Môj otec

Vo veku 4 rokov: „Môj otec dokáže všetko!“
Vo veku 6 rokov: „Môj otec vie veľa! Veľmi veľa!“
Vo veku 8 rokov: „Môj otec niektorým veciam nerozumie!“
Vo veku 12 rokov: „Je jasné, môj otec nemá o tom ani „potuchy“!
Vo veku 14 rokov: „Môj otec je taký staromódny, že je to s ním beznádejné!“
Vo veku 20 rokov: „Môj „starý foter“ sa nachádza v inej časovej zóne!“
Vo veku 25 rokov: „Môj otec by o tom mohol niečo vedieť.“
Vo veku 35 rokov: „Možno by sme mali vziať do úvahy otcov názor.“
Vo veku 60 rokov: „Zaujímalo by ma, čo by si o tom myslel otec.“
Vo veku 70 rokov: „Prial by som si, aby som sa o tom mohol porozprávať s otcom.“

 

Boh dal úctu k rodičom na čestné štvrté miesto v návode na šťastný život pre nás. Prečo si toto uvedomujeme až keď sme starí a keď je už veľakrát neskoro? Prečo si nedokážeme počas celého života uvedomovať túto skutočnosť; prejaviť uznanie a normálne poďakovať každý svojmu otcovi?

phillip_toledano3

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *