Pane, nevieme, kam ideš, ako môžeme poznať cestu? (Jn 14,5)

Pane Ježišu,
som rád, že môžem byť opäť pred Tebou a s Tebou v Tvojej prítomnosti vo Sviatosti lásky. Napĺňa ma to radosťou a vnímam v Tvojej eucharistickej prítomnosti veľkosť a hodnotu seba samého. Tvoja láska k ľuďom bola dôvodom, prečo si prišiel na našu planétu – veď čítame:Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul, ale mal život večný.
Tvoja láska k nám, ľuďom, je dôvod, prečo zostávaš s nami vo svätostánku. Je to Tvoja láska, prečo sa nám dávaš za pokrm a nápoj. Tvoja láska a teda Tvoja prítomnosť v Eucharistii je svedectvom hodnoty a dôstojnosti každého jedného z nás. Akú veľkú hodnotu si videl v nás, keď si neváhal za nás zomrieť na kríži? Kto sme to, Ježišu, keď za nás zomieraš takou bolestnou smrťou? A kým sme my, že neprestávaš byť s nami?
Vo vedomí, že si stále s nami a vo vedomí svojej vlastnej dôstojnosti, na ktorú ma upriamuješ, chcem vysloviť otázku, akou sa na Teba obracia apoštol Tomáš: Pane, nevieme, kam ideš, akože môžeme poznať cestu? Je v tom veľká pravda. Apoštol Tomáš uvažuje logicky. Ak chceme poznať cestu, musíme poznať cieľ. Cieľ určuje cestu. Cieľ určuje, kadiaľ máme ísť. Ak nepoznáme opravdivý cieľ, nepoznáme skutočnú cestu a naše cesty života sú potom bez cieľa alebo vedú k neznámemu cieľu, alebo k cieľu pochybnému a mylnému. Je to pre mňa príležitosť spytovať sa a pozrieť sa na svoj život: Aký cieľ určuje cestu môjho života? Kam kráčam? Akou cestou života idem? Ježišu, ak sa pozriem na svoj život, aký cieľ prezrádza?
Pane Ježišu, uchráň ma od toho, aby o mojej ceste života muselo platiť: Nevie, kam ide, nepozná cestu.
Ty si apoštolovi Tomášovi povedal jasne: Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde skrze mňa.
Dobrý Ježišu, už môžem porozumieť, prečo si túžil byť a prečo si stále s nami. Chcel si, aby sme mali nielen ku komu ísť, ale aby sme vedeli, kto je cieľom nášho života, a aby sme poznali Cestu. Cestou si Ty sám. Si Cesta i Cieľ nášho života. Ty nás vedieš k Otcovi, o ktorom môžeš povedať: Otec a ja sme jedno.
Velebím Ťa, Ježišu, za to, že zostávaš s nami stále.
Velebím Ťa, Ježišu, že ma upriamuješ na cieľ môjho života.
Velebím Ťa, Ježišu, že vďaka Tebe môžem poznať, prečo žijem a pre Koho žijem.
Velebím Ťa, Ježišu, že ma svojou prítomnosťou neprestávaš viesť k správnemu postoju k Tebe, k druhým, k svetu, k sebe samému.
Velebím Ťa, Ježišu, že sa nemusím cítiť ako stratený či zabudnutý človek vo vesmíre.
Velebím Ťa, Ježišu, že tu pri Tebe môžem znova nájsť svoju veľkosť a hodnotu života, zmysel života, chuť žiť, pohnútky k nádeji, radosť z Tvojho prijatia, z Tvojej lásky ku mne a ku všetkým mojim bratom a sestrám.
Velebím Ťa, Ježišu, že tu pri Tebe nachádzam silu znovu začínať.
Velebím Ťa, Ježišu, že v Tvojej eucharistickej prítomnosti môžem klásť otázky a nachádzať na ne odpovede.
Velebím Ťa, Ježišu, že tu pred svätostánkom Ti môžem hovoriť o všetkej svojej slabosti, strachu, obavách, o svojej hriešnosti i svojej túžbe po svätosti, o úspechoch, radostiach všedného života.
Velebím Ťa, Ježišu, že Ty ma počúvaš, keď Ti hovorím o svojich sklamaniach i zlyhaniach, o svojej bolesti, o utrpení a kríži, o útrapách svojho tela i duše, o svojich biedach i svojich víťazstvách.
Velebím Ťa, Ježišu, za pokoj, ktorý vkladáš do môjho srdca, do mojej duše.
Velebím Ťa, Ježišu, za Tvoju silu, ktorou ma uschopňuješ byť milosrdným k druhým.
Velebím Ťa, Ježišu, že ma učíš nesúdiť a neodsudzovať druhých.
Velebím Ťa, Ježišu, že ma miluješ láskou až do krajnosti.
Velebím Ťa, Ježišu, že sa nás nikdy nevzdávaš.
Velebím Ťa, Ježišu, za to, že si našou Cestou, Pravdou a Životom.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *