Bolestný ruženec – Žalmy
1. tajomstvo: Pán Ježiš v úzkosti volá k Otcovi.
Nahlas volám k Pánovi, nahlas a úpenlivo prosím Pána; nariekam pred ním
a rozprávam mu o svojom súžení. Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám, nastavili mi osídlo.
Pozeral som sa napravo a videl som, že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť, o môj život nik nestojí.
Pane, ku tebe volám a hovorím: „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.
Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný. Osloboď ma od prenasledovateľov,
lebo sú mocnejší ako ja. Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.“ (Ž 142 2-8)
2. tajomstvo: Ježišovo telo je strýznené ukrutným bičovaním.
Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma v svojom rozhorčení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy…? Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný.
Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.
Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol. (Ž 6,2-8)
3. tajomstvo: Žoldnieri položili Ježišovi na hlavu tŕňovú korunu.
Pane, ty Boh mojej spásy dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram. (Ž 88,2-10)
4. tajomstvo: Ježiš nesie ťažký kríž a po ceste niekoľkokrát padá.
A predsa si ho odmietol a zavrhol, nahneval si sa na svojho pomazaného.
Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, do prachu si zhodil jeho korunu,
všetky jeho múry si rozbúral a na trosky si premenil jeho pevnosti.
Plienili ho všetci, čo išli okolo, a na posmech vyšiel u susedov.
Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.
Ostrie jeho meča si otupil a nepomáhal si mu pri boji.
Jeho lesku si urobil koniec a na zem si povalil jeho trón.
Skrátil si dni jeho mladosti, zahrnul si ho hanbou.
Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?
Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!
Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti? (Ž 89,39-49)
5. tajomstvo: Ježiš zomiera na kríži za posmechu okolostojacich.
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.
No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.“ (Ž 22,2-9)
S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk
