Pane, aj šteňatá… (Mt 15,27)

Dobrý Ježišu,
ako veľmi Ťa mám rád. Ty vieš, čo cítim a aký prichádzam dnes k Tebe. S akým vnútorným pohnutím, že Ťa môžem vnímať vo Sviatosti lásky! Ďakujem Ti za všetky radostné zážitky, ktoré mi darúvaš vo chvíľach, keď kľačím či sedím pred Tebou.
Dnes sa chcem úprimne pýtať: Čím žijem v túto chvíľu? S akým očakávaním prichádzam pred Tvoju tvár? S akou túžbou, s akou prosbou?
V evanjeliu čítam, ako prichádzali k Tebe ľudia s rozličnými záujmami, problémami, s rôznymi otázkami, ťažkosťami, so svojimi chorobami, so svojimi túžbami…
Pri týchto stretnutiach si sa upriamoval na vnútro človeka. Svojimi otázkami a svojím postojom si zisťoval, aké je srdce človeka, ktorý prichádza k Tebe. Zaujímalo Ťa, aký je človek vo vnútri. Ty totiž vidíš do srdca a hľadíš na srdce. Si ten, ktorý sa neuspokojí s niečím vonkajším. Ty, Ježišu, smeruješ hlbšie, smeruješ k podstate, do vnútra, odkiaľ vychádza všetko zlo i dobro. Ide Ti o vnútornú pravdivosť a čistotu srdca, o jeho dobrotu.
Pane, modlím sa dnes slovom matky z evanjelia, ktorá bola cudzinkou a ktorej dcéru trápil zlý duch. Utrápená matka Ťa vyhľadá a prosí za svoju chorú dcéru. No Ty si k nej nevšímavý, odmietavý, takmer vôbec ju neberieš na vedomie. Ona sa však nenechá odradiť, neodchádza, ale znova a znova prosí a Ty jej odpovieš – Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.
Táto žena prejaví svoje vnútro – neurazí sa, nenechá sa odradiť ani odbiť. Je pokorná vo svojej prosbe a veľká vo svojej viere a dôvere. Povie:Ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.
S akým nádherným človekom viery a dôvery si sa stretol v tejto žene! V rozhodujúcej chvíli obstála v skúške. Sám si žasol nad jej vierou a uzdravil si jej dcéru.
Ježišu, čo to znamená pre mňa? Aj ja prichádzam k Tebe. Prichádzam s rozličnými prosbami, problémami, s túžbami, so svojimi ťažkosťami a trápením, so svojimi zraneniami i utrpením… A Ty sa zaujímaš, ako je to s mojím vnútorným svetom, s mojím srdcom, s mojou vierou, aký som vo svojom vnútri.
Ježišu, nachádzaš aj vo mne človeka viery a dôvery? Som dostatočne pokorný, neurážam sa hneď pri prvom odmietnutí? Nenechám sa odradiť, keď mi druhí ubližujú a ponižujú ma a nespravodlivo so mnou zaobchádzajú? A ak sa mi javí, že moje slová nenachádzajú ozvenu ani u Teba, ani u ľudí, neupadám do zúfalstva, nie som znechutený? Ach, Ježišu, ako veľmi som sa vzdialil od postoja ženy z evanjelia, ktorá sa ničím nenechala odradiť! Mal by som byť človekom, ktorý sa nedá znechutiť, ktorý sa nezriekne lásky k Tebe a neprestane zápasiť o ňu, aj keď je v nej zraňovaný, nepochopený, nedocenený? Daj, prosím, Ježišu, aby som chcel milovať aj vtedy a nezriekal sa lásky, keď sa stretnem s nevďačnosťou, krivdou, nezáujmom.
Ježišu, nachádzaš vo mne človeka, ktorý je schopný veriť v nádeji proti všetkej beznádeji, ktorý neprestáva prichádzať k Tebe a k druhým s vierou a láskou, hoci mu nejedna skúsenosť ukazuje, že to častokrát všetko ani nemá zmysel?
Nachádzaš vo mne človeka, ktorého nič nedokáže odlúčiť od Tvojej lásky?
Ach, Ježišu, len Ty najlepšie vieš, koľko dobra a lásky je vo mne, koľko túžby a povzbudenia vkladáš do môjho úbohého srdca, aby som bol človekom, v ktorom môžeš mať zaľúbenie, ktorý Ti celý v láske patrí a ktorého nič nedokáže odlúčiť od Teba a od Tvojho milujúceho Srdca.
Ježišu, len Ty vieš, ako neraz stačí hoci len trochu nepochopenia, neporozumenia, poníženia, problematických ľudí, ako stačí zopár odmietnutí, zranení, zopár ťažkostí, ľudských zlyhaní, a už sa cítim vo svojej dôvere a láske príliš oslabený, rozkolísaný, neistý, bez odvahy a pokoja, aký sa cítim nesvoj.
Dobrý Ježišu,
keď sa s týmto všetkým stretám nielen zo strany druhých ľudí, ale aj najbližších, i zo strany Tvojej, čo to vo mne vyvoláva?
Viem ako tá žena napriek všetkému prísť k Tebe? Dokážem napriek všetkému vytrvalo prosiť a neprestávať? Alebo sa uzavriem do seba? Zatrpknem vo svojich krivdách a budem sa vo vnútri i navonok búriť? Alebo Ti budem aj naďalej dôverovať? Ak by som, Pane, zaujal postoj nedôvery a povedal by som: Už viac neverím -, nedosvedčoval by som tým skutočnosť, že som Ti vlastne neveril ani predtým? Veď kto skutočne verí, nemôže len tak prestať veriť. Kto skutočne verí, verí v nádeji aj proti všetkej beznádeji. Neopiera svoj život o seba a nestavia svoj život na sebe, na tom, či chápe alebo nechápe, či sa mu to, čo chce a čo si myslí, zdá možné, alebo nie. Kto opravdivo verí, pre toho nie je rozhodujúce, či sa veci dejú tak, ako on chce. Skutočne veriaci človek dôveruje Tebe viac ako sebe. Zostáva Ti sále verný, verný Tvojmu slovu, o ktorom vie, že i zem, i nebo sa môžu pominúť, ono však zostáva a platí naveky, ono je slovo večného života, a kto ním pohŕda, škodí sám sebe.
Dobrý Ježišu, v duchu prichádzam k Tebe s touto matkou a prosím pokorne a s dôverou:
Pane, aj keď si nezaslúžim Tvoju lásku, v dôvere, že Ty neodmietaš ani „šteňatá“, prosím o Tvoje zmilovanie.
Pane, aj keď sa nechávam tak často odradiť, v dôvere, že ma nekonečne miluješ, prosím o Tvoju lásku.
Pane, aj keď mám toľko dôvodov neveriť a odvádza ma od Teba toľko nesprávnych predstáv, v dôvere v Tvoje slovo prosím o dar neochvejnej viery v Teba.
Pane, aj keď ma dokážu zraniť toľkí ľudia, prosím, daruj mi milosť nikdy ich neprestať mať rád Tvojou láskou.
Pane, aj keď som slabý a zlyhávam, aj keď upadám do tých istých hriechov a zlozvykov, v dôvere v Tvoju milosrdnú lásku prosím: Daj, aby som nikdy nepochyboval o Tvojej láske a nespochybňoval Tvoju lásku.
Pane, aj keď ma odmietnu, obvinia, zneuznajú, aj keď viem, že sa nebudem môcť spoľahnúť na svoje sily, v dôvere, že si stále so mnou, prosím Ťa o milosť nevzdať sa a dôverovať v Tvoju lásku.
Pane, aj keď je dnes toľko toho, čo chce vo mne spochybniť, vysmiať, odstrániť či odstrašiť, ba i zničiť moju vieru a narušiť dôveru v Tvoju lásku, v dôvere, že Ty si premohol svet, prosím o milosť, aby ma nič nedokázalo odlúčiť od Teba.
Pane, aj keď sú mi neraz toľkí ľudia protivní a prekáža mi na nich mnoho vecí,  v poznaní, že Ty miluješ všetkých ľudí bez rozdielu, daruj mi milosť milovať všetkých Tvojou láskou.
Pane, aj keď sa často cítim sám a opustený, v poznaní, že nič nežiadaš odo mňa, čo by si nebol skúsil, nauč ma v takých chvíľach odovzdávať sa do rúk nebeského Otca.
Ó, Ježišu, ak som príliš často vzdialený od Tvojho myslenia, ak často chcem posudzovať Tvoju nekonečnú dobrotu svojím obmedzeným chápaním, odpusť mi to.
Pane, verím v Tvoju lásku.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *