7. veľkonočná nedeľa rok A

Ježiš, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.
(…)
Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
Jn 17,1-11a

 

Keď vo veľkonočnom období v evanjeliu počúvame „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba,“ zdá sa nám všetko jasné. Ježiš predsa vystúpil na nebesia a tým, ktorí poznali jediného pravého Boha, a toho, ktorého on poslal, daruje večný život. My ho predsa poznáme a veríme v neho, tak na „Počuli sme slovo Pánovo“ súhlasne odpovieme: „Sláva tebe, Pane“, spokojne sa usadíme na svoje obvyklé nedeľné miesto, a preložíme nohou cez nohu, aby sme si v pohode vypočuli obligátnu homíliu. Ak však nalistujeme dnešný úryvok v Biblii, všimneme si, že Ježiš tieto slová nehovorí, keď je všetko v najväčšej pohode, ale vtedy, keď sa bezprostredne blíži jeho utrpenie. Judáš už „hodil kocky“ a Ježiša o chvíľu zajmú. Je však zaujímavé, že práve evanjelista Ján štrukturuje svoje rozprávanie o Ježišovom utrpení ako cestu slávy. Keď písal svoje evanjelium, bolo mu už jasné, že Ježišova sláva musela ísť cestou kríža. Jeho koruna musela byť najprv krížová a jeho povýšenie muselo byť povýšením na kríž. Je to jasné aj nám? Teoreticky možno áno. V Ježišovom prípade a na teologickej rovine s tým bezpochyby súhlasíme. Súhlasíme s tým však rovnako i vtedy, keď sa tento spôsob, ako chce Otec osláviť svojho syna/svoju dcéru (krstom sme sa predsa nimi stali) rysuje nám? Nemusí ísť hneď o diagnózu neliečiteľnej choroby, stratu blízkej osoby, vážnu životnú krízu… a podobne. Väčšinou stačí úplne obyčajná dôslednosť v zachovávaní jeho slova, ktorá naraz vôbec nie je zábavná, ale dokonca bolí. Stačí úplne obyčajná vernosť jeho slovu, každý deň, bez potlesku, aj vtedy keď si to nikto nevšíma, alebo vtedy, keď je to dokonca niekomu tŕňom v oku. Tak je v nás oslávený Kristus, i keď sme vo svete (za počítačom, pred tabuľou, nad umývadlom, v autobuse, za pultom…).

 

 

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *