3. pôstna nedeľa A

Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?” Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.” Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.” Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?”

Ex 17,3-7

 

Kniha Exodus nie je faktografický cestopis, ktorý by v prísnom chronologickom slede prinášal presný záznam všetkých historických udalostí spojených s putovaním vyvoleného národa do zasľúbenej zeme. Vieme, že cieľom biblického textu nie je uspokojovať našu čitateľskú zvedavosť a podrobne nás informovať o tom, k akému rozuzleniu dospeli rôzne komplikované situácie v živote jednotlivcov či celého národa. Napriek tomu nás neraz prekvapí, s akou naliehavosťou biblickí autori otvárajú otázky, na ktoré zdanlivo nehodlajú dať vôbec žiadnu odpoveď. Podobne je tomu i v epizóde o zázračnom vytrysknutí vody na púšti. Na začiatku počúvame roztrpčené sťažnosti a obvinenia, s ktorými smädný a netrpezlivý ľud doráža na Mojžiša. Mojžiš reaguje ako skutočný muž viery. Obracia sa na Pána a s otvorenosťou mu predkladá svoju situáciu. Pán mu dáva presné inštrukcie, čo má urobiť, a Mojžiš ich uskutoční. Pasáž potom končí slovami o tom, ako Mojžiš nazval miesto, kde sa daná udalosť odohrala: „Nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: »Je Pán medzi nami, alebo nie?«“ O reakcii ľudu na uskutočnený zázrak sa však nedozvedáme vôbec nič. Môžeme sa iba domnievať, že Izraeliti konečne uhasili svoj pálčivý smäd. Bolo to ale naozaj všetko? Biblický úryvok je zakončený otázkou. Je to otázka synov Izraela, ktorí vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?” Ďalej sa už kniha Exodus venuje úplne iným udalostiam. Nehovorí nám vôbec nič o tom, či synovia Izraela ďakovali Pánovi za nové dobrodenie, ľutovali svoju netrpezlivosť a pokorne uznali, že Pán je naozaj medzi nimi a stará sa o nich. Nepokoj, ktorý vyvoláva táto zdanlivo nezodpovedaná otázka, je však veľmi konštruktívny. „Je Pán medzi nami, alebo nie?” totiž nie je rečnícka otázka, ktorej funkciou je vystupňovať napätie literárneho útvaru. Otázka: „Je Pán medzi nami, alebo nie?” má zaznieť v srdci každého čitateľa a poslucháča biblického príbehu. Primeranú odpoveď pritom nemôže dať svätopisec, ktorý príbeh zaznamenal. Keby nás informoval o reakcii Izraelových synov, uspokojili by sme sa s tým, že sme si práve vypočuli (či prečítali) zaujímavý príbeh, ktorý sa nás však netýka. Nepokoj, ktorý vzbudzuje nezodpovedaná otázka nás ale vedie k poznaniu, že adekvátnu odpoveď môžeme dať iba my – tým, že rozpoznáme prejavy Pánovej prítomnosti v našom živote a vyznáme, že on je naozaj medzi nami.

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *