Jasličková pobožnosť – Šimonovany 2003

Pieseň:

Úvod:

(postavy rozprávač1-R1, rozprávač2-R2)

R1: Sú Vianoce… V izbe žiari vyzdobený stromček, pod ním sa objavia darčeky – prejavy lásky, zaznejú koledy, ľuďom zmäkne výraz tváre a všetko napĺňa zvláštny pokoj, v ktorom znejú slová evanjelia: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

R2: Naozaj. Vianoce sú najkrajším obdobím roka. Vtedy prežívame znova chvíľu, keď bola Zem obdarovaná tým najväčším darom – Darom Božieho Syna. On nám priniesol záchranu od večnej záhuby. Príčinou pre ktorú sme sa dostali do tmy bol hriech prarodičov. Vo svojej pýche neposlúchli Boha a zaslúžili si trest. Ale Boh vo svojom milosrdenstve neopustil ľudí, ale prisľúbil Mesiáša, ktorý zotrie a odčiní vinu.

R1: Aj my, či sme mladí alebo starší, sme už zakúsili, čo je to hriech. Ale Pán Ježiš nás už vykúpil.

R2: Teraz j e čas prežiť Vianoce nielen navonok, ale aj v srdci. Poďme sa teda pozrieť do Nazareta, kde sa začal napĺňať prísľub vykúpenia, keď Mária povedala Bohu „Áno“.

Pieseň:

1.SCÉNA:

(príde Mária a začne niečo robiť napr.: šiť…)
(postavy: anjel, Mária)
(prichádza anjel)

Anjel: Raduj sa Mária, milosti si plná, Pán je s Tebou!

Mária: Kto si? – Čo za pozdrav nesieš?

Anjel: Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a jeho kráľovstvo bude trvať naveky.

Mária: Ale ako sa to stane?

Anjel: Duch Svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho Ťa zatieni. A dieťa, ktoré počneš bude Božím Synom. Veď aj tvoja teta Alžbeta čaká dieťatko, hoci je už stará a hovorili o nej že nemôže mať deti.

Mária: Moja teta čaká dieťa. Určite potrebuje pomoc. Hneď sa za ňou vyberiem.
(Mária vstane a odchádza)

Pieseň:

2. SCÉNA:

(prichádza Alžbeta a za ňou po chvíli Mária)
(postavy: Alžbeta, Mária, R1)

Mária: Shalom – Pokoj s Tebou, Alžbeta!

Alžbeta: Požehnaná si medzi ženami a požehnané je dieťa, ktoré nosíš pod srdcom. Lebo len čo som začula tvoj pozdrav, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. Blahoslavená si Mária, lebo si uverila všetko, čo ti Pán povedal.

Mária: Dozvedela som sa, že Ťa Pán požehnal a že čakáš dieťatko. Veru, velebí moja duša Pána, lebo zhliada na poníženosť! Určite máš teraz veľa práce a starostí. Ta ja som tu preto, aby som Ti pomohla.

Alžbeta: ďakujem Ti, Mária, za Tvoju ochotu. Rada prijmem Tvoju pomoc. Budeš mi veľmi užitočná.

Pieseň:

3.SCÉNA:

R1: Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace. Potom sa vrátila domov k Jozefovi. Jedného vyšlo od cisára nariadenie, aby sa vykonal súpis ľudí. Každý sa musí dať zapísať v meste, z ktorého pochádza.

R2: Mária s Jozefom sa teda musia vydať na cestu do Betlehema, aby sa dali zapísať. Pozrime sa na ich cestu.

4, SCÉNA:

(Mária s Jozefom kráčajú… tu zastavia)

Mária: Ach ja už nevládzem!

Jozef: Neboj sa Mária! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu. Keď teda chcel, aby sme sa vydali na túto cestu, určite nám dá silu, aby sme šťastne došli.
(opäť kúsok prejdú)

Jozef: Mária pozri, vidím Betlehem! Už to nie je ďaleko.

Mária: Ozaj, vidím domy! Dúfam, že nás niekde prijmú.

Jozef: Neboj sa, určite nás prijmú, veď Boh nás nikdy neopustí.
( klope sa na dvere)

Jozef: Šalom – pokoj vám, dobrí ľudia! Prosíme vás, prijmite nás do vášho domu, lebo Mária moja manželka čaká dieťa!

Obyvateľ 1: Aha! Galilejčania! A máte dosť peňazí na zaplatenie nocľahu?

Jozef: Nemáme, ale keď je Boh u vás – prijmite nás!

Obyvateľ 1: Ba čoby! Choďte si hľadať iný príbytok a teraz odíďte od nás!

Jozef: Poď, Mária, pôjdeme hľadať inde.
(zaklopali na druhý dom)

Jozef: Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať? Pozrite, Márii, mojej manželke prichádza čas pôrodu a nemáme kde hlavu skloniť.

Obyvateľ 2: My máme už obsadené, už tu niet miesta pre vás, skúste sa opýtať inde!

Mária: Jozef, kde sa podejeme? Kam pôjdeme?

Obyvateľ 2: Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľka, kde pastieri prechovávajú svoje stáda cez dážď ale teraz je prázdna. Tam choďte! Je tam len starý oslík a vôl!

Jozef: Ďakujem ti, nech ti Pán dobrom odplatí zato, že si nám poradil a ukázal cestu.

(Mária s Jozefom idú do maštaľky)

Pieseň

5.SCÉNA:

(dvaja pastieri sú už tam, tretí prichádza)
(Stacho leží pri ohníku spolu s Bačom, prichádza Fedor.)

Stacho: Kde sa toľko bavíš Fedor? Dávno ťa hľadám po celom dvore.

Fedor: Ty si teda mal o mňa starosť? Poviem ti, čo som dnes videl, keď som pásol ovečky. To ti boli veci.

Stacho: Rozprávaj Fedore, čo to bolo? Čo si to ty dnes videl, povedz, čo zvláštneho!

Fedor: Nuž, keď som napojil stádo na salaši, vyšiel som s ním hore, ku zelenej paši. Slniečko pálilo a ja upotený sadnem si do chládku pod stromom na zemi. Tu čujem v doline veľmi silné hlasy, až som sa zľakol. Vybehnem na skaly, pozriem na všetky strany a tu vidím – samé karavány. Keby si len videl koľko ich tam bolo, hádam i tisíc…

Stacho: A vieš bratku prečo prišli cudzinci do nášho mesta? Hádam len neprišli aby nám polámali brány.

Fedor: Ja ti neviem, bo som nebol medzi nimi. Neboj sa však, Stacho, ich cieľ bude určite iný. Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti, hádam to budú i vzácni hostia.
(prichádza Kubo)

Kubo: Nuž , čo je bratkovia, o čom rozprávate, čo to za zvláštnu reč tu máte?

Fedor: A ty azda nevieš čo sa v meste robí, že tam z cudzích krajov prišli veľké rody?

Kubo: Viem bratkovia! Rozkaz vyšiel od cisára, aby sa všetok ľud zapísal.

Stacho: Nuž drahý Kubo môj, už som bez starosti, ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti. Nazdával som sa, že ten neznámy ľud prišiel ako nepriateľ.

Kubo: Ó, môj milý Stacho! Mocný Boh je nad nami. Keď sa aj celý svet oborí na nás, čo zmôže, keď je Boh za nás.

Fedor: Ej Kubo, neváhal by som ťa počúvať do rána. Ale je čas aby sme už spali a po robote sa dali na odpočinok!

Kubo: Tak je! Už je čas! Ale najprv vzdajme vďaky Pánovi za jeho dary a ochranu.

(kľaknú si do kruhu okolo ohňa. )
(oslabiť svetlá)
(pieseň )
(pastieri si zatiaľ ľahnú. )
(Svetlá zhasnúť)
(po piesni zasvieti betlehemská hviezda. Potom nasleduje pieseň.)

(osvetlený anjel hovorí)

Anjel: Pastieri, deti, ľudia prebuďte sa! Posiela ma Boh k vám. Oznámiť Vám radostnú zvesť, že dnes sa Vám narodil dávno sľúbený Mesiáš!

(pieseň)
(pastieri povstávajú, sadnú si)

Stacho: Bratia, čujete tie spevy anjelské?

Kubo: Pravdu máš bratu. Nad tamtou maštaľkou. (ukáže vystretou rukou)

Fedor: Ej bratia, nemeškajme, berme dary a privítajme nášho Kráľa.

(pomaly odchádzajú k maštaľke. Každý po jednom kladú dary k Ježiškovým nohám. Potom si spoločne kľaknú pred Neho)

Pieseň:

6. SCÉNA:

(prichádzajú traja králi)

Gašpar: Bratia, konečne po dlhej a namáhavej ceste sme v cieli.

Melichar: Nový kráľ v maštaľke? Rozumom to nechápem. Ale je tu náš krásny znak, hviezda. Nepomýlili sme sa.

Baltazár: Tak je, bratia. Napĺňa ma akýsi zvláštny pocit. Zaiste sme blízko Mesiáša.

Gašpar: Mesiáš, kráľ židovský mal by sa narodiť v maštali?

Melichar: Za mnou poďte bratia moji. Vstúpme do maštale. Kráčajme čo najdôstojnejšie, veď ideme k Mesiášovi celého sveta.
(Poklona)

Melichar: Ó, Kráľu kráľov. Tu si medzi nami. Drahé Božie Dieťa, vďačne ťa velebíme.

Všetci : My sa ti klaniame.

Gašpar: Láskavý Bože. Tu ležíš na slame, drahé Božie Dieťa, vďačne ťa vítame.

Všetci: My sa ti klaniame.

Baltazár: Drahý Bohočlovek, tu hľa medzi nami. Drahý Vykupiteľ naveky chválený.

Gašpar: Drahý Ježišu, darujem ti z lásky rýdze zlato, lebo si mojím kráľom. Panuješ na zemi i v nebi. Daj mi prosím, silu k tomu, aby som dokázal plniť tvoju vôľu. Daj mi čisté srdce a lásku, aby môj život na zemi bol spokojný. Pomôž mi, aby moja láska k tebe nikdy nevyhasla.

Baltazár: Krásny Ježiš, dieťa malé, ruka moja myrhu skladá, lebo Vykupiteľ si náš, budeš mnoho trpieť za nás. To znamená táto myrha u prorokov zapísaná. Jedno i mne prosiť dovoľ, by som ťažkosti svoje zniesol.

Melichar: Milý Ježiš, dieťa malé. Ja ta v srdci nosím stále. Darujem ti toto kadidlo, aby podľa vône, ktorá sa z kadidla vznáša každý našiel svojho Mesiáša.

Mária: Milé a vzácne sú tieto dary. Syn môj iste sa vám zavďačí. Dá vám sily, dá vám zdravia a po smrti krásu neba.

Pieseň:

R 1: Dnes v noci uplynulo takmer 2000 rokov od vtedy, ako prišiel Pán Ježiš medzi nás, na našu Zem. On, Boh, stal sa človekom ako som ja alebo ty. Mal také isté ruky, oči aj srdce, ktoré sa vie tešiť a radovať, ale ktoré aj bolí, keď je zranené. Tým, že sa stal, človekom a žil medzi nami, získal aj môj život i všetko s čím sa denne stretávam nesmiernu hodnotu. Už nie je nič všedné, bezcenné, lebo každá chvíľa prežitá s Ježišom má nekonečnú cenu. Už len to, že som človekom, je veľkým vyznačením, pretože z toho istého rodu, ako som ja, pochádza aj Boží Syn. Ale Ježišova prítomnosť medzi nami je iná, ako kohokoľvek z nás. On tým, že vstal z mŕtvych a premohol smrť, žije od svojho príchodu na našu Zem v každom človekovi. Tým, že prijal na seba ľudské telo, osobitným spôsobom sa spojil s každým jedným z nás. A tak odvtedy každý úsmev, pohár vody, ktorý podám smädnému, každé dobré slovo k druhému a všetko, čo robím je niečím novým, lebo ten, ktorému takto pomáham je Ježiš, ktorý je v každom človeku s ktorým sa stretávam. Preto všetko, čo niekomu urobím dobré, robím vlastne Ježišovi.

R 2: Hovoríme, že Ježiš sa rodí na Vianoce. V skutočnosti sa narodil iba raz, v Betleheme, ale potrebuje sa ešte narodiť v mojom srdci. Keď Ho dokážem objaviť v sebe, v každom človekovi, aj v tom, ktorý je mi nepríjemný a nesympatický, vtedy začínajú pre mňa Vianoce a On sa rodí vo mne. Preto sa môže stať, že niekto v živote zažije aj 20 alebo 50 krát Vianoce, ale Ježiš sa v ňom vôbec nenarodí. Presne tak, ako to bolo v tú noc v Betleheme. Kto neotvoril Jozefovi a Márii dvere svojho príbytku, pre toho, sa do jeho domu Boh nenasťahoval.