22. nedeľa cez rok C

Nesadaj si na prvé miesto, … ale sadni si na posledné miesto.
Viď Lk 14,1.7-14

 

Oni ho pozorovali. Keď zbadal… – Kto koho pozoruje? Farizeji pozorovali Ježiša, aby ho mohli usvedčiť, nakoniec sú však oni sami usvedčení (zo svojej ctižiadostivosti). Kto však pozoruje Ježiša preto, aby s ním porovnával svoj život a od neho sa učil, tomu on dá svoje svetlo, aby zbadal nedostatky, na ktorých treba pracovať.

Rada „nesadaj si na prvé miesto, sadni si na posledné…“ nie je pravidlo slušného správania alebo taktický ťah z vypočítavosti. Sadať si na posledné miesto znamená robiť presne to, čo urobil ten, ktorý „hoci mal Božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu“ (por. Flp 2,6-7).

Kto si sadá na prvé miesto, dopúšťa sa tej istej chyby ako Adam a Eva, keď chceli byť ako Boh. S hanbou však zaujme to isté miesto, na ktoré sa „skryli“ prarodičia, keď „spoznali, že sú nahí“ (Gn 3,7.10). Je správne chcieť byť ako Boh, treba však vedieť, aký Boh naozaj je.

Aké miesto si vyberá on? Nebolo pre neho „miesta v hostinci“(Lk 2,7), a tak si vyberá miesto v jasliach, kde sa dáva pokrm zvieratám, aby nám bolo jasné, že sa nám chce dať za pokrm. Došiel až „na miesto, ktoré sa volá Lebka“ (Lk 23,33) a tam položil za nás svoj život.

Vyhľadávať miesta, ako si vyberal on znamená dávať sa druhým za pokrm a dávať za nich svoj život.

 

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna FSP
www.paulinky.cz

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *