Za poznanie tajomstva Božieho milosrdenstva

29. júna 2013 admin 7531 Views 0 Comments

1. deň

Poznávanie Pána Boha

Raz som rozmýšľala o Svätej Trojici, o podstate Boha. Cítila som naliehavú túžbu dôkladne preskúmať a poznať, kto je Boh…V jednom okamihu bol môj duch akoby uchvátený mimo tohto sveta. Uzrela som neprístupné svetlo a v ňom akoby tri pramene svetla, ktoré som nemohla pochopiť. Vtom z mora neprístupného svetla vyšiel náš milovaný Spasiteľ v nepochopiteľnej kráse so žiariacimi ranami. A z tohto svetla som počula hlas: „Aký je Boh vo svojej podstate, nikto neprebáda, ani rozum anjelov, ani ľudí. Poznávaj Boha rozjímaním o jeho vlastnostiach” (porov. Den. 30). Pán mi udelil veľa svetla na poznanie jeho vlastností. Prvou vlastnosťou, ktorú mi dal Pán poznať, je jeho svätosť, druhou je jeho spravodlivosť, ktorá siaha do hĺbky podstaty vecí a treťou je láska a milosrdenstvo. Pochopila som, že najväčšou vlastnosťou Boha je láska a milosrdenstvo. Ono spája stvorenie so Stvoriteľom (porov. Den. 180).

Svätá Faustína, vypros mi milosť, aby som stále viac prenikal do tajomstva Božieho milosrdenstva a kontemploval ho v každodennom živote, aby môj život bol živým odrazom tejto najväčšej Božej vlastnosti.

2. deň

Božie milosrdenstvo v stvorení anjelov

„Bože, Ty sám osebe si šťastím a nepotrebuješ k tomuto šťastiu žiadne stvorenia, lebo sám v sebe si plnosťou lásky. Ty, však, vo svojom nepochopiteľnom milosrdenstve, povolávaš k bytiu stvorenia, dávaš im účasť na svojom večnom šťastí. (…) Vo svojom nepochopiteľnom milosrdenstve si stvoril anjelských duchov a pripustil si ich k svojej láske, do svojej dôvernej blízkosti. Učinil si ich schopnými večného milovania. Hoci si ich obdaroval, Pane, tak štedro žiarou krásy a lásky, predsa neubudlo z Tvojej plnosti, ó, Bože, a zároveň ani ich krása a láska Ti nič nepridali, lebo Ty sám osebe si všetkým. A to, že si im dal podiel na svojom šťastí a dovoľuješ im jestvovať a milovať Ťa, je jedine priepasť Tvojho milosrdenstva“ (Den. 1741).

3. deň

Božie milosrdenstvo v stvorení sveta

„Ó, Bože, ako hojne je rozliate Tvoje milosrdenstvo a to všetko si urobil pre človeka. Ó, ako veľmi miluješ človeka, keď Tvoja láska k nemu je taká činorodá. Ó, môj Stvoriteľ a Pán, všade vidím stopy Tvojej ruky a pečať Tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené“ (Den. 1749). „Zvelebujem Ťa za všetky diela Tvojich rúk, v ktorých nachádzam toľko múdrosti, dobrotivosti a milosrdenstva. Ó, Pane, rozsial si po zemi toľko krásy a ona mi hovorí o Tvojej kráse“ (Den. 1692).

4. deň

Božie milosrdenstvo v stvorení človeka

„Bože, ktorý si vo svojom milosrdenstve povolal ľudstvo z ničoty k bytiu a štedro si ho obdaroval prirodzenosťou a milosťou! Avšak Tvojej dobrote akoby to nestačilo. Ty, Pane, vo svojom milosrdenstve nám dávaš večný život. Povolávaš nás k svojmu večnému šťastiu, dávaš nám účasť na svojom vnútornom živote a robíš to len preto, lebo si milosrdný. Obdarúvaš nás svojou milosťou jedine preto, lebo si dobrý a plný lásky. Vôbec si nás nepotreboval k svojmu šťastiu, ale Ty, Pane, chceš sa podeliť o svoje šťastie s nami“ (Den. 1743).

5. deň

Božie milosrdenstvo v tajomstve vtelenia

„Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám zostúpil k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. (…) A stáva sa nepochopiteľný zázrak Tvojho milosrdenstva, ó, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to Tvoja veľká láska, je to priepasť Tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou Tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť k Tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme Tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť Tvojimi deťmi. Nech je oslavované Tvoje milosrdenstvo, že si zostúpil k nám“ (Den. 1745).

6. deň

Božie milosrdenstvo v diele vykúpenia

„Bože, ktorý si jedným slovom mohol spasiť tisíce svetov, jeden Ježišov povzdych by učinil zadosť Tvojej spravodlivosti, ale Ty, ó, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Tvoj jediný vzdych bol by urobil zadosť Otcovej spravodlivosti a všetky Tvoje obety sú jedine dielom Tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky. (…) Keď si zomieral na kríži, obdaroval si nás večným životom. Keď si dovolil otvoriť svoj najsvätejší bok, otvoril si nám nevyčerpateľný prameň svojho milosrdenstva, dal si nám, čo si mal najdrahšie – krv a vodu zo svojho Srdca. Toto je všemohúcnosť Tvojho milosrdenstva, z neho nám plynú všetky milosti“ (Den. 1747).

7. deň

Božie milosrdenstvo vo svätej Cirkvi

„.Pane, keď si odchádzal z tejto zeme, chcel si zostať s nami. Zanechal si nám seba vo Sviatosti oltárnej a otvoril si nám dokorán svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by Ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok Tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby. K Tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene dychtiace po Tvojej láske, druhé – aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie- aby načerpali silu, unavené životom“ (Den. 1747).

8. deň

Milosrdenstvo v zjednotení človeka s Bohom

Stvoriteľ môj a Pane, Tvoja dobrota ma posmelila rozprávať sa s Tebou. Tvoje milosrdenstvo spôsobuje, že sa medzi nami stráca priepasť, ktorá delí Stvoriteľa od stvorenia. Rozprávať sa s Tebou, ó, Pane, je rozkošou pre moje srdce, v Tebe nachádzam všetko, po čom môže zatúžiť moje srdce. Tu Tvoje svetlo osvecuje môj rozum a robí ho schopným stále lepšie Ťa poznávať. Tu na moje srdce splývajú potoky milostí, odtiaľ moja duša čerpá večný život. Ó, Stvoriteľ môj a Pane, Ty jediný mi okrem týchto darov dávaš samého seba a úzko sa zjednocuješ so svojím úbohým stvorením. Za túto Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, zvelebujem Ťa, ó, Stvoriteľ a Pán, celým srdcom a celou svojou dušou (porov. Den. 1692).

9. deň

Božie milosrdenstvo vo večnom živote

Bola som v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká. Videla som, ako všetky stvorenia neustále vzdávajú česť a slávu Bohu. Videla som, aké veľké šťastie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými. Teraz rozumiem sv. Pavlovi, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.” Šťastná duša, ktorá sa už tu na zemi teší zvláštnej Božej pozornosti. Sú to duše malé a pokorné (porov. Den. 777-778).
Svätá Faustína, vypros mi milosť, aby som stále viac prenikal do tajomstva Božieho milosrdenstva a kontemploval ho v každodennom živote, aby môj život bol živým odrazom tejto najväčšej Božej vlastnosti.

Zdieľať

You May Also Like

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď