Veľmi aktuálna Jasličková pobožnosť

Pieseň : Vítame Vás…
Privítanie ľudí
Pán farár
Pieseň : Tichá noc…
Rozprávač :

V jednom malom mestečku, kde bolo sídlisko s vysokými panelákmi, žilo veľa rodín, ktoré sa pripravovali na vianočné sviatky. Medzi nimi boli aj také, ktoré čakali na Ježiška, ale boli tam aj rodiny, ktoré si vymenili Vianoce iba za oslavu, kde je alkohol. Možno medzi takéto rodiny patrili aj tie, o ktorých bude tento náš príbeh.

Opis rodín : /na ukážku sa môže kľudne odohrať krátka mimická(bez slov) scénka /

Začnime malým Martinom, ktorý má 11 rokov a je chlapec ako každý iný. Rád vystrája nezbednosti, trochu menej rád chodí do školy a hodiny, ktoré si musí odsedieť v hudobnej, sú mu proti vôli. Jeho rodičia si to však želajú. Obaja sú totiž hudobníci a hudbu majú veľmi radi. Okrem toho sú stále zaneprázdnení. Obaja pracujú a navštevujú veľa koncertov. Potom stále čosi zháňajú a vybavujú, aby mali doma všetko, čo momentálne nedostať kúpiť. Ako to vyzerá v rodine Martina deň pred Vianocami? Ako každá rodina, aj oni sa pripravujú. Otec s mamou už od rána behajú po obchodoch a zháňajú posledné drobnosti. Na obed sa všetci pustili do upratovania a ozdobili stromček. Po obede prišlo pre Martina sklamanie, lebo rodičia sa vybrali na akýsi významný koncert.

Janka má tiež 11 rokov a chodí do 5. triedy. Je to veselé a dobrá dievča. Rodičia sú zamestnaní a nemajú veľa času sa jej venovať. Otec je skoro stále na služobných cestách a matka vedie celú domácnosť sama. Súrodencov nemá a tak svoj voľný čas trávi so svojim malým psíkom alebo sa túla s priateľmi. A ako to vyzerá v ich rodine deň pred Vianocami? Mama už od rána varí a pečie, otec s Jankou zdobia stromček. Janka chce pomôcť aj matke, ale ona ju radšej poslala preč, aby jej niečo nepokazila. Tak sa zatvorila do svojej izby a žalovala sa psíkovi, že nik nepotrebuje jej pomoc.

Lucka a Ferko sú súrodenci, bývajú neďaleko Martina. Majú veľký dom a moderné auto. Otec je maliar a po práci najradšej sleduje televízor. Matka nepracuje. Snaží sa plne venovať deťom. No jej venovanie spočíva iba vo varení, pečení a pletení pulóvrov. A aké to je u nich v rodine deň pred Vianocami? Zhon ako všade inde. Najskôr sa nakupuje a potom varí a pečie. Po obede sa rodičia usadili pred televízor a prosili Ferka a Luciu, aby ich zbytočne neotravovali, lebo sledujú detektívku.

No ešte nikto z týchto detí netušil, že dnes je ten deň, v ktorý sa dozvedia viac o Pánu Ježišovi, ktorý sa narodí.
Pieseň : K jasličkám by som…
Rozprávač :

Pre tieto deti rodičia vôbec nemali čas, a preto smutné hľadali východisko u svojich priateľov a priateľkách. Našťastie deti boli dohodnuté, že sa stretnú u Janky a budú sa spolu poobede hrať. Malá Janka už netrpezlivo čakala, kedy začuje zvonček. Čakanie prerušil smiech pred dverami a vytešená bežala otvoriť kamarátom.

Scénka :

Janka: „Ahojte, konečne ste tu.“

Ferko: „Veď sme tu skôr ako sme sa dohodli.“

Janka: “ Poďme sa hrať Človeče.“

/hrajú sa Človeče/

Martin: „Fero! Vieš, čo dostanem pod stromček?“

Ferko: „Čo?“

Martin: „Veľkú autodráhu.“

Ostatní: „Hm, fíha.“

Lucka: „Ako to vieš?“

Martin: „Videl som to v skrini.“

Lucka: „Moja babka mi kedysi dávno hovorila, že darčeky nosí nejaký Ježiško. Ale oco sa len smial.“

Ferko: „Ale tie Vianoce sú dobrá vec. Dostaneš darčeky, v telke sú rozprávky a nemusíme ísť do školy.“

Martin: „To máš pravdu.“

Janka: „To určite vymyslel múdry človek.“

Lucka: „Ja sa zbláznim, Fero zasa vyhráva. Poďme radšej von.“

Ostatní: „Tak dobre, poďme.“
Rozprávač :

