Slávnostný ruženec II.

1. Slzy ľútosti a slzy oddanosti

Mária Magdaléna patrí medzi najvernejších. Nevieme kde boli tí, ktorých Pán Ježiš vzkriesil, zázračne uzdravil, nasýtil. Pri kríži neboli ani protestovať, ani prejaviť svoj súcit. Ale bola tam tá, na ktorej vykonal zázrak odpustenia. Okrem Matky je tam Ján a Magdaléna, nevinnosť a pokánie.
Kajúcnici majú u Pána Ježiša akúsi prednosť. V nedeľu ráno Mária Magdaléna sa ponáhľa k hrobu vyplakať sa. To hovorí Sväté Písmo. Prináša svoje slzy. Nie je to trocha málo? Zdá sa, že slzy sú niečo viac ako výsledok fyziologického procesu. Prvý raz jej priniesli odpustenie a teraz jej prvej spomedzi všetkých prinášajú radosť videnia.
Pri tomto ruženci a pri tomto desiatku sa ponáhľam k hrobu Pána Ježiša so slzou ľútosti, že nie som taký, akého ma chce mať, a so slzou oddanosti. Cez tieto dve slzy vidím lepšie Pána Ježiša i seba. Ani jedno stretnutie s Pánom, čo i len v myšlienke, neostane bez obohatenia duše.

2. Návrat k Otcovi

Nanebovstúpenie je návrat do neba. Úloha je splnená, Pán Ježiš sa vracia k Otcovi.
Život je poslanie a smrť je návrat po splnení, alebo nesplnení tohoto poslania. Treba skúsiť trpkosť ciest a osudov, aby si človek uvedomil, aký krásny je návrat domov. Pravda, pred ním je poslanie, úloha. A splnenie poslania dodáva návratu najväčšie čaro. Dary duše a tela som dostal bez najmenšej zásluhy. Rozum, vôľa, schopnosti, podoba, ako aj viera a milosť, to všetko som nedostal nadarmo. Dostal so to zadarmo, ale nie nadarmo. S týmito darmi musím voľačo dokázať. To je moje poslanie, moja úloha. Možno, že spása niektorej duše závisí odo mňa. Neslobodno sklamať túto dôveru.
Radosť alebo trpkosť môjho návratu, môjho nanebovstúpenia si pripravujem už teraz podľa toho, ako hospodárim s Božími darmi milosti, s darmi duše a tela.

3. Vzácne dary

Pri zoslaní Svätého Ducha sa hovorí o jeho daroch.
Zasa dary. Tieto dary nezdôrazňujú našu biedu, ale Božiu veľkodušnosť. Preto neponižujú. Dary z Božích rúk nikdy neponižujú. Sme povolaní na niečo, čo nám podľa našej prirodzenosti nepatrí. Sme povolaní priamo vidieť Pána Boha v nebi. Aby sme si to mohli aspoň čiastočne zaslúžiť, potrebujeme dary. O dary treba prosiť a za dary treba ďakovať. Oboje je modlitba. Preto zotrvávajú apoštoli s Pannou Máriou po desať dní v modlitbe, kým na nich nezostúpi Duch Svätý.
Toto je desať Zdravasov, ako desať dní s Pannou Máriou, ako vďaka za to, čo som ja už dostal, a ako prosba o to, čo ešte potrebujem.

4. Zákon prírody a zákon milosti

Pri nanebovzatí Panny Márie, pri oslave jej tela, vždy musíme myslieť na osud nášho tela.
Osud ľudského tela ako osud všetkého hmotného, je rozpad a to nie najkrajší. Vzkriesenie ľudského tela a jeho účasť na večnej blaženosti nevyplýva zo zákonov prírody, ale zo zákonov milosti. Pán Boh tu zastavuje prírodné zákony. Veď to telo tvorilo jednotu s nesmrteľnou dušou. Pomáhalo pri zápase o spásu. Bolo bránou milosti i pri sviatostiach. Nech je teda proti všetkým prírodným zákonom účastné akýmsi spôsobom aj na nesmrteľnosti duše. To musí viesť k úctivejšiemu, posvätnejšiemu náhľadu na telo.
Oslava tela Panny Márie ma učí vychovať si z tela nie nepriateľa, ale pomocníka spásy.

5. Matka, ktorá je kráľovnou

Kráľovná je nositeľkou a vykonávateľkou moci.
Moc a sláva vzbudzuje v človekovi bázeň, lebo sa dajú hrozne zneužiť. Táto moc však vzbudzuje dôveru, lebo je v rukách Matky. Táto kráľovná je Matkou. Táto moc a sláva je posvätná materstvom. Je to rozdiel dať moc do rúk komukoľvek a dať moc do rúk Matky v tom najplnšom zmysle slova. Len preto mohla vzniknúť taká modlitba, ako je „Rozpomeň sa, ó najláskavejšia Mária, že nikdy nebolo počuť, že by si bola koho opustila… “ Keby to nebola pravda, neboli by sme to schopní opakovať už niekoľko storočí.
Ak necítime prakticky viac pravdivosť tejto modlitby, iste je to preto, že nemáme dosť dôvery ani v moc Kráľovnej, ani v dobrotivosť Matky.

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *