30. nedeľa cez rok C
Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa…
Lk 18,9-14
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil… mýtnik stál celkom vzadu… – O farizejovi Ježiš nehovorí, že sa postavil dopredu. Len o mýtnikovi hovorí, že stál celkom vzadu . Prečo sme si teda zvykli dedukovať, že farizej sa postavil dopredu a hodnotíme mieru pokory podľa vzdialenosti od chrámového vchodu?
Rozdiel v kvalite modlitby farizeja a mýtnika nespočíva v pozícii v chrámovom priestore ani v polohe tela (napokon, veď obaja stoja). Rozdiel v ich modlitbe spočíva v tom, ku komu sa vlastne modlia.
…takto sa v sebe modlil (farizej): Bože, ďakujem ti, že nie som… – Jeho modlitba vychádza z „ja“ a je nasmerovaná k „ja“. Telesným zrakom blúdi sem a tam (ako by ináč videl, že je tam „tento mýtnik“?) a aj jeho vnútorný zrak je obrátený nesprávnym smerom – na jeho vlastné „ja“. Modlí sa v sebe a ku sebe. Boh mu slúži len ako úvodné slovko, inak je zauzlený vo vlastnom ja a celá modlitba sa točí okolo „ja“.
Mýtnik… hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešenemu.“ „Ja“ je prítomné len ako objekt dúfajúci v Božie milosrdenstvo. V centre mýtnikových slov je Boh, ktorý je milostivý.
Ani vyznanie vlastných hriechov nesmie začínať od ja, ale ak má byť úprimné a účinné, musí začínať vyznaním Božieho milosrdenstva. Inak zostane len jalovým sebaobviňovaním. Presne tak zostáva mŕtvou vďaka, ktorá sa rodí z pohľadu upretého na seba.
Neodvážil sa ani oči pozdvihnúť – Mýtnik síce nedvíha oči, ale jeho vnútorný zrak je nasmerovaný správne. Nie na seba, ako pohľad farizeja, ale k Bohu, ktorý je milostivý .
Farizej sa modlil… mýtnik hovoril . – Aj nám sa možno niekedy zdá, že sa ani nemodlíme, iba Bohu hovoríme, čo prežívame. Áno, hovoriť Bohu a hovoriť s Bohom – to je modlitba! A naopak, nie vždy je modlitbou to, čo začína oslovením „Bože“ a končí slovkom „Amen“.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna FSP
www.paulinky.cz