Vianočná hra I.

Osoby:

R ozprávač , J ežiš K ristus , S kupina M ladých , D omáca
P ani, P artia ch lapcov, D vaja m ladí, D vaja s tarší ľ udia, deti – 1., 2., 3.

/hudobné pozadie/

R: Kristus kráča ulicami mesta a klope, klope na ľudské srdcia. Klope na srdcia poznačené jeho znamením vo svätom krste. Tu stojí skupina mladých chlapcov a dievčat. Ježiš k nim pristúpi a prihovorí sa im:

JK: Som Ježiš, váš brat. Pôjdem s vami. Prijmete ma medzi seba?

SM: Ježiš? Takého nepoznáme! Nič sme i tebe nepočuli. Nik nám nepovedal, že by sme mali takého brata.

R: Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa kľudne ďalej. Vstúpi do obytného bloku, zaklope na prvé dvere. Zvnútra počuť veselé hlasy. Otvára domáca pani:

JK: Som Ježiš Kristus, chcel by som navštíviť vašu rodinu.

DP: Prepáč, ale my máme práve návštevu…Deti pozerajú na televízor a ja mám iné starosti. Možno inokedy, neskôr!

R: Podíde k susedným dverám. Zazvoní. Klope, čaká…Nijaká odpoveď. Odcestovali. Vyjde von a kráča ulicou, vedľa ktorej je stavba. Tam stojí skupinka mužov. Pristúpi k ním a prihovorí sa im:

K: Som Ježiš Kristus z Nazaretu. Tesár. Chcel by som pracovať s vami. Prijmete ma do partie?

Pch: Vieš, my ta poznáme, vieme o tebe, ale lepšie bude, keď nás necháš samých. Veď my za tebou prídeme do kostola, aj tam niečo povieme a to stačí! Do našej party, to nie je pre teba! Veď vieš, ako sa u nás rozpráva!

R: Kráča ulicou a hladí, komu by sa prihovoril. Tam, pred hostincom sa baví skupina ľudí. K tej sa ani neodváži priblížiť. Z diaľky počuje, ako sa preklína jeho meno, ako hanobia jeho Otca a bolestne sa pýta:

JK: PREČO!… Prečo ste takí k môjmu Otcovi s ku mne? Veď vám prinášam pravý život a skutočnú lásku!

/pauza/

R: Stretne dvojicu mladých, ktorí sa držia za ruky.

JK: Vidím , že sa máte radi. Som Ježiš, váš priateľ. Pôjdem s vami a budem chrániť vašu lásku.

Dm: Vieš, Pane Ježiš, nemusíš ísť s nami, veď my sa ti prídeme ukázať do kostola na sobáš. Teraz by nám bola tvoja prítomnosť azda nevhodná…

R: Odvrhnutý prichádza na okraj mestečka. Sú tam menšie domčeky, zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia. Prihovára sa im:

JK: Som Ježiš a prichádzam Vás potešiť vo vašej starobe.

Dsl: Ježiš? Neprišiel si k nám priskoro? Veď nie sme ešte na smrteľnej posteli!

(na javisko vybehnú tri deti a čosi sa hádajú)

1. Poďme sa hrať!

2. Ale ako?

3. Na vybíjanú, alebo na naháňačku!

1. Ale pozrite, ktosi k nám ide! (Ježiš prichádza)

JK: Volám sa Ježiš a chcel by som sa s vami hrať. Môžem?

1. Ježiš? No dobre. A je sa volám Tomáš! (podá mu ruku)

2. A ja zas Peter (podá mu ruku)

3. Ja som Jano (podá mu ruku)

1. Ak chceš, môžeme byt kamaráti, ale veliteľom som ja!

JK: Dobre! (úsmev)

1. Deti, poďte chytro, prišiel k nám Ježiš a bude sa s nami hrať!

(kývne na deti, ktoré sú pod tribúnou, oni vybehnú hore pochytajú sa za ruky, urobia kolesá, točia sa dookola, spievajú pieseň, všetci prežívajú radosť. Skončia spev, deti sa rozostúpia tak, aby bolo vidno na Ježiša. On pristúpi k mikrofónu a povie:)

JK: Ak nebudete ako deti, nevojdete do Nebeského kráľovstva!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *