17. nedeľa cez rok C

Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal:
„Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých…“
[…]
„Nezahubím kvôli desiatim.“

Viď Gn 18,20-32

 

Čím je zvláštna Abrahámova modlitba? Prečo je nám ponúknutá ako vzor? Máme snáď obdivovať Abrahámove „vyjednávacie schopnosti“, pretože sa mu podarilo zjednať minimálny počet spravodlivých, kvôli ktorým mohlo byť zachránené bezbožné mesto, z päťdesiatich na desať? Nemohol Abrahám hneď poprosiť Pána o záchranu mesta kvôli desiatim spravodlivým? Ak Pán zahrnul Abraháma tak výnimočnou priazňou, že ho poctil svojou návštevou a dokonca sa rozhodol, že nebude pred ním tajiť, čo chce urobiť (viď Gn 18,17), prečo sa necháva tak zdĺhavo prosiť a „ťahať za rukáv“?
Na začiatku celého rozhovoru počujeme, že „Abrahám ostal stáť pred Pánom“ a než ho oslovil, „pristúpil bližšie“ (viď Gn 18,22-23). Na jeho konci sa môžeme dočítať, že „Pán dokončil rozhovor s Abrahámom“ (porov. Gn 18,33). Kto bol teda iniciátor celého dialógu? Kto mal hlavné slovo? Kto kládol otázky a kto na ne odpovedal?
Ak si uvedomíme, že rozhovor neukončuje Abrahám, ale Pán, ak nezabudneme na to, že Pán ako prvý navštívil Abraháma a zjavil sa mu (viď 1. čítanie zo 16. nedele „cez rok“ C – Gn 18,1-15), pochopíme, že neprichádza Abrahám k Pánovi, ale Pán k Abrahámovi. Zmena, ku ktorej dochádza pri ich vzájomnom rozhovore, sa neodohráva na Pánovej strane, ale v Abrahámovom srdci.
Pri rozhovore, ktorého sme svedkami, nedochádza k tomu, že by Abrahám svojimi prosbami obmäkčoval Pánovo srdce, ale k tomu, že Abrahám pristupuje bližšie k Pánovi, poznáva ho a v jeho blízkosti sa otvára a rozširuje jeho vlastné srdce. Nie Pán postupne „zľavuje zo svojich tvrdých nárokov“, ale Abrahám postupne poznáva Boží záujem aj o nepatrnú menšinu, ba čo viac, o každého jednotlivca.
Cieľom rozhovoru človeka s Bohom nie je to, aby človek zmenil Božie zmýšľanie a „opravil“ jeho zámery, ale aby poznal Božie zmýšľanie a podľa neho zmenil či opravil svoje zámery. Keďže Abrahám pochopil, že Pánova spravodlivosť nespočíva v chladnokrvnom kynožení bezbožníkov, ale v láskyplnej starostlivosti o „zanedbateľnú“ menšinu a o každého jednotlivca, bude neskôr schopný v dôvere poslúchnuť aj nepochopiteľnú výzvu: „ho“ (Gn 22,2). Vie totiž, že sudca celej zeme nemôže jednať nespravodlivo a preto sa s dôverou odovzdá do rúk svojho Pána.

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *