ZÁPOR SEBALÁSKY – Slávnostný ruženec

1. desiatok
Bázeň otroka a bázeň Kristovho priateľa

Stráž, ktorá strážila Kristov hrob, netuší, že je už prázdny, a čo veľkého sa stalo za skalnými stenami, v ktorých bolo mŕtve Pánovo telo. Keď z neba zostupuje anjel ako blesk, zem sa chveje a potom stráž padá zdesená na zem. Akonáhle sa vojaci spamätajú, bežía do mesta. Ženám však, ktoré prišli k Pánovmu hrobu, hovorí anjel: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. “ (Mt 28,5)
To je slovo napomenutia a radosti. Kto hľadá Ježiša, ten sa nebojí. Čoho by si sa bál, keď si Ježišov priateľ? A keď nie si priateľom, vráť sa k nemu, hľadaj Krista a nemáš sa čoho báť. Báť sa Ježiša znamená báť sa otrocky, báť sa o seba. Vidíš to sebectvo? Boj sa o priateľstvo, to znamená, boj sa o Ježiša ako o priateľa. Boj sa o seba, aby si od Ježiša neodišiel.
Ježišovým i tvojím nepriateľom je tvoje ja. Ja sebecké, žiadostivé a nespokojné. Všetko daj, všetko obetuj, nešetri sa, keď ide o Ježiša. Potom sa môžeš tešiť, že už ste priateľmi.

2. desiatok
Smer k nebu

Učeníci sa dívajú za žiariacou Ježišovou postavou, vznášajúcou sa nad zem a vystupujúcou na nebo. Teraz už chápu, že Kristus musel najprv trpieť a tak vojsť do svojej slávy. Radujú sa.
Je potrebné, aby sme to pochopili aj my a tiež sa z toho radovali. I pre nás je len jediná cesta do neba, cesta obetí. „… do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia,“ (Sk 14,22) povedal sv. Pavol pri kázaní v Antiochii.
Nesprávnou láskou sa mám rád, keď sa vzpieram tejto náuke, bojím sa o svoje ja, aby netrpelo a nemuselo sa ničoho zriekať. Často som sám proti sebe. Námahy a starosti bohabojného života sú obetovaním svojho ja.
Keď svoje ja obetujem, dávam Bohu, neskazím Božie plány, ktoré so mnou vo svojej dobrote má.

3. desiatok
Byť iným človekom

Syn Boží hlásal a zanechal nám náuku, ktorá prevracia prirodzené názory sveta. K zlému naklonená ľudská prirodzenosť je preto v rozpore s touto náukou.
Človek nemôže popierať, že Kristova náuka je krásna a dokonalá. Ťažko sa však odhodlá podľa nej konať. Preto prišiel ľudskú dušu podoprieť darca milosti a sily – Duch Svätý. Po jeho zoslaní sa apoštoli i veriaci stali celkom inými ľuďmi. A to je podľa slov sv. Hieronyma pravý sebazápor. Píše: „Byť iným človekom, než som bol predtým, to znamená zaprieť sa. “ Sebazápor teda robí to, čo zdôrazňuje sv. Pavol: „… máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. “ (Ef 4,22-24) Ale to je práca, na ktorú sám nestačím, preto si vyprosujem pomoc Ducha Svätého.

4. desiatok
Stokrát viac dostaneš

Na obraze Nanebovzatia, ktorý namaľoval majster Murillo, sú okolo Panny Márie zbory jasajúcich anjelov. Ona má oči obrátené do neba, ruky v túžbe natiahnuté po Synovi, vznáša sa do neba.
Skončil sa jej pozemský život, začína sa život radostný, večný ako večný je sám Boh. Pre Pannu Máriu bol pozemský život dobou skúšky. Nestrácala však čas pominuteľnými márnosťami sveta. Tento čas dokonale využila pre Boha. Všetko pre Boha. Skúšky i najnepatrnejšie povinnosti. Získať život radosti v nebi nie je možné bez umŕtvenia života živočíšneho, ktorý je v rozpore so životom Božích milostí.
Pán nám k tomu pomáha dennými životnými skúškami. Nebudem sa im vyhýbať a využijem ich podľa Božích úmyslov – všetko pre Boha, nič pre seba. Veď tým sa neokrádam, ale raz budem z toho mať mnoho. Stokrát viac dostaneš, ako si dal.

5. desiatok
Súženie pominuteľné – sláva večná

Kto dokáže vystihnúť slávu Bohorodičky, ktorou je odmenená za celoživotné sebaobetovanie a vernú službu Bohu? Sv. Ján píše: „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. “ (Zjv 12,1)
Takúto slávu môže dať jedine Boh. Dáva ju tým, ktorí oňho stáli vo svojom živote, tým, ktorí neobsluhovali svoje sebectvo, ale slúžili Bohu. Príde deň, keď poznáš, akým úbožiakom je svet lichotiaci sebeláske. Bude to deň, keď ti svet nebude môcť dať to, čo budeš najviac potrebovať.
Neklesajme na mysli. Veď naše súženie, ktoré je pominuteľné a nepatrné, zasluhuje nám večnú slávu, ktorá prevyšuje všetko. Veci viditeľné sú pominuteľné, neviditeľné sú večné.

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *