Krížová cesta III .

Aj teba, Ježišu, pozývam na krížovú cestu človeka. V niečom si tieto dve cesty budú podobné a v niečom budú vzdialené. Jedno však majú spoločné – k r í ž. Teraz sa však chceme navzájom pozrieť na seba – Ty na nás a my na Teba. Aj vtedy bol človek na tvojej ceste a dnes si Ty na jeho krížovej ceste.
Avšak už na jej začiatku ťa, Pane, prosím o pomoc niesť kríž človekovi tam, kde uvidíš, že už nevládze.
V tejto chvíli ťa prvý raz prosím: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!

Ľ.: Aj nad dušami v očistci.

1. zastavenie: Odsúdený Ježiš

Už ste niekedy odsúdili človeka? Že nie ste sudcovia? Tak sa vás spýtam inak: Už ste niekedy povedali niekomu: S týmto človekom nechcem mať nič spoločné?! Jeho meno mi ani nespomínaj! S týmto sa nerozprávaj! Na tohto si daj pozor!, alebo výrok – Moja noha nikdy neprekročí prah jeho domu!?
Koľko takýchto suverénnych viet náš jazyk už vyriekol? A predsa, ako často sme vo svojom srdci cítili, že tieto rozsudky o druhých sú buď nespravodlivé alebo aspoň prehnané.
Nie, neumývajme si ruky, ako Pilát, ale ukážme ich Pánovi. Jedine on ich môže umyť. Jedine voda z jeho boku a žiadna iná nezmyje viny z našich rúk.

2. zastavenie: Ježiš berie kríž

Kdesi som čítal, že čínskych cisárov v minulosti šetrili od akejkoľvek námahy. Dokonca, keď bol na prechádzke a mal ísť do kopca, jemne ho tlačili od chrbta, aby sa príliš neunavil. Toto bola cesta cisárov. Takáto však nie je cesta kresťanov. Tí musia rátať nie s podporou od chrbta, ale s krížom na chrbte.
Teda cesta krížová! Koľko len skrýva v sebe nebezpečných stúpaní, neprehľadných zákrut, prudkých zostupov a nespočetných pádov. Keby však táto cesta bola bez Krista, bola by iba cestou krížovou, ale s Kristom sa stáva cestou Kristovou.

3. zastavenie: Prvý pád pod krížom

Uvažujem, čo asi v tej chvíli zaznievalo z úst ľudí: To je ale slaboch! A že Boží Syn – Mesiáš! Podvodník je to! Ešte to nám bolo treba! Kto ho zdvihne? Nech vstane sám! Nech ukáže koľko má sily! Pomôžte mu niekto, nech to nezdržuje! Myslí si, že ho to minie?… a do týchto ľudských pokrikov zaznieva ostrý hvizd biča a tupý kopanec nohy človeka.
To isté sa odohráva aj s človekom po páde do hriechu. Po oklamaní ho diabol necháva tak, vykašle sa naňho, nepomôže mu, zosmiešni ho, ba dokope ho ostrými, či tupými výčitkami svedomia. Musí však vstať a ísť ďalej až k Otcovi.

4. zastavenie: Stretnutie s matkou

Matky! Kiežby ste boli v živote ušetrené takýchto stretnutí.
Kiežby ste nikdy nemuseli vidieť odsúdeného syna. Kiežby nikdy vaše oči nevideli trpieť vlastné deti.

Kiežby ste nikdy nemuseli odchádzať od lôžka svojho syna, či dcéry s vedomím, že ho vidíte posledný raz. Lenže v živote je to úplne inak. Každej jednej z vás už ochorelo dieťa. Každá jedna z vás počula ponosy, či sťažnosti na svoje deti.Každá jedna z vás mala neustály strach o krížové cesty svojich detí
Pokiaľ budete žiť bude vo vás stále strach o deti. Je to kríž matky, ktorý neodstráni ani dovolenka, ani odchod už dospelých detí z domu.
Drahé matky! V tomto zastavení sa stretávame s jednou z vás. Preto teraz aj vo vašom mene prosím Matku všetkých matiek o ochranu pre vás. Matka Božia, vypros týmto matkám silu kráčať krížovou cestou svojich deti tak, ako si ty kráčala za svojim synom až na Kalváriu.

5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha niesť kríž

Pane, pri tomto zastavení som ti vďačný za všetkých bratov a sestry, v ktorých prúdi krv tohto muža z Cyrény. Som ti vďačný za všetkých, ktorí dokázali zmeniť plán svojej cesty, zastaviť svoje kroky, darovať svoj čas a vynaložiť potrebnú námahu k môjmu krížu.
Vďačný som ti Pane, za všetkých, ktorí mi už toľkokrát povedali: Netráp sa, pomôžem ti! Prídem ťa pozrieť, porozprávame sa! Nepotrebuješ niečo? Zavolaj mi!
Ako dobré nám padnú takéto Šimonovské slová pri nesení neviditeľných krížov.
Pane, prosím ťa za týchto všetkých Šimonov, ktorí žili aj v tomto končiacom sa storočí a ktorí možno svoju ochotu nezapreli ani dnes a pomohli tým, ktorí znovu nevládali ísť ďalej, odmeň ich za to. Veď v týchto ľuďoch pomohli Tebe.

6. zastavenie: Druhý pád pod krížom

Keď sa človekovi niečo opakovane nedarí, stráca nervy. Možno aj tento druhý pád poniektorých vyviedol z rovnováhy a možno až do stavu väčšej zúrivosti alebo prelomil hrubé steny bezcitnosti a konečne vyvolal ľútosť.
Aj opakovaný hriech môže v nás vyvolať to isté. Buď v človekovi spôsobí ešte väčšiu zlosť na seba, hnev na všetko, čo ho do takéhoto stavu doviedlo, ba dokáže ho až tak vyviesť z miery, že len ťažko nájde cestu k upokojeniu, alebo môže vyvolať aj pocit hlbokej ľútosti nad zopakovanou zradou Otca.
Ježišu, teraz ťa prosím o to, čo je najdôležitejšie pri každom vyznaní hriechov – o skutočnú ľútosť v srdci teraz i v hodine smrti mojej.

7. zastavenie: Stretnutie s Veronikou

Tradícia vraví, že pod menom Veronika sa skrýva žena z evanjelia, ktorá síce bola bohatá, ale celý svoj majetok minula na lekárov, lebo bola chorá na krvotok. Vtedy sa zo zástupu dotkla Ježišovho rúcha a v tej chvíli bola uzdravená. Ak by to naozaj bola ona, tak teraz sa druhý raz prediera cez zástup, ale s úplne iným úmyslom: dotnúť sa ho znovu a aspoň trochu zmierniť jeho bolesť. A Ježiš službu tejto ženy prijíma.
Mnohokrát sme už počuli tú starú známu vetu: Dnes pomôžem ja tebe, zajtra ty mne. Navzájom si preukazujme službu lásky, ktorá má vyjsť najprv z môjho srdca až potom ju môžem očakávať aj z druhého srdca.

8. zastavenie: Ježiš stretáva plačúce ženy

  Keď sa narodí malý človiečik, všetci sa radujú a on plače. Keď človek opúšťa svet, všetci plačú, on neplače. Aký paradox! Pri narodení človeka všetci vedia do akého sveta prichádza a predsa sa radujú. Pri lúčení s týmto svetom, veríme, že odchádzame pred Boha – Otca a predsa plačeme.
Človek na smrteľnej posteli nezvykne lamentovať, vzlykať, či plakať -odchádza v tichosti.
Ježiš si sám niesol svoje smrteľné lôžko. Neplakal, život totiž prežil tak, ako ho prežiť mal. Nám však Pane, vravíš, aby sme plakali nad sebou a nad svojimi hriechmi, pokiaľ sme ešte na ceste.

9. zastavenie: Tretí pád pod krížom

Brat, sestra! Koľkokrát si tvoje uši museli vypočuť tieto slová: Už trikrát som ti to povedal,… trikrát som ťa upozornil,… už trikrát som ti odpustil,…
Trikrát – je to veľa a či málo? Dobrého bude vždy málo a zlého bude vždy veľa.
Trojka však nesmie byť pre nás posledným číslom na odpustenie.
Nesmie byť ani poslednou príležitosťou niekomu pomôcť.A nesmie byť ani poslednou šancou na osobnú zmenu.
Ježiš mi pri tomto zastavení ukazuje, že aj po treťom páde musí sa ísť ďalej. Pre Krista neexistuje žiadne číslo na odpustenie, pomoc, či zmenu. Kristus v tomto smere pozná iba jedno slovko: „znovu.“
Znovu ti odpúšťam! Znovu ti pomôžem! Znova máš šancu skúsiť to ešte raz. Vďaka ti Pane, aj za dnešný nový začiatok.

10. zastavenie: Ježiš vyzlečený zo svojich šiat

Čoraz častejšie opakujúca sa scéna z dnešných dní. Človek vyzlečený nielen zo šiat, ale aj z dobrého mena, zo svojej cti, zo svojho majetku, či zamestnania, vyzlečený od svojej rodiny a najbližších.
V týchto ľuďoch je Kristus potupený, pokorený, zneuctený, zahanbený, odsotený a nepotrebný.
Drahý brat a sestra, ešte si pamätáš na to posledné, čo z teba vyzliekli? Ako si to znášal? Teraz sa pozri na Krista. Ver, že vždy sa niekto nájde, kto zakryje tvoju nahotu i chudobu, kto ti vráti dobré meno i chlieb. Ale nado všetko ver, že všetko, čo si stratil pre Krista a pre jeho evanjelium stonásobne ti bude vrátené.

11. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž

Žil tridsaťtri rokov ako človek medzi ľuďmi. Kade chodil, dobre robil. Jeho ruky uzdravovali choré telá, otvárali oči slepým a uši hluchým, rozväzovali nemé jazyky, dokázali utíšiť more i vietor, brali do náručia deti a požehnávali ich, ale dokázali aj upliesť bič a vyhnať z chrámu to, čo doňho nepatrilo. Najčastešie sa však jeho ruky obracali k Otcovi v modlitbe. Tento postoj prosiacich rúk si Ježiš zachoval aj na kríži. Ukrižovaný, prosiaci Ježiš zomiera postojačky na kríži na troch klincoch od človeka.
O zosnulom biskupovi rožňavskej diecézy Robertovi Pobožnom sa hovorilo, že jeho priezvisko mu právom patrilo k menu, lebo bol biskupom, ktorého videli neustále modliť sa. Aj posledné slová zo smrteľnej postele boli: „Odkážte: Otec biskup sa za vás modlí!“
A čo naše ruky? Ako často ich spíname, či dvíhame k modlitbe? Nemáme skôr z nich výčitky svedomia?! Ak ich za života nevieme zložiť, po smrti v truhle nám už zložené nepomôžu.
A ešte jedna výzva od sv. Alfonza z Liguori, ktorú nikto nezrušil a stále platí: Kto sa modlí, bude spasený, kto sa však nemodlí, bude zatratený.

12. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži

Denne zomiera státisíce ľudí. Starí, mladí, zdraví aj chorí, deväťdesiat roční starci i niekoľko dňové, či hodinové deti. Raz som bol pri jednej zomierajúcej starej žene. Malá tmavá a studená izba. Vychovala sedem detí. Ani jedno v tej najvážnejšej chvíli života nebolo pri nej. Boli pri nej úplne cudzí ľudia. Keď žena, ktorá ju opatrovala a videla, že sa blíži posledný výdych života zobrala hromničnú sviecu a vložila jej ju do rúk, pridŕžajúc ju svojimi. Vtedy sa rozplakala a v plači povedala: „Bože, nechcela by som takto zomierať. Sama, opustená a medzi cudzími.“ – „Ale s Kristom!“ – dodal som.
Smrť si človek nevyberá, ani miesto, ani čas. Ale už sv. Augustín vravel , že je poväčšine taká, aký je život. Ak bol život s Kristom, aj smrť bude s Kristom, aj keby v tej chvíli nikto z ľudí pri nás nestál. Dôležité je, aby on tam stál.

13. zastavenie: Ježiša skladajú z kríža

Tie tri hodiny trvali dlhšie ako tri roky. Potom však udalosti nabrali rýchly spád. Narýchlo zavinuté telo do pohrebnej plachty, narýchlo vytvorený maličký pohrebný sprievod a narýchlo pochované telo v cudzom hrobe.
A znovu prišli tri dni dlhšie ako celý život. Tri hodiny sa čakalo na smrť. Tri dni sa čakalo na vzkriesenie. Takýto je život. Smrť príde vždy skôr, ako si myslíme. Neprekvapila iba Piláta, prekvapila už toľkých z nás. Ale viac ako smrť prekvapilo človeka vzkriesenie a neustále ho udivuje.
Pane, pri tomto zastavení, si chcem uvedomiť, že zložením z kríža, nemám zložiť svoju vieru, ale mám veriť vo vzkriesenie tela a život večný. Amen.

14. zastavenie: Pochovanie Ježiša

Jeden kňaz spomínal, ako raz pochovával jednu starenku z domova dôchodcov. Lialo ako z krhly. Na pohrebe nebol nikto iba štyria muži z pohrebnej služby, ktorí niesli rakvu. O týždeň po pohrebe prišla na faru žena a predstavila sa ako dcéra zosnulej. Poprosila kňaza, aby jej povedal, kde pochoval jej matku. Kňaz sa jej spýtal: „A kde ste boli v ten deň, keď ste neprišli ani na pohreb?“ Odpovedala: „Viete, staviame dom a na ten deň som mala objednaných murárov. Nemohla som ich predsa odvolať?! Lenže aj tak neprišli, lebo pršalo a ja som to už nestihla.“ Kňaz jej na to odpovedal: „Ak ste nedokázali prísť na pohreb svojej vlastnej matke, ani ja vám neukážem, kde som ju pochoval. Choďte sama a vaše srdce nech vám ukáže miesto, kde leží srdce vašej matky, ku ktorému ste sa zachovali ako k cudziemu.“
Apoštoli tiež nemali odvahu prísť na pohreb svojho Majstra, Učiteľa, či Priateľa, ako sa nazval pri umývaní nôh apoštolov deň pred smrťou. No  Ježišova smrť ich nenechala ľahostajných. Určite naňho mysleli viac počas týchto troch dní, keď im bol vzatý, ako keď boli tri roky s ním. Odvtedy človek neustále hľadá Ježiša, uteká k prázdnemu Kristovmu hrobu. A Ježiš? Ten ho častokrát prekvapí aj za zatvorenými dverami a s obrovským darom pre neho – pokojom.
Vďaka ti Pane za tento dar, ktorý nám svet dať nemôže iba Ty.

Záver

Ježišu, sme v závere tvojej cesty, tej ktorá sa odohrala skoro pred 2000 rokmi. Odvtedy tisíce a milióny tvojich nasledovníkov sa vydávajú po ceste kríža a ty s nimi.
Na tej tvojej sme dnes videli, ako sa máme správať zajtra na tej našej. Pane, prosím ťa pre všetkých, ktorí sú tu dnes pred tebou o trpezlivosť s krížom, o pomoc Šimonovu, o odvahu Veronikinu, o tvoju Matku pri kríži a o vytrvalosť až na Kalváriu života. Vďaka ti, Pane, za tento čas prežitý s tebou.
Nech ochota, s akou dnes opäť zoberieme svoj kríž, nám vydrží aspoň v tých najbližších dňoch, ktoré nás čakajú.
Amen.

Modlíme sa za nášho veľkňaza Jána Pavla,
nech ho zachová a oživuje Pán, nech
ho urobí šťastným na zemi a nech ho
nenechá padnúť do rúk nepriateľov.

 

(chvíľka ticha, modlitba Otče náš, Zdravas Mária,
Sláva Otcu)

 

Bože, správca a pastier všetkých veriacich,
milostivo zhliadni
na svojho služobníka, nášho pápeža Jána Pavla,
ktorého si ustanovil za pastiera svojej Cirkvi,
daj, aby slovom i príkladom napomáhal
spáse tvojho ľudu,
a priveď ho spolu s jeho zverenými ovečkami
do večného života.
Skrze Krista, nášho Pána.
R. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *