Krížová cesta „Slová našich dní“

Úvod

Nechcem, nebaví ma to, nemám čas, nesúhlasím, nenávidím, nemám chuť, nemám rád, neodpustím, nevydržím, nemám náladu… To sú slová našich dní. Stali sa súčasťou nielen nášho slovníka, ale predovšetkým nášho srdca, celej našej bytosti. Skúsme si ich teraz prejsť pri krížovej ceste, zamyslime sa nad nimi, práve preto, že ich toľkokrát povieme bez rozmýšľania; konfrontujme ich so slovami tých, ktorí prežili s Kristom jeho krížovú cestu. A poďme ďalej, dajme si za úlohu, že tieto slová budeme pomaly odstraňovať zo svojho slovníka, zo svojho podvedomia, a konajme tak! Budeme pri tom ešte šťastnejšie, otvorenejšie, radostnejšie deti Božie.

I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť – nesúhlasím

Nikoho nezabil, nikoho nepodviedol, nikomu neublížil, a predsa je odsúdený. Je to nespravodlivé, chcelo by to teda obhajobu, protest. Kristus ale mlčí, prijíma. Nevraví – nesúhlasím. Isto pozná cenu pokory a vie, že pokora a mlčanie sú v Božom pláne boja proti zlu účinnejšie ako slová nesúhlasu, obhajoby. Nehľadí na to, čo povedia ľudia, či ho budú považovať za blázna.
Koľkokrát sa obhajujeme my? Len sa nás niekto dotkne maličkosťou, už si nič nenecháme. Obhajujeme sa vtedy, keď dotyčný má pravdu, nieto ešte keď máme pravdu my. Búrime sa, hádame, rozčuľujeme, cítime sa ukrivdení, sme urazení.
Odpusť nám, Pane, že nevieme mlčať.

II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia – nechcem

Kristus berie kríž. Nevraví nechcem – hoci ho nenesie sám za seba, ale nesie ho za nás. A zatiaľ my – nechceme sa zaprieť v jedle, v zábave, televízii, nechce sa nám niesť svoje ťažkosti, svoj kríž, a to už ani neuvažujeme, že by sme mali niesť kríž za druhých. Koľkokrát za deň to slovo letí vesmírom a zraňuje toho, ktorý si nás vyvolil, ktorý nám ponúkol svoje priateľstvo, dokonca za nás dal svojho Syna, ktorý nepovedal “nechcem“.
Rozmyslime si každé “nechcem“, nevravme ho, lebo naspäť ho už nemožno vziať.
Odpusť nám, Pane, každé naše “nechcem“, ktorým sme odmietli Tvoju vôľu a počúvali protivníkov hlas.

III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom – nestačím na to

Krížová cesta nie je narežírované divadlo, je reálna, je živá. Kristus musí prejsť prekážkami, medzi ktoré patria i pády. Nereaguje na ne tým, že by bol nervózny, že by mal hysterický záchvat, nevraví, že na to nestačí, vstáva a pokračuje. A koľko bojov, prekážok sme už vzdali my, niekedy na začiatku, niekedy v strede, niekedy dokonca i popredu.
Často sme si to logicky zdôvodnili, chceli sme pochopenie od druhých… A zatiaľ sme mali dosť síl vstať a ísť ďalej. Chcelo to len zaťať zuby, rozkázať si. A preto nabudúce nech platí namiesto – nestačím na to – chcem!
Odpusť, Pane, že sme boli leniví, ustráchaní a že sme nebojovali.

IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou – nestojím o to

Mária, človek, ktorý odpovedal na Božiu výzvu áno. Neodmieta Boží plán, prijíma, raduje sa z neho. Koľkokrát sme svojím postojom povedali Bohu: Nestojím o Tvoje plány, sú príliš náročné, budem pre druhých bláznom, budem sa musieť zapierať a ja si chcem niečo užiť… Či nie je Boh náš Otec a nedáva nám len to najlepšie? Nechávam sa oklamať tým, čo je povrchné, dočasné, … a nestojím o dary z rúk Boha.
Odpusť nám, Pane, že sme nestáli o Tvoju lásku, priateľstvo, pokoj a zamerali sme sa na hodnoty, ktoré nás uspokojili len na chvíľu.

V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž – nemám čas

Šiel okolo Šimon z Cyrény. Možno sa ponáhľal, možno chcel, možno ho donútili, ale zastavil sa, urobil si čas a šiel za Kristom časť krížovej cesty. Žijeme v storočí rýchlosti, zhonu a uponáhľanosti. Každý deň sa za niečím ženieme, ponáhľame, bežíme. Každý z nás stále vraví: Nemám čas… Nemám čas ísť pomaly a obdivovať kvety, slnko a ticho. Nemám čas vypočuť toho, ktorý mi chce zveriť svoje problémy. Nemáme čas sa modliť a na druhej strane sa dokážeme hodinu pozerať na televíziu, počúvať rádio, ohovárať blížneho, kritizovať nadriadených. Dostali sme od Tvorcu čas ako vzácnu a krehkú veličinu, ale nevieme ho akosi využívať. Slová „nemám čas“ sa stali zaklínadlom, ktorým sa vytvorili hrádze medzi ľuďmi a prírodou, hovoríme to už len tak bežne, je to také logické, jasné, je to normálne, je to… je, alebo nie je?
Využívať čas podľa predstáv toho, ktorý vie, ako ho najlepšie využívať.
Pane, odpusť nám, že márnime čas zbytočnosťami a nevyužívame ho podľa Tvojich predstáv.

VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku – je mi to jedno

Žena – nie je ľahostajná voči okoloidúcemu človeku, ktorý trpí. Spomeňme si na ženy, na matky, ktoré sa zbavujú svojich detí. Odopierajú život tým, ktorí sa nemôžu brániť. Ich nezaujíma ich súhlas. Je im to jedno. Kde je u tých žien súcit, kde láska, zmysel pre krásu a spravodlivosť? Zmysel pre obetu – je im to jedno, je im to jedno v mene pokroku, v mene vedy, rozumu…
Ak je to možné, Pane, prijmi našu obetu ako zmier za tých, ktorí zabíjajú nenarodené deti.

VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom – nemám náladu

Ďalšia prekážka. My by sme povedali: Už zase? Už nemám náladu. Ale vravíme to tak často, tak často sme netrpezliví. Kristus to však nevraví. Vie, že musí uzmieriť mnoho hriechov, plní vôľu svojho Otca, bez toho, že by sa pýtal: Ako dlho to ešte bude trvať? A prečo nejde aj niekto iný?… Neriadi sa svojimi pocitmi, svojou náladou, nevnucuje Bohu svoje názory. Ale my sa často riadime svojou náladou.
Odpusť nám, Pane, že sme sa riadili svojou náladou, že sme chceli presadzovať svoju vôľu, a nie prežívať slová modlitby Otče náš – buď Tvoja vôľa …

VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy – nepomôžem

Koľkokrát povieme: To nemá cenu, tým nikomu nepomôžem… A tak sa nezaujímame, pretože by sme tým nikomu nepomohli… A zatiaľ každý sebazápor, každá obeta, každá modlitba sa skrze Boha premení v nejakú milosť, aj keď to my nevidíme. Sme súčasťou Kristovho tela, ktoré stále trpí, je prenasledované, bičované, vysmievané, a tak prežívame jeho bolesti – ako prežívali Kristovu bolesť ženy, ktoré ho stretli.
Pane, odpusť, že sme sa nezaujímali o život cirkvi, celej cirkvi, celého Kristovho tela a nepomáhali svojou obetou, sebazáporom, modlitbou…

IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom – nevydržím

Bolesť, únava sa stupňujú. Ďalší pád. My v živote padneme viackrát, sme vyčerpaní. Sú niekedy situácie, kedy na nás dolieha utrpenie zo všetkých strán. Keď nás opustia priatelia a sme dlho sami povieme: Už to nevydržím. A padáme. Nie je predsa možné, aby nás opustil ten, ktorý si nás vyvolil, alebo aby nám dal väčší kríž, ako môžeme uniesť. Ten, ktorý nalomenú trstinu nedolomí. Nie je možné, aby sa splietol génius vesmíru a predimenzoval naše schopnosti.
Odpusť nám, Pane, že sme malomyseľní.

X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty – nenávidím

Nestačilo bičovanie, pľuvanie, nadávky. Nenávisť ide ďalej. Berú Kristovi aj šaty. Oni nenávidia – on miluje. Je to protiklad, ktorý bol nutný pre spásu všetkých. Aj v našom srdci je niekedy nenávisť. Nenávidíme veci, ľudí … Namiesto lásky a odpustenia – nenávidíme. A to, čo by sme mali nenávidieť – to je hriech v akejkoľvek podobe, to mnohokrát prijímame.
Pane, odpusť nám, keď je miesto lásky nenávisť a kde v prípade hriechu nie je nenávisť, ale súhlas.

XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž – nemám rád

Mohli sme dostať väčší dôkaz lásky Krista k nám? Je za nás ukrižovaný. Má nás rád, aj keď sme ho toľkokrát zapreli, zradili a opustili. A čo všetko a koho my nemáme radi? Nemáme radi to a to jedlo, nadávame na počasie, nemáme radi toho a toho človeka. Dostali sme príkaz lásky. Miluj svojho Boha a blížneho. Ako tento príkaz plníme?
Odpusť, Pane, našu nelásku voči Tebe a voči blížnym.

XII. Pán Ježiš na kríži zomiera – neodpustím

Kristus zomiera. Hľadí dolu na tých, ktorí ho odsúdili. Nevraví, že im neodpustí. „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4,26) Ako je to s nami? Ako si odpúšťame vzájomne ako bratia, ako priatelia? Neodmietli sme niekedy ruku ponúknutú k zmiereniu? Nečakali sme niekedy, kým príde ten druhý, pretože čo by som sa ja pokoroval, ja som nezačal…?
Odpúšťajme si navzájom, pretože to isté žiadame od druhých a od Boha. V hneve nie je lásky. Z hnevu sa raduje len diabol a Boh má zármutok.
Odpusť nám, Pane, že sme nedokázali odpúšťať

.

XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža – nie

Veľká Matka, veľká žena. Mária je veľká tým, že povedala Bohu svoje áno. Nepovedala – nie. Dokázala svojou poslušnosťou umlčať otázky a nedôveru. Boh je trpezlivý, my nie. Boh odpustí – my zase nie. Napravme naše skutky. Práve ony kričia celému svetu nie!
Pane, odpusť nám, že sme odmietli Tvoj scenár a úlohu nám určenú.

XIV. Pána Ježiša pochovávajú

Kristus svoju krížovú cestu došiel až do konca. Nevravel na nej slová: nechcem, nesúhlasím, nevydržím, nemám čas, neodpustím, nenávidím, nemám náladu… Nie je to aj pre nás návod, ako zvládnuť svoju krížovú cestu, ako žiť? Skúsme ochudobniť náš život o tieto slová, aby sa stal bohatším.