5. Veľkonočná nedeľa A

Drahí bratia, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.” Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným,” „kameňom úrazu a skalou pohoršenia”. Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
1 Pt 2,4-9

 

Po tom, čo sme sa spolu s adresátmi Prvého Petrovho listu naučili bezpečne a neochvejne upierať svoj pohľad na Krista (viď 2. – 4. veľkonočná nedeľa cyklu A), púšťame sa do samotnej „stavby“ našej kresťanskej identity. Úryvok vybraný do liturgie 5. veľkonočnej nedele síce nie je pokračovaním úryvku z predchádzajúcej nedele, aby sme mohli postupovať ako podľa pravítka. Ani celý Prvý Petrov list sa nedá schematicky rozdeliť na prvú náukovú časť a druhú časť venovanú praktickým usmerneniam pre život, ako je to obvyklé v Pavlových listoch. Vyznania viery v Ježiša Krista a praktické dôsledky tejto viery na každodenný život sa totiž v celom liste sústavne prelínajú, ako sa v malte mieša piesok s cementom. A práve o to viac je zrejmá veľmi úzka súvislosť medzi pravdou o Kristovi a pravdou o človeku. Nie sú to dve rovnobežné priamky, ktoré sa nikdy nestretnú bez toho, že by sme ich museli násilne pokriviť alebo zlomiť. Naopak, ľudský život stojí na pevnom základe iba vtedy, keď je postavený na Kristovi. Ak mu chýba tento uholný kameň, zostáva iba neistou zlátaninou z krehkej lepenky.
Autor Prvého Petrovho listu nevyzýva svojich adresátov k tomu, aby sa správali (či dokonca tvárili) ako vyvolený rod, kráľovské kňazstvo a svätý národ. Jeho výzva vedie omnoho hlbšie. Tí, ktorým píše, sa majú nechať vbudovať ako živé kamene do duchovného domu. Ak práve označil za živý kameň svojho Pána, znamená to, že aj oni majú tú istú „kryštalickú štruktúru“ ako ich Pán. Existuje ešte niečo väčšie a vznešenejšie? Sú vyvoleným rodom, pretože ich Pán je Boží vyvolený (porov. Mt 3,17). Sú kráľovským kňazstvom, pretože Kristus je tým pravým Kráľom a Kňazom (porov. Jn 18,36; Žid 3,1; 4,14). Sú svätým národom, lebo Pán, ktorému patria, je svätý (porov. Lv 11,45). A preto ich duchovné obety príjemné Bohu nie sú nepríjemná povinnosť, ktorú musia plniť, ale skutočnosť, ktorá samozrejme vyplýva z ich dôstojnosti.

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *