Adorácia – priateľstvo

Kňaz:

Drahý, Sviatostný Spasiteľ, v dnešný slávnostný deň, keď si pripomíname výsadu tvojej Matky, že bola uchránená od dedičného hriechu, kľačíme pred Tebou, ktorý si prítomný v malej bielej Hostií. Z nej na nás vyžaruješ svetlo lúčov Tvojej nekonečnej lásky. Skrývaš sa tu v drobnom Chlebe a my všetci cítime Tvoju blízkosť. Naše srdcia sú teraz pokojné a vyrovnané, lebo cítime, že v prítomnosti s Tebou sa už nemusíme báť žiadnych nástrah, v prítomnosti s Tebou sa cítime príjemne. Cítime sa ako Tvoji priatelia.

Dievča:

Pane, my všetci sme čakajúci a Ty si prichádzajúci. Čakáš nás kedykoľvek a kdekoľvek. Chceš nás prijať takých, aký sme a chceš s nami uzavrieť zmluvu priateľstva. Túžiš sa stať naším priateľom naším najvernejším priateľom. Miluješ všetkých rovnakou láskou, nerobíš medzi nami rozdiel, na každého pozeráš očami plnými lásky, dobroty a priateľstva. Všetci máme nádej stať sa lepšími v Tvojom priateľstve. Všetci máme nádej odpustenia a tak aj získania priateľstva vo sviatosti zmierenia. A vtedy, Pane, Ty sám máš radosť, že si získal naše srdcia, že si získal nás samých pre seba a že si nás môžeš privinúť na hruď, stisnúť ruku a darovať lásku a úsmev ako ten najlepší Priateľ.

Chlapec:

Nebeské kráľovstvo sa približuje, treba pripraviť cestu Pánovi, vyrovnať mu chodníky. Pane Ježišu, ty túžiš prísť do našich sŕdc a chceš vstúpiť do nášho života. Preto sa treba pripraviť na tvoj príchod i na tvoje priateľstvo. Mal si prísť ako Kráľ a predsa si prišiel ako obyčajné dieťa. Tvoje poslanie bolo šíriť lásku. Všetko čo si prial tvoj Otec, si Pane splnil. Už v lone svojej Matky Márie si bol naším priateľom. Prostredníctvom Jána Krstiteľa pripravil si si každého na svoj príchod, ale iba málokto sa chcel stať tvojim priateľom. Ako malé dieťa si prosil ústami Márie a Jozefa o prijatie. Vtedy sa ľudia, ktorí už niekoľko rokov očakávali Mesiáša obrátili a zavreli pred tebou dvere. Preto si sa ty, najväčší Priateľ ľudí, narodil v biede na slame, dýchali na teba zvieratá a hriala ťa len matkina láska. Ale už vtedy nad tvojim životom zažiarila hviezda veľkého priateľstva, ktoré ťa neskôr spolu s veľkou láskou priviedli až na drevo kríža.

Dievča:

Priateľstvo, Pane, je veľká ľudská hodnota. Je zdrojom radosti a podnetom k dobru. Už v detstve si hľadáme priateľov, ktorých máme radi, s ktorými strávime chvíle šťastia a radosti. Hľadáme si priateľov ktorým môžeme dôverovať. Práve dôvera je základom dobrého priateľstva. Aj ty, Pane Ježišu si mal dobrých priateľov – Lazára, Martu a Máriu a určite aj mnoho iných, o ktorých nevieme. Svojich priateľov si miloval a miluješ aj teraz do krajnosti. Priateľstvo je v živote každého z nás veľmi cennou hodnotou. S priateľom sa môžeme porozprávať, s chuti sa zasmiať, v ťažkých chvíľach poplakať, priateľovi môžeme povedať svoje tajomstvo, môžeme sa mu zdôveriť a jemu môžeme darovať svoju lásku.

Chlapec:

Skutočné priateľstvo nepozná sebeckosť, škodoradosť a pretvárku.

Skutočné priateľstvo je naplnené láskou a pochopením.

Skutočné priateľstvo sa teší keď svieti slnko aj keď padá dážď.

Skutočné priateľstvo je podobné samej láske.

Skutočné priateľstvo je jednoduché a skromné.

Skutočné priateľstvo je vzorom pre osamelých.

Skutočné priateľstvo pretvára ľudí na anjelov.

Priateľstvo môže byť skúšané, môže spraviť chybu, ktorá bolí oboch.
Umenie je však túto bolesť prekonať bez jazvy, ale ešte väčšie umenie je vytrvať v ňom ako v boji bez rán.

Chlapec:

Plávaš pokojne po vlnách priateľstva ruka v ruke s človekom, ktorého máš rád, ktorého si vážiš, ktorý zaplnil a obšťastnil tvoj život a bez ktorého si už mnoho vecí nedokážeš predstaviť. Ale každé more musí raz prejsť búrkou. Niekto vytrvá v búrke pevne, aj keď je silná a krutá. Niekto však radšej podľahne a stratí sa bez toho, že by pomohol svojmu priateľovi. Cítiš v ústach slanú chuť mora, ktorá ti pripomína zradu, na ktorú si nebol pripravený. Si zúfalý? Každý kto mal rád, každý kto prinášal obete, každý kto sa snažil, každý kto podával ruku, je zúfalý. Zostal sám, opustený a cíti sa bezradne, je sám so svojím smútkom, spomína a hľadá, čo spravil zlé. Vykročí ďalej, hoci prvé kroky sú ťažké. Nie je sám. Veď Božia milosť ide s ním po všetkých cestách jeho života. Ty, Pane, od nás chceš, aby sme sa ďalej rozdávali, aby sme si hľadali skutočných priateľov, ktorí budú hodní nášho priateľstva.

Dievča:

Môj Pane,

milujem Ťa ako svojho Priateľa…

Počúvam, prihováraš sa ku mne ako Priateľ,

počúvam Ťa ako Priateľa v tichu môjho bytia…

Cítim, Tvoja láska predchádza moje odovzdanie…

Tvoja láska sa rozliala v mojom vnútri,

ukladáš ma do svojej dlane

a láskaš lúčmi svojho priateľstva,

a z neho tečú kvapky

Tvojej krvi,

kvapky Tvojej lásky.

Celým svojim životom chcem byť verná Tvojmu priateľstvu,

Tvojím lúčom priateľstva.

Ponáram sa do Tvojej lásky

ako padajúci list,

ktorý je zachytený do Tvojich dlaní…

Vnímam, v Tvojej láske, že Ty si dar priateľstva

a ja som obdarovaná…

Slovom nevyslovím, ale predsa šeptám

– moja láska

– môj prameň

– môj Priateľ…

Kňaz:

Priateľ Ježiš, cesty pre Teba sú pripravené. Uvedomujeme si, že sme nehodní Tvojho priateľstva. Ale i napriek našej veľkej hriešnosti a všetkému zlému, čo je v nás, Ťa prosíme o dar Tvojho priateľstva. My nechápeme Tvoju lásku a priateľstvo, lebo je príliš veľké, pre nás nedosiahnuteľné. Nikto nikdy nemiloval nás ľudí ako Ty a ešte nikto nebol väčším priateľom ako si Ty. V tejto chvíli, Pane, môžeš spojiť Svoje srdce s našimi srdcami, svoje ruky vlož do našich dlaní a pomôž nám, aby sme spolu s Tebou uzatvorili ešte krajšie a hlbšie priateľstvo.

Pieseň, požehnanie, pieseň.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *