33. nedeľa cez rok C

Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal:
„Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“
Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie…?“

Viď Lk 21,5-19

 

V dobe, keď došlo k finálnej redakcii Lukášovho evanjelia, bol Jeruzalemský chrám pravdepodobne už zničený. Prvotní adresáti tohto evanjelia (podľa všetkého obyvatelia Sýrie či Grécka) asi vôbec nemali predstavu, akými krásnymi kameňmi a pamätnými darmi bol chrám vyzdobený. Ak je pravdou, že už niekoľko rokov ležal v rozvalinách, asi sotva sa trápili otázkou, aké znamenia majú zničeniu chrámu i spustošeniu Jeruzalema predchádzať. Prečo im teda evanjelista venuje toľko priestoru? Prečo sa ďalej tak podrobne venuje predpovediam o súžení, ktoré malo doľahnúť na Jeruzalem (viď Lk 21,20-24), ak už bolo niekoľko rokov po ňom, a dokonca ak tam väčšina čitateľov týchto slov nikdy v živote ani nebola? A vôbec, prečo sa týmito informáciami máme zaoberať my, ktorí sme od miesta ich dejiska vzdialení tisíce rokov v čase i tisíce kilometrov v priestore?
Evanjelistovi evidentne záleží na tom, aby jeho čitatelia vedeli, že Ježišove predpovede o zničení Jeruzalemského chrámu sa už splnili. Toto uistenie im má slúžiť ako znamenie, že rovnako spoľahlivé sú i ostatné Ježišove slová, ktorých naplnenie ešte zatiaľ nevidia. Presvedčenie o tom, že Ježišove slová sa neminú naplneniu, ich však nemá viesť k ochromujúcemu strachu z toho, že určite prídu vojny, nepokoje, zemetrasenia, hlad, mor, hrôzy a prenasledovania. Naopak, sú zdrojom spoľahlivej útechy, pretože vždy, keď vidia, že sa plnia tieto predpovede, môžu sa spoľahnúť, že sa určite plní i Ježišov prísľub: „Ja vám dám výrečnosť a múdrosť. Ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Zachováte si život.“

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP