôkaz zázraku. Ak spravidla desaťročia či dlhšie prebieha tento proces pozitívne, pápež vyhlási, že osobu možno označovať ako svätca a ako takú ju aj uctievať.  –zg-

 

Halloween v Rakúsku: Mládež kritizuje vyvolávanie strachu

 

Viedeň, 21.10.2013 (KAP) 016 409 – Pred Halloweenom, aj v Rakúsku žiaľ obľúbenom sviatku vyvolávania hrôzy, „Katolícka mládež“ (KJS) vyzvala rodičov, aby oslávili „31. október bez strachu a aby deťom vysvetľovali tému smrť a smútok“.

„Zábava z tohto z USA importovaného zvyku sa končí tam, kde sa zraňuje duševné a fyzické zdravie detí. Namiesto toho by na Halloween malo byť v popredí zaobchádzanie so strachom, umieraním a predstavami o druhom svete,“ zdôraznila Sigrid Kickingerederová spolková predsedníčka, Katolíckej mládeže v rozhovore pre „Kathpress“.

Halloweenové party, strašidelné kostýmy a tzv. zvyk „trick or treat“- (sladké alebo bude kyslé) sa aj v Rakúsku stále viac šíria. Hravý prístup k vyvolávaniu strachu je pre mnohé deti veľmi príťažlivý, ako hovorí Kickingerederová. Toto bláznivé dianie okolo Halloweenu nie je vždy také nevinné: „Rozprávajú sa strašidelné príbehy alebo pozerajú hororové filmy, ktoré nie sú vždy určené pre vek detí a ide o pokusy cielene vyvolať v deťoch strach. Hranice medzi trochou hrôzy a pravým strachom sú často plynulé. Deti musia mať sami možnosť určovať, do akej miery sa vystavia hrôzostrašnej situácii a mali by v každom prípade mať kontrolu nad týmto dianím. Rodičia by sa mali predtým oboznámiť s prípadným nebezpečenstvom a porozprávať sa o tom s deťmi. Rozumné je napríklad, stanoviť určitú trasu a čas, kedy sa to strašenie musí skončiť. Rozumné je aj ukazovať situácie, pri ktorých je odvážnejšie a lepšie sa nezúčastniť.“

Anketa v Rakúsku ukázala, že polovica opýtaných detí, ktoré na  Halloween zvonia pri dverách, dostanú sladkosti. Katolícka mládež sa k tomu stavia kriticky a vyzýva rodičov, aby pôsobili na deti, aby sa vzdali zlých kúskov, či dokonca násilia voči neochotným darcom. „Dostať sladkosti s hrozbou zlého kúsku odporuje úctivému vzťahu detí a dospelých,“ zdôraznila Kickingerederová.

 

Smrť a smútok u detí

            Smrť je na Halloween všade prítomná, preto je potrebné hovoriť s deťmi o umieraní a smútku. Rodičia môžu napríklad ísť s deťmi na cintorín a hovoriť im o smrti a živote, ako hovorí Kickingerederová. „Deti sa majú povzbudzovať, aby kládli otázky o téme, o ktorej sa inak hovorí iba zriedka vážne a bez kŕčovitosti. Deti majú svoj individuálny prístup k umieraniu alebo smrti. Dospelí by mali deťom umožniť chránené prostredie pre príslušný druh diskusie.“

„Predovšetkým je dôležité, aby deti boli dobre informované a zapojené do diania,“ vysvetlila aj Silvia Langthalerová pre „Kathpress“. Táto systémová terapeutka pre rodiny pôsobí v „Rote Anker“ (Červenej kotve), poradenskom centre pomoci viedenského spoločenstva duchovných sestier „Caritas Socialis“ (CS) pre deti a mládež konfrontované so smrťou. Aj ona zdôrazňuje, že deti smútia inak ako dospelí: „Keď dospelí smútia, tak od rána do večera.  Deti smútia len občas. Tu sa môže stať, že dieťa plače, pretože niekto zomrel a o niekoľko minúť sa už veselo hrá.“

Tak ako dospelí aj deti musia po smrti človeka najprv „pochopiť smrť ako realitu“, zdôraznila Langthalerová. „Na to potrebujú deti veľa informácií, ktoré by im dospelí mali poskytnúť. Až do veku škôlkarov deti ešte nedokážu svojimi kognitívnymi schopnosťami vôbec pochopiť, čo sa v prípade smrti deje. Napriek tomu by sme mali hovoriť aj s nimi: Tu by sme mali veci jednoducho iba nazvať menom,“ radí psychoterapeutka. „Deti v predškolskom veku napríklad dokážu pomaly chápať, čo sa deje, predovšetkým aj definitívnosť  konca. A čím sú staršie, tým im je to jasnejšie.“

 

„Deti potrebujú rituály“

„Pomocou pre deti sú aj rituály: Rituály dávajú istotu. Aj dospelí potrebujú rituály, ale problémom je, že mnohí také rituály už nepoznajú,“ povedala Langthalerová. „Tu je našou prácou spoločne s dospelými rituály znova nachádzať,“ povedala o svojej práci v centre.

Možnosťou sú rôzne veci – od tradičného vystavenia mŕtveho doma, cez modlitbu ruženca, krabicu so spomienkami na mŕtveho, výmenu spomienok až po maľovanie hrobových svetielok na hrob. Deti treba brať aj na tradičnú návštevu hrobu na Všetkých svätých už od malička. Aj pritom možno napr. urobiť rituál, že pri každej návšteve zomrelého sa zaspieva iná naučená detská pieseň.

Psychoterapeutka vie o úsilí podľa možnosti chrániť deti pred utrpením.  „Ale keď zomrie blízky príbuzný, tak trpieť budú – a na to aj majú mať možnosť,“ zdôraznila. „To musíme my ako dospelí tiež vydržať.“ –zg-

 

Štrasburg: Demonštrácia ONE OF US za život a práva rodičov

 

Štrasburg-Berlín, 21.10.2013 (kath.net/pm) 016 408 – Viac ako 100 občanov z Nemecka a Francúzska nasledovalo spontánnu výzvu iniciatívy ONE OF US / JEDEN Z NÁS a Iniciatívy na ochranu rodiny a demonštrovalo v pondelok pred parlamentom proti tzv. návrhu rezolúcie Estrelovej. Tento návrh, o ktorom sa hlasuje v utorok, plánuje legalizáciu  potratu a zavedenie povinnej „interaktívnej sexuálnej výchovy bez tabu“ pre všetky školopovinné deti. Hedviga von Beverfoerde, národná koordinátorka ONE OF US a hovorkyňa Iniciatívy ochrana rodiny:

„Schválenie takejto rezolúcie by mohlo nielen neutralizovať úspech iniciatívy občanov EÚ – JEDEN Z NÁS na ochranu nenarodeného života. Masívne by to porušovalo aj práva rodičov a otvorilo brány bezuzdnej sexuálnej výchove bez akýchkoľvek hodnôt. Naše deti by tomu boli bezmocne vystavené.“

Z dôvodu prudkého odporu poslanci medzitým predložili alternatívny návrh rezolúcie, o ktorom sa v utorok takisto hlasuje.

Cieľom demonštrácie bolo, prichádzajúcich poslancov parlamentu v Štrasburgu transparentami a informačným materiálom poučiť o oboch návrhoch a zvlášť o fatálnych následkoch návrhu Estrelovej.

Hedviga von Beverfoerde: „Mnohí poslanci vedia iba málo o týchto návrhoch! Preto bolo nesmierne dôležité zburcovať poslancov pri tomto smerodajnom rozhodnutí. Prijatím návrhu Estrelovej by sa zničili fundamentálne hodnoty Európskej únie – právo na život a práva rodičov. Dnes sme vydali znamenie: za život, za slobodu svedomia, za práva rodičov a za obhajobu občianskej iniciatívy JEDEN Z NÁS.“ –zg-

 

 

Nemecký biskup vďačný za povzbudenie pápeža

 

Bonn-Vatikan, 21.10.2013 (KAP) 016 407 – Limburský diecézny biskup Franz-Peter Tebartz-van Elst je vďačný za „veľmi povzbudzujúce stretnutie“ s pápežom. Povedal to biskupov hovorca po súkromnej audiencii. Mons. Tebartz-van Elst hovoril v pondelok s pápežom Františkom 20 minút. O obsahu rozhovoru sa dohodlo mlčanie. Ani Vatikán nevydal informácie k priebehu tejto súkromnej audiencie. Predtým prijal pápež aj kolínskeho arcibiskupa, kardinála Joachima Meisnera. Keďže Limburská diecéza patrí do Kolínskej provincie, mohol aj kardinál Meisner informovať pápeža o situácii v Limburskej diecéze.

Limburský biskup odcestoval do Ríma už pred týždňom, aby Svätému Otcovi osobne vysvetlil situáciu. Kardinál Meisner sprevádzal zasa 2000 miništrantov zo  svojej diecézy na dlho plánovanej púti do Ríma. –zg-

 

Benedikt XVI. prijal pútnikov z Bavorska

Regensburg, 20.10.2013 (kath.net/ KNA) 016 406 – Benedikt XVI. prijal návštevníkov zo svojho bývalého bydliska Regensburgu. Ako informovali noviny „Mittelbayerische Zeitung“ v piatok, 18. októbra, emeritný pápež privítal 25-člennú skupinu pútnikov Mariánskej kongregácie žien a Nemeckej Hospitalite de Notre Dame de Lourdes osobne vo svojom sídle „Mater Ecclesiae“ vo Vatikáne.

„To je pekné, že ste tu“, povedal „skvelo vyzerajúci a viditeľne zotavený Svätý Otec v bielom odeve a hnedých vyleštených topánkach“, ako uviedli noviny.

Dekan z Kláštora Sankt Johann v Regensburgu, prelát Heinrich Wachter, sa Benediktovi XVI. pri stretnutí priznal jadrnými bavorskými slovami: „Sie waar’n uns scho liaba gwesen, Heiliger Vater“ (Vy by ste nám predsa boli milší, Svätý Otec).  Emeritný pápež sa na to usmial. O jeho odpovedi sa však pútnici akosi nevedeli zhodnúť. Vedúca skupiny, Uschi Michalke, podľa novín  „Mittelbayerische Zeitung“ pochopila: „Lass ma’s guad sei“ (Len to nechajme tak). Prelát Wachter naproti tomu vraj počul: „Wird scho wieda werd’n.“ („Ono sa to už sa zasa spraví.“)

Púť vykonala skupina pri príležitosti posviacky štandardy nemeckej „Hospitalite de Notre Dame de Lourdes“.  Bola to prvá posviacka vlajky v „Mater Ecclesiae“. „Hospitalite“ je koordinačným centrom nemeckých dobrovoľníkov v Lurdoch. Okrem návštevy bývalého pápeža mali na programe aj svätú omšu s jeho nástupcom Františkom. –zg-

 

Beh na 100 metrov pred Chrámom sv. Petra

 

Vatikán, 20.10.2013 (KAP) 016 405 – Šprint za vieru: Vatikán zorganizoval v nedeľu pred Chrámom sv. Petra beh na 100 metrov. Ako informovalo Rádio Vatikán, v priebehu dopoludnia prekonalo túto trasu 5000 ľudí oduševnených športom na trase zvlášť pripravenej pre toto podujatie na Via della Conciliazione. Medzi účastníkmi bol aj bývalý britský atlét Jason Gardener, nositeľ zlatej medaily, ktorý vyhral šprint na 100 metrov na Olympijských hrách v Aténach 2004.

Pápež František pozdravil bežcov na záver modlitby Anjel Pána slovami: „Ďakujem, že ste nám pripomenuli, že veriaci je atlétom ducha.“  Organizátormi iniciatívy s názvom „Zabehnúť sto metrov a veriť“ boli: Pápežská rada pre kultúru a Talianske športové centrum. Iniciatíva sa konala v rámci „Roku viery“, ktorý sa končí 24. novembra. –zg-

 

Lohmann: ‘Európa musí dodržiavať právo EÚ!’
Bonn/Berlín, 19.10.2013 (kath.net/BVL) 016 404 – Predseda nemeckého Spolkového zväzu právo na život (BVL), Martin Lohmann, apeloval na Európsky parlament, aby pri ochrane života nepoužíval triky a zadné dvierka a tak nepripravoval cestu usmrcovaniu ľudí. Listom sa obracia na všetkých členov Európskeho parlamentu. Bolo by fatálne, keby sa poslanci nechali zaslepiť falošnými a veľmi nebezpečnými pseudo-argumentami, ako ich teraz nachádzame v programe zasadnutia EP na 22. október.

„Som zdesený, že teraz sú dokonca pokusy vykývať s európskym právom. Európa nech láskavo dodržiava právo EÚ,“ povedal Lohmann v Bonne. „Európsky súdny dvor konštatoval, že človek je tu od počatia a zaslúži si ochranu života (Rozsudok EUGH C-34/10).“

Medzitým sa už viac ako 1,3 milióna občanov v celej EÚ pripojilo k iniciatíve „One of us/Jeden z nás“ a požadujú zastavenie financovania opatrení usmrcujúcich embryá peniazmi EÚ. V tejto situácii je „priam perfídne, označovať teraz neobmedzený prístup k potratu ako ľudské právo“. Okrem toho je „totalitné, obmedzovať slobodu svedomia tvrdením o jej  ,neupravenom využívaní’ prípadne o ,zneužívaní jej aplikovania“. A voči všetkým ľuďom so svedomím a zodpovednosťou voči slobode je „naozaj drzosťou, napomáhať trvalé financovanie potratových organizácií“.

Lohmann: „A kto chce dokonca z práva na život urobiť právo na zabíjanie, ignoruje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsku konvenciu ľudských práv, ako aj nemeckú ústavu.“

BVL preto požaduje okamžite stiahnuť z programu zasadnutia návrh A7-0306/2013 a v opačnom prípade pri hlasovaní 22. októbra tento „smrtiaci dokument“ jasne odmietnuť. Európa sa nesmie stať „zabijakom svedomia a zabijakom života“. –zg-

 

Moldavsko: Farári bránia zasadnutiu parlamentu

 

Kišiňov, 19.2013 (kath.net/KNA) 016 403 – Desiatky pravoslávnych duchovných a veriacich minulý týždeň v Moldavsku protestovali proti  plánovanému zrušeniu zákazu propagovania homosexuálnych partnerstiev. Ako oznámili médiá krajiny, skupina zablokovala hlavný vchod do parlamentu a jeho zasadnutie sa mohlo konať iba s oneskorením. Demonštranti podľa televízie hlasno spievali náboženské piesne a ostro odsúdili návrh vlády.

«Nepripustíme, aby sa takého zločiny stali zákonom», povedal jeden demonštrant. Pravoslávni biskupi poslancom už pred mesiacmi pohrozili vylúčením z cirkvi, ak schvália zvýhodnenie homosexuálov.

Podporu dostali protivníci návrhu zákona od predsedu opozičných komunistov aj od bývalého prezidenta Vladimíra Voronina. Jeho strana slúži «záujmom ľudu» a odmieta pripustenie propagandy homosexuality, ako ho citovali miestne médiá. Parlament musel prerušiť zasadnutie po tom, čo komunistickí poslanci opustili sálu.

Moldavský parlament mal diskutovať o tomto spornom zákone v druhom čítaní v piatok. V prvom čítaní už bol schválený. Doteraz bola propagácia «netradičných vzťahov» v krajine trestná.

EÚ nalieha na bývalú sovietsku republiku, aby zakázala každú diskrimináciu homosexuálov. To je podmienka zjednodušenia procesu získania víz a možnej asociačnej dohody.

Asi 60 percent z 3,5 milióna občanov tejto krajiny medzi Ukrajinou a Rumunskom sa hlási k Ruskej pravoslávnej cirkvi, dobrých 20 percent k Rumunskej pravoslávnej cirkvi. –zg-

 

Na pôstne exercície pápež opustí Vatikán

 

Vatikán, 18.10.2013 (kath.net/KAP) 016 402 – Pápež František nebude na pôstnych exercíciách na budúci rok vo Vatikáne, ale juhovýchodne od Ríma v malo meste Albano Laziale. Ako oznámila Tlačová kancelária vo štvrtok, pôstne duchovné cvičenia pápeža a vedúcich vatikánskych dikastérií sa budú konať od 9. do 14. marca v zariadení Spoločenstva sv. apoštola Pavla, inštitúte pre zasvätený život mužov a žien.

Exercície povedie špirituál Kňazského seminára Rímskej diecézy, Angelo De Donatis. Ten patrí k siedmym rímskym kňazom, s ktorými pápež na Zelený štvrtok, 29. marca, obedoval v byte vatikánskeho sekretára pre vnútorné záležitosti arcibiskupa Angela Becciu. –zg-

 

Naša príloha

 

Benedikt XVI.: Veľavážený pán profesor Odifreddi!

 

List emeritného pápeža Benedikta XVI. ateistovi

 

Rím, 18.10.2013 (kath.net/Armin Schwibach -as-) 016 401 – Listom v nemeckom origináli s 12 stranami, ktorý možno v prvom rade označiť v najlepšom a najskvelejšom význame ako „apologetické pojednanie“, odpovedal emeritný pápež Benedikt XVI. v lete 2013 talianskemu matematikovi a militantnému mediálnemu ateistovi Piergiorgiovi Odifreddimu. Odifreddi uverejnil v roku Jahr 2011 „list“ v knižnej forme s názvom „Milý pápež, píšem ti“ („Caro Papa, ti scrivo“) adresovaný pápežovi a teológovi Jozefovi Ratzingerovi. Odifreddiho úmyslom bolo postaviť vedecko-logický svetonázor proti metafyzickému pohľadu náboženstva. Noviny „La Repubblica“ uverejnila úryvky z listu Benedikta XVI. vo svojom vydaní z 24. septembra.

po odstúpení Benedikta XVI. z úradu dal Odifreddi svoju knihu  prostredníctvom spoločného známeho cez arcibiskupa Georga Gänsweina odovzdať emeritnému pápežovi. Napriek občas až drsnému a agresívnemu tónu Odifreddiho Benedikt XVI. si knihu pozorne prečítal – tak pozorne, že ho to priviedlo l napísaniu odpovede.

 

Kath.net uverejňuje tento list emeritného pápeža Benedikta z 20. augusta 2013 talianskemu matematikovi Piergiorgiovi Odifreddimu v origináli. Súčasne ďakujeme Jeho Svätosti za priateľské povolenie uverejnenia listu a ubezpečujeme ho o našich stálych modlitbách:

 

Veľavážený pán profesor Odifreddi!

 

Najprv musím požiadať o zhovievavosť, že až dnes ďakujem za Vašu knihu „Caro Papa, ti scrivo“, ako aj za priateľské riadky, ktoré ste mi pri tejto príležitosti cez arcibiskupa Gänsweina nepriamo adresovali. No nechcel som odpísať bez toho, že by som si knihu prečítal a pretože ma ešte stále ťaží veľa práce, knihu som dočítal až teraz.

Dnes by som Vám teda chcel konečne poďakovať za to, že ste sa až do detailov  pokúsili o dialóg s mojou knihou a tak aj s mojou vierou; to je do veľkej miery to, čo som si pri mojom vianočnom príhovore v r. 2009 predstavoval. Poďakovať sa musím aj za lojálny prístup k môjmu textu, pri ktorom ste sa naozaj vážne pokúšali o spravodlivé posúdenie.

Môj úsudok o Vašej knihe je pravdaže skôr rozporuplný. Niektoré časti som si prečítal s chuťou a ziskom. V iných som sa však divil nad istou agresivitou a prenáhlenosť argumentácie. Rád by som odpovedal na kapitolu za kapitolou, ale na to moje sily nestačia.  Tak si volím body, ktoré sa mi zdajú zvlášť dôležité.

I.Ponajprv sa musím diviť, ako na strane 25f interpretujete moju voľbu prekročiť vnímanie zmyslov, aby bolo možné vnímať skutočnosť v jej veľkosti, ako „un’esplicita negazione del principio di realtà“ [explicitnú negáciu princípu skutočnosti], alebo ako „psicosi mistica“ [mystickú psychózu], zatiaľ čo som chcel predsa povedať presne to, čo potom na strane 29f o metóde prírodnej vedy uvádzate – „trascendere le limitazioni della sensorialità umana“ [prekročenie hraníc ľudských zmyslov]. Takže úplne súhlasím s tým, čo píšete na strane 40: „… la matematica presenta una profonda affinità con la religione“ [matematika prezentuje hlbokú afinitu s náboženstvom]. V tejto veci teda nevidím nijaký skutočný protiklad medzi Vašim a mojím vyjadrením. Keď potom na str. 49 uvádzate, že „vera religiosità… oggi si ritrova più nella scienza che nella filosofia“ [pravú religiozitu … dnes nájdeme viac vo vede ako vo filozofii], tak o tom sa prirodzene môžeme sporiť, ale predsa sa teším, že svoju vlastnú prácu chcete tu mať pochopenú ako „vera religiosità“. Tu ako aj neskôr na str. 65 a ešte raz v kapitole „Il suo e il mio Credo“ [Jeho a moje krédo] zdôrazňujete, že vzdanie sa „antropomorfizmu“ ako osoby chápaného Boha a uctievanie „razionalità“ (racionality) je pravou religióznosťou. Na str. 182 Vašej knihy potom celkom drasticky hovoríte, „che la matematica e la scienza sono l’unica vera religione, il resto è superstizione” [že matematika a veda sú jediným pravým náboženstvom, zvyšok sú povery].

Nuž dokážem úplne pochopiť, že sa pociťuje ako antropomorfizmus stvoriteľský prarozum chápať ako osobu so svojím „ja“; to sa zdá byť umenšením pre nás nepochopiteľnej veľkosti Logosu. Viera Cirkvi v Najsvätejšiu Trojicu, ktorej prezentáciu v mojej knihe veľmi objektívne podávate, vyjadruje predsa akosi aj to celkom iné, tajomné, nášho vždy iba z diaľky tušeného Boha. Na tomto mieste by som chcel spomenúť poznámku tzv. Dionýza pseudo-areopagitu, ktorý raz hovorí, že filozofických duchov prirodzene odstrašujú biblické antropomorfizmy a pociťujú ich ako neprimerané. Ale nebezpečenstvom týchto osvietených ľudí je, že svoj filozofický pojem Boha potom aj adekvátne nájdu a zabudnú, že aj ich filozofické idey zostávajú nekonečne vzdialené od reality toho úplne iného. Takže tieto antropomorfizmy sú potrebné, aby sme prekonali aroganciu myslenia, ba musíme povedať, že v istom ohľade sa antropomorfizmy viac približujú realite Boha, ako iba jednoduché pojmy. Inak zostáva vždy v platnosti, čo vypovedal 4. Lateránsky koncil v r. 1215, že totiž každý pojem Boha môže byť iba analogický a nepodoba s pravým Bohom je stále nekonečne väčšia ako podoba.

S týmto predpokladom treba však predsa povedať, že božský Logos musí byť aj vedomie a v tomto zmysle subjekt a osoba. Objektívny rozum vždy predpokladá subjekt, rozum vedomý si seba samého.

Na str. 53 hovoríte, že toto rozlišovanie, ktoré sa v r. 1968 ešte mohlo zdať oprávnené, už vzhľadom na umelé inteligencie, ktoré dnes existujú,   nemôže obstáť. Tu ma vôbec nepresvedčíte. Pretože táto inteligencia je celkom očividne inteligenciou sprostredkovanou vedomými subjektami a vloženou do prístrojov. Má jasný pôvod, a síce inteligenciu ľudského pôvodcu týchto prístrojov.

A nedokážem Vás ani vôbec sledovať, keď nestaviate na začiatok Logos s  maiuscolo, ale logos matematico s minuscolo (str. 85). Logos na počiatku je skutočne Logos nad všetkými logoi.

Prirodzene prechod od logoi k Logosu, ako ho uskutočnila kresťanská viera s veľkými gréckymi filozofmi, je skokom, ktorý nemožno jednoducho dokázať: Privádza nás z empírie do metafyziky a tým na inú rovinu myslenia a skutočnosti. Ale tento skok je prinajmenej taký logický, ako jeho popieranie. Myslím si tiež, že kto ho nedokáže uskutočniť, mal by ho predsa len chápať ako vážnu otázku. To je rozhodujúci bod v mojom dialógu s Vami, ku ktorému sa ešte na záver vrátim: Očakával by som, že seriózny hľadajúci aspoň uzná to „možno“, o ktorom som hovoril v dodatku mojej knihy adresovanom Martinovi Buberovi. Obe strany musia zostať pri hľadaní. Zdá sa mi, že vy namiesto toho dogmatickým spôsobom hľadanie prerušujete a už sa nepýtate, ale ma iba poučujete.

II. Vyššie uvedené je pre mňa jadrom skutočného dialógu medzi Vašou „vedeckou“ vierou a vierou kresťanov. Všetko iné je oproti tomu sekundárne. Takže mi iste dovolíte, aby som sa vo veci evolúcie vyjadril stručnejšie. Najprv by som chcel konštatovať, že nijaký seriózny teológ nepoprie, že celý strom života spočíva vo vnútornej živej súvislosti, pre ktorú je slovo evolúcia primerané. A nijaký seriózny teológ ani nebude toho názoru, že Boh, Stvoriteľ, musel stále znova v medzistupňoch do priebehu vývoja remeselne zasahovať. V tomto zmysle sú mnohé útoky na teológiu vo veci evolúcie neodôvodnené. Na druhej strane by bolo pre rozvoj poznania užitočné, keby aj predstavitelia prírodných vied sa ukazovali otvorenejší a vedomí si problému a keby sa jasnejšie vypovedalo, koľko otázok tu zostáva otvorených.

Pri tejto úvahe som vždy považoval za príkladné dielo Jacquesa Monoda, ktorý celkom zreteľne ukazuje, že spôsoby ako vznikajú nové zmysluplné DNA, v konečnom dôsledku nepoznáme. Preto popieram Vašu tézu na str. 129, že štyri Darwinom vyvinuté typológie, dokonalo vysvetľujú všetko, čo sa týka evolúcie rastlín a zvierat, vrátane ľudí. Okrem toho by som chcel ešte spomenúť, že v tejto oblasti existuje veľa toho, čo možno nazvať „fantascienza“; spomeniem to na inom mieste. Mimochodom freiburský lekár Joachim Bauer v knihe „Prinzip Menschlichkeit“ (Hamburg 2007) výrazne prezentoval problémy sociálneho darwinizmu – ani o tom by sa nemalo mlčať.

Výsledok „Long-term evolution experiment“, (dlhodobého evolučného experimentu), o ktorom hovoríte na str. 121, nie je veľmi ďalekosiahly. Pokus o redukciu času zostáva predsa len fiktívny a dosiahnuté mutácie nesiahajú veľmi ďaleko. Predovšetkým však  musí človek ako demiurg (gr. tvorca sveta) stále znova tomu napomáhať, čo však predsa chceme práve pri evolúcii vylúčiť. Ostatne považujem za veľmi dôležité, že vo svojom „náboženstve“ uznávate predsa len aj tri „mystériá“: otázku pôvodu vesmíru, vzniku života a pôvodu vedomia vyšších živých bytostí. Aj tu síce vidíte zjavne človeka ako druh opice a tak zásadne spochybňujete ľudskú dôstojnosť; no nahodenie problému vedomia zostáva pre Vás otvorený problém (str. 182).

III. Viackrát mi dávate vedieť, že teológia je „fantascienza“ [nepodložená vynájdená pseudoveda]. Takže sa divím, že moju knihu považujete za hodnú takej podrobnej diskusie. Dovoľte mi k tejto otázke predložiť štyri body:

1. Je správne, že „veda“ v presnejšom zmysle slova je iba matematika, pričom som sa od Vás naučil, že aj tu treba niekedy rozlišovať ešte aj medzi aritmetikou a geometriou. Vo všetkých odboroch má veda svoju vlastnú formu podľa zvláštnosti svojho predmetu. Podstatné je, že používa preveriteľnú metódu, ktorá vylučuje svojvôľu a zaručuje racionalitu príslušnými rozdielnymi spôsobmi.

2. Prinajmenšom by ste mali uznať, že teológia v historickej oblasti a v oblasti filozofického myslenia dosiahla a prezentovala veľké a trvalé poznatky.

3. Dôležitou funkciou teológie je pevne udržať náboženstvo pri rozume a rozum pri náboženstve. Oboje má pre ľudstvo podstatný význam. V mojom dialógu s Habermasom som ukázal, že existujú patológie náboženstva a – nemenej nebezpečné – patológie rozumu. Oba sa preto navzájom potrebujú, a stále znova ich udržiavať pri sebe, je veľkou úlohou teológie.

4. „Fantascienza“ existuje mimochodom pod strechou mnohých vied. To, čo prezentujete o teóriách o počiatku a konci sveta u Heisenberga, Schrödingera atď. by som označil ako „fantascienza“ v dobrom zmysle – ako vízie a predstavy, aby sa dospelo ku skutočnému poznaniu, ale sú to práve iba predstavy, s ktorými sa pokúšame priblížiť realite. Mimochodom „fantascienza“ vo veľkom štýle existuje aj v rámci evolučnej náuky. Egoistický gén R. Dawkinsa je klasickým príkladom takejto „fantascienze“. Veľký J. Monod napísal vety, ktoré sám iste zaradil do svojho diela len ako „fantascienzu“. Citujem: „Výskyt štvornohých stavovcov … vychádza z toho, že praryba sa ‚rozhodla’ preskúmať zem, na ktorej sa však dokázala pohybovať iba nemotornými skokmi. Na základe tejto zmeny správania sa vytvoril tlak selekcie, skrze ktorý sa potom mali vyvinúť silné údy štvornožcov. Medzi potomkami tohto ‚odvážneho výskumníka’, tohto Magellana evolúcie, sú niektoré, čo dokážu niektoré bežať rýchlosťou viac ako 70 kilometrov za hodinu …“ (citát z nem. vydania diela „Náhoda a potreba“, Mníchov 51973, str. 157f).

IV. Pri všetkom, o čom sme doteraz hovorili, ide o seriózny dialóg, za ktorý – ako som už viackrát uviedol – som vďačný. Inak je to u kapitoly o kňazoch a katolíckej morálke a ešte inak u kapitolách o Ježišovi. To, čo píšete o morálnom zneužívaní maloletých kňazmi, môžem – ako viete – brať na vedomie iba s hlbokým zármutkom. Nikdy som sa nepokúšal skrášľovať to. To, že moc Zlého siaha tak hlboko do vnútorného sveta viery, je pre nás utrpením, ktoré musíme na jednej strane niesť, ale zároveň musíme robiť všetko pre to, aby sa takéto prípady už neopakovali. Nie je ani útechou, že podľa poznatkov sociológov nie je podiel kňazov, zasluhujúcich si trest, vyšší ako v iných porovnateľných skupinách povolaní. Avšak nemalo by sa to triumfálne prezentovať tak, akoby išlo o špecifickú špinu katolicizmu.

Ak sa o zle v Cirkvi nesmie mlčať, tak sa nesmie zamlčovať ani veľká svetelná stopa dobra a rýdzosti, ktorú kresťanská viera vyryla cez stáročia. Treba pripomenúť veľké a čisté postavy – od sv. Benedikta von Nursie a jeho sestry Školastiky po sv. Františka a sv. Kláru z Assisi, po sv. Teréziu Avilskú a sv. Jána z Boha, po veľkých svätcov lásky k blížnemu ako sv. Vincent de Paul a sv. Kamil z Lellis až po Matku Teréziu a veľké šľachetné postavy v Turíne 19. storočia. Aj dnes platí, že viera vedie mnohých ľudí k nezištnej láske, k službe iným, k hlásaniu pravdy a k spravodlivosti. Ani Vám nemôže byť neznáme, čo služba Cirkvi a jej veriaci konajú v oblasti nezištnej pomoci trpiacim. Ak by sme odobrali to, čo sa skrze túto motiváciu koná, nastal by široký sociálny rozpad. A konečne nesmieme zamlčať všetko to krásne, čo viera svetu darovala: To nie je nikde také viditeľné, ako v Taliansku. Pomyslite na vierou inšpirovanú hudbu od Gregoriánskeho chorálu cez Palestrínu k Bachovi, Mozartovi, Haydnovi, Beethovenovi, Brucknerovi, Brahmsovi atď.

V. To, čo hovoríte k postave Ježiša, nie je hodné Vášho vedeckého postavenia. Keď to staviate tak, akoby sa o Ježišovi v podstate vôbec nič nevedelo, a že ako historická postava vôbec nie je postihnuteľný, tak Vás môžem iba naliehavo pozvať, aby ste sa viac oboznámili s históriou. Odporúčam Vám pritom najmä štyri zväzky, ktoré vydal Martin Hengel (exegéta na Evanjelicko-teologickej fakulte v Tübingene) spolu s Máriou Schwemerovou – vzorový príklad historickej presnosti a najširšej historickej informácie. Oproti tomu je to, čo o Ježišovi hovoríte, ľahkovážna reč, ktorú by ste už nemali opakovať. To, že sa v exegéze hovorí aj veľa neseriózneho, žiaľ nemožno poprieť. Americký seminár o Ježišovi, ktorý citujete na str. 105f, iba znova potvrdzuje, čo Albert Schweitzer konštatoval o histórii výskumu Ježišovho života – že totiž tzv. historický Ježiš je väčšinou iba odzrkadlením ideí autora. Také formy nevydarenej historickej práce však nemenia nič na význame seriózneho historického bádania, ktoré nás priviedlo ku skutočným poznatkom o hlásaní Evanjelia a o Ježišovej postave.

Na str. 104 sa dostávate až k bodu, že kladiete otázku, či Ježiš snáď nebol jedným z mnohých šarlatánov, ktorí úbohý ľud omračovali mágiou a trikmi. A aj keď je to postavené len ako otázka a chvála Boh nie ako téza, mala by Vám úcta pred tým, čo je iným sväté, zabrániť pred takýmito výpadmi (porovn. aj reč o „sciocca ciarlataneria“ str. 104).

Musím mimochodom dôrazne odmietnuť aj Vaše tvrdenie (str. 126), že som historicko-kritickú exegézu prezentoval ako nástroj antikrista. Pri pojednávaní o príbehu pokušenia som iba prevzal tézu Solovjeva, že historicko-kritickú exegézu môže použiť aj antikrist – čo je nesporné. Súčasne som však vždy, zvlášť aj v predslove k prvému zväzku mojej knihy o Ježišovi, jasne vyslovil, že historicko-kritická exegéza je potrebná pre vieru, ktorá neuvádza mýty v historických obrazoch, ale reálnu históriu a preto musí historickú realitu svojich výpovedí aj vedecky prezentovať. Preto nie je ani správne, ak hovoríte, že ma zaujímala iba metastoria – práve naopak, všetko moje úsilie spelo k tomu, aby som ukázal, že Ježiš znázornený v Evanjeliách je aj skutočne historickým Ježišom, že ide o históriu, ktorá sa skutočne udiala.

Na tomto mieste by som chcel poukázať na to, že Vaša prezentácia  „crede ut intellegas“ nesúhlasí s augustínskym chápaním myšlienky, ktorá ma vedie: Pre sv. Augustína patria „crede ut intellegas“ a „intellege ut credas“ špecifickým spôsobom neoddeliteľne k sebe. Poukazujem tu na článok „crede ut intellegas“ – autor E. TeSelle – v Augustínovom Lexikóne (hg. von C. Mayer), zv. 2, Bazilej 1996 – 2002, odst. 116 – 119.

Tu si dovolím poznámku, že by ste v zmysle vedeckosti teológie a jej prameňov mali obozretnejšie zaobchádzať s historickými tvrdeniami. Uvediem iba jeden príklad. Na str. 109 nám hovoríte, že premena vody Nílu na krv zodpovedá premene vody na víno na svadbe v Káne. To je prirodzene nezmysel. Premena vody v Níle na krv je rana, ktorá ľuďom na nejaký čas uberá životný element vodu, aby sa obmäkčilo faraónove srdce. Premena vody na víno v Káne je naproti tomu dar svadobnej radosti, ktorú Boh v prehojnej miere daruje ľuďom  – aj poukaz na premenu vody Tóry na lahodné víno Evanjelia. V Evanjeliu sv. Jána síce existuje Mojžišova typológia, ale nie na tomto mieste.

VI. S 19. kapitolou Vašej knihy sa vraciame k pozitívnym aspektom Vášho dialógu s mojím myslením. Najprv by som ešte rád odstránil malý omyl z Vašej strany. Mojej knihe som nedal ako základ nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery, ktoré vďaka Bohu doslova čitateľovi uvádzate, ale tzv. apostolicum. Vo svojom jadre spočíva na rímskom vyznaní viery, ktoré sa od 3. storočia na Západe s malými variantmi stále viac šírilo. Od 4. storočia sa považovalo za  zostavené samými apoštolmi. Na Východe však zostalo neznáme.

Teraz však k Vašej 19. kapitole: Aj keď Váš výklad Jn 1, 1 je veľmi ďaleko od toho, čo chcel evanjelista povedať, je tu istá konvergencia, ktorá je dôležitá. Ak pravdaže chcete nahradiť Dio výrazom la natura, tak zostáva otázka, kto alebo čo táto natura je. Nikde ju nedefinujete a preto sa zdá byť iracionálnym božstvom, ktoré nič nevysvetľuje. Predovšetkým by som však chcel poukázať ešte na to, že vo vašom náboženstve matematiky zostávajú vylúčené tri zásadné témy ľudskej existencie: sloboda, láska, zlo. Divím sa, že slobodu, ktorá bola a je nosnou hodnotou novodobej éry, odsúvate nabok mávnutím ruky. Láska sa  u vás nevyskytuje a o zle niet nijakej informácie. Nech hovorí, či nehovorí neurobiológia o slobode čokoľvek, v reálnej dráme našej histórie, ako to práve v Taliansku tak naliehavo prežívame, je ako určujúca realita prítomná a treba s ňou uvažovať. Vaše matematické náboženstvo nepozná však odpoveď na otázku slobody, vynecháva lásku a neinformuje nás o zle. Náboženstvo, ktoré tieto zásadné otázky vylučuje, zostáva prázdne.

Veľavážený pán profesor, moja kritika Vašej knihy je sčasti tvrdá. Ale k dialógu patrí otvorenosť, iba tak môže poznanie rásť. Vy ste boli veľmi otvorený a tak prijmete, že aj ja som taký. V každom prípade však pociťujem ako veľmi pozitívne, že ste usilovali o taký otvorený dialóg s Katolíckou cirkvou svojou diskusiou o mojom úvode do kresťanstva a napriek všetkým protikladom v ústrednej oblasti úplne nechýba približovanie názorov. –zg-

 

S priateľskými pozdravmi a želaním všetkého dobrého pre Vašu prácu
Váš
Benedikt XVI.

 

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *