O priateľstve

„Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou.“ Dedina je Betánia a dom je Lazarov a jeho dvoch sestier. Ježiš sa rád tam zastavil a oddýchol si, keď putoval v blízkosti Jeruzalema.
Mária bola omámená z toho, že raz mala majstra úplne pre seba a mohla v tichosti počúvať jeho slová večného života, ktoré hovoril, keď oddychoval. Tak sedela pri jeho nohách, ako sa to doteraz robí vo východných krajinách. Nie je ťažké predstaviť si Martin napoly odmietavý, napoly žartovný tón, keď ide okolo a hovorí Ježišovi: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Práve v tomto bode Ježiš povedal niečo, čo samé osebe je mini-evanjelium: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Tradícia videla v sestrách symbol aktívneho a kontemplatívneho života, Liturgia s výberom prvého čítania (Abrahám víta troch anjelov v Mamre) nám ukazuje príklad pohostinstva. Myslím si však, že oveľa zreteľnejšia je tu téma priateľstva. „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára,“ čítame v Jánovom evanjeliu (Jn 11,5). Keď mu prinesú správu o Lazarovej smrti hovorí svojim učeníkom: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť“ (Jn 11,11).
Tvárou v tvár žiaľu dvoch sestier sa tiež rozplače tak, že okolostojaci zvolajú: „Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11, 36) Je nádherné a utešujúce vedieť, že Ježiš poznal a pestoval tento cit, ktorý je taký krásny a vzácny pre nás ľudí – priateľstvo.
O priateľstve musíme povedať to, čo povedal sv. Augustín o čase: „Viem, čo je čas, ale keď ma niekto požiada, aby som to vysvetlil, tak už neviem, čo to je.“ Inými slovami je ľahšie priateľstvo precítiť ako ho vysvetliť slovami. Je to vzájomná príťažlivosť a hlboké porozumenie medzi dvomi ľuďmi, ale nemá to sexuálnu zložku ako manželská láska. Je to jednota dvoch duší, nie dvoch tiel. V tomto zmysle ľudia v staroveku vravievali, že priateľstvo je mať „jednu dušu v dvoch telách“. Môže to byť silnejšie puto ako rodinné. Rodina spočíva v tom, že máme rovnakú krv v žilách. V priateľstve máme ten istý vkus, rovnaké ideály, záujmy. Pre priateľstvo je podstatné, že je založené na spoločnom hľadaní dobra a pravdy. To, čo spája ľudí, ktorí sa spolčujú, aby robili zlo, nie je priateľstvo, ale spolok spoluvinníkov, je to „spolok, ktorý korumpuje“ ako sa hovorí v právnickom žargóne. Priateľstvo sa líši aj od lásky k blížnemu. Tá musí zahrnúť všetkých, dokonca aj tých, čo nám ju nevracajú, dokonca aj nepriateľov, zatiaľ čo priateľstvo si vyžaduje vzájomnosť, to znamená, že ten druhý ti vracia tvoju lásku. Priateľstvo sa živí dôverou, to znamená skutočnosťou, že ja zverujem tomu druhému to, čo je najhlbšie a najosobnejšie v mojich myšlienkach a skúsenostiach.
Niekedy mladým ľuďom hovorím: Chcete zistiť, ktorí sú vaši praví priatelia a zaradiť si ich? Pokúste sa spomenúť si, aké boli vaše najtajnejšie skúsenosti v živote – pozitívne či negatívne – a položte si otázku, komu ste sa s nimi zverili – to sú vaši praví priatelia. A ak je niečo veľmi hlboké vo vašom živote a vy ste to zjavili iba jednej osobe, tá osoba je vaším najlepším priateľom.
Biblia je plná chvály na priateľstvo: „Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad (Sir 6, 14 ff). Dôkazom priateľstva je vernosť. Pripomeňme si ľudové porekadlo: „Odídu peniaze, odídu priatelia.“ Pravé priateľstvo nesklame pri prvom probléme priateľa. Priateľa spoznáme v núdzi, v čase skúšky. Dejiny sú plné veľkých priateľstiev, ktoré sa stali nesmrteľnými v literatúre. Ale história kresťanskej svätosti tiež uvádza príklady slávnych priateľstiev. Delikátnym problémom u priateľstva je, či je možné, keď človek žije v manželstve. Neznamená to, že človek musí úplne prerušiť všetky priateľstvá, ktoré pestoval pred manželstvom, ale treba to prispôsobiť, aby novomanželia nemuseli prekonávať ťažkosti a krízy.
Najistejšie priateľstvá sú tie, ktoré manželský pár pestuje spoločne. Medzi priateľstvami, ktoré sa pestujú individuálne, tvoria menej problémov tie s rovnakým pohlavím ako tie s opačným pohlavím. V týchto prípadoch sa často nevypláca predpoklad, že človek je mimo každého podozrenia. Filmy s titulmi ako „Nevesta môjho najlepšieho priateľa“ hovoria veľa o takomto probléme, ale odhliadnuc od tohto extrému, vytvárajú aj vážne praktické problémy. Nemôžete ísť von s priateľmi každý večer a nechať druhého (väčšinou ženu!) samého doma.
Pre zasvätené osoby sú najistejšie priateľstvá tie, ktoré pestuje aj celé spoločenstvo. Keď Ježiš hovorí o Lazarovi, nevraví „môj priateľ Lazar“, ale „náš priateľ Lazar“. Lazar a jeho sestry sa stávajú priateľmi aj apoštolov podľa dobre známej zásady „priatelia mojich priateľov sú mojimi priateľmi“. A práve takéto priateľstvá boli medzi svätými – to medzi sv. Františkom z Assisi a sv. Klárou napríklad. Sv. František je bratom a otcom všetkých sestier, Klára je sestrou a matkou všetkých bratov.
Kazateľ Pápežského domu Raniero Cantalamessa OFM Cap.,
Čítania 18. cezročnej nedele , 20. 7. 2007
( Gn 18, 1-10a; Kol 1, 24-28; Lk 10, 38-42)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *