Pane, koľkokrát mám odpustiť? (Mt 18,21)

Dobrý Ježišu,
ďakujem Ti, že môžem byť opäť s Tebou. Som rád, že môžem dnes prichádzať k Tebe spolu s apoštolom Petrom a spolu s ním sa obrátiť na Teba s otázkou: Pane, koľkokrát mám odpustiť? S touto otázkou sa apoštol Peter obracia v celkom konkrétnej situácii, ktorú vyjadruje slovami: Keď sa voči mne prehreší brat? Nie je to preňho ako ani pre nás teoretická otázka. Je to záležitosť viac-menej každého dňa. Ježišu, Ty vieš dobre, ako si dokážeme deň čo deň ubližovať, zraňovať sa, prehrešovať sa jeden voči druhému.
Odpúšťanie nie je problém iba našej súčasnosti, odpúšťanie nie je záležitosť iba kresťanov, ale všetkých ľudí a každej doby. No tak nám ako i Petrovi jasne hovoríš, čo od nás očakávaš, akej múdrosti nás učíš, k čomu nás vedieš, ba viac, sám nám dosvedčuješ svojím osobným odpúšťaním.
Apoštol Peter vedel, že odpúšťať treba. Vedel, že bez odpustenia nie je možný náš život. Bez odpustenia nie je možná láska a spoločný život. My všetci sme totiž príliš slabí, hriešni. Zvykneme tomu hovoriť, že sme ľudia. No ľudia sme nie tým, že sme slabí, hriešni, že zlyhávame a ubližujeme si, že sa nemáme navzájom radi, že sme sebeckí či zlí – na takejto ľudskosti nemusíme vôbec pracovať. No ľuďmi sme predovšetkým tým, že žijeme svoje základné povolanie k láske a k tomu povolaniu patrí i to, že si navzájom odpúšťame. Ľuďmi sme viac tým, že napĺňame Tvoju výzvu: Odpúšťajte si navzájom a bude vám odpustené. Buďte milosrdní a dosiahnete milosrdenstvo. Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení.
Ježišu, nauč nás stávať sa ľuďmi zachovávaním Tvojich slov o odpúšťaní a o milosrdenstve.
Pane Ježišu, nielen Peter mal problémy koľkokrát odpustiť, máme ich aj my. Iste je niečo iné hovoríť o odpúšťaní, ak sa nik zjavne proti nám neprehrešuje, a niečo iné odpúšťať prvý raz. Je niečo iné žiť s otázkou odpustenia, keď sa niekto voči nám prehrešuje toľkokrát – Peter povie až sedemkrát.
Tiež chcem vyznať, že je niečo iné odpúšťať, keď sa cítime milovaní, duchovne posilnení, naplnení Tvojím pokojom, a je niečo iné odpúšťať, ak nám pokoj chýba a ak sme vyčerpaní, podráždení, ak sami sme tými, ktorí ubližujú, zraňujú, prehrešujú sa.
Ty nás však, Pane, jednoznačne učíš, že odpúšťanie sa má stať našou stálou súčasťou, naším stálym postojom.
Podnetom a silou k takémuto postoju je pre nás Tvoje slovo, Tvoj príklad a samá skúsenosť, že nám je denne toľko odpustené. My však máme v sebe pokušenie či schopnosť zaujať postoj nemilosrdného sluhu. Pokušenie zabúdať na to, že nám bolo odpustené, nevnímať, že odpustenie sa nám má stávať podnetom a prameňom k väčšej láske, láske, ako si nám to Ty sám povedal: – Komu sa viac odpustí, bude viac milovať a veľa sa odpúšťa tomu, kto veľa miluje.
Pane, Ty nás učíš modliť sa a prosiť o odpustenie vždy v spojení s odpúšťaním – prosíme však o odpustenie natoľko, nakoľko sami odpúšťame.
Ty sám si odpúšťal vo chvíli, keď Ti bolo tak veľmi ublížené, keď sa proti Tebe tak veľmi previnili. Modlil si sa za tých, čo Ťa zabíjali: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
V tom Ťa nasledoval v prvej Cirkvi diakon Štefan. Keď ho kameňovali, modlil sa: Pane, nezapočítaj im to za hriech.
A po ňom toľkí a toľkí až po naše časy. Viem však i to, Pane, že mnohí, čo sa hlásia k Tebe, nie sú ochotní odpúšťať, zotrvávajú v neodpustení.
Ježišu, cítim, že sa Ťa nepotrebujem spytovať, koľkokrát mám odpustiť, ale prosím Ťa: Daj mi svojho Svätého Ducha, aby som bol schopný odpúšťať.
Ďakujem Ti za všetky chvíle a situácie, v ktorých som z Tvojej milosti vedel a bol schopný žiť odpúšťajúcou láskou, v ktorých som sa tak ľahko a rád delil o milosrdenstvo, ktoré som sám zakusoval. Ďakujem Ti za milosť, ktorú si dal všetkým tým, čo milosrdne odpustili mne samému.
Určite nechcem zabudnúť na ustavičné odpúšťanie, aké mi udeľuješ deň čo deň a potom osobitne vo sviatosti pokánia. Vyznávam Ti všetky chvíle, keď mi je či bolo ťažko odpustiť, keď mi nechýbala vôľa, ochota odpúšťať, ani poznanie dobra, akým je odpustenie, a predsa som nebol schopný odpustiť alebo skôr nie odpustiť tak, aby mi to bolo ľahko, aby ma to nebolelo, aby sa mi to stále nevracalo, aby sa mi nenúkala možnosť neodpustiť, pokušenie odplaty či neprajnosti.
Dobrý Ježišu, keď prichádzam k Tebe s prosbou, dôverou, úprimnosťou, pokorou, vždy máš pre mňa odpustenie, svoju milosrdnú lásku.
Hovoríš mi vždy: Odpúšťajú sa ti hriechy, choď v pokoji.
Ježišu, nauč ma odpúšťať, nepýtať sa koľkokrát, ale daruj mi Ducha, aby som odpúšťal stále.
Ježišu, buď milosrdný mne hriešnemu, posilni moju vieru, uschopni moju lásku.
Daruj mi milosť nasledovať Ťa v odpúšťaní.