Ja

Bola som tmou,
opusteným zvieratkom
Bola som domom bez okien
Bola som vysychajúceho stromu tieň
Bola som vyziabnutý pouličný tvor
Bola som bolesťou, vredom našej rodiny
Neplodná jabloň, hruška bez kvetov
Bola som zápachom z cudzích úst
zápalkou v smetnom koši

Teraz som ovcou, ktorú pasie On
Pre neho dokorán otvorený dom
Strom, ktorý dáva tôňu pútnikom
hľadačom perál, deťom ulice
Som ľalia poľná i kvietok horčice
Halúzkou vínnej révy som, celou
záhradou kvetov, ktoré rastú
zatiaľ trochu divo
Volá ma svojou milou
Meno Naďa vyryté má v dlani
Ako zreničku oka si ma chráni
Aj vlasy na hlave mi spočítal!
Som taká drahá ako JEHO KRV

Pán môj a Boh môj!
Odpusť mi, že často obzerám sa späť
Odpusť, že zabúdam, kto som a žijem ako
pes v cudzom záprahu
Iba Ty vidíš, kým som dnes
a kým sa môžem stať
Začínam znovu, stojím na prahu
Urob ma svetlom tam, kde býva tma
Prosím!
A pre jedného muža,
ktorý kdesi žije
hrdličkou s nežnými perami
horúcou hviezdou
v noci studenej
Ty vo mne
jasaj
túž
a hrej!
Prosím.

Naďa Mitanová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *