27. nedeľa cez rok C

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
[…]
… keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“
Viď Lk 17,5-10

 

Kam smeruje Ježišova odpoveď na prosbu apoštolov o väčšiu vieru? Zdá sa, že miesto posilnenia viery v nás skôr vzbudzuje vedomie neprekonateľnej a bezvýchodiskovej nedostatočnosti. Veď komu sa kedy podarilo dosiahnuť, aby sa nejaká moruša vytrhla aj s koreňom a presadila do mora? Existuje vôbec niekto, kto by mal aspoň takú vieru ako horčičné zrnko?
A čo Ježišova výpoveď o sluhovi? Keď urobíme všetko, čo sa nám prikázalo, máme povedať: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“ Existuje niekto, kto by sa po takomto konštatovaní ešte s chuťou púšťal do nejakej práce? Ako v nás teda tieto Ježišove slová môžu vzbudiť väčšiu vieru?
Ak zostaneme pri svojej ľudskej skúsenosti, ktorá iba potvrdzuje, že nikto z ľudí nepozýva svojho sluhu ku stolu, ani sa necíti povinný ďakovať mu, že urobil, čo sa mu rozkázalo, zostaneme bezradní. Ak však pochopíme, že náš Pán sa stal naším sluhom (viď Lk 22,27; Mt 20,28; Mk 10,45), pozval nás ku stolu a pripravil nám večeru, pri ktorej sa on sám opásal a obsluhuje nás, všetko sa úplne obráti. Zoči-voči Pánovej láske sa nedá reagovať inak než zvolaním: „Sme neužitoční sluhovia!“ Toto konštatovanie však nie je zdrojom frustrácie a bezradnosti, ale pravej slobody a veľkodušnosti. Aj keď to, čo dávame my, je iba tak malé ako horčičné zrnko, to, čo dáva Pán, robí i z tohto zrnka veľký zázrak. Iba z neochvejnej istoty o Pánovej láske sa rodí viera, ktorá prenáša vrchy (porov. 1 Kor 13,2). Viera, o ktorú prosia apoštoli, totiž nie je rozumovým prijatím Božej existencie. Prosba apoštolov o väčšiu vieru nasleduje po Ježišovej výzve k neustálemu odpúšťaniu (viď Lk 17,3-4). Bezbrehého milosrdenstva je schopný iba ten, kto si uvedomuje, že je sám je stálym adresátom nekonečného milosrdenstva Božieho. A preto, hoci cítime, že sme neužitoční sluhovia, nepoznáme väčšiu radosť ako zotrvávať v Pánovej službe a robiť všetko, čo sa nám prikázalo.

 

 

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *