Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa mám rád (Jn 21,17)

Pane Ježišu,
ďakujem Ti, že môžem byť opäť s Tebou.
Ďakujem Ti za chvíľu, v ktorej Ťa môžem stretať. Ďakujem Ti za Tvoju prítomnosť a za dar viery i času, v ktorom sa stretáš so mnou.
Rád by som toto naše stretnutie prežíval v duchu evanjeliovej udalosti, v ktorej svojmu apoštolovi kladieš otázku, ktorá Ťa najviac zaujíma aj vo vzťahu ku mne: Miluješ ma viac? Apoštol Peter vyznal: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa mám rád.
Keď sa nachádzam pred Tvojou otázkou a keď zachytávam Tvoju tvár, pohľad i hlas: Miluješ ma viac? – túžim po tom, aby som Ti neodpovedal iba zvykovo, automaticky, ale aby som Ti odpovedal úprimne a pravdivo. Preto skôr, ako Ti odpoviem, chcem sa najprv pozrieť na svoj každodenný život, na svoje správanie a postoje, na spôsob svojho života, na vzťahy k druhým. Ježišu, môžem z toho vyčítať, že Ťa milujem a že Ťa milujem viac? Môžu druhí z môjho života vyčítať, že Ťa milujem viac?
Ježišu, cítim, že sa potrebujem pozrieť do svojho vnútorného sveta. Do sveta svojich myšlienok, túžob, citov, úmyslov, do svojej mysle, áno, do svojho srdca a duše – čo v nich nachádzam? Je v nich, Pane, moja láska k Tebe? Naozaj Ťa milujem a milujem Ťa viac?
Možno by som sa rád obrátil na druhých a pýtal sa ich: Prosím vás, povedzte mi, či naozaj milujem Ježiša, môjho Pána, a či Ho milujem viac?
No v túto chvíľu sa chcem spytovať Teba samého: Ježišu, milujem Ťa a milujem Ťa viac?
Ježišu, necítim pochybnosť o Tvojej láske ku mne. Verím v Tvoju lásku, aj keď ju svojimi zmyslami nemusím vždy cítiť. Verím v Tvoju lásku, aj keď nie všetkému rozumiem. Verím v Tvoju lásku, ktorá sa prejavuje voči mne aj vtedy, keď sa ma spytuješ: Miluješ ma? Cítim v tom dar Tvojej lásky.
Dnes som tu a prosím Ťa, Ježišu, odpovedz mi – Milujem Ťa? Milujem Ťa viac? Milujem Ťa viac ako všetko ostatné?
Dobrý Ježišu,
ako je to s mojou láskou k Tebe? Áno, nepochybujem o Tvojej láske ku mne. O svojej láske k Tebe som schopný pochybovať. A to nie preto, že by som Ťa nechcel milovať. Cítim sa však niekedy ako apoštol Peter. V jednej chvíli som schopný vyznávať Ti lásku, v druhej sa k Tebe nepriznať. V jednej chvíli som schopný všetko opustiť a ísť za Tebou, a potom volať: Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny. Som chopný vyznať, že Ty si Syn Boha živého, a vzápätí mi musíš povedať: Odíď odo mňa, lebo nemáš zmysel pre Božie veci. V jednej chvíli som schopný a odhodlaný dať za Teba aj život, a potom popierať, že Ťa poznám. Som schopný Ti sľúbiť, že keby Ťa aj všetci opustili, ja Ťa neopustím, a potom som schopný Ťa opustiť a ani hodinu nie som schopný bdieť s Tebou. Pane, som schopný Ti vyznať, že nemám ku komu ísť v tomto svete, no pritom sa cítiť ako ten, čo sa Ťa spytuje: Pane, som to azda ja, kto Ťa zradí?
Ježišu, kde je istota mojej lásky k Tebe?
Nemôžem ju hľadať v sebe samom. V tom je múdrosť aj apoštola Petra. Tej sa chcem učiť aj ja. Záruku svojej lásky, svojej väčšej lásky k Tebe, hľadá apoštol v Tebe: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa milujem. Ty vieš…
Som Ťa schopný, Pane, milovať a milovať Ťa viac, keď mi dávaš k tomu svoju milosť.
Prosím o ňu, aby som Ti mohol úprimne a pravdivo vyznávať nielen slovami, ale aj životom: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa milujem.