Deti sa teda vybrali von do mesta. Vtedy ešte vôbec netušili., že o chvíľu sa dozvedia o Ježiškovi všetko.
Pieseň : Všetkých volá nás…
Rozprávač :

Deti vyšli von a z čerstvo napadnutého snehu začali stavať snehuliaka a okolo nich neustále pobehovalo malé šteniatko. Popri hre si deti ani nevšimli, že šteniatko odbehlo k jednému z okolitých domov. Pribehlo k starčekovi, ktorý práve odmetal sneh z chodníka pred domom. Starček ho vzal na ruky, hladkal ho a prihováral sa mu. Medzitým si deti všimli, že psík zmizol. Zanechali hru a začali ho hľadať. Deťom sa podarilo nájsť psíka pri starčkovi. Starček s úsmevom pozrel na rozradostené deti a spoločne sa tešil s nimi. Zrazu sa však na jeho tvári objavil smútok. Pri pohľade na deti si spomenul na to, že aj on kedysi dávno vychovával svoje deti. Snažil sa im dať všetko. Tvrdou prácou a mozoľmi zarábal peniaze, aby za ne mohol kúpiť deťom to, po čom túžili. Chcel, aby sa mali čo najlepšie, aby nikdy nepoznali takú biedu a hlad, akú vo svojom detstve poznal on. Raz však z detí vyrástli dospelí ľudia. Vyštudovali, našli si zamestnanie, založili rodiny. Postavili si domy, iní kúpili byt, no ani v jednom sa nenašla jedna malá izbička, kde by si mohol v pokoji dožiť svoje posledné roky života. Zrazu starčeka vytrhla zo spomienok otázka, ktorú položili deti.
Scénka :

Martin: „A prečo tu stojíte tak sám a opustený?“

Starček: „Ja nie som opustený a sám, je nás tu veľa. Mám tu veľa priateľov, ktorí bývajú so mnou. Väčšinu z nich stretol taký osud ako mňa.“

Lucka: „A ako si sa tu vlastne dostal?“

Starček: „Viete deti, to by bolo veľa rozprávania… Moje vlastné deti na mňa zabudli, a preto musím bývať tu.“

Janka: „Ja by som nikdy neurobila, čo vám urobili vaše deti.“

Ferko: „Nebolo to od nich pekné.“

Starček: „Máš pravdu, nebolo to od nich pekné, ale už na tom nič nezmením. Viete čo, deti? Nechceli by ste sa pozrieť, ako tu žijeme?“

Deti: „Ale áno, poďme.“

Pesnička : Sedí starček /1. časť/
Rozprávač :

Deti spoločne so starčekom odišli do domova dôchodcov. Došli k jedným z dverí a otvorili ich. Deti s údivom pozerali na to, čo sa odohrávalo pred ich očami.
Scénka :

Vzájomné pozdravenie.

Starček č. 2: „Aká vzácna návšteva.“

Starenka č. 1 : „Naozaj, toľko detí pokope tieto múry už dávno nevideli.“

Starček č. 1 : „Nebudete veriť, ale priviedol ich tento malý psík.“

Starček č. 3: „Určite im ušiel.“

Ferko: „Presne tak, a našli sme ho až pri tomto starčekovi.“

Janka: „A to ste tu všetko takýto starí ľudia?“

Martin: „Prečo tu nie sú oteckovia a mamičky?“

Lucka: „Nevieš, že nám to starček všetko vysvetlil.“

Starenka č. 2: „Takže už asi viete, prečo sme tu. Ale i tak by sme sa s vami radi porozprávali. Veď takúto návštevu nemáme každý deň.“

Starenka č. 1: „Veď nestojte toľko, sadnite si medzi nás.“

Deti: „Ďakujeme. Ďakujeme.“

Starček č. 1: „Detičky a viete, aký dôležitý deň je zajtra?“

Deti: „Vieme.“

Martin: „Dostaneme darčeky a ešte bude dobrá večera.“

Starenka č. 2: „A viete, prečo sú vlastne Vianoce Vianocami?“

Janka: „No, to ani nie.“

Starenka č. 3: „Tak mi vám o tom porozprávame.“

Starenka č. 1: „Deti, vtedy sa narodil Ježiško. Narodil sa v Betleheme a mnohí ľudia naňho čakali.“
Pieseň : Už Ježiško zostupuje…

Lucka: „Mne už o Ježiškovi rozprávala babka. Ale to už bolo dávno a ja sa už na to nepamätám.“

Starček č. 3: „Keď sa mal Ježiško narodiť, musela ísť jeho mama Mária s manželom Jozefom do mesta Betlehema.“

Starenka č. 2: „To preto, lebo tam bolo sčítanie ľudu práve pre ten rod, v ktorom bol Jozef, Ježiškov pestún.“

Starček č. 1: „Keď sa už zapísali, museli si hľadať nocľah. Ale ľudské srdcia zostali tvrdé a neprijali ich ani do jedného domu. Až nakoniec, keď sa už blížila noc, uchýlili sa do biednej maštaľky.“

18. Pieseň : Kto klope tam…

Starenka č. 3: „Tak sa narodil náš Vykupiteľ a Spasiteľ.“

Starenka č. 1. „Ten, ktorý nám priniesol toľko lásky, aby bolo dosť pre všetkých, sa musel sám pre ňu obetovať a nakoniec zomrieť na kríži.“

Starček č. 2: „A viete deti, kto sa to najskôr dozvedel? Pastieri. Oni totiž neďaleko strážili svoje stádo oviec.“

Starenka č. 2.: „Bolo to určite pre nich veľké prekvapenie, keď zazreli anjelov, ktorí tak krásne spievali.“
Pieseň : Vstávajte pastieri….

Starenka č. 3 : „Zobrali maličké jahniatko a bežali k maštaľke, ktorú im ukázali anjeli.“

Starenka č.1: „Medzitým istí vznešení traja králi putovali za veľkou hviezdou, ktorá im stále ukazovala cestu až k malej maštaľke.“

Starček č.1: „A aj oni mu priniesli dary: myrhu, kadidlo a zlato.“
Pieseň : Jak si krásne….

Ferko: „Takže na Vianoce oslavujeme vlastne narodeniny.“

Starček č.2: „No vidíte, my sme už raz takí, veď tie deti sme ani nepustili k slovu.“

Starček č. 3: „Takto prišiel na svet Boží syn, ktorý nám priniesol lásku, nádej a pokoj do sŕdc.“

Starenka č.3: „Vidíte, a to je ten najkrajší darček, ktorý nám mohol niekto darovať.“

Ferko: /Pozrie na hodinky/ „To je už toľko veľa hodín!“

Lucka: „Naozaj, mali by sme už ísť domov.“

Starenka č. 2: „Veru, už je veľa hodín. Tak dobre nám tu bolo s nami.“

Martin: „Ako dobre, že sa nám tu zatúlal náš psík. Už vieme, kto to je Ježiško a čo sú to Vianoce.“

Janka: „Ďakujeme vám starčekovia a starenky. My nikdy nezabudneme na lásku, ktorú nám daroval Ježiško, aj keď naši rodičia, zdá sa, na to zabudli.“
Pieseň : Zbohom tu bývajte…
Rozprávač :

Deti ani nezbadali, ako sa smutné kvapky dažďa menia na krásne šantiace bielučké vločky snehu. Pretože to, čo sa teraz odohrávalo v ich srdciach, bolo omnoho dôležitejšie i vzácnejšie ako sneh na Vianoce. Ticho na ich perách skrývalo búrku v ich srdciach. Martin predtým myslel na novú autodráhu, ktorú nájde tohto roku pod stromčekom. Mal z nej veľkú radosť. Predstavoval si ako mu ju budú všetci závidieť. A kde je tá radosť z novej hračky? – niet jej. Zmizla. Zastrela ju iná – väčšia-. Ježiško mu povedal, že je vždy s ním i keď sa smeje, i keď sa nesmeje. Že ho má rád a záleží mu na jeho živote. A tešil sa s ním i vtedy, keď objavil v skrini tú krásnu, vysnívanú autodráhu, ktorú nájde pod stromčekom. Môže byť ešte niečo krajšie ako poznanie, že človek nikdy nie je sám, že je tu niekto, komu na ňom záleží?

Spomenul si na svoje predsavzatie, že autodráhu nikomu nepožičia. Ani svojim kamarátom nie. Ale už vie, že nerozmýšľal dobre. Radosť predsa rozdávaním rastie. Lepšie bude, ak… Ale túto myšlienku už nedokončil, pretože už bol skoro doma.
Dejstvo :

Jankin otec: „To snáď nie je ani pravda. Už sú štyri hodiny, čo odišla a ešte tu nie je. Zdá sa mi, že to chce poriadny výprask, aby sa naučila chodiť domov.“

Luckina a Ferkova mama: „Som si istá, že odišli spolu. Len aby sa im nič nestalo.“

Martinova mama: „Len nech sa mi ukáže na oči. Už ani na Vianoce si človek neoddýchne od tých stresov.“

Jankin otec: „Zdá sa , že ktosi ide.“

Martinova mama: „No jasné, už idú.“

Ferkova a Luckina mama: “ No veď počkajte, vy dostanete.“

Ferko: „Ale mama, hneď ti porozprávame, kde sme boli. Určite sa nebudeš hnevať.“

Lucka: /prisviedča/ „Je to tak, mama.“

Jankin otec: „Kde ste to vlastne boli?“

Janka: „Vo veľkom dome.“

Martin: „Mama, keby si videla, koľko tam je dobrých ľudí.“

Ferkova a Luckina mama: „No, poďme domov, ale rýchlo.“

Jankin otec: „Ty takisto.“

Martinova mama: „Poďme domov.“
Pieseň : Sedí starček /2.časť/
Rozprávač :

Deti trochu smutné zo svojich rodičov sa na nich nehnevali. Už pochopili to, prečo príde zajtra na svet maličký Ježiško. Odpustili im ich hnev, tak ako aj on odpúšťa. A ako to ďalej vyzeralo v ich rodinách? Pozrime sa do rodiny malej Janky.
Scénka :

Janka: „Otec, povedz mi, prečo môj starý otec už tak dlho nebol u nás?“

Otec: „Neotravuj, nevidíš, že v televízore beží hokej?“

Janka: „Mami, máš na chvíľu čas?

Mama: „A čo by si chcela?“

Janka: „Chcela by som vedieť, prečo starý otec už tak dávno nebol u nás na návšteve.“

Mama: “ A na čo to chceš vedieť?“

Janka: „Vieš, dnes poobede sme sa hrali na ulici a môj psík nám vbehol do takého čudného domu. Tak sme išli za ním a videli sme tam veľa starých ľudí. Mali sa veľmi radi, ale boli akýsi smutní. Preto by som chcela vedieť, keď my máme dedka, či aj on nie je smutný?“

Mama: „Vieš, čo? Neskôr ti to porozprávam. Vidíš predsa, že mám veľa roboty.“

Janka: „Mami, povedz mi to teraz.“

Mama: „Hovorím ti, že mám veľa roboty.“

Janka: „Mami, prosím.“/prosebne/

Mama: „Tak teda dobre. Vieš, tvoj starý otec je tiež v takom čudnom dome, v takom kde ste boli dnes poobede!?“

Janka: „Mami?!“

Mama : „Čo zase?“

Janka: „A ako sa volá taký dom?“

Mama: „Starobinec.“

Janka: „A prečo?“

Mama: “ Lebo tam bývajú starí ľudia, vieš?“
Janka: „A náš dedko? Prečo nie je medzi nami tu, ale v starobinci?“

Mama: „Hm. Mali by sme s ním len veľa roboty. Tam je mu lepšie.“

Janka: „A akej roboty?“

Mama: „Napríklad, keby prišiel z vonku v zablatených topánkach, tak by sa určite neprezul a išiel by do svojej izby taký. A vidíš predsa, že máme nové koberce. Vieš, ako to je so starými ľuďmi.“

Janka: „A možno to nie je pravda. Čo keby sme ho pozvali na Vianoce k nám?“

Mama: „Nevymýšľaj!“

Janka: „Mami, určite by bol rád, keby bol medzi nami.“

Mama: „No, uvidíme. Ale treba sa opýtať otca.“

Janka: „Tatííí!?“

Otec: „Čo zase chceš?“

Janka: „Zavolajme deda k nám na Vianoce!“

Otec: „A čo by tu robil?“

Janka: „Rozprával by mi rozprávky, hral by sa so mnou. A …/zaváhanie/ určite by bol veľmi rád. “
Rozprávač :

Na druhý deň Jankini rodičia hneď za rána autom išli po svojho dedka. Malý Ježiško znova takto po mnohokrát opäť pomohol. V tomto príbehu to bolo cez malé deti. Zamyslime sa, bol to naozaj len príbeh malej Janky a jej priateľov?
Pieseň : Veselé vianočné hody
Záver :

Takto sa teda skončil náš príbeh. Snáď podobne to skončilo aj v rodine Martina alebo Ferka a Lucky. Deti už netúžia na Vianoce po darčekoch a peniazoch. Spoznali, prečo vlastne Vianoce sú. Že je to oslava, ale nie hocaká, že je to oslava Ježiškovho narodenia. Ale spoznali aj niečo iné, že práve cez Ježiška sa stávajú čoraz lepšími. My to nemáme také ťažké ako deti v tomto príbehu, lebo Ježiša už máme v srdci, ale isto máme s nimi niečo spoločné. A to si musíme nájsť každý sám. Tak ako aj deti ďakovali Ježiškovi za všetko, čo dostali cez Vianoce, tak aj my chceme poďakovať Ježiškovi za všetko, čo nám dáva.

30. Pieseň : Šťastie, zdravie, pokoj……

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *