O cnosti cudnosti

Tí, ktorí sú neschopní povedať sami sebe ´nie´ v hriechu nebudú schopní povedať ´áno´ svojim blížnym v láske, hovorí pápežský kazateľ kapucín Raniero Cantalamessa. Povedal to vo svojej prvej adventnej kázni 7. decembra v prítomnosti Benedikta XVI. a členov Rímskej kúrie v príprave na Vianoce. Zdôraznil, že dúfa, že jeho úvahy „nám pomôžu urobiť z Adventu čas obrátenia a nového duchovného prebudenia, “ a pokračoval:
„Dnes je tendencia stavať proti sebe hriechy proti cudnosti a hriechy proti blížnemu a práve hriech proti blížnemu sa považuje za skutočný hriech. Niekedy sa pohŕda veľkým holdom, ktorý sa vzdával v minulosti ‚krásnej cnosti.‘ Tento postoj sa dá sčasti pochopiť – morálka minulosti zdôrazňovala príliš jednostranne hriechy tela, niekedy až do bodu vytvárania skutočných neuróz a to na úkor pozornosti k blížnemu a na úkor cnosti cudnosti samotnej, ktorá sa takto ochudobnila a zredukovala a takmer úplne negatívnu cnosť, cnosť toho ako vieme povedať nie.
„Duchovný život sa samozrejme neredukuje iba na cudnosť, čistotu samotnú, ale je isté, že bez nich by nijaké úsilie inými smermi nebolo možné. Je pravda, ako hovorí sv. Pavol v texte, ktorý sme citovali ‚pancier svetla‘: podmienka pre Kristovo svetlo, aby vyžarovalo okolo nás a skrze nás. „Teraz sme však prešli k druhému extrému a je tu tendencia minimalizovať hriechy proti čistote v prospech (často iba v teórii) pozornosti k blížnemu.“
„Je ilúziou veriť, že môžeme skutočne slúžiť bratom – čo si vždy vyžaduje obeť, altruizmus, zabudnutie na seba a veľkodušnosť – ak máme neusporiadaný osobný život, úplne zameraný na zavďačovanie sa sebe a svojim vášniam. Nevyhnutne skončíme u využívania svojich bratov, práve tak ako využívame svoje vlastné telo a druhé pohlavie. Ten, kto nedokáže sebe povedať ´nie´, nedokáže ani povedať ´áno´ svojim bratom.
„Jedným z populárnych ´ospravedlnení´, ktoré prispieva najviac k povzbudzovaniu k hriechu nečistoty v mysli ľudí je zriekanie sa každej zodpovednosti, tvrdenie, že to nikomu neubližuje, že to neznásilňuje nikoho práva, pokiaľ nehovoríme o fyzickom násilí. Ale odhliadnuc od skutočnosti, že to znásilňuje základné právo Boha dávať zákon svojim stvoreniam, táto výhovorka je falošná dokonca aj vzhľadom na naše vzťahy k blížnym. Nie je pravdou, že hriech nečistoty sa končí tými, kto ho páchajú. V židovskom Talmude je bájka, ktorá ilustruje celkom dobre spojenie, čo existuje medzi hriechom a škodou, ktorú každý hriech, dokonca aj osobný hriech, pácha iným.
Niekoľko ľudí sa nachádzalo v člne. Jeden z cestujúcich zobral vrták a začal vŕtať dieru pod svojím sedadlom. Keď to videli ostatní, povedali mu: ‚Čo robíš?‘ Odvetil: ‚Čo vás je do toho? Či nerobím dieru pod svojím sedadlom?‘ Ale oni odvetili: ‚Áno, ale vnikne sem voda a my sa všetci utopíme!
Či to nie je to, čo sa deje v našej spoločnosti? Aj Cirkev pozná niečo z toho zla, ktoré sa môže spôsobiť celému telu osobnými chybami kléru v tejto oblasti.
V týchto posledných mesiacoch bola jednou z duchovných udalostí, o ktorej sa veľa hovorilo v tlači, bolo uverejnenie ‚súkromných zápiskov‘ Matky Terézie z Kalkaty. Titul zvolený pre knihu, v ktorej sú zozbierané, tvoria slová Ježiša k nej, keď ju povolal do jej nového poslania: ‚Poď, buď mojím svetlom.‘
Toto sú slová, ktoré Ježiš adresuje každému z nás a ktoré by sme s pomocou príhovoru Preblahoslavenej Panny Márie a blahoslavenej Terézie z Kalkaty radi prijali s láskou a pokúsili sa praktizovať v tento Advent.

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín Rím, 10. 12. 2007
Zdroj: Zenit. Vatikán , 10.12.2007, 0817. 
Preložila: –zg-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *