KRÍŽOVÁ CESTA S CHORÝMI

Úvod

Určite už nie jeden z nás bol viac či menej chorý, ba mnohí si už do smrti ponesieme aj následky tohto kríža, ktorý každého nejako poznačil či poznačí.
Preto sa dnes spoločne vydáme na cestu chorých. V duchu budeme putovať od lôžka k lôžku, z nemocnice do nemocnice, či z duše do duše. S pohľadom upretým na kríž, obetujme túto cestu za tých, ktorí sú teraz ukrižovaní svojimi liečiteľnými, ale aj neliečiteľnými chorobami. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci!

1. Odsúdený Ježiš

Aké sú nekonečné dlhé čakania na výsledky vyšetrenia. Sú to tie najnapätejšie chvíle života. Potvrdí sa to alebo nie? Človek sa bojí čo i len vysloviť jej meno, aby ju azda neprivolal. Konečne sa otvárajú dvere. Prichádza odpoveď. Je to tu. Tak predsa… Do poslednej chvíle nechcel tomu uveriť. Teraz to má čierne na bielom. Ako tie slová bolia, viac ako samotná choroba.
Pane, pri tomto prvom zastavení pred súdnou sieňou Piláta, prosím ťa za všetkých, ktorí chodia od dverí k dverám a čakajú na dôležité životné rozhodnutia, aby mali silu vydržať tieto chvíle čakania, ktoré sú skúškou dôvery a odovzdanosti do vôle Božej.

2. Ježiš berie kríž na svoje plecia

„A teraz za sebou zatvorte dvere a na ich druhej strane si prečítajte všetko, čo potrebujete do nemocnice!“ Takto sucho oznámili jednému pacientovi, čo všetko potrebuje na začiatok svojej krížovej cesty. Škoda len, že v tom siahodlhom zozname chýbala jedna veľmi dôležitá a povzbudzujúca vec: viera. Nezabudnúť zobrať si vieru! Pane, k naším krížom daj nám vieru, daj nám pevnú vieru!

3. Prvý pád pod krížom

Nemocnica. Prvé očakávania a prvé sklamania. Prvá bezmocnosť a následná odovzdanosť do rúk iných, prvé nepochopenie či zahriaknutie: „Príliš si veľa pýtate a málo dávate…“
Všetkým týmto zaskočeným chorým začiatočníkom s nemocničným krížom daj Pane, povzbudenia a sily vydržať tieto prvé padnutia ich predstáv a ideálov o starostlivosti o človeka.

4. Stretnutie s matkou

Stretnutie s príbuznými to je balzam na rany. Pri nich chorý zabúda, čo je bolesť. Pri nich zabudne aj na to, čo ho ešte pred chvíľkou morilo a nedalo mu pokoja. Pri svojich konečne nie je sám. Pri nich znovu počuje aj svoje krstné meno a počúva aj o niečom inom, nielen o tom, čo je choré a nezdravé. Ježišu, život ťa spájal s tvojou matkou. Teraz ťa s ňou spája aj tvoja krížová cesta, posledná cesta. Daj všetkým chorým takéto povzbudzujúce stretnutia, ktoré by ich ďalej pohýnali a neznechucovali.

5. Šimon pomáha niesť kríž

„Keby ste len vedeli, aký je to dobrý človek, ten na vedľajšej posteli. Pohotovo mi pomôže, nakúpi, ba spolu sa aj pomodlíme a pritom leží tu už po druhý raz a má to isté, čo aj ja…“ Dvaja sa stretli na krížovej ceste. Jeden je na tom horšie, ako druhý a predsa cítia, že ak chcú žiť a prežiť musia si navzájom pomôcť, že sa nestačí vyhovárať na svoje choroby či povinnosti sestričky,… vstáva a pomôže tomu, ktorý vládze menej ako on.
Vďaka ti Pane za týchto spolucítiacich a pomáhajúcich Šimonov na nemocničných izbách.

6. Veronikina šatka

…a v nej krvavá tvár Krista. Stopy krvi. Tej najvzácnejšej tekutiny, ktorá už toľkých zachránila pred smrťou….a predsa žiadny človek so svojou krvnou skupinou nedokázal to, čo dokázal Kristus so svojou krvou – zachránil všetkých ľudí pred večnou smrťou. Vďaka Kriste, za každú jednu kvapku krvi, ktorá ostala na bičoch i tŕni, v prachu krížovej cesty i na dreve kríža, ale hlavne na mojej duši.
Vďaka ti Kriste, za všetkých, ktorí dokázali darovať svoju krv pre iného, aby mu pomohli žiť. Nech raz aj oni uvidia tvoju pravú oslávenú tvár.

7. Druhý pád pod krížom

Množstvo procedúr, zákazov a príkazov, diéty bez chuti, na stolíku vypočítaný presný počet farebných tabletiek, ďalšie vyšetrenia … a výsledok? Ani lepšie, ani horšie. Teda nijako… Človek nevie na čom je… Vedia to aspoň jeho príbuzní? Čo ak pred ním zatajujú jeho skutočný stav? Prichádzajú dlhé noci premýšľania a neustáleho kladenia si otázok: „Čo je mi vlastne? Čo bude ďalej? Ako dlho to ešte potrvá? Povie mi to niekto?…“ Po nekonečnom maratóne otázok prichádzajú na rad myšlienky beznádeje, zúfania si, pochybovania, nevery… Ako zdvihnúť tohto vnútorne padnutého človeka?
Pane, prosím ťa o povzbudzujúce slová pre všetkých chorých, pri ktorých raz budeme stáť a zároveň ťa prosím aj o pevnú nádej pre nás, ktorí raz budeme prežívať podobný zápas.

8. Stretnutie s plačúcimi

Keď už sa konečne všetci dozvedia, čo je vo veci, vtedy tí citlivejší sa nevedia ubrániť slzám. Tí tvrdší vzdorujú a z celej sily vťahujú slzy naspäť do seba, príp. ich zakrývajú banálnymi, nepodstatnými otázkami či poznámkami, ktoré ani ich samých nezaujímajú. Za dverami to však už málokto vydrží. Tam im už nič nebráni. Rozplačú sa tí, ktorí odišli, aj ten ktorý zostal. Teraz už môžu, už sa nevidia. Plač ľudí predelený dverami. Alebo stretnutie plačúcich. Je to slabošské? Nepatrí sa to? Ktovie… Ale je oveľa neľudskejšie, keď nikto neplače, lebo nikomu nikoho nie je ľúto, resp. nikto nikoho nemá rád. Nezabúdajme, že aj Kristus zaplakal a nie raz. Aj Kristus miloval a veľmi miloval.
Pane, prosím ťa iba o slzy lásky a nie o slzy bezmocnosti.

9. Tretí pád pod krížom

Teraz to už konečne vie. Pán doktor mu to otvorene povedal. Veď pacient má právo počuť pravdu. Pravda! Aká dokážeš byť niekedy tvrdá! …a znovu ďalší maratón otázok: „Prečo? Prečo práve ja? Nie, to nemôže byť pravda! Neverím tomu! Veď som sa modlil, chodil som do kostola, pomáhal som komu som len vedel, tak prečo to Boh na mňa dopustil?“ Brat, sestra! Možno už máš pre takéhoto človeka v hlave pripravených niekoľko osvedčených odpovedí z Písma či zo života iných, alebo aj z vlastného. Čo myslíš, presvedčia ho alebo ho iba umlčia? Avšak nad zlato si vážim jednu starú známu vetu z úst samotných chorých ľudí: „Ježiš trpel oveľa viac, ako ja. Prečo by som to aj ja nemal prijať?“ Zo zdravých úst táto veta znie veľmi falošne, ale z úst chorého je táto veta povzbudzujúca aj pre zdravého.
Kiežby po maratóne zničujúcich otázok, človek dokázal prísť do cieľa tejto úžasnej odpovede.

10. Vyzliekanie zo šiat

To neustále vyzliekanie a obliekanie sa. Tie neustále skúmavé pohľady na chorobou napadnuté telo. To neustále dotýkanie sa boľavých miest. Tie neustále otázky: „Bolí vás to? A toto vás bolí? Čo teraz cítite?..“ Chudák človek s husacou kožou na tele a so zvýšeným tlakom od strachu, ani nevie, čo ho teraz bolí a čo ma vlastne cítiť… „Keby sa ma tak dotkol radšej Ježiš… Koľkých sa takto dotkol… a iba raz… a uzdravil ich, stačilo len uveriť…“ Len??? Ako ťažko je veriť pod pípajúcimi studenými prístrojmi, ktoré nekompromisne kreslia svoje chorobné grafy a bleskurýchle ukážu presné čísla o každej možnej hladine všetkého možného, čo v nás je alebo nie je.
Pane, teraz ťa prosím pre zdravých aj chorých o jeden dotyk – dotyk viery.

11. Pribíjanie na kríž

Drevený kríž – posledné lôžko pre Krista. Drevo kríža pre chorého je jeho posteľ. Aj keď je neporovnateľne pohodlnejšia ako Kristov kríž, predsa po určitom čase mu sama začne spôsobovať rany na tých najcitlivejších miestach. Neklamný dôkaz pribitia na kríž a úplná bezmocnosť. Ako keby človek bol neviditeľnými klincami pribitý o svoju posteľ. Každý pohyb je pre neho bolestný a každé posunutie je spočítaním všetkých kostí. A predsa aj v tomto stave sa chorý môže stretnúť s tým, s čím sa stretol Kristus na kríži – s ľudskou necitlivosťou až chladnosťou.
Ježišu, prosíme ťa o svätú trpezlivosť pre všetkých pribitých nielen k svojmu lôžku, ale aj k barlám či invalidným vozíkom.

12. Ukrižovanie

Ukrutná bolesť, opustenosť, posledných pár slov a blízkosť smrti. Smrť si dodnes zachovala svoju typickú tvár. Akoby vôbec nezostarla. Robí presne a neúnavne. Niekedy však okrem nej človek nemá zo žijúcich nikoho, komu by povedal svojich posledných pár slov. Niekedy niet nikoho, kto by počul jeho – „Žíznim!“ alebo stál pri ňom, keď do Božích rúk odovzdáva svojho ducha. Smrť je niekedy netrpezlivá. Nepočká. Zavrie oči sama a podpíše sa do tváre človeka. Zápas sa skončil. Skončil sa ďalší výstup na Kalváriu. Ozaj, viete, že každú minútu na svete sa takto skončia tri krížové cesty? …, že každú minútu traja ľudia zrazu uvidia Boha z tváre do tváre?
Bože, prosíme ťa o pripravenosť pre našu poslednú najdôležitejšiu minútu života.

13. Zloženie z kríža

Dali ho do rúk tej, ktorá ho najviac milovala. Dala ho svetu živého a svet jej ho vrátil mŕtveho. Koľko sa už stalo takýchto výmen?! Odišiel plný optimizmu a vrátil sa úplne zlomený… alebo… Ráno odišiel z domu živý a večer ho doviezli mŕtveho… V očiach ľudí je to veľká nespravodlivosť. Je to však bolestný pôrod do nového života bez začiatku a bez konca, bez bolesti a bez smútku, bez lúčenia a odchádzania… A takýto život predsa stojí za to.
Pane, už teraz ťa prosíme slovami kajúceho lotra – spomeň si na nás vo svojom kráľovstve, keď prídeme pred tvoju tvár.

14. Pochovanie

Nemal nič vlastného. V cudzom sa narodil, do cudzieho ho pochovali. Totálna chudoba. Toto všetko by však bolo o ničom, keby… , keby nebolo keby. Keby Kristus nebol vstal zmŕtvych, márna by bola naša viera, márne by bolo naše utrpenie, zbytočné by boli naše choroby a jedným veľkým zúfalstvom by bol koniec nášho života. Veľká vďaka Kriste, že náš život nekončí iba pohrebom. Avšak pokiaľ žijeme musíme si uvedomiť aj slová z Písma svätého napísané v knihe Sirachovcovej: „Každý človek – ako tráva – ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome. Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.“ /Sir 14, 18-19/
Je preto čas znovu poprosiť Krista nielen na konci, ale aj na začiatku života slovami:
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci!

Záver

Sme v závere krížovej cesty. Sledovali sme ľudí, ich utrpenia, zápasy o uzdravenia a pri nich sme sa niekde mohli nájsť aj my. Ale ako ste si všimli ani raz nebol uvedený žiadny konkrétny názov choroby. Prečo? Lebo každý z nás sa bojí niečoho iného, každého z nás niečo iné bolí a nie všetci zomierame rovnako a pre to isté. Je však jeden veľmi nebezpečný druh choroby, ktorý zabíja nielen každé telo, ale aj každú dušu a to je hriech a z tejto choroby sa potrebujeme všetci neustále uzdravovať.
Daj nám preto, Pane, zdravie tela i duše, aby sme mohli ešte lepšie slúžiť tvojim bratom a sestrám.

Modlitba na úmysel Svätého Otca:

Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu.

Modlime sa za nášho Veľkňaza M., nech ho Pán zachová a chráni bez úhony pre svoju Cirkev, aby viedol svätý Boží ľud.

( Všetci sa v tichosti chvíľu modlia)

Bože, večný pastier veriacich,
ty hojnosťou darov sprevádzaš svoju Cirkev
a láskou v nej vládneš;
prosíme ťa, daj svojmu služobníkovi Jánovi Pavlovi,
ktorého si postavil na čelo svojho ľudu,
aby v stáde ako pastier zastupoval Krista,
aby bol verným učiteľom náuky, kňazom posvätného kultu
a dobrým pastierom.
Skrze Krista, nášho Pána.
R. Amen.

Náš tip: Túto Krížovú cestu s chorými si môžete spolu s ďalšími šiestimi objednať ako knižnú publikáciu tu.

s_krizom_v_srdci

One thought on “KRÍŽOVÁ CESTA S CHORÝMI

  • 4. marca 2017 at 9:59
    Permalink

    Milostivý Spasiteľu, drahý Ježišu, Ty si trpel aj za moje hriechy a hriechy mojej rodiny. Prosím Ťa uzdrav nás vo svojej milostivej láske z chorôb duše a tela. Priveď blúdiacich do svojho ovčinca a prinavráť pokoj do našich rodín. Amen.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *