Pane, máme povedať…? (Lk 9,54)

Dobrý Ježišu,
pozdravujem Ťa vo Sviatosti lásky. Ďakujem Ti, že opäť môžem byť s Tebou, zotrvať v modlitbe a v tichu.
Ďakujem Ti za čas, v ktorom rozmnožíš moju vieru, posilníš moju nádej a roznietiš moju lásku. Veď v tichu a v dôvere je naša sila. Aj teraz prichádzam a prosím o milosť, aby ma v dnešnej modlitbe viedol Tvoj Svätý Duch.
Túžim sa modliť slovom z evanjelia, v ktorom Ti Tvoji apoštoli obstarávajú nocľah v samaritánskom kraji, kadiaľ prechádzali cestou do Jeruzalema na sviatky. No stretajú sa s neprijatím, s odmietnutím. Aká bola reakcia Tvojich apoštolov? Prišli k Tebe a vyrozprávali Ti, čo zamýšľajú urobiť: Pane, máme povedať, aby zostúpil na nich oheň z neba a zničil ich? To, že prišli k Tebe a hovoria Ti, čo chcú urobiť, bolo dobré a správne. No ducha, akého si vyčítal z ich slov a postoja, z ich vnútra, si nemohol ani pochváiť, ani prijať, ani scháliť. Preto si sa k nim iba obrátil a pokarhal si ich. Ani sa nečudujem, že si im povedal: Neviete, čieho ducha ste?
Čomu nás, Ježišu, učíš touto udalosťou? Učíš nás, aby sme nekonali iba pudovo, na základe prvých hnutí, dojmov. Učíš nás, aby sme svojim vášnivým citom nenechávali voľný priebeh, ale skúmali, či sú podľa Tvojej vôle. Učíš nás, aby sme si nenechávali určovať svoje postoje a správanie správaním druhých, zlým duchom, ale Tebou, Tvojím duchom, Tvojimi postojmi a zmýšľaním.
Evanjelivou udalosťou nás ďalej učíš, že je dobré a potrebné prichádzať k Tebe a Teba sa pýtať, s Tebou sa o všetkom radiť, Teba nechať hovoriť do celého svojho života.
Svojich apoštolov si za ich postoje a správanie pokarhal. Koľkokrát, Pane, Tvoje pokarhanie patrí aj mne? Azda vždy, keď sa nechávam uniesť svojimi citmi, dojmami, svojou výbojnosťou alebo urazenou pýchou, no aj vtedy, keď som nervózny a podráždený a reagujem precitlivelo. Koľkokrát sa nechávam uniesť správaním druhých a dám sa vyprovokovať a vtedy sa neviem ovládať?! Moja vôľa je vtedy oslabená, moja schopnosť evanjeliovo myslieť a konať akoby zastretá. Vnímam len svoje zranené či rozvášnené city a vôbec sa Ťa vtedy nespytujem, či správne konám a aký postoj mám zaujať, keď mi je ťažko.
Apoštoli svojím praktickým životom ukázali, ako ďaleko sú ešte od Tvojho ducha.
Pane, a čo prezrádza moje správanie, môj každodenný život? Je svedectvom toho, že mám v sebe Tvojho ducha?
Dobrý Ježišu,
koľko zla, koľko nešťastia, konfliktov a vojen – tých svetových i miestnych -, koľko rodinných sporov a manželských kríz, susedských hádok, koľko zvád je medzi kolegami v práci, koľko násilia medzi deťmi a študentmi v školách! Koľko zla je v našom vlastnom vnútri! Ono vzišlo z toho, že sme Ťa neprijali. Namiesto pokoja nechali sme sa viesť svojimi urazenými citmi, neusporiadanými vášňami, sebectvom a zlosťou, nezvládnutými náklonnosťami, svojou neláskou a nezriadenými túžbami. To nemá nič spoločne s Tebou, s Tvojou láskou, s tým, ako si miloval Ty.
Ježišu, o Tvojej láske platí, že je trpezlivá, dobrotivá, pokorná a tichá. Zjavil si nám lásku, ktorá nezávidí, ani sa nerozčuľuje, nikdy nemyslí na nič zlé, a keď sa udeje neprávosť, neteší sa tomu. Raduje sa z pravdy a z každého opravdivého dobra. Tvoja láska nevystavuje na obdiv svoje utŕžené rany, ani neprechováva krivdy. Tvoja láska vie všetko zniesť, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží a pretrpí a do krajnosti sa obetuje. Tvoja láska nikdy nezanikne. A moja? A naša?
Ach, Ježišu, ako veľmi a ako často je rozdielne a odlišné Tvoje a naše zmýšľanie, Tvoje a naše postoje, Tvoje a naše konanie, Tvoja a naša láska!
Ty si nám dal z dobrého to najlepšie, my si navzájom dokážeme nepriať a závidieť dokonca i Tvoju milosť.
Ty si sa do krajnosti obetoval, my myslíme často iba na seba samých.
Ty si odpúšťal a modlil si sa za tých, čo Ti zle robili, my zvolávame oheň z neba a myslíme na pomstu a odplatu.
Ty si trpel s trpiacimi, my neprejavíme súcit ani s tým, kto trpí vedľa nás.
Ty si žil v pravde a prišiel si vydať jej svedectvo aj za cenu svojej vlastnej smrti, my sa neštítime klamstva kvôli výhodám, nehovoriac, ak nás to niečo stojí.
Ty si dal každému, čo mu patrí, Bohu i cisárovi, my nespravodlivo vyplácame alebo zadržiavame zaslúženú mzdu druhým.
Ty si sa celú noc modlil, nám sa zdá aj krátka modlitba pridlhou.
Ty si sa dlhé dni postil, my sa nedokážeme zriekať.
Ty si sa radil vo svojich rozhodnutiach so svojím Otcom, my siahame po horoskopoch, veštcoch, snároch…
Ty si sa dal ukrižovať, my by sme radšej križovali.
Ty si vyhľadával hriešnikov a nesúdil si ich, my by sme radi rýchlo súdili a odsudzovali.
Ty si nalomenú trstinu nedolomil a hasnúci knôtik nedohasil, my svojím postojom skôr nalomíme dôveru a vzťahy, uhášame ducha svojho neprajnosťou a závisťou.
Ty si odpúšťal a modlil si sa za tých, čo Ťa križovali, my skôr zvolávame oheň a pomstu, hoci len v kútiku svojho srdca.
Pane, máme povedať, aby si strestal tento svet?
Ty si však tento svet miloval a obetoval si svoj život za nás!
Pane, máme povedať, že tento svet si nezaslúži Tvoju lásku?
Kto z nás si ju však zaslúži?! Tvoja láska je bezpodmienečná. Miloval si nás ako prvý, miloval si nás, keď sme Ťa ešte neboli schopní milovať, keď sme ešte ani nejestvovali. A neprestal si nás milovať ani vtedy, keď sme Ťa mohli milovať, a nemilovali sme Ťa, ba aj vtedy, keď sme Tvojou láskou pohŕdali, nestáli o ňu, vysmievali sa z nej a nechceli ju. Aj vtedy si  nás mal rovnako rád.
Pane, máme povedať…?
Ty nás prerušíš a povieš: Počúvajte ma, počúvajte moje slová, aby ste vedeli, čo máte povedať a čo máte urobiť.
Proste, modlite sa, aby ste dostali môjho Ducha, aby vo vás prebýval a pôsobil vo vás, aby vás naučil, ako, kedy a čo máte povedať, ako cítiť a myslieť, ako konať. On je Duch pravdy, pokoja a lásky.
Ježišu, naplň nás svojím Duchom.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *