Sv. František Saleský – február

1. Naša starostlivosť o veci je dokonalá, ak sa podobá starostlivosti, ktorú má Boh o nás. Boh je nanajvýš činný, na všetkých myslí, o všetkých sa stará a pri tom sa nevzrušuje a nestráda lásku a pokoj.

2. Aké šťastné sú duše, čo slúžia Bohu“ Za všetko čo konáme pre Boha, dostaneme veľkú odmenu v tomto i budúcom živote.

3. Kedy už konečne budeme znášaj svojho blížneho“ To je posledná a najlepšia lekcia svätých. Šťastný, kto sa ju naučil“

4. O Bohu a božích veciach nehovorme nikdy žartovne, ale vždy s pokornou úctou a rešpektom.

5. V obliekaní dávajte vždy prednosť jednoduchosti a skromnosti. Je to najväčšia ozdoba krásy a najistejšia ochrana mravnosti.

6. Rozprávať o Bohu peknými slovami, nosiť ho v srdci v ušľachtilých citoch, nie je všetko. Boha treba nosiť ako Simeon, v náručí dobrými skutkami.

7. Kto trpí z čistej lásky k Bohu, neponosuje sa, ale ani nevyhľadáva súcit iných.

8. Kto je naozaj trpezlivý, znáša s rovnakou duševnou silou kríže ponižujúce i kríže, ktorú sú u ľudí vo veľkej vážnosti.

9. Pozerajme na svojho blížneho s jednoduchosťou a láskou a neskúmajme priveľmi jeho počínanie.

10. Najväčším dobrom pre človeka ježiť, pracovať a radovať sa len pre Boha.

11. Nech si svet kričí koľko chce, nech kritizuje a šomre na dobro. Vy si to bez znepokojenia vypočujte a v dobrom verne a statočne vytrvajte.

12. Vaša nábožnosť nech je vždy živá, takže dobre konáte nie zo zvyku, ale vedome a so všetkou pozornosťou ducha.

13. Nebuďte na nič naviazaní do takej miery, aby ste sa znepokojovali, či sa vám to podarí. Zverte to do božích rúk.

14. Čo iného chceme, ak nie to, čo chce Boh? Ponechajme mu viesť túto svoju loď – našu dušu. On sa o ňu postará a privedie ju do prístavu.

15. Aj keď nie je dovolené povedať vždy všetku pravdu, nikdy nie je dovolené potláčať ju.

16. Keď vás dakto obviní z niečoho, čo ste nezavinili, láskavo sa mu ospravedlňte. Ak to nestačí, viac nerobte. Nech je vaším uspokojením pokora a mlčanie.

17. Samoláska sa končí až smrťou. Nie je v našej moci necítiť jej útoky. Ale musíme ich potláčať.

18. Usilujem sa o takú slobodu ducha, že keď nás dakto vyruší v pobožnosti, vieme pobožnosť prerušiť s veselou tvárou. Kto takúto slobodu nemá, ukazuje, že ho to mrzí a ponosuje sa.

19. Učme sa tu na zemi milovať tak, ako sa budeme milovať v nebi.

20. Cnosť sa často prejavuje v malých dobrých skutkoch, a preto prejavuje sa v nich aj s väčším úžitkom a svätosťou.

21. Pokušenia nech vás nenaľakajú. To, že nepriateľ bojuje o vašu dušu, je dobrý znak. Značí to, že mu ešte nepatríte.

22. Nik sa nedostal k svätosti bez toho, že by neprešiel cestou trpenia. Nech je vám to v utrpení veľkou potechou.

23. V ťažkej chorobe máme žiadať od svojej duše iba to, aby sa naša vôľa podriadila božej vôli, aby ju prijala a sa s ňou sväto zjednotila.

24. Dve veci nám pomôžu zotrvať v nábožnom živote: rozhodnutie plniť si povinnosti stavu a odvaha neznepokojiť sa a nezmalomyseľnieť pri chybách, ktorých by sme sa mohli dopustiť.

25. Aj malé skutky sú veľké a vznešené, keď ich konáme s čistým úmyslom páčiť sa Bohu.

26. Pri smrti budeme cítiť výčitky, že z nedbalosti sme často nevyužívali pomoc, ktorú nám Boh ponúkal pre dokonalosť.

27. Chcete, aby vás nezarmucovala strata vecí tohto sveta? Netúžte veľmi po tom, čo nemáte a nemilujte veľmi čo máte.

28. Osloboďte si občas svoje srdce od ľudí, aby ste mohli pokojne hovoriť s Bohom o veciach svojej duše.

29. Česť a povesť, na ktorej nám má najviac záležať, je hľadať božiu slávu a každému dávať dobrý príklad.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *