AJ KVETY UMIERAJÚ

Aj kvety umierajú.
V okamihu času dotknú sa,
vyplnia v priestore krásu,
tíško dodýchajú a stratia sa.

Zvädnuté listy opadajú.
Korene vyschnú, klesne byľ.
Mŕtve telo objíme chladná zem
a život premení sa v prázdny tieň.

Dokvitne nádhera,
stratila sa i krása.
Všetko živé v šedý prach obracia sa.
Len Božia láska v novej forme rozdáva sa.

Aj kvety umierajú.
Napokon uložia sa do zeme.
Ona sa hrobom stane,
pochová ich krásu
a na jar opäť vzklíči nový život zo semä.

I keď čas stále plynie,
aj ľudský život časom hynie.
Smrť ho raz opäť príjme.
Na novú cestu vykročí,
ak Bohu ho zveríme.

Každý deň pomaly umierame.
Svojím dotykom bližšie sme k cieľu.
Dobrý Boh denne v láske skúša
našu dôveru i vieru.

Nielen kvety umierajú,
aj človek umiera.
Prekĺzne zrnko prachu
a pri vstupe do večnosti
v nebi si ho preveria.

Umrieť, ťažká do dilema.
No inej cesty niet.
Pre toho, kto miloval
život nezaniká,
lež mení sa v krajší svet.

Smrťou sa nič nekončí,
iba všetko začína.
Dobrý Boh čaká nás so svojou večnosťou
a Jeho láska neustále objíma.

G.G.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *