Veľkonočné ráno

Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie. V tom pastor prehovoril.
Hovoril o tom, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom. Zastavil ho a spýtal sa: „Čo to tam máš, synak?“ Len par starých vtákov,“ odpovedal. Čo chceš s nimi robiť?“ spýtal sa pastor. „Zobrať ich domov a hrať sa s nimi,“ odpovedal. „Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím.“ „Ale skôr či neskôr ich budeš mat dosť a prestane ta to baviť. Čo urobíš potom?“ „Ale, mam aj zopár mačiek,“ povedalo malé chlapčisko, „radi si na nich pochutia, dám vtáčikov im.“ Pastor na moment stíchol. „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“ „Čoo??!!! Na čo by vám boli, pane? Sú to len obyčajné vtáky z poľa. Ani nespievajú – a vôbec nie sú pekné!“ „Koľko?“ Znovu sa spýtal pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý a povedal: „10 dolárov!“ Pastor siahol do vrecka a vytiahol desať dolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky, a ten zmizol rýchlo ako blesk.
Pastor položil klietku na zem, otvoril dvierka a klopaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. Pustil ich na slobodu. To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom pastor začal hovoriť tento príbeh:
Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil: Nuž, Pane, práve som nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú. Mám ich všetkých!“ „Čo s nimi budeš robiť,“ spýtal sa Ježiš. Satan odpovedal: „Chaa, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu!“ „A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš. „Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan. „Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš. „Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ta preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“ „Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal. Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Každú Tvoju slzu a všetku Tvoju krv!“ Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil. Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.
Nie je smiešne, že posielame emailom tisícky vtipov a tie sa rozšíria ako požiar, ale keď začneš posielať správy týkajúce sa Krista, ľudia si dvakrát rozmyslia, či ich pošlú ďalej? Nie je smiešne, že keby si tento príbeh mal podať niekomu ďalšiemu, mnohým z tvojho okolia ho radšej nedáš, pretože si nie si istý, čo by si o Tebe pomysleli? Nie je smiešne, ako sa viac trápim tým, čo si o mne pomyslia ľudia, než čo si o mne myslí Boh?

KTO PODÁ TENTO PRÍBEH ĎALEJ?

image

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *