Tienisté dni (tieňohra s otvoreným koncom)

Naše tiene sa dotkli.
Naše ruky sa prelínajú-
čierne mačiatka túlavé.
Až tam, kde slnko nedovidí,
objali sa a…

                 zmizli.
Po chvíli prchavej.

Chcela by som ti na rozlúčku
darovať svoj tieň.
(Aby si v púšti mal kde kopať studňu.)

Možno to bolo iba snenie.
(Nie sú sny naše nočné tiene?)
A ty sa oslnene
túliš k inej žene…

Ja teraz prekročím svoj tieň
a viac sa k Bohu priviniem.

Alebo:
A ja si hrdo zviniem tieň
a novú lásku rozviniem.

Alebo:
Stane sa preto zo mňa tieň?
Tejto možnosti volám: Nie!

Naďa Mitanová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *