Krížová cesta z Kolosea

Uviedol sv. Otec Ján Pavol II. v r. 1987, skrátené

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Moc odsudzuje pokoru. Dav kričí. Pilát je zbabelec. I naša doba ešte raz odsudzuje Krista nenávisťou, násilím, nespravodlivou diskrimináciou. Nedopusť, Pane, aby sme sa dali zaslepiť a znova ťa odsúdili v chudobnom, bezbrannom, utláčanom a opustenom človekovi dnešnej doby.

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Je ťažké pochopiť túžbu, s ktorou Kristus berie kríž. Božia láska premení kríž v znamenie Syna človeka. Kríž je prvým písmenom Božej abecedy. Kríž je Boh, ktorý otvára náruč ku všetkým ľuďom. Príď, Kríž, znamenie veľkého Kráľa, príď Tvoje kráľovstvo.

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

Padol na zem, ktorú stvoril. Keď Ježiš berie kríž, začíname vidieť inak… Je to Boh, ktorý padá na zem. Je to Boh, ktorý ti umýval nohy vo večeradle. Ak prijmeš kríž, stávaš sa podľa Božej miery väčším.

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Matka a Syn na seba pohliadli. V žiadnych očiach sa nikdy nenahromadilo viac lásky. V očiach Matky sa však zrkadlí i Otec a jeho vôľa. Ježišu, prenikni aj mňa svojím pohľadom, prijmi ma, chcem sa Ti odovzdať úplne, do Teba vkladať všetko svoje zaľúbenie.

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Pane Ježišu, Tvoja Matka sa pridáva so Šimonom k Tvojmu krížu. A toto je i naša hodina, aby sme sa pripojili k Tebe a pomohli Ti niesť kríž, bremeno zla, hladu, choroby a opustenosti. Nech je to i naša oslava, že Ti berieme kríž z ramien našich blížnych.

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Bol povolaný muž, aby Ti pomohol. Teraz vystupuje žena so ženskou odvahou i nehou. Ty jej odplácaš. Na Veronikinej šatke je trojitý obraz: Prvý je obraz výsmechu – tŕňovej koruny. Nech naše ruky nikdy nepletú novú tŕňovú korunu výsmechu čistote a nevinnosti. Druhý je obraz rúhania – nech sú naše ruky čisté od rán blížnym. Tretí je obraz zrady – nie je taký viditeľný, je to odtlačok Judášovho bozku. Ten zraňuje najhlbšie. Ježišu, nech mi Tvoje pery nemusia nikdy opakovať výčitku: „Priateľu, kvôli tomu si prišiel?“

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Pri prvom páde hovoríš, že veľkosťou človeka je pokora. Tento druhý pád je súcit. Súcit s tým, kto je pokorený, uväznený, mučený, hladný, prenasledovaný, zranený na tele alebo na srdci, zomierajúci, kto padol uprostred výsmechu ľudského davu. Pane, pomáhaj mi vystúpiť až na túto úroveň súcitnej lásky.

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

On zabudol na svoju bolesť a ohlasuje Jeruzalemu jeho dni:  „Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ (Lk   23,31) Ale ohlásil i naše dni: národy vo vojne, lož, hrozby, teror, násilie proti násiliu. Ženy celého sveta – nie plač, ale odpustenie, nie plač, ale všetko odpúšťajúca a všetko chápajúca láska, lebo len tak možno dosiahnuť skutočný pokoj.

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Tretí pád je človek zničený biedou. Človek na hranici utrpenia, vyčerpaný, uštvaný pomermi, nevyliečiteľnou chorobou, zúfalý, zapredaný človek. Nezúfaj! Kristus je teraz tvojím Šimonom! Nezúfaj! On je po tvojom boku. Nezúfaj! Trikrát padol, aby ťa nenechal samého.

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Padáme na kolená pred nahotou zoblečeného. Už nemá nič. Ale zostáva Pravda, Svetlo. Teraz môže opakovať: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.“ (Lk 22,19) Tridsaťtriročný muž bude obetovaný. V úplnej chudobe pri narodení i zomieraní. Daj, aby sme pochopili a plnili slová:„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť;… bol som nahý a priodeli ste ma.“ (Mt 25,35)

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Útok krutosti, podlosti, zla a nenávisti. Na drevo kladú chrbát zničený bičovaním. Klince zahŕňajú všetky poblúdenia sveta. Či tie ruky nerozdávali dobro, nežehnali, neuzdravovali?! Nenávisť však pribíja i nohy. Kati zastavili pútnika. Prenasledovatelia si myslia, že zničia prenasledovaného. Ale zabudli, že povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32)

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera

Podľa Lukáša je to šiesta hodina – hodina Nového zákona. Kráľ rozdeľuje kráľovstvo: rozdeľuje šaty vojakom, raj lotrovi, Matku Jánovi, nám dedičstvo – Telo a Krv, cirkvi vodu a smäd. Pre seba si nechá horký dúšok: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46) Nikto neklesol tak nízko, aby nepočul tento výkrik. To je posledný odkaz – dedičstvo. A nebo sa mu otvorilo. A to je i tvoj posledný testament: obleč sa v zásluhy Baránka. Otec spozná v tebe svojho syna a otvorí ti nebo.

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža

V Betleheme si porodila v radosti, tu si Matkou v utrpení. Jozef v Betleheme dáva Ježiša do jaslí, Jozef z Arimatie ho kladie mŕtveho do lona. Veď si povedala.: Fiat, staň sa. Bola si slzou vedľa krvi. Môcť Ťa nazývať Matkou, znamená otvoriť si bránu nebies.

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Toto je hodina samoty a opustenosti. Manželky, siroty, matky, osamelí, osušte slzy! Tretieho dňa anjeli odvalia kameň a on vyjde z hrobu. Hore srdcia, synovia ľudí! Lebo toto porušiteľné telo sa musí odieť neporušiteľnosťou a smrteľné telo nesmrteľnosťou. Nech je to naša nádej, naša neotrasiteľná nádej.

Kristus ešte nedokončil svoju obeť. Každodenne trpia a zomierajú ľudia v našom okolí. To je on, ktorý v nich pokračuje vo svojej obeti, obeti Otcovi za spásu sveta. Krížová cesta je vlastne cestou života. Pravý kresťan by na to nemal nikdy zabúdať.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *