Krížová cesta za kňazov a nové kňazské povolania

Úvodná modlitba

Mária, dobrá Matka kňazov, vzývame Ťa s prosbou, aby si nás sama viedla touto krížovou cestou, aby sme s Tvojou pomocou mohli vyprosiť pomoc kňazom opusteným, svetlo kňazom blúdiacim, silu kňazom preťaženým a nadšenie tým, ktorí sa rozhodujú vstúpiť do šlapají Tvojho Syna, večného Veľkňaza.

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Hľa človek! Judášom zradený, svojím národom zavrhnutý, bičovaním zoslabnutý a ubolený. Slinami pohŕdania opľutý, nadávkami zahrnutý, v putách pred mocným pohanom súdený a odsúdený.
Pane, daj silu kňazom, keď cítia osteň pohŕdania, keď cítia strach pred mocnými tohto sveta, keď sú opustení, zrádzaní a odsudzovaní. A nám daj milosť, aby sme si každého kňaza úprimne ctili.

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Také hrozné bremeno, taká ťažká klada, po veľkej strate krvi, po mučení hlavy tŕňovým vencom, po veľkých duševných otrasoch …
Pane, daj ducha obety kňazom, ktorí sú unavení, ktorí sú v nebezpečenstve zovšednenia. Nám tiež daj milosť, aby sme im nepriťažili, ale naopak pomohli niesť ich kríž so skutočnou úctou a pochopením.

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

To drevo je také ťažké a tak tlačí na rozodraté ramená … Ruky má priviazané, nemôže sa chrániť pri páde. Keď padá, padá na tvár do prachu ulice.
Spasiteľu, zrútený pod drevom bolesti, voláme k Tebe o milosť záchrany pre kňazov, ktorých vábi hriech, ktorí sú naklonení k prvej zrade na svätom kňazskom ideále. Pre svoje trpké poníženie zmiluj sa nad nimi, nech sa spamätajú a odmietnu každé pokušenie.

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Matka ho musí vidieť v takomto stave na ceste na popravisko. Bolestné Srdce, nepoškvrnené a jedinečné medzi všetkými ženami, je na smrť zranené. Ale ona stojí, ide, vytrvá s ním, pretože ona nežije pre seba, ale pre neho.
Mária, ktorá nazývaš kňazov svojimi najmilšími synmi, zostaň s nimi na ich krížovej ceste. Zverujeme Ti ich ako najdrahší poklad tejto zeme. Chráň ich, veď ich a rozmnož ich počet.

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Šimon, nezazlievame Ti, že si to urobil nerád a z donútenia, my tiež často berieme kríže neradi a z donútenia. Ale ako ty si pocítil požehnanie kríža, tak i my prijímame ťarchu s dôverou a s pokojným vedomím, že ideme za tebou.
Koľkokrát nám už kňazi pomohli niesť kríž. Koľkokrát nás už zachránili pred pádom, pred ďalším zakolísaním, pred ďalším krokom mimo cestu. Nech aj my pomáhame, kto ako môže. A modliť sa a obetovať sa môže každý.

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Ako strašne znetvorená tvár, tvár muža bolesti, tvár – najkrajšia z ľudských – pokrytá prachom, krvou a slinami. Žena sa nebojí, pomáha súcitným srdcom. Ježiš jej službu prijíma.
Pane Ježišu, prosíme o milosť, aby sme nikdy kritizovaním a opovážlivými úsudkami nepridávali bolesť kňazom, ale naopak, aby sa každý kňaz cítil v našej blízkosti bezpečným, váženým, aby si mohol odpočinúť od bolestí, ktorými ho zraňuje svet.

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Drevo tvrdo dopadlo na dlažbu. Telo sa zrútilo. Rozbité kolená krvácali, nadávky a rany dopadali.
Pane Ježišu, prosíme Ťa za kňazov, ktorí sa nemôžu vymaniť zo svojich slabostí, zo situácie, ktorá ich sputnáva, z chýb, do ktorých vždy znova upadajú. Daj účinnosť našim prosbám za kňazov, roznieť iskru našej ochoty modliť sa a obetovať sa za nich. Chráň nás od vlažnosti v prijímaní svätých sviatostí a daj nám vždy znova povstať k horlivému pokračovaniu na ceste kríža.

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Ženy plačú zo súcitu a hľa, Pán, ktorý prijal súcit Veroniky, tentoraz ich slzy odmieta: „Neplačte nado mnou! Plačte nad svojimi zavinenými chybami a nad chybami druhých!“ (porov. Lk 23,28-29)
Planý súcit je Bohom odmietaný. Najlepším prejavom súcitu s trpiacim Spasiteľom je odmietnutie príležitosti k hriechu, náprava zavinených slabostí.
Pane, nech naši kňazi nehovoria k nám nadarmo, nech ich slová neberieme na ľahkú váhu, nech počuté pravdy prijímame zodpovedne do svojho srdca i do svojho života.

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

Blízko smrti z vyčerpania, opustený a zničený pod kladou. Akoby nebolo človeka, ktorý by mu v tejto hroznej situácii mohol pomôcť … Najhoršou zbraňou pekla je skleslosť.
Pane, nech sa nikdy nepoddáme skleslosti, lebo nikto z nás nebude skúšaný nad svoje sily. Všetku nadmernú ťarchu vín a trestov si prijal za nás Ty, Baránok Boží! Pane, pre svoj tretí pád pod krížom pomôž kňazom, ktorí nevidia východisko zo svojej situácie.

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Na ceste za Pánom si nemožno stanoviť niečo, čoho by sme sa nechceli vzdať. Hľa, Pán neba i zeme, obratý o všetko, obnažený a zničený uprostred výsmechu, zla a nenávisti.
Pane, pre horkosť tejto chvíle prosíme za dar nepoškvrnenej čistoty pre každé kňazské srdce. Pane, priprav si nové mužné a statočné srdcia pre svätý a zasvätený ideál. Nech sa Ti vždy znova slúži dôstojne, ako Pánovi a jedinej Láske.

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klince trhajú nervy, bolesť v rukách a nohách je strašná. Telo sa dvíha do výšky na povrazoch a reťaziach, Pán visí na hrozných ranách nad hlavami davu … Hodina rehoľnej profesie, hodina kňazského svätenia – to sú hodiny pre vyvolenie na život a na smrť.
Tak nás Boh miloval, že dal svojho Syna za nás … Keď sa celou dušou primkneme k Ukrižovanému, nemusíme sa ničoho báť.

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera

Bol obetovaný, pretože sám chcel. „Vezmite a jedzte Telo, ktoré sa obetuje za vás… Pite Krv, ktorá sa vylieva za odpustenie hriechov…“ (porov. Lk 22,19-20)
Viac než kňaza nám nikto nemôže dať. Nikto nám totiž nemôže dať Boha v živej obeti, v živom sviatostnom pokrme, iba kňaz. Kňaz nás naštepil na kmeň Kristov vo svätom krste. Kiež by sme vďaka kňazom mohli opustiť svet zaopatrení pomazaním chorých.
Pane Ježišu, zveruj sa stále novým požehnaným kňazským rukám.

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža

Bolestná Matka, dovoľ nám pokľaknúť ticho vedľa Teba a uctiť si s pokorným srdcom zohavené telo Tvojho Syna. Ako ťa potešiť, naša Pani, naša najláskavejšia Matka, naša prostrednica, naša nádej?
Nech žiadna milosť, ktorú sme prostredníctvom Kristových kňazov prijali, nezostane márna, nech nesie ovocie spásy, nech nesie bohaté ovocie pre nás, pre cirkev, pre naše spoločenstvo, pre celý svet.

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Hrob v skale zavalený kameňom nie je posledným zastavením. Kto s Kristom zomiera, s Kristom tiež povstáva k novému životu.
Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si sa dal uväzniť v našich svätostánkoch, mlčanlivý a skrytý, a predsa hovoriaci k nášmu srdcu, živý, láskavý, milujúci. Pokiaľ máme kňazov, máme svätostánok. Pane Ježišu, zachovaj nám kňazov. Daj nášmu národu nových kňazov, daj svetu svätých kňazov.

Záverečná modlitba

Na úmysel Svätého otca:
Otče náš…, Zdravas Mária…, Sláva Otcu…

Pane Ježišu, daj nám kňazov!
Pane Ježišu, daj nám svätých kňazov!
Mária, Matka kňazov, oroduj za nás!

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *