Ako sa Zachejovi narodil Pán Ježiš

Úvodná pieseň: …

ROZPRÁVAČ: Poznám jednu zvláštnu starú mamu. Vie rozprávať všelijaké rozprávky a príbehy. Preto ju majú radi malí i veľkí. Hlavne deti. Vysedávajú pri nej od rána do obeda, od obeda do večera, ba sedeli by i celý deň, keby mohli. Veď ktože by sa rád nezapočúval do krásnych príhod, ktoré sa odohrali kedysi dávno? Pútajú našu predstavivosť a fantáziu, až tak, že sa cítime, ako keby sme v tej rozprávke žili my sami. A tak stará mama rozpráva a rozpráva a deti sa od nej nemôžu odtrhnúť. A keď si už potrebuje oddýchnuť, prekabáti deti, a začne rozprávať rozprávku dlhú ako júnový deň alebo decembrová noc. Usmeje sa a začne žartovne: „Bola raz jedna hus, ktorá bola veľmi smädná, preto sa išla napiť k potoku. Ako pije, tak pije, zrazu jej spadne do vody chvost. Zodvihne chvost, a zrazu čľup! Spadne jej zobák. Zohne sa po zobák a spadne jej chvost. Dvíha chvost, padá zobák, dvíha zobák, padá chvost.“ „Jojojój, kedy sa už skončí táto rozprávka?“ – vrtia sa nespokojné deti. „Nuž, deti moje, to vám neviem povedať,“ – usmeje sa spoza okuliarov stará mať. „Ale my nechceme takú rozprávku…“. „Nuž keď nechcete, tak na dnes stačilo.“ A deti sa poberú domov, smejú sa, a možno sa i trochu hnevajú, že ich stará mať takto prekabátila.

Ale dnes nie. Hoci je teraz pri starej mame ešte viac detí, a nielen detí, ale aj ich rodičia a príbuzní. Veď dnes je taký mimoriadny sviatočný deň! Je Štedrý večer. Zišla sa celá rodina, susedia, priatelia, známi, veľkí i malí. Naša stará mať sedí v kresle. Na stole sa belie obrus, na ňom ešte stojí krížik a sviečky od sviatočnej večere, v kúte za stolom stojí vianočný stromček a pod ním svieti malý betlehem. Rozhovor utíchol a do tohto ticha sa ozve detský hlások: „Stará mama, porozprávaj nám nejakú rozprávku!“ „Porozprávajte, porozprávajte!“ – volajú i ostatné deti. „A akú vám mám porozprávať?“ „Nejaký príbeh, čo sa stal kedysi dávno, nejaký vianočný …“ „Nuž, dobre, porozprávam vám,“ – privolila stará mať, napravila si čiernu šatku, založila si okuliare, aby na všetkých videla, dala si ruky na kolená a trochu prižmúrila oči, akoby to čítala z nejakej veľkej, neviditeľnej knihy…

„ K edysi dávno žil muž menom Zachej. Bol správcom daní – to znamená, že dohliadal na vyberanie daní pri prechode do mesta. A takto to vyzeralo na colnici …“

( Začiatok deja sa odohráva sa na colnici. Zachej sedí v pozadí a prísne sleduje, či sa dodržujú jeho nariadenia. K colnici prichádza kupec. Do cesty sa mu postavia colníci.)

COLNÍK 2: Stoj, cudzinec! Kto si?

KUPEC: Som kupec.

COLNÍK 1: A čo nesieš?

KUPEC: Korenie z východu, balzam a potraviny.

COLNÍK 1: Ukáž! (prezerá kupcovi batožinu) Musíš zaplatiť clo!

KUPEC: A koľko?

COLNÍK 1: Šesťdesiat grošov.

KUPEC: Čože? Toľko? To je trikrát viac ako inokedy! Čo si myslíš colník, že sa nechám tak zdierať?

COLNÍK 2: Buď zaplatíš, alebo sa vráť.

KUPEC: Narátali ste mi veľa.

COLNÍK 2: My za to nemôžeme, to nariadil pán Zachej.

KUPEC: (zaplatí) Okradli ste ma! (zronený odchádza)

(Colníci preratávajú peniaze a schovávajú ich do mešca. V pozadí sedí Zachej a spokojne sa usmieva.)

pieseň:

(K colnici prichádza vdova so štyrmi deťmi. Stráže im znovu zahradia cestu.)

1. DIEŤA: Mamička, ja sa bojím.

VDOVA: Neboj sa. (chytí dieťa za ruku)

COLNÍK 1: Kam idete?

VDOVA: Do Jericha.

COLNÍK 1: Čo tam budete robiť?

2. DIEŤA: Sťahujeme sa.

3. DIEŤA: Zomrel nám otec.

4. DIEŤA: V Jerichu máme uja.

COLNÍK 1: Čo máte v batohu?

VDOVA: Skoro nič. Len šaty a jedlo na cestu.

COLNÍK 2: Ukážte! (pozerá do batohu) Zaplatíte clo 30 grošov.

VDOVA: Koľko? To by som ti musela dať skoro posledné peniaze.

COLNÍK 2: Nedá sa nič robiť, nariadil to pán Zachej. Alebo zaplatíte, alebo sa budete musieť vrátiť naspäť.

VDOVA: (Platí a sťažuje sa) Čo si len počnem s toľkými deťmi a bez peňazí?

1. DIEŤA: Neboj sa mamička, náš ujo nám iste pomôže.

VDOVA: Poďte deti! (odchádzajú)

pieseň:

(K colnici prichádza cestujúci. Ťažko ide, opiera sa o paličku a narieka. Strážnici s colníkom 2 preratávajú peniaze a k cestujúcemu podíde colník 1.)

COLNÍK 1: Čo tu hľadáš?

CESTUJÚCI: Ach, keby ste vedeli, čo sa mi stalo. Prepadli ma na ceste, zbili okradli.

COLNÍK 1: A kam chceš ísť?

CESTUJÚCI: Do Jericha. Mám tam príbuzných. Dúfam, že mi pomôžu.

COLNÍK 2: Musíš ale zaplatiť clo!

CESTUJÚCI: Čím? Však vám hovorím, že ma okradli. Ostala mi len palica, zaprášené topánky a staré ošúchané šaty.

COLNÍK 1: Ukáž mešec! (berie mu mešec) Aha, 3 groše! Nimi zaplatíš.

CESTUJÚCI: Nemáte so mnou zľutovania? Však vám hovorím, že ma okradli.

COLNÍK 2: My len plníme príkazy pána Zacheja.

CESTUJÚCI: (zaplatí) Ste nemilosrdní.

pieseň:

(K colnici prichádza mladé dievča, jednoducho a chudobne oblečené.)

DIEVČA: Dobrý deň prajem.

COLNÍK 1: Kamže si sa vybrala?

DIEVČA: Do Jericha. Idem slúžiť. Rodičia sú chudobní a mám ešte piatich súrodencov. Chcem im preto pomôcť aspoň tou trochou peňazí, čo zarobím.

COLNÍK 1: Najskôr zaplatíš clo.

DIEVČA: Ale za čo? Veď tu mám len najnutnejšie veci na oblečenie?

COLNÍK 2: 10 grošov!

DIEVČA: Ale to je polovica všetkých mojich peňazí.

COLNÍK 2: Nariadenie pána Zacheja musíš počúvnuť a zaplatiť, ak sa chceš dostať do Jericha.

DIEVČA: To je nespravodlivé. Takto ma obrať o ťažko našetrené peniaze. Keby to moji rodičia vedeli, určite by boli veľmi smutní.

(zarmútená odchádza)

(Zachej prichádza k colníkovi.)

ZACHEJ: Tak koľko si dnes vybral?

COLNÍK 1: Spolu štyristodvadsať grošov, pán Zachej.

(odovzdáva peniaze Zachejovi)

ZACHEJ: (počíta peniaze) Štyristodvadsať grošov! Polovicu dáme správcovi, polovica je moja! A keď to takto bude ďalej, o chvíľu je zo mňa milionár. (zasnene) A kúpim si role, palác, otrokov – čo len budem chcieť. Stanem sa najbohatším človekom v Jerichu!

pieseň:

ROZPRÁVAČ: A takto to bolo na colnici každý deň. Zachej a jeho colníci vyberali od ľudí vysoké clo. Neľutovali ani vdovy, ani deti, ani chudobných. Chceli čo najrýchlejšie zbohatnúť. Ľudia ich nenávideli, ale im to nevadilo. Pre nich boli na prvom mieste peniaze. Tak uplynul celý rok. A znovu stojíme pred bránami Jericha. Ale, čo sa stalo? Všetko je tu iné…

(Colník sedí za stolom. Pred ním ležia peniaze. Pri ňom stojí Zachej. Tvár má milú a jasnú a vyzerá prichádzajúcich.)

ZACHEJ: Buď zdravý, priateľu! Ako sa máš?

KUPEC: Ešte sa pýtaj! Ako sa môžem mať, keď tu vždy nechám polovicu tržby.

ZACHEJ: O koľko som ťa oklamal?

KUPEC: Za posledný rok asi o 300 grošov.

ZACHEJ: Tu máš štyrikrát viac.

(Colník 1 podáva Zachejovi pokladňu, Zachej vyberá a vypláca peniaze kupcovi.)

KUPEC: Čo to má znamenať? Ako je možné, že mi dávaš toľko?

ZACHEJ: Spoznal som iné, pravé bohatstvo. Prosím ťa, odpusť mi.

(kupec začudovaný odchádza.)

pieseň:

(Prichádza vdova s deťmi. Hneď bez vyzvania vyberá peniaze. Prichádza k colníkovi 2 a dáva mu ich. Colník 2 ju pošle za Zachejom.)

ZACHEJ: Buď pozdravená, žena. Nechaj si svoje peniaze. Za osobné veci sa clo neplatí.

VDOVA: To vyšlo nové nariadenie?

ZACHEJ: Nie. Ja som ťa predtým klamal. (smutný skloní hlavu) Prosím ťa, odpusť mi.

VDOVA: (začudovane) Počujete deti? On ma prosí o odpustenie.

ZACHEJ: A nielen to. Prosím, vezmi si odo mňa 400 grošov pre deti. Keby ste ešte potrebovali, príď, dám ti.

VDOVA: Pane, niečo sa s tebou muselo stať!

ZACHEJ: Stalo sa. Narodil sa mi Spasiteľ! A to ma zmenilo. Nech sa ti darí. I tvojím deťom.

VDOVA: Ďakujem, pane! Do videnia! (Odchádza s úsmevom a drží jedno z detí za ruku a druhé za plece)

pieseň:

(Prichádza dievča a so strachom pristupuje k Zachejovi)

ZACHEJ: Zdravím ťa, dievča. Ideš do služby?

DIEVČA: Áno, pane. Dlho som nebola navštíviť svojich rodičov, ale našetrila som si. A môžem ti zaplatiť. (podáva mu peniaze)

ZACHEJ: Mrzí ma, že si si musela šetriť na clo. Oklamal som ťa, prepáč mi. Nemusíš nič platiť. Povedz mi, koľko máš rokov.

DIEVČA: Desať.

ZACHEJ: A to už robíš slúžku? Tvoji rodičia musia byť veľmi chudobní.

DIEVČA: Áno sú.

ZACHEJ: A koľko máš súrodencov.

DIEVČA: Päť. Sú ešte malí. Nemôžu odísť z domu. Ja som najstaršia.

ZACHEJ: Tu máš 350 grošov. Daj ich potom rodičom. A prepáč mi, prosím.

DIEVČA: (usmeje sa a zoberie peniaze) Myslíš to vážne, pane? Prečo mi chceš zrazu pomôcť?

ZACHEJ: Chcem teraz i ja slúžiť všetkým ľuďom.

DIEVČA: Ďakujem ti, pane.

pieseň:

(K colnici prichádza cestujúci. Má zlú náladu, pretože si myslí, že bude veľa platiť.)

CESTUJÚCI: (Mrmle si popod nos) To bude zas peňazí! Ale viac ako 50 grošov mu nedám. Hodím mu ich pod nohy. Veru tak. Nechcem s ním nič mať!

(Obíde colníka a hodí z diaľky Zachejovi peniaze pod nohy. Ani sa naňho nepozrie)

ZACHEJ: (predtým sa usmieval, no zvážnel. Rýchlo zdvihne peniaze a dobieha cestujúceho. Podáva mu ich so slovami:)

Počkaj, priateľu! Nechaj si svoje peniaze, nebudeš nič platiť.

CESTUJÚCI: Ty ma nechceš pustiť do Jericha?

ZACHEJ: Ale áno! Chcem sa ti ospravedlniť. Ty sám vieš, že som ťa okrádal o peniaze.

CESTUJÚCI: Pamäť máš naozaj dobrú!

ZACHEJ: (vedie ho k stolu s pokladňou a vyberá peniaze) Myslím to vážne. Rád by som ti nahradil škodu. Tu máš 100 grošov. (podá mu ich)

CESTUJÚCI: To nemôže byť pravda. Nie si ty chorý?

ZACHEJ: Bol som, ale uzdravil ma najlepší lekár!

CESTUJÚCI: Nechce sa mi vôbec veriť, že je niečo také možné!

(Cestujúci odchádza a neveriacky si ráta groše.)

pieseň:

(Cestujúci prichádza za colnicu, kde stoja vdova s deťmi, ktorá sa rozpráva so dievčaťom a kupec)

CESTUJÚCI: (Podíde k ostatným) Predstavte si, čo sa mi stalo. Zachej mi vrátil peniaze. Keby len vrátil, ale dal mi oveľa viac. A ešte sa mi aj ospravedlňoval! (začudovane krúti hlavou)

KUPEC: Mne tiež!

CESTUJÚCI: Niečo sa mu stalo. Vraj ho uzdravil nejaký lekár.

KUPEC: Mne hovoril, že má nejaké bohatstvo, ale nie peniaze.

VDOVA: A mne povedal, že k nemu ktosi prišiel.

DIEVČA: Mne zas, že chce slúžiť ľuďom.

KUPEC: Viete čo, vráťme sa, nech nám o tom porozpráva.

(Odchádzajú za ním a počas pesničky im Zachej „vyrozpráva“ svoj príbeh.)

pieseň:

ROZPRÁVAČ: Čo to teda Zacheja tak zmenilo? O akom bohatstve to hovoril? Kto to bol ten lekár, čo ho uzdravil z lakomstva? Kto k nemu prišiel? A prečo chce ľuďom slúžiť? Nuž počúvajte. Bolo to takto:

(10 detí sa ako hlásatelia striedajú v ďalšom rozprávaní)

1. Raz večer bolo v celom Jerichu rušno, ľudia sa zbiehali zo všetkých strán a volali: JEŽIŠ IDE!

2. I Zachej chcel vidieť toho proroka z Nazareta, ktorý koná zázraky a učí ľudí.

Vybehol so svojho domu a pridal sa k zástupu.

3. Ale ulice boli plné ľudí a Zachej cez nich dobre nevidel. Preto vyliezol na strom a čakal, kedy pôjde Ježiš okolo. Bol presvedčený, že zhora dobre uvidí.

4. Ježiš pomaly prichádzal. Zdravil zdvihnutou rukou všetkých ľudí. Tvár mal plnú pokoja a dobroty. Pomaly sa blížil k stromu, na ktorom sedel Zachej.

5. “Veď je to len obyčajný človek“, povedal si sklamane Zachej. Vtom sa Ježiš zastavil, zdvihol hlavu a povedal: „Zachej, zoskoč zo stromu. Dnes by som chcel večerať s tebou v tvojom dome!“

6. Zachej sa začudoval: „Ako to že ma videl ?“ Ako je možné , že ma pozná. Veď mne sa všetci ľudia vyhýbajú, nemajú ma radi a on chce u mňa večerať?

7. Ale to už Zachej víta Ježiša vo svojom dome. Už spoznal, že Ježiš nie je len obyčajný človek, a že nie je len prorok. Spoznal, že ho má Ježiš rád.

8. Už vie, že neprišiel k nemu len na večeru. A tak stojí Zachej pokorne pred Pánom Ježišom a hovorí:

9. „Polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal vrátim štvornásobne!“

ROZPRÁVAČ: Zachej uveril Ježišovi, ktorý ho oslobodil od túžby po bohatstve, vyliečil ho zo sebectva, pýchy a lakomstva. Ukázal mu iné bohatstvo – bohatstvo lásky, radosti a pokoja. Bohatstvo nového života.

10. Zachej sa rozhodol pre tento nový život. Život s Ježišom.

Takto sa mu v srdci narodil Pán Ježiš.

Záverečná pieseň:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